Úvodné vyhlásenie k tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 22. januára 2015

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi zaželať vám všetkým šťastný nový rok. Pri tejto príležitosti by som tiež rád privítal Litvu ako devätnástu krajinu, ktorá zaviedla euro ako svoju menu. Pán Vasiliauskas, predseda bankovej rady Lietuvos bankas, sa 1. januára 2015 stal členom Rady guvernérov. V dôsledku vstupu Litvy do eurozóny dňa 1. januára 2015 bol zavedený systém, na základe ktorého sa guvernéri národných centrálnych bánk vo výkone hlasovacích práv v Rade guvernérov striedajú. Podrobnosti o tomto rotačnom systéme sú k dispozícii na internetovej stránke ECB. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie, pán Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme dôkladne prehodnotili výhľad cenového vývoja a dosiahnutých účinkov menových stimulov. Rada guvernérov následne prijala nasledujúce rozhodnutia:

Po prvé, rozhodla o rozšírení programu nákupu aktív, ktorého súčasťou sú existujúce programy nákupu cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov. V rámci tohto rozšíreného programu bude celková hodnota mesačných nákupov cenných papierov verejného a súkromného sektora predstavovať 60 mld. €. Nákup aktív má prebiehať minimálne do konca septembra 2016, resp. dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví stála zmena vývoja inflácie zodpovedajúca nášmu cieľu udržiavať mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. V marci 2015 začne Eurosystém na sekundárnom trhu nakupovať cenné papiere s investičným stupňom denominované v eurách, ktoré vydali vlády krajín eurozóny, agentúry v eurozóne a európske inštitúcie. Nákupy cenných papierov vydaných vládami krajín eurozóny a agentúrami v eurozóne budú vychádzať z podielu národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB. V prípade krajín, v ktorých prebieha adaptačný program EÚ/MMF, sa budú uplatňovať určité dodatočné kritériá akceptovateľnosti.

Po druhé, Rada guvernérov rozhodla o zmene úročenia šiestich zostávajúcich cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO). Úroková sadzba budúcich operácií TLTRO sa bude rovnať sadzbe hlavných refinančných operácií Eurosystému v čase realizácie príslušnej TLTRO, čím sa odstráni rozdiel desiatich bázických bodov oproti sadzbe hlavných refinančných operácií, ktorý sa uplatňoval v prípade prvých dvoch TLTRO.

Po tretie, Rada guvernérov sa v súlade so signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni.

Pokiaľ ide o dodatočný nákup aktív, Rada guvernérov si ponecháva právo rozhodovať o všetkých podmienkach programu, pričom ECB bude nákupy v záujme jednotnosti menovej politiky Eurosystému koordinovať. Eurosystém bude na mobilizáciu svojich zdrojov využívať decentralizovanú implementáciu. Pokiaľ ide o rozdelenie prípadných strát, Rada guvernérov rozhodla, že nákup cenných papierov európskych inštitúcií (ktorý budú realizovať národné centrálne banky a ktorý má predstavovať približne 12 % objemu dodatočného nákupu aktív) bude podliehať zdieľaniu strát. Ostatné dodatočné nákupy aktív zo strany národných centrálnych bánk zdieľaniu strát podliehať nebudú. ECB bude držať 8 % dodatočne nakúpených aktív. To znamená, že 20 % dodatočných nákupov aktív bude podliehať režimu zdieľania rizík.

Tlačové správy s podrobnejšími informáciami o rozšírení programu nákupu aktív a úročení TLTRO budú zverejnené dnes popoludní o 15.30 hod.

Dnešné rozhodnutie menovej politiky o rozšírení nákupu aktív bolo prijaté v reakcii na nepriaznivý vývoj v dvoch oblastiach. Po prvé, vývoj inflácie bol aj naďalej slabší, než sa očakávalo. Hoci prudký pokles cien ropy v posledných mesiacoch zostáva dominantným faktorom aktuálneho vývoja celkovej inflácie, zároveň došlo k zvýšeniu hrozby potenciálnych sekundárnych účinkov v oblasti mzdového vývoja a cenotvorby, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť cenový vývoj v strednodobom horizonte. Tomuto záveru tiež nasvedčuje ďalší pokles trhových ukazovateľov inflačných očakávaní vo všetkých horizontoch a skutočnosť, že väčšina ukazovateľov skutočnej i očakávanej inflácie je na úrovni svojho historického minima alebo v jeho blízkosti. V eurozóne navyše pretrváva značná miera nevyužitých kapacít, pričom menový a úverový vývoj je naďalej tlmený. Po druhé, hoci opatrenia menovej politiky prijaté od júna do septembra minulého roka viedli k významnému zlepšeniu cien na finančnom trhu, o kvantitatívnych výsledkoch to neplatí. Súčasný stupeň menovej akomodácie tak nepostačoval na to, aby adekvátne reagoval na zvýšené riziká nadmerne dlhého obdobia nízkej inflácie. Dnešné prijatie ďalších súvahových opatrení preto bolo nevyhnutné v záujme dosiahnutia nášho cieľa cenovej stability, keďže kľúčové úrokové sadzby ECB už dosiahli svoju spodnú hranicu.

