TLAČOVÁ SPRÁVA

Ročná účtovná závierka Európskej centrálnej banky za rok končiaci 31. decembra 2006

8. marca 2007

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes schválila overenú ročnú účtovnú závierku ECB za rok končiaci 31. decembra 2006.

ECB v roku 2006 dosiahla prebytok hospodárenia vo výške 1 379 mil. EUR (v porovnaní s prebytkom vo výške 992 mil. EUR v roku 2005). Podobne ako v roku 2005 bola aj v tomto roku vytvorená rezerva na riziká súvisiace so zmenami výmenných kurzov, úrokovej miery a ceny zlata v rovnakej výške, a preto sa vykázaný čistý zisk rovná presne nule. Táto rezerva sa bude používať na krytie strát spôsobených uvedenými rizikami, a to najmä strát z ocenenia, ktoré nie sú kryté účtami precenenia. Jej výška sa bude každoročne prehodnocovať.

Bežný príjem ECB pochádza predovšetkým z výnosov z investovaných devízových rezerv a splateného základného imania vo výške 4,1 mld. EUR a z úrokových výnosov z jej 8 % podielu na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu. Úrokové výnosy v roku 2006 vzrástli v dôsledku zvýšenia hraničnej úrokovej sadzby pre hlavné refinančné operácie Eurosystému, od ktorej závisí výška úrokov, ktoré ECB plynú z jej podielu na objeme eurových bankoviek v rámci Eurosystému, a v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb aktív v amerických dolároch.

Celkové čisté úrokové výnosy ECB zo všetkých zdrojov dosiahli 1 972 mil. EUR (v porovnaní s 1 270 mil. EUR v roku 2005). Bez započítania úrokových výnosov vo výške 1 319 mil. EUR z podielu na objeme bankoviek v obehu dosiahli čisté úrokové výnosy 653 mil. EUR, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 402 mil. EUR. ECB vyplatila národným centrálnym bankám úroky z ich pohľadávok z devízových rezerv prevedených do ECB vo výške 965 mil. EUR.

V roku 2006 viedlo zhodnocovanie eura voči japonskému jenu k zníženiu hodnoty (v eurách) aktív ECB v japonských jenoch o približne 0,6 mld. EUR, čo bolo zaúčtované ako náklad vo výkaze ziskov a strát. Vrátane nerealizovaných strát z cenných papierov vyplývajúcich zo zmien cien bolo za daný rok vykázané celkové zníženie hodnoty 0,7 mld. EUR.

Administratívne náklady ECB na zamestnancov, nájom priestorov, poplatky za odborné služby a nákup ostatných tovarov a služieb dosiahli 332 mil. EUR (v porovnaní s 316 mil. EUR v roku 2005). Celkový počet zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú a neurčitú (vrátane 138 pracovníkov v manažérskych funkciách) vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný záväzok na konci roka 2006 predstavoval 1 367 pracovníkov (v porovnaní s 1 351 na konci roka 2005). Odpisy investičného majetku predstavovali 29 mil. EUR.

Ročná účtovná závierka, spolu so správou o činnosti v roku končiacom 31. decembra 2006, bude zverejnená vo výročnej správe ECB dňa 23. apríla 2007.

Redakčné poznámky

  1. Účtovné pravidlá ECB. Jednotné účtovné pravidlá pre Eurosystém vrátane ECB stanovila Rada guvernérov v súlade s článkom 26 ods. 4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatútu ESCB). Pravidlá boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. [1] Hoci tieto pravidlá všeobecne vychádzajú z medzinárodne uznávaných účtovných postupov, boli stanovené s osobitným ohľadom na špecifické postavenie centrálnych bánk Eurosystému. Vzhľadom na vysoké kurzové riziko, ktorému je väčšina týchto centrálnych bánk vystavená, sa v nich kladie osobitný dôraz na zásadu obozretnosti. Tento obozretný prístup sa týka predovšetkým rozdielneho účtovania nerealizovaných ziskov a nerealizovaných strát pri účtovaní výnosov a zákazu započítavania nerealizovaných strát z určitého aktíva voči nerealizovaným ziskom z iného aktíva. Nerealizované zisky sa prevádzajú priamo na účty precenenia, zatiaľ čo nerealizované koncoročné straty, ktoré prekračujú zostatok na účtoch precenenia, sa účtujú ako náklady. Všetky národné centrálne banky sú povinné tieto pravidlá dodržiavať pri vykazovaní svojich operácii v rámci Eurosystému, ktoré sú súčasťou týždenných konsolidovaných finančných výkazov Eurosystému. Všetky národné centrálne banky pri zostavovaní vlastnej ročnej účtovnej závierky dobrovoľne používajú v podstate rovnaké pravidlá ako ECB.
  2. Úročenie devízových rezerv prevedených do ECB. Pri prevode devízových rezerv do ECB pri vstupe do Eurosystému získava každá národná centrálna banka úročenú pohľadávku voči ECB v hodnote prevedenej sumy. Rada guvernérov rozhodla, že tieto pohľadávky by mali byť vyjadrené v eurách a mali by byť úročené denne aktuálnou hraničnou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata. V roku 2006 vznikli v dôsledku úročenia tohto záväzku úrokové náklady vo výške približne 965 mil. EUR, v porovnaní s čistým úrokovým výnosom z devízových rezerv vo výške 1 318 mil. EUR.
  3. Rozdelenie výnosov ECB z eurobankoviek v obehu. Rada guvernérov rozhodla, že od roku 2006 budú tieto výnosy pripísané národným centrálnym bankám v roku, v ktorom vznikli, ale rozdeľovať sa budú na druhý pracovný deň nasledujúceho roku. [2] Výnosy sa vyplácajú v plnej výške, pokiaľ čistý zisk ECB za daný rok nie je nižší ako jej výnosy z eurových bankoviek v obehu. Tento prípad nastal v roku 2006 v dôsledku rozhodnutia Rady guvernérov o vytvorení rezervy na riziká spojené so zmenou výmenných kurzov, úrokovej miery a ceny zlata. Na základe odhadovaného hospodárskeho výsledku ECB za rok 2006 Rada guvernérov v decembri 2006 rozhodla tieto výnosy nerozdeľovať.


[1] Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 5. decembra 2002 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (ECB/2002/11), Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2003, s. 38, v znení neskorších zmien a doplnení. S účinnosťou od 1. januára 2007 bolo toto rozhodnutie zrušené a nahradené rozhodnutím ECB/2006/17, Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 38.

[2] Rozhodnutie ECB/2005/11 zo 17. novembra 2005 o rozdeľovaní príjmu Európskej centrálnej banky z eurobankoviek v obehu medzi národnými centrálnymi bankami zúčastnených členských štátov, Ú. v. L EÚ 311, 26.11.2005, s. 41. Týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie ECB/2002/9.

Kontakt pre médiá