Najčastejšie otázky o digitálnom eure

Aktualizované 13. júna 2024

1. Prečo Európa potrebuje digitálne euro?

Digitalizácia mení spôsob, akým platíme. Platby v hotovosti sú na zostupe a pandémia koronavírusu (COVID-19) urýchlila prechod na online nakupovanie a digitálne platby. Digitálne euro by bolo elektronickou formou hotovosti v digitalizovanom svete. Spotrebiteľom by dávalo možnosť využívať peniaze centrálnej banky v digitálnom formáte ako doplnok bankoviek a mincí.

Digitálne euro by ľuďom uľahčilo život ako niečo, čo v súčasnosti neexistuje: digitálny platobný prostriedok univerzálne akceptovaný v celej eurozóne pri platbách v obchodoch, online alebo medzi súkromnými osobami. Rovnako ako hotovosť by aj digitálne euro bolo bezrizikové, všeobecne dostupné, ľahko použiteľné a na bežné použitie bezplatné.

Digitálne euro by okrem toho posilnilo strategickú autonómiu a menovú suverenitu eurozóny tým, že by zvýšilo efektívnosť európskeho platobného ekosystému ako celku, podnecovalo inovácie a zvýšilo jeho odolnosť voči možným kybernetickým útokom a technickým poruchám, ako napríklad výpadkom elektrickej energie.

Viac informácií o tom, prečo potrebujeme digitálne euro.

2. Ako by digitálne euro mohlo prispieť k strategickej autonómii Európy?

Digitálne euro by ponúkalo celoeurópske platobné riešenie dostupné v celej eurozóne pod európskym vedením. Digitálne euro by tak mohlo pomôcť znížiť závislosť Európy od súkromných, mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb, pričom by zároveň pôsobilo ako protiváha voči ich dominantnému postaveniu na trhu. Digitálne euro by zintenzívnilo konkurenciu a inovatívnosť európskeho platobného prostredia ako platforma, ktorá poskytovateľom platobných služieb uľahčuje ponúkať vlastné celoeurópske riešenia.

Vďaka úspešnému digitálnemu euru by sa Európa mohla stať globálnym lídrom v oblasti digitálnych financií a digitálnych mien centrálnych bánk.

3. Nahradilo by digitálne euro hotovosť?

Digitálne euro by bolo doplnkom hotovosti, nie jeho náhradou. Digitálne euro by existovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách. V eurozóne by naďalej bola k dispozícii hotovosť, rovnako ako ostatné súkromné elektronické platobné prostriedky, ktoré sa používajú v súčasnosti.

4. Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?

Nie. Digitálne euro by bolo ďalším spôsobom platieb prostredníctvom eura, našej jednotnej meny, v Európe. Dalo by sa priamo meniť za bankovky. Digitálne euro by reagovalo na čoraz väčší záujem ľudí a podnikov o digitálne platby.

5. Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?

Po dvojročnej výskumnej fáze sa Rada guvernérov ECB rozhodla pristúpiť k prípravnej fáze, ktorá sa začala 1. novembra 2023.

Prípravná fáza sa zameriava na ďalší vývoj a testovanie digitálneho eura, v súlade s koncepčnými rozhodnutiami a technickými požiadavkami určenými počas výskumnej fázy.

Eurosystém v tejto súvislosti vykonáva rozsiahle analýzy, testovanie a experimentovanie a komunikuje so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo najvyššie štandardy kvality, bezpečnosti a použiteľnosti.

Súčasná fáza bude trvať dva roky – do konca roka 2025, keď Rada guvernérov rozhodne o tom, či bude spustená ďalšia fáza príprav, a ak áno, i o jej rozsahu a trvaní.

Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura Rada guvernérov ECB zváži vtedy, keď budú prijaté príslušné právne predpisy.

6. Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?

Dňa 28. júna 2023 Európska komisia predložila legislatívny návrh možného digitálneho eura. Účelom tejto legislatívy je zabezpečiť, aby prípadné budúce digitálne euro poskytlo ľuďom a podnikom ďalšiu možnosť digitálnych platieb pomocou všeobecne akceptovanej, lacnej, bezpečnej a odolnej formy verejných peňazí kdekoľvek v eurozóne.

Tieto dva procesy – legislatíva a koncepcia digitálneho eura – budú prebiehať súbežne, aby Eurosystém mohol digitálne euro v prípade opodstatnenosti tohto rozhodnutia po prijatí legislatívneho rámca pre digitálne euro bezodkladne vydať.

