Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Nikózia 5. marca 2015

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii v Nikózii. Rád by som sa poďakoval guvernérke Georghadjiovej za prejavenú pohostinnosť a vyjadril osobitnú vďaku jej spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov.

Rada guvernérov sa na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy a v súlade so signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, našu pozornosť v súčasnosti venujeme ich realizácii.

V nadväznosti na naše rozhodnutia z 22. januára 2015 začneme dňa 9. marca 2015 na sekundárnom trhu nakupovať eurové cenné papiere verejného sektora. Zároveň budeme pokračovať v nákupe cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov, ktorý sa začal v minulom roku. Ako už bolo uvedené pri prechádzajúcich príležitostiach, celková hodnota mesačných nákupov cenných papierov verejného a súkromného sektora bude predstavovať 60 mld. €. Nákup aktív má prebiehať minimálne do konca septembra 2016, resp. dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví stála zmena vývoja inflácie zodpovedajúca nášmu cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Bližšie informácie o konkrétnych aspektoch realizácie programu nákupu cenných papierov verejného sektora budú zverejnené o 15.30 h SEČ na internetovej stránke ECB.

Spomínané menovopolitické rozhodnutia už medzičasom priniesli celý rad pozitívnych účinkov. Podmienky na finančnom trhu a náklady externého financovania súkromnej ekonomiky sa ďalej zlepšujú, a to aj vďaka našim predchádzajúcim menovopolitickým opatreniam. K podstatnému zlepšeniu dochádza predovšetkým v úverových podmienkach pre podniky a domácnosti. Okrem toho sa upevňuje aj dynamika peňažného a úverového vývoja.

Podstatné dodatočné uvoľnenie nastavenia našej menovej politiky vytvára podmienky na priaznivejší vývoj hospodárstva eurozóny. V prostredí zlepšujúceho sa podnikateľského a spotrebiteľského sentimentu sa zvýši účinnosť transmisie našich opatrení do reálnej ekonomiky, čo prispeje k ďalšiemu zlepšeniu výhľadu hospodárskeho rastu a zníženiu miery nevyužitých kapacít. Naše opatrenia tak prispejú k trvalému návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte a podporia pevné ukotvenie inflačných očakávaní v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa reálny HDP eurozóny v poslednom štvrťroku 2014 medzištvrťročne zvýšil o 0,3 %, čím mierne prekročil očakávania. Najnovšie hospodárske údaje a najmä výsledky prieskumov za obdobie do februára poukazujú na určité ďalšie zintenzívnenie hospodárskej aktivity začiatkom tohto roka. V nasledujúcom období očakávame postupné rozširovanie a zrýchľovanie hospodárskeho oživenia. Nízka úroveň cien ropy by mala aj naďalej podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov. Domáci dopyt by tiež mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Zlepšenia cenovej konkurencieschopnosti a hospodárske oživenie vo svete by okrem toho mali prispieť k nárastu dopytu po vývoze z eurozóny. Hospodárske oživenie v eurozóne však budú zrejme i naďalej spomaľovať nevyhnutné bilančné úpravy v rôznych sektoroch a pomerne pomalé tempo realizácie štrukturálnych reforiem.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v marcových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,5 % v roku 2015, 1,9 % v roku 2016 a 2,1 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2014 boli projekcie rastu reálneho HDP na rok 2015 a 2016 upravené nahor vďaka priaznivému vplyvu nižších cien ropy, slabšiemu efektívnemu výmennému kurzu eura a účinku nedávnych menovopolitických opatrení ECB.