Z pohľadu dlhodobejšieho vývoja dnešné opatrenia výrazne podporia pevné ukotvenie strednodobých až dlhodobých inflačných očakávaní. Výrazná expanzia našej súvahy povedie k ďalšiemu uvoľneniu nastavenia menovej politiky. V dôsledku toho sa budú naďalej zlepšovať predovšetkým podmienky financovania pre firmy a domácnosti v eurozóne. Dnešné rozhodnutia tiež podporia našu signalizáciu budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB a zdôraznia skutočnosť, že v menovopolitickom cykle existujú medzi hlavnými vyspelými ekonomikami podstatné a čoraz väčšie rozdiely. Spoločné pôsobenie týchto faktorov by malo podporiť dopyt, zvýšiť využitie kapacít a podporiť menový a úverový rast, čím by malo prispieť k návratu miery inflácie na úroveň blízku 2 %.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny sa v treťom štvrťroku 2014 medzištvrťročne zvýšil o 0,2 %. Najnovšie údaje a výsledky prieskumov poukazujú na pokračujúci mierny rast na prelome roka. Čo sa týka budúceho vývoja, nedávny pokles cien ropy vytvára ďalší priestor na zrýchlenie hospodárskeho oživenia. Nižšie ceny ropy by mali podporiť reálny disponibilný príjem domácností a zisky podnikov. Domáci dopyt by tiež mali naďalej podporovať opatrenia menovej politiky, prebiehajúce zlepšovanie finančných podmienok a pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Okrem toho by sa mal vďaka oživeniu vo svete zvýšiť aj dopyt po vývoze. Oživenie v eurozóne však bude pravdepodobne naďalej tlmené v dôsledku vysokej nezamestnanosti, značnej miery nevyužitých kapacít a nevyhnutných úprav bilancií vo verejnom i súkromnom sektore.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu, avšak v nadväznosti na dnešné rozhodnutia menovej politiky a vzhľadom na pokračujúci pokles cien ropy v posledných týždňoch by sa mali znížiť.

Podľa Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v decembri 2014 dosiahla -0,2 % (0,3 % v novembri). Tento pokles je predovšetkým odrazom prudkého poklesu inflácie cien energií a v menšom rozsahu aj poklesu ročnej miery zmeny cien potravín. Na základe aktuálnych informácií a súčasných cien ropných futures sa očakáva, že ročná miera inflácie HICP dosiahne aj v nasledujúcich mesiacoch veľmi nízke alebo záporné hodnoty. Vzhľadom na nedávny veľmi prudký pokles cien ropy a predpoklad, že v nasledujúcich mesiacoch nedôjde k výraznejšej korekcii, je nízka miera inflácie v krátkodobom horizonte nevyhnutná. Za podpory našich opatrení menovej politiky, očakávaného oživenia dopytu a predpokladu postupného rastu cien ropy v nadchádzajúcom období sa očakáva, že miera inflácie sa bude v neskoršej časti roka 2015 a v roku 2016 postupne zvyšovať.

Rada guvernérov bude aj naďalej pozorne sledovať riziká ohrozujúce výhľad cenového vývoja v strednodobom horizonte. Za týchto okolností sa budeme zameriavať predovšetkým na geopolitický vývoj, kurzový vývoj a vývoj cien energií, ako aj na účinky našich opatrení menovej politiky.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, najnovšie údaje poukazujú na síce naďalej nízky, ale rýchlejší rast peňažnej zásoby (M3). Ročná miera rastu menového agregátu M3, ktorá v októbri 2014 dosiahla 2,5 % a v apríli 2014 svoju najnižšiu hodnotu 0,8 %, sa v novembri 2014 zvýšila na 3,1 %. Ročný rast menového agregátu M3 naďalej podporujú jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 zaznamenal v novembri ročné tempo rastu 6,9 %.

Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) bola v novembri 2014 naďalej nízka a dosiahla -1,3 % (v porovnaní s -1,6 % v októbri), oproti februárovému minimu (-3,2 %) však aj naďalej zaznamenáva oživenie. V posledných mesiacoch došlo v priemere k zmierneniu čistého splácania úverov, ktoré pred rokom dosahovalo historicky vysoké úrovne, pričom čisté toky úverov zaznamenali v novembri mierne kladnú hodnotu. V tejto súvislosti z januárového prieskumu bankových úverov vyplýva ďalšie čisté uvoľnenie úverových podmienok v poslednom štvrťroku 2014, pričom s čoraz menšími rozdielmi medzi jednotlivými krajinami zároveň dochádza k zvyšovaniu čistého dopytu po úveroch vo všetkých kategóriách. Banky očakávajú, že táto dynamika bude pokračovať aj začiatkom roka 2015. Napriek tomuto zlepšeniu je vývoj úverov nefinančným spoločnostiam stále slabý a aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, ako aj úverové riziko, faktory v oblasti ponuky úverov a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu objemu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) dosiahla v novembri 0,7 % (0,6 % v októbri). Naše opatrenia menovej politiky by mali prispieť k ďalšiemu zlepšeniu úverových tokov.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu zvýšiť mieru akomodácie menovej politiky. Všetky naše opatrenia menovej politiky by mali podporiť oživenie eurozóny a vrátiť mieru inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie prispieva k podpore hospodárskej aktivity. Na zvýšení investičnej aktivity, podpore tvorby pracovných miest a raste produktivity sa však musia rozhodnou mierou podieľať aj iné politické oblasti. Predovšetkým je potrebné, aby viaceré krajiny pokročili v odhodlanom zavádzaní reforiem trhu tovarov a služieb a trhu práce, ako aj opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Zásadný význam má pružné, presvedčivé a účinné zavádzanie štrukturálnych reforiem, ktoré nielen zvýšia mieru budúceho udržateľného rastu v eurozóne, ale zároveň vyvolajú očakávania vyšších príjmov, podnietia firmy, aby neodkladali zvyšovanie investícií, a podporia hospodárske oživenie. Popri zabezpečovaní udržateľnosti dlhu v súlade s Paktom stability a rastu, ktorý je aj naďalej základom zachovania dôvery, by mala rozpočtová politika podporovať hospodárske oživenie. Všetky krajiny by mali využiť priestor, ktorý majú k dispozícii, na zabezpečenie viac prorastového charakteru rozpočtovej politiky.

Kontakt pre médiá