Eurosystém posúdi všetky potrebné úpravy návrhu digitálneho eura, ktoré môžu vyplynúť z legislatívneho vývoja. ECB je pripravená počas legislatívneho procesu podľa potreby poskytovať potrebnú podporu a technické podklady.

Rada guvernérov ECB rozhodne o prípadnom vydaní digitálneho eura až po prijatí príslušného právneho predpisu.

7. Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?

Eurosystém – ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny – musí zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo potreby používateľov. Eurosystém preto úzko spolupracuje a pravidelne komunikuje s tvorcami politík, zákonodarcami, účastníkmi trhu a organizáciami občianskej spoločnosti. Neoceniteľnými sú aj cieľové skupiny, ako fóra na priame zisťovanie názorov a preferencií ľudí.

Táto komunikácia prebieha v rôznych kontextoch, napríklad v rámci Rady pre retailové platby v eurách – fóra pod vedením ECB, ktoré združuje všetky zainteresované strany platobného trhu, či v rámci trhovej poradnej skupiny zloženej z odborníkov, ktorí sa vyjadrovali ku koncepcii a distribúcii digitálneho eura počas výskumnej fázy.

ECB sa okrem toho pravidelne zúčastňuje na zasadnutiach Euroskupiny s ministrami financií krajín eurozóny a vystupuje v Európskom parlamente, kde európskym tvorcom politík prezentuje najnovšie informácie o stave projektu. Organizuje aj semináre s európskymi organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypočuť si ich názory.

8. Kto by mohol digitálne euro používať?

Ako sa uvádza v legislatívnom návrhu, ktorý predložila Európska komisia, digitálne euro by bolo k dispozícii ľuďom, podnikom a verejným subjektom s prechodným alebo trvalým bydliskom alebo sídlom v členskom štáte eurozóny.

Prístup k digitálnemu euru by mohli mať aj ľudia, ktorí cestujú do eurozóny z osobných alebo pracovných dôvodov, alebo ktorí mali pobyt alebo sídlo v niektorej krajine eurozóny v minulosti.

Ľudia, podniky a verejné subjekty s bydliskom alebo sídlom mimo eurozóny môžu mať prístup k digitálnemu euru prostredníctvom účtov v digitálnych eurách vedených u poskytovateľov platobných služieb usadených alebo pôsobiacich v krajine, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v tretej krajine, na základe predchádzajúcej dohody uzavretej medzi EÚ a tretími krajinami a/alebo dohôd uzavretých medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny a tretích krajín.

9. Budú mať ľudia o digitálne euro záujem?

Digitálne euro by bolo univerzálnym platobným riešením, ktoré by sa dalo používať kedykoľvek a kdekoľvek v eurozóne. Bolo by všeobecne akceptovaným digitálnym platobným prostriedkom, ktorý by spotrebitelia mohli bezplatne používať v obchodoch, online alebo pri súkromných platbách. Ľudia by tak získali možnosť platiť digitálne, pričom by stále používali verejné platobné prostriedky. A bolo by dostupné online aj offline.

Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby zaručovalo vyššiu úroveň súkromia, než zvyčajne ponúkajú iné digitálne platobné prostriedky. Eurosystém by ľudí na základe ich platieb neidentifikoval. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby.

Digitálne euro by bolo bezpečné a ľahko použiteľné a jeho cieľom by bolo tiež podporiť digitálnu finančnú inklúziu, aby sa na nikoho nezabudlo. Digitálne euro by zohľadňovalo potreby ľudí so zdravotným postihnutím a osôb bez prístupu k bankovému účtu alebo bez digitálnych či finančných zručností.

V snahe zabezpečiť, aby bolo digitálne euro použiteľné a prístupné v celej eurozóne, pripravovaný legislatívny návrh Európskej komisie predpokladá povinnú akceptáciu zo strany obchodníkov a povinnú distribúciu klientom zo strany sprostredkovateľov podliehajúcich dohľadu.

10. Akú pridanú hodnotu by digitálne euro prinieslo obchodníkom?

Digitálne euro by bolo skutočne celoeurópskym riešením, ktoré by bolo akceptované v celej eurozóne. Mohlo by znamenať jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu k súčasnému rozdrobenému platobnému prostrediu, v ktorom obchodníci pôsobia. Digitálne euro by obchodníkov postavilo do silnejšej pozície pri rokovaní o podmienkach s poskytovateľmi platobných riešení a tým aj znižovaní svojich vlastných nákladov.

