Ako funguje program nákupu aktív ECB?

22. januára 2016 (aktualizácia 1. apríla 2016)

Prečo bol zavedený program nákupu aktív?

V normálnych ekonomických podmienkach ECB usmerňuje základné finančné podmienky, a v konečnom dôsledku i makroekonomický vývoj a infláciu, stanovovaním krátkodobých kľúčových úrokových sadzieb. V dôsledku svetovej finančnej krízy sa však kľúčové úrokové sadzby priblížili k svojej efektívnej spodnej hranici, tzn. k bodu, kde by ich ďalšie zníženie nemalo takmer žiadny účinok. ECB preto pristúpila k neštandardným opatreniam s cieľom obmedziť riziká nadmerne dlhého obdobia nízkej inflácie a vrátiť infláciu na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte, čo je definícia cenovej stability, ktorú stanovila Rada guvernérov. Nákupy aktív sú jedným z neštandardných opatrení, ktoré pritom ECB využíva.

Ako program nákupu aktív funguje?

V rámci rozšíreného programu nákupu aktív ECB nakupuje rôzne aktíva vrátane štátnych dlhopisov, cenných papierov vydaných európskymi nadnárodnými inštitúciami, podnikových dlhopisov, cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov, a to v objeme 80 mld. € za mesiac (od marca 2015 do marca 2016 mesačný objem predstavoval 60 mld. €). Tieto nákupy ovplyvňujú základné finančné podmienky a v konečnom dôsledku i hospodársky rast a infláciu, a to najmä prostredníctvom týchto troch kanálov:

  • Priamy vplyv

    Keď ECB nakupuje aktíva súkromného sektora, ako napríklad cenné papiere kryté aktívami a kryté dlhopisy viazané na úvery, ktoré banky v reálnej ekonomike poskytujú domácnostiam a podnikom, zvýšený dopyt po týchto aktívach vedie k zvyšovaniu ich ceny. To motivuje banky, aby poskytovali viac úverov, ktoré potom môžu použiť na emisiu a predaj väčšieho objemu cenných papierov krytých aktívami alebo krytých dlhopisov. Zvýšená ponuka úverov má tendenciu viesť k zníženiu úrokových sadzieb bankových úverov poskytovaných podnikom a domácnostiam, čo znamená zlepšenie základných podmienok financovania.

  • Preskupovanie portfólií

    ECB nakupuje aktíva súkromného a verejného sektora od investorov, ako sú napríklad dôchodkové fondy, banky a domácnosti. Títo investori sa môžu rozhodnúť, že prostriedky získané od ECB za predané aktíva investujú do iných aktív. Zvyšovaním dopytu po aktívach vo všeobecnosti tento mechanizmus preskupovania portfólií vedie k zvyšovaniu cien a poklesu výnosov, dokonca aj v prípade aktív, na ktoré sa program nákupu aktív priamo nezameriava. Výsledkom sú nižšie náklady (efektívna trhová úroková sadzba) pre podniky, ktoré sa snažia získať financovanie na kapitálových trhoch. Pokles výnosov z cenných papierov zároveň motivuje banky, aby poskytovali viac úverov podnikom a domácnostiam. Zvýšená ponuka bankových úverov reálnej ekonomike má tendenciu znižovať úverové náklady podnikov a domácností. Ak sa naopak investori rozhodnú použiť získané prostriedky na nákup lepšie úročených aktív mimo eurozóny, výsledkom môže byť nižší výmenný kurz eura, ktorý zvyčajne vyvíja tlak na rast inflácie.

    V prípade priameho vplyvu i kanála preskupovania portfólií dochádza k zlepšovaniu základných finančných podmienok pre podniky a domácnosti v eurozóne. Prostredníctvom zníženia nákladov financovania môžu nákupy aktív stimulovať investičnú aktivitu a spotrebu. Dynamickejší dopyt zo strany podnikov i spotrebiteľov v konečnom dôsledku prispeje k návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte.

  • Signalizačný efekt

    Nákupy aktív v neposlednom rade signalizujú trhu, že centrálna banka ponechá kľúčové úrokové sadzby na nízkej úrovni počas dlhšieho obdobia. Tento signalizačný efekt znižuje volatilitu a neistotu na trhu, pokiaľ ide o budúci vývoj úrokových mier. Tento efekt je dôležitý, pretože usmerňuje rôzne investičné rozhodnutia. Úrokové sadzby dlhodobých úverov napríklad zostanú na nižšej úrovni, pretože banky očakávajú dlhšie obdobie nízkych úrokových sadzieb.

Nákupy aktív ECB zdôrazňujú jej záväzok plniť svoj mandát tým, že bude prostredníctvom týchto kanálov aktívne obmedzovať riziká príliš dlhého obdobia nízkej inflácie. Tým sa upevňuje dôvera investorov, že inflácia sa bude pohybovať okolo úrovne nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte, čo je základný predpoklad udržateľného rastu v prostredí cenovej stability.