Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 19. januára 2017

Dámy a páni, dovoľte mi najskôr zaželať vám šťastný nový rok. Spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás so závermi dnešného zasadania Rady guvernérov.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aj naďalej očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme, že budeme pokračovať v uskutočňovaní nákupov v rámci programu nákupu aktív v súčasnom objeme 80 mld. € za mesiac až do konca marca 2017. Od apríla 2017 by mal čistý nákup aktív pokračovať tempom 60 mld. € za mesiac až do konca decembra 2017, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. Popri čistom nákupe sa zároveň budú reinvestovať splátky istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív.

Rada guvernérov dnes tiež rozhodla o ďalších podrobnostiach postupu Eurosystému v rámci programu nákupu cenných papierov verejného sektora pri nakupovaní aktív, ktorých výnosy sa nachádzajú pod úrovňou úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií. Uvedené rozhodnutia budú zverejnené v samostatnej tlačovej správe o 15.30 SEČ.

Vďaka menovopolitickým rozhodnutiam z decembra 2016 sa podarilo zachovať značne priaznivé podmienky financovania, ktoré sú predpokladom trvalej konvergencie miery inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Účinok našich opatrení sa i naďalej priaznivo premieta do úverových podmienok pre podniky a domácnosti. Celková inflácia sa v poslednej dobe podľa očakávania zvýšila, a to najmä v dôsledku bázických efektov cien energií, základné inflačné tlaky však zostávajú tlmené. Rada guvernérov naďalej nebude reagovať na zmeny inflácie HICP, ktoré budú podľa nej len prechodného charakteru a nijakým spôsobom neovplyvnia strednodobý výhľad cenovej stability.

Zintenzívnenie inflačných tlakov v eurozóne na podporu celkovej inflácie v strednodobom horizonte si vyžaduje veľmi výraznú mieru menovej akomodácie. Rada guvernérov v prípade potreby na dosiahnutie svojho cieľa uplatní všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii. Predovšetkým v prípade zhoršenia výhľadu vývoja, resp. ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene vývoja inflácie, sme pripravení rozšíriť program nákupu aktív a/alebo predĺžiť jeho trvanie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny sa v treťom štvrťroku roku 2016 medzikvartálne zvýšil o 0,3 %, čo predstavuje podobné tempo rastu ako v druhom štvrťroku. Aktuálne údaje, najmä výsledky prieskumov, naznačujú o niečo intenzívnejší rast v poslednom štvrťroku 2016. V nasledujúcom období očakávame ďalšiu stabilizáciu hospodárskej expanzie. Účinok našich menovopolitických opatrení priaznivo pôsobí na domáci dopyt a pokračujúci proces oddlžovania. Značne priaznivé podmienky financovania a rast ziskovosti podnikov sa naďalej podieľajú na oživovaní investičnej aktivity. Rovnomerný rast zamestnanosti, ktorý je čiastočne výsledkom realizovaných štrukturálnych reforiem, navyše vedie k zvyšovaniu reálneho disponibilného príjmu domácností a tým i súkromnej spotreby. Zároveň registrujeme známky o niečo výraznejšieho svetového oživenia. Očakáva sa však, že hospodársky rast v eurozóne bude tlmiť pomalé tempo realizácie štrukturálnych reforiem a zostávajúce bilančné úpravy vo viacerých sektoroch. Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu a súvisia najmä s globálnym prostredím.

Podľa Eurostatu sa ročná miera inflácie HICP v eurozóne v decembri 2016 značne zvýšila – z novembrových 0,6 % na 1,1 %. Hlavnou príčinou bol výrazný rast ročnej inflácie cien energií, pričom známky presvedčivého trendu rastu základnej inflácie zatiaľ nevidno. Čo sa týka budúceho vývoja, na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že celková inflácia v najbližšom období znova vzrastie, do značnej miery v dôsledku pohybov ročnej miery zmeny cien energií. V strednodobom horizonte sa však očakáva postupnejší rast základnej inflácie, ktorý bude ťažiť z našich menovopolitických opatrení, očakávaného hospodárskeho oživenia a zodpovedajúcej postupnej absorpcie nevyužitých kapacít.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 naďalej rastie výrazným tempom, pričom jeho ročná miera rastu sa v novembri 2016 zvýšila z októbrových 4,4 % na 4,8 %. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporovali najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v novembri zaznamenal ročné tempo rastu 8,7 % (8,0 % v októbri).

Úverová dynamika pokračovala v postupnom oživovaní pozorovanom od začiatku roka 2014. Ročná miera rastu úverov nefinančným spoločnostiam v novembri 2016 stúpla z októbrových 2,1 % na 2,2 %. Ročná miera rastu objemu úverov domácnostiam v novembri dosiahla 1,9 % (1,8 % v októbri). Hoci vývoj bankových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora, opatrenia menovej politiky zavedené od júna 2014 výrazne prispievajú k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti a tým aj úverových tokov v celej eurozóne. Z prieskumu bankových úverov v eurozóne za posledný štvrťrok 2016 vyplýva, že dochádza k celkovej stabilizácii úverových štandardov v prípade podnikových úverov, zatiaľ čo dopyt po úveroch naďalej výrazne rastie vo všetkých kategóriách.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdzuje potrebu zachovať veľmi výraznú mieru menovej akomodácie na zabezpečenie trvalého návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %, a to bez neprimeraného odkladu.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu oveľa rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach na úrovni jednotlivých krajín i celej Európy. Na zvýšenie odolnosti, zníženie štrukturálnej nezamestnanosti a zrýchlenie rastu investičnej aktivity, produktivity a potenciálnej hospodárskej produkcie v eurozóne je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem. Štrukturálne reformy sú nevyhnutné vo všetkých krajinách eurozóny. Potrebné sú predovšetkým reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane zabezpečenia adekvátnej verejnej infraštruktúry. Medzi priority patrí aj rozšírenie súčasných investičných iniciatív, pokrok v oblasti únie kapitálových trhov a realizácia reforiem, ktoré prispejú k riešeniu problematiky nesplácaných úverov. K hospodárskemu oživeniu by mala prispievať aj rozpočtová politika, ktorá však zároveň musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má pre zabezpečenie dôvery v rozpočtový rámec naďalej rozhodujúci význam. Zároveň je nevyhnutné, aby všetky krajiny zintenzívnili svoje snahy o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

Kontakt pre médiá