Digitálne euro by tiež mohlo prispieť k vyššej konverzii v prospech obchodníkov. Platí to najmä pri online nákupoch, pri ktorých je menej pravdepodobné, že zákazníci nákup odmietnu, ak poznajú ponúkaný spôsob platby. Digitálne euro by okrem toho obchodníkom umožnilo prijímať platby okamžite bez akýchkoľvek dodatočných nákladov.

11. Akú pridanú hodnotu by digitálne euro prinieslo sprostredkovateľom?

Sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu, ako napríklad banky, by pri distribúcii digitálneho eura zohrávali kľúčovú úlohu. Boli by hlavným kontaktným bodom pre jednotlivcov, obchodníkov a podniky v prípade všetkých otázok súvisiacich s digitálnym eurom a poskytovali by všetky služby koncovým používateľom.

Digitálne euro by sprostredkovateľom poskytlo okamžitý prístup k celej eurozóne, na rozdiel od väčšiny súkromných inovácií, ktoré sa zvyčajne zameriavajú na konkrétne domáce trhy. Digitálne euro by tak mohlo slúžiť ako platforma pre sprostredkovateľov na podporu ďalších inovácií a konkurencie na rastúcom trhu elektronických obchodov a digitálnych platieb v celej eurozóne.

Digitálne euro by tiež mohlo sprostredkovateľom priniesť dodatočné obchodné príležitosti. Podľa návrhu Eurosystému by napríklad obchodníci mimo eurozóny, ktorí by chceli pôsobiť v systéme digitálneho eura, museli mať vedený účet u poskytovateľa platobných služieb z eurozóny.

Model odmeňovania v systéme digitálneho eura v zmysle súčasného legislatívneho návrhu Európskej komisie navyše sprostredkovateľom poskytuje ekonomické stimuly porovnateľné s inými digitálnymi platobnými prostriedkami. Digitálne euro v tomto smere tiež sprostredkovateľom otvára dvere k investíciám do ďalších služieb s pridanou hodnotou pre svojich klientov.

12. Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť?

Digitálne euro by bolo verejným statkom. Jeho bežné používanie jednotlivcami by teda bolo bezplatné.

Banky alebo poskytovatelia platobných služieb by mohli klientom ponúkať aj doplnkové služby digitálneho eura, ktoré by boli spoplatnené. Vďaka týmto dodatočným službám, ktoré by umožňovali napríklad delenie účtov medzi priateľmi alebo realizáciu pravidelných platieb, by bolo digitálne euro pre používateľov ešte atraktívnejšie.

13. Ako by digitálne euro fungovalo?

Digitálne euro by ľuďom umožnilo uskutočňovať bezpečné okamžité platby vo fyzických a online obchodoch a súkromne, bez ohľadu na to, v ktorej krajine eurozóny sa nachádzajú, resp. ich poskytovateľa platobných služieb. ECB v súčasnosti skúma, ako by to mohlo fungovať v praxi.

Prvým krokom by bolo zriadenie digitálnej peňaženky vo vašej banke alebo na pošte.

Do svojej digitálnej peňaženky by ste si následne vložili peniaze – buď bezhotovostným prevodom z prepojeného bankového účtu alebo hotovostným vkladom. Následne by ste digitálnymi eurami uloženými vo vašej digitálnej peňaženke mohli začať platiť.

Všetky peniaze prijaté v podobe digitálneho eura by ste až do určitej výšky mali uložené vo svojej digitálnej peňaženke, alebo by ste si ich mohli uložiť na svoj bankový účet. Peniaze by sa dali previesť buď manuálne, alebo na základe nastavenia automatického prevodu.

Platby v digitálnych eurách by boli vždy bezpečné a okamžité – či už vo fyzických obchodoch, online alebo súkromne.

Digitálne euro by ponúkalo funkcionalitu online aj offline, takže by bolo možné používať ho aj v prípade slabého alebo žiadneho pripojenia na internet. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby, čo znamená podobnú úroveň súkromia ako v prípade hotovosti.

Ďalšie informácie o fungovaní digitálneho eura.

14. Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?

Ochrana súkromia je jedným z najdôležitejších koncepčných prvkov digitálneho eura.