Riziká ohrozujúce tento výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu, avšak vzhľadom na nedávne rozhodnutia menovej politiky a pokles cien ropy sú nižšie.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie HICP v eurozóne vo februári 2015 úroveň -0,3 % (-0,6 % v januári). Jej záporné hodnoty sú spôsobené prevažne vplyvom výrazného pádu cien ropy od júla 2014. Na základe aktuálnych informácií a súčasných cien ropných futures sa očakáva, že ročná miera inflácie HICP dosiahne aj v nasledujúcich mesiacoch veľmi nízke alebo záporné hodnoty. V neskoršom priebehu roka 2015 by miera inflácie mala začať postupne rásť vďaka priaznivému vplyvu našich nedávnych menovopolitických opatrení na agregátny dopyt, vplyvu nižšieho výmenného kurzu eura a predpokladu o niečo vyšších cien ropy v nasledujúcich rokoch.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v marcových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP dosiahne 0,0 % v roku 2015, 1,5 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2014 bola projekcia inflácie na rok 2015 upravená nadol, najmä v dôsledku poklesu cien ropy. Na rok 2016 bola projekcia inflácie naopak upravená mierne nahor, čiastočne v dôsledku očakávaného vplyvu našich nedávnych menovopolitických opatrení.

Rada guvernérov bude aj naďalej pozorne sledovať riziká ohrozujúce výhľad cenového vývoja v strednodobom horizonte. V tejto súvislosti budeme venovať pozornosť predovšetkým prenosu našich menovopolitických opatrení, geopolitickému vývoju a vývoju výmenného kurzu a cien energií.

Počas diskusie o výhľade hospodárskeho vývoja a nových projekciách Rada guvernérov vzala na vedomie, že projekcie sú podmienené plnou implementáciou všetkých našich menovopolitických opatrení. Marcové projekcie navyše predlžujú projekčný horizont až do roka 2017. Rada guvernérov v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje, že miera prognostickej neistoty má tendenciu rásť s dĺžkou projekčného obdobia.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, aktuálne údaje potvrdzujú postupné zrýchľovanie rastu peňažnej zásoby (M3). Ročná miera rastu menového agregátu M3 sa v januári 2015 zvýšila na 4,1 % (z 3,8 % v decembri 2014). Ročný rast menového agregátu M3 naďalej podporujú jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v januári zaznamenal ročné tempo rastu 9,0 %.

Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v januári 2015 dosiahla -0,9 % (-1,1 % v decembri) a po minime z februára 2014 (-3,2 %) tak pokračuje v postupnom oživovaní. Trojmesačný čistý kumulovaný tok úverov bol v januári už druhý mesiac po sebe kladný, pričom ešte pred rokom dochádzalo k výraznému čistému splácaniu. Napriek tomuto zlepšeniu je dynamika úverov nefinančným spoločnostiam stále tlmená a aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, ako aj úverové riziko, faktory v oblasti ponuky úverov a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu objemu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v januári 2015 opäť vzrástla, z 0,8 % v decembri 2014 na 0,9 %. Naše nedávne opatrenia menovej politiky by mali prispieť k ďalšiemu zlepšeniu úverových tokov.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdzuje adekvátnosť nedávnych rozhodnutí Rady guvernérov. Dôsledné uplatňovanie všetkých našich opatrení menovej politiky podporí hospodárske oživenie v eurozóne a vráti mieru inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie prispieva k podpore hospodárskej aktivity. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len za podpory rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne nie je cyklické oživenie v intenciách marcových projekcií odborníkov ECB dôvodom na uspokojenie. Na oživenie investičnej aktivity a zvýšenie tvorby pracovných miest a produktivity práce je predovšetkým potrebné vo viacerých krajinách začať ráznejšie realizovať reformy na trhoch tovarov a služieb a na trhu práce a podnikať kroky na zlepšenie podnikateľského prostredia. Zásadný význam má pružné, presvedčivé a účinné zavádzanie štrukturálnych reforiem, ktoré nielen zvýšia mieru budúceho udržateľného rastu v eurozóne, ale zároveň vyvolajú očakávania vyšších príjmov a podnietia firmy, aby neodkladali zvyšovanie investícií, čím sa urýchli hospodárske oživenie. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, ale zároveň naďalej dodržiavať podmienky Paktu stability a rastu. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu má z hľadiska dôvery v náš rozpočtový rámec zásadnú úlohu. Vzhľadom na nevyhnutnosť zintenzívnenia úsilia v oblasti štrukturálnych reforiem vo viacerých krajinách je tiež dôležité účinným spôsobom zaviesť postup v prípade makroekonomických nerovnováh s cieľom zamerať sa na nadmerné nerovnováhy zistené v jednotlivých členských štátoch.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

Kontakt pre médiá