Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 21. januára 2016

Dámy a páni, dovoľte mi najskôr zaželať vám šťastný nový rok. Spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy a v nadväznosti na rekalibráciu našich menovopolitických opatrení v minulom mesiaci sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni, pričom očakávame, že na súčasnej, prípadne nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia. Pokiaľ ide o  neštandardné opatrenia menovej politiky, nákupy aktív prebiehajú hladko a aj naďalej majú priaznivý vplyv na cenu a dostupnosť podnikových úverov a úverov domácnostiam.

Z údajov dostupných na začiatku roka 2016 jednoznačne vyplýva, že opatrenia menovej politiky, ktoré sme prijali od polovice roka 2014, fungujú. Vďaka nim došlo k zlepšeniu vývoja reálnej ekonomiky, poskytovania úverov a podmienok financovania a zvýšila sa odolnosť eurozóny voči nedávnym globálnym ekonomickým šokom. Rozhodnutia prijaté začiatkom decembra o predĺžení trvania programu nákupu aktív v čistom objeme 60 mld. € za mesiac minimálne do konca marca 2017 a o reinvestovaní splátok istiny zo splatných cenných papierov, kým to bude nevyhnutné, boli plne primerané. Ich výsledkom bude značný objem dodatočnej likvidity v bankovom systéme a posilnenie našej signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb.

Na začiatku nového roka však došlo k ďalšiemu zvýšeniu rizík pomalšieho vývoja v dôsledku zvýšenej neistoty spojenej s perspektívou rastu v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, volatility na finančných a komoditných trhoch a geopolitických rizík. Za týchto okolností naďalej zaostáva za očakávaniami aj dynamika vývoja inflácie v eurozóne. Na našom ďalšom zasadaní začiatkom marca, keď budú k dispozícii nové makroekonomické projekcie odborníkov ECB s prognózami vývoja aj na rok 2018, preto bude nevyhnutné posúdiť a prípadne prehodnotiť nastavenie našej menovej politiky. Medzitým budeme pokračovať v zabezpečovaní technických podmienok potrebných na to, aby sme mali v prípade potreby k dispozícii kompletný súbor menovopolitických opatrení.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Medzištvrťročný rast reálneho HDP eurozóny dosiahol v treťom štvrťroku 2015 hodnotu 0,3 %, pričom jeho hlavným zdrojom bola súkromná spotreba, zatiaľ čo záporný príspevok čistého vývozu ho tlmil. Z najnovších údajov z prieskumov dostupných do decembra vyplýva, že dynamika rastu reálneho HDP nepoľavila ani v poslednom štvrťroku minulého roka. V nasledujúcom období očakávame pokračovanie hospodárskeho oživenia. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj doterajšie výsledky v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Ďalší pád cien ropy by mal okrem toho v zvýšenej miere podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov, a tým aj súkromnú spotrebu a investičnú aktivitu. Fiškálna politika v krajinách eurozóny navyše začína byť mierne expanzívna, najmä v dôsledku opatrení prijatých na podporu utečencov. Hospodárske oživenie v eurozóne však aj naďalej spomaľujú tlmené vyhliadky rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách, volatilné finančné trhy, nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo implementácie štrukturálnych reforiem.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho tempa a súvisia predovšetkým so zvýšenou neistotou spojenou s vývojom svetovej ekonomiky, ako aj so širšími geopolitickými rizikami. Tieto riziká majú potenciál nepriaznivo vplývať na svetový hospodársky rast a zahraničný dopyt po vývoze z eurozóny a všeobecnejšie aj na dôveru.

Ročná miera inflácie HICP v eurozóne v decembri 2015 dosiahla 0,2 % (v porovnaní s 0,1 % v novembri). Decembrový výsledok bol nižší, než sa očakávalo, najmä v dôsledku ďalšieho prudkého poklesu cien ropy, ako aj nižšej inflácie cien potravín a služieb. Na základe aktuálnych cien ropných futures, ktoré sú výrazne nižšie než pred niekoľkými týždňami, je teraz očakávaný vývoj ročnej miery inflácie HICP na rok 2016 v porovnaní s výhľadom zo začiatku decembra výrazne slabší. V súčasnosti sa očakáva, že miera inflácie zostane v nasledujúcich mesiacoch na veľmi nízkej alebo zápornej úrovni a zvýši sa až v neskoršej časti roka 2016. V ďalšom období by sa mala miera inflácie za podpory našich menovopolitických opatrení a vzhľadom na očakávané hospodárske oživenie ďalej zvyšovať, bude však potrebné pozorne sledovať riziká sekundárnych účinkov. Podrobnejší pohľad na vplyv cien ropy a ďalších externých i domácich faktorov na výhľad vývoja inflácie HICP poskytnú marcové makroekonomické projekcie odborníkov ECB, ktoré sa budú vzťahovať aj na rok 2018.

Pokiaľ ide o  menovú analýzu, najnovšie údaje potvrdzujú stabilný rast menového agregátu M3: ročná miera rastu M3 dosiahla v novembri 2015 úroveň 5,1 % (5,3 % v októbri). Ročný rast menového agregátu M3 naďalej podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v novembri zaznamenal ročné tempo rastu 11,2 % (11,8 % v októbri).

Dynamika úverov naďalej zaznamenáva postupné oživovanie pozorované od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) sa v novembri 2015 zvýšila na 0,9 % (z 0,6 % v októbri). Vývoj podnikových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v novembri vzrástla z októbrových 1,2 % na 1,4 %.

Výsledky prieskumu bankových úverov v eurozóne za posledný štvrťrok 2015 potvrdzujú ďalšie zvýšenie dopytu po bankových úveroch, a to vzhľadom na nízku úroveň úrokových sadzieb, potreby financovania na investičné účely a vyhliadky vývoja na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie. Došlo k ďalšiemu uvoľneniu úverových štandardov podnikových úverov, najmä v dôsledku rastúcich konkurenčných tlakov v retailovom bankovníctve, zatiaľ čo v prípade úverov poskytovaných domácnostiam na kúpu nehnuteľností na bývanie došlo k obratu a úverové štandardy tentoraz zaznamenali čisté uvoľnenie. Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačne zlepšujú úverové podmienky pre podniky a domácnosti, ako aj úverové toky v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo účinnosť zavedených menovopolitických opatrení a potrebu posúdenia a prípadného prehodnotenia nastavenia menovej politiky na našom ďalšom zasadaní začiatkom marca s cieľom zabezpečiť návrat miery inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len v prípade rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne je potrebné prebiehajúce cyklické oživenie podporiť účinnými štrukturálnymi opatreniami. Nevyhnutným predpokladom na zvýšenie produktívnych investícií, tvorby pracovných miest a produktivity sú predovšetkým opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane adekvátnej verejnej infraštruktúry. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj očakávania trvalo vyšších príjmov a urýchli prospešné účinky reforiem, vďaka čomu sa eurozóna stane odolnejšou voči globálnym šokom. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, zároveň však musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu má z hľadiska udržania dôvery v náš rozpočtový rámec rozhodujúci význam. Všetky krajiny by sa zároveň mali snažiť o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

Kontakt pre médiá