Súčasťou jeho koncepcie je funkcionalita offline, ktorá by umožňovala podobnú úroveň súkromia ako v prípade hotovosti, a to pri platbách medzi jednotlivcami i pri platbách vo fyzických obchodoch. Pri platení digitálnym eurom offline by nedochádzalo k zdieľaniu osobných transakčných údajov s poskytovateľmi platobných služieb, Eurosystémom či prípadnými poskytovateľmi podporných služieb.

Pri platení online by bolo súkromie zaručené do tej miery, že samotný Eurosystém, t. j. emitent a poskytovateľ platobnej infraštruktúry, by nemohol priamo identifikovať jednotlivcov na základe ich transakcií.

Viac informácií o digitálnom eure a ochrane súkromia.

15. Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť používania digitálneho eura?

Digitálne euro by bolo verejným statkom, rovnako ako dnešné bankovky a mince – ale v digitálnej podobe.

Bežné používanie digitálneho eura – prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo fyzickej karty – by bolo bezplatné. V prípadoch obmedzeného prístupu k internetu by digitálne euro fungovalo aj offline.

V návrhu právneho predpisu, ktorý predložila Európska komisia, sa stanovuje, že úverové inštitúcie, ktoré distribuujú digitálne euro, by boli povinné poskytovať základné platobné služby v digitálnych eurách na žiadosť svojich klientov bezplatne.

Navyše v snahe zabezpečiť, aby digitálnym eurom mohli platiť všetci – vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, osôb s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a seniorov – budú vo všetkých krajinách eurozóny určené verejné subjekty, napríklad poštové pobočky. Tieto subjekty by ľuďom s rizikom digitálnej finančnej exklúzie poskytovali bezplatnú podporu a prístup k službám digitálneho eura, ako je napríklad osobná podpora a pomoc pri otváraní účtu v digitálnych eurách a používaní všetkých základných služieb spojených s digitálnym eurom. Bezplatný prístup k základným službám digitálneho eura by bol ponúkaný aj ľuďom bez bankového účtu.

Okrem toho bude venovaná osobitná pozornosť začleneniu zraniteľných skupín, ako sú osoby bez stálej adresy, žiadatelia o azyl alebo osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.

Digitálne euro by bolo navrhnuté tak, aby vyhovovalo potrebám všetkých, aby sa na nikoho nezabudlo.

16. Bolo by digitálne euro programovateľné?

Digitálne euro by nikdy nebolo programovateľnými peniazmi.

Programovateľné peniaze sú digitálnou formou peňazí používanou na vopred stanovený účel, ako je poukaz, s obmedzeniami miesta, času a účastníkov transakcie.

V zmysle legislatívneho návrhu o digitálnom eure, ktorý predložila Európska komisia, by digitálne euro nebolo programovateľnými peniazmi, mohlo by však uľahčiť automatizované platby, ak by používatelia chceli túto funkciu využívať. Používateľ by napríklad mohol zriadiť automatickú mesačnú platbu na okamžitý prevod digitálneho eura rodinným príslušníkom alebo priateľom.

17. Boli by sprostredkovatelia za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?

Eurosystém navrhuje model odmeňovania, ktorý by vytváral spravodlivé ekonomické stimuly pre poskytovateľov platobných služieb, ako sú banky, na pokrytie prevádzkových nákladov súvisiacich s distribúciou digitálneho eura (čaká sa však na schválenie konečných právnych predpisov).

Podobne ako v prípade iných platobných systémov, poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro by za tieto služby mohli obchodníkom účtovať poplatky. Na stanovovanie cien pre obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb by sa vzťahoval strop, ako to navrhuje Európska komisia vo svojom legislatívnom návrhu o digitálnom eure.

Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek by náklady spojené s vytvorením systému a infraštruktúry digitálneho eura znášal Eurosystém. Eurosystém by sa okrem toho snažil minimalizovať dodatočné investičné náklady sprostredkovateľov tým, že by v maximálnej možnej miere využíval existujúce infraštruktúry.

18. Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?

Náš finančný systém, ktorého jadrom je bankový systém, funguje dobre a Eurosystém chce zachovať kľúčovú úlohu bánk pri zabezpečovaní efektívneho poskytovania úverov reálnej ekonomike.

ECB v záujme minimalizácie potenciálnych rizík, ktoré môže digitálne euro predstavovať pre finančný systém, prijala nasledujúce koncepčné rozhodnutia.

