Euro bolo zavedené 1. januára 1999. Stalo sa vtedy menou viac ako 300 miliónov ľudí v Európe. Prvé tri roky bolo euro „neviditeľnou“ menou – používalo sa len na účtovné účely, napríklad v rámci elektronických platieb. Hotovostné euro bolo zavedené až 1. januára 2002, keď v pevne stanovenom výmennom kurze nahradilo bankovky a mince jednotlivých národných mien, napríklad belgického franku či nemeckej marky.
Dnes sú eurové bankovky a mince zákonným platidlom v 16 z 27 členských štátov Európskej únie vrátane zámorských departmánov, území a ostrovov, ktoré sú buď súčasťou jednotlivých krajín eurozóny, alebo sú k nim pridružené. Tieto krajiny spolu tvoria eurozónu. Na základe formálnej dohody s Európskym spoločenstvom používajú euro aj mikroštáty Monako, San Maríno a Vatikán. V Andorre, Čiernej Hore a Kosove sa euro používa bez formálnej dohody.
| € | Mena |
|---|---|
| 1 | 40,3399 BEF (belgického franku) |
| 1 | 1,95583 DEM (nemeckej marky) |
| 1 | 0,787564 IEP (írskej libry) |
| 1 | 340,750 GRD (gréckej drachmy) |
| 1 | 166,386 ESP (španielskej pesety) |
| 1 | 6,55957 FRF (francúzskeho franku) |
| 1 | 1936,27 ITL (talianskej líry) |
| 1 | 0,585274 CYP (cyperskej libry) |
| 1 | 40,3399 LUF (luxemburského franku) |
| 1 | 0,429300 MTL (maltskej líry) |
| 1 | 2,20371 NLG (holandského guldenu) |
| 1 | 13,7603 ATS (rakúskeho šilingu) |
| 1 | 200,482 PTE (portugalského escuda) |
| 1 | 239,640 SIT (slovinského tolara) |
| 1 | 30,1260 SKK (slovenskej koruny) |
| 1 | 5,94573 FIM (fínskej marky) |
Eurové bankovky (a mince) z rôznych krajín obiehajú v rámci celej eurozóny, a to najmä v dôsledku cestovného ruchu, služobných ciest a cezhraničných nákupov. Ešte pred zavedením eura sa v oveľa menšom rozsahu medzi jednotlivými krajinami pohybovali aj národné bankovky, ktoré bolo následne potrebné vrátiť späť do centrálnej banky, ktorá ich vydala, najmä prostredníctvom komerčných bánk. Eurá sa už vracať nemusia. Eurové bankovky sa však vo veľkom presúvajú z krajín, kde boli vydané, do iných krajín eurozóny. Preto ich centrálne banky redistribuujú, aby v jednotlivých krajinách nevznikal nedostatok alebo prebytok bankoviek. Tieto hromadné presuny bankoviek centrálne koordinuje a financuje ECB.
Hotovosť je len jedným z mnohých spôsobov platenia. Svoj význam si zachováva aj napriek tomu, že sa v posledných desaťročiach rozširuje používanie kariet, inkás a ďalších foriem bezhotovostných úhrad.
Eurosystém voči jednotlivým druhom platobných nástrojov zaujíma neutrálny postoj. Plynulé a efektívne fungovanie platobných systémov si však vyžaduje kombináciu nástrojov s rôznymi vlastnosťami a výhodami. V eurozóne je hotovosť, ktorej je v obehu viac ako 800 miliárd eur, zďaleka najčastejšie používaným platobným nástrojom na malé platby.
Hotovosť má ako platobný nástroj niekoľko jedinečných vlastností:
V apríli 2001 Rada guvernérov ECB rozhodla, že po prechode na novú menu sa budú eurové bankovky vyrábať decentralizovane a koordinovane. To znamená, že od roku 2002 je každá národná centrálna banka eurozóny zodpovedná za výrobu len určitej časti celkového objemu eurových bankoviek a zabezpečuje výrobu len určitých nominálnych hodnôt. Každá banka zároveň nesie náklady spojené s výrobou príslušného objemu bankoviek.
V septembri 2002 Rada guvernérov rozhodla o vytvorení strategickej zásoby Eurosystému (Eurosystem Strategic Stock – ESS). Táto zásoba sa môže použiť za výnimočných okolností, napríklad ak logistické zásoby Eurosystému nebudú stačiť pokryť neočakávané zvýšenie dopytu po bankovkách, alebo ak dôjde k náhlemu prerušeniu ich prísunu.
Účelom logistickej a strategickej zásoby je zabezpečiť, aby národné centrálne banky dokázali pokryť akékoľvek zmeny dopytu po bankovkách, či už v rámci eurozóny alebo mimo nej. Logistické zásoby sa používajú na krytie dopytu po bankovkách za bežných okolností, t. j. keď je potrebné:
Podrobnejšie informácie obsahuje Právny rámec, sk.
Späť na začiatok stránkyV súčasnosti sa pripravuje druhá séria eurových bankoviek. Podobne ako bankovky súčasnej série budú aj nové bankovky obsahovať ťažko sfalšovateľné ochranné prvky, pomocou ktorých sa bude dať jednoducho overiť pravosť bankovky. Ochranné prvky nových bankoviek však budú ešte sofistikovanejšie. Cieľom je udržať si náskok pred falšovateľmi, ktorí majú k dispozícii rôzne technológie tlače a reprodukcie.
Prvé bankovky druhej série by sa mali začať vydávať v priebehu niekoľkých ďalších rokov. Bankovky sa budú uvádzať do obehu v intervaloch, až kým úplne nenahradia súčasnú sériu. Motívom nových bankoviek budú aj naďalej „epochy a slohy v histórii európskej kultúry“, aby sa dali bankovky ľahko identifikovať.
Späť na začiatok stránkyZ právneho hľadiska môže eurové bankovky vydávať ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny. V praxi však eurové bankovky (a eurové mince) fyzicky emitujú a sťahujú z obehu len národné centrálne banky. ECB nemá k dispozícii pokladňu a nezapája sa do žiadnych hotovostných operácií. Čo sa týka mincí, ich zákonnými emitentmi sú krajiny eurozóny. Činnosti týkajúce sa mincí koordinuje na úrovni eurozóny Európska komisia. Ďalšie informácie sú na stránke Európskej komisie.
ECB zodpovedá za dohľad nad činnosťou národných centrálnych bánk a za návrh opatrení na ďalšiu harmonizáciu. Zodpovednosť za fungovanie systémov distribúcie peňazí v jednotlivých krajinách nesú príslušné národné centrálne banky. Národné centrálne banky uvádzajú bankovky a mince do obehu prostredníctvom bankového systému a v menšom rozsahu aj prostredníctvom maloobchodu. ECB tieto operácie vykonávať nemôže, pretože na to nemá vlastné technické vybavenie (distribúciu, spracovanie bankoviek, trezory atď.).
Späť na začiatok stránky