• Používatelia by mohli mať na účte len obmedzený objem digitálnych eur. Digitálne euro by tak bolo spoľahlivým uchovávateľom hodnoty, podobne ako hotovosť, čím by sa zachovala stabilita nášho finančného systému a zabránilo by sa odlevu bankových vkladov, i v prípade krízy.
• Vďaka prepojeniu digitálnej peňaženky a bankového účtu by používatelia mohli realizovať i platby prekračujúce zostatkový limit a okamžite tak preklenúť prípadný nedostatok prostriedkov bez toho, aby si museli svoju digitálnu peňaženku vopred dobiť (za predpokladu, že na prepojenom bankovom účte majú dostatok prostriedkov).

Rovnako ako pri hotovosti by sa zo zostatku v digitálnych eurách neplatil žiadny úrok.

19. Ako by ECB zabezpečila, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako?

Za distribúciu digitálneho eura by boli zodpovední sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu (podobne ako banky v eurozóne). V záujme jednotnej implementácie schémy digitálneho eura v celej eurozóne Eurosystém pripravuje súbor pravidiel pozostávajúci z jednotných pravidiel, noriem a postupov štandardizácie platieb v digitálnych eurách, čím sa zabezpečí celoeurópsky dosah.

20. Ako prebieha vývoj súboru pravidiel digitálneho eura?

Eurosystém zriadil skupinu pre vývoj súboru pravidiel, ktorá je poverená jeho vypracovaním, so zohľadnením stanovísk rôznych zainteresovaných strán.

Táto skupina, ktorú tvoria zástupcovia centrálnych bánk Eurosystému a európskeho trhu retailových platieb vrátane spotrebiteľov, maloobchodníkov a sprostredkovateľských združení, pracuje na základe rozhodnutí o koncepcii digitálneho eura, ktoré už schválila Rada guvernérov ECB.

V rámci skupiny pre vývoj súboru pravidiel boli vytvorené špecializované tímy, ktoré pracujú na oddieloch súboru pravidiel, ktoré si vyžadujú osobitné odborné znalosti.

Ďalšie informácie o súbore pravidiel digitálneho eura.

21. Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?

Spotrebitelia majú dnes len zriedka možnosť používať pri platbách v obchodoch okamžité platby, čo takisto znamená, že obchodníci nedostávajú svoje peniaze okamžite. Digitálnym eurom by sa to zmenilo – všetky platby v digitálnych eurách by boli okamžité.

Po vyvinutí jednotného súboru pravidiel, noriem a postupov a v prípade jeho schválenia aj jeho zavedení pre digitálne euro by bolo možné ďalej rozvíjať riešenia okamžitých platieb tak, aby sa dostali do všetkých krajín eurozóny. Znížila by sa tým závislosť od súkromných mimoeurópskych spoločností, ktoré v súčasnosti v platobnom sektore dominujú.

22. Bolo by digitálne euro postavené na technológii distribuovanej databázy transakcií ako napr. blockchain?

Eurosystém vo vývoji digitálneho eura experimentuje s rôznymi technológiami – centralizovanými i decentralizovanými – vrátane technológií distribuovanej databázy transakcií. O konkrétnom postupe však zatiaľ nerozhodol.

23. Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?

Podobne ako v prípade ďalších digitálnych infraštruktúr by aj digitálne euro mohlo byť cieľom kybernetických útokov. Na potlačenie tohto rizika by sa koncepcia digitálneho eura opierala o najmodernejšie technológie, ktoré by vytvorili prostredie odolné voči počítačovej kriminalite a zároveň nadčasové.

24. V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?

Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by bolo kryté centrálnou bankou a navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby ľudí, ktorí ho používajú. Ako také by bolo bezrizikové. Okrem toho by rešpektovalo ochranu súkromia a údajov. Centrálne banky majú za úlohu zachovávať hodnotu peňazí, nezávisle od ich fyzickej či digitálnej podoby.

Stabilita a spoľahlivosť stablecoinov v konečnom dôsledku závisia od subjektu, ktorý ich vydáva, a od dôveryhodnosti a vymáhateľnosti jeho záväzku zachovávať ich hodnotu v priebehu času. Súkromní emitenti okrem toho môžu používať osobné údaje na komerčné účely.

Za kryptoaktíva nezodpovedá žiadny subjekt, takže prípadné nároky nie je možné vymáhať.