Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Najčastejšie otázky o digitálnom eure

Aktualizované 14. februára 2024

1. Prečo Európa potrebuje digitálne euro?

Digitalizácia mení spôsob, akým platíme. Platby v hotovosti sú na zostupe a pandémia koronavírusu (COVID-19) urýchlila prechod na online nakupovanie a digitálne platby. Digitálne euro by bolo elektronickou formou hotovosti v digitalizovanom svete. Spotrebiteľom by dávalo možnosť využívať peniaze centrálnej banky v digitálnom formáte ako doplnok bankoviek a mincí.

Digitálne euro by ľuďom uľahčilo život ako niečo, čo v súčasnosti neexistuje: digitálny platobný prostriedok univerzálne akceptovaný v celej eurozóne pri platbách v obchodoch, online alebo medzi súkromnými osobami. Rovnako ako hotovosť by aj digitálne euro bolo bezrizikové, všeobecne dostupné, ľahko použiteľné a na bežné použitie bezplatné.

Digitálne euro by okrem toho posilnilo strategickú autonómiu a menovú suverenitu eurozóny tým, že by zvýšilo efektívnosť európskeho platobného ekosystému ako celku, podnecovalo inovácie a zvýšilo jeho odolnosť voči možným kybernetickým útokom a technickým poruchám, ako napríklad výpadkom elektrickej energie.

Viac informácií o tom, prečo potrebujeme digitálne euro.

2. Ako by digitálne euro mohlo prispieť k strategickej autonómii Európy?

Digitálne euro by ponúkalo celoeurópske platobné riešenie dostupné v celej eurozóne pod európskym vedením. Digitálne euro by tak mohlo pomôcť znížiť závislosť Európy od súkromných, mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb, pričom by zároveň pôsobilo ako protiváha voči ich dominantnému postaveniu na trhu. Digitálne euro by zintenzívnilo konkurenciu a inovatívnosť európskeho platobného prostredia ako platforma, ktorá poskytovateľom platobných služieb uľahčuje ponúkať vlastné celoeurópske riešenia.

Vďaka úspešnému digitálnemu euru by sa Európa mohla stať globálnym lídrom v oblasti digitálnych financií a digitálnych mien centrálnych bánk.

3. Nahradilo by digitálne euro hotovosť?

Digitálne euro by bolo doplnkom hotovosti, nie jeho náhradou. Digitálne euro by existovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách. V eurozóne by naďalej bola k dispozícii hotovosť, rovnako ako ostatné súkromné elektronické platobné prostriedky, ktoré sa používajú v súčasnosti.

4. Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?

Nie. Digitálne euro by bolo ďalším spôsobom platieb prostredníctvom eura, našej jednotnej meny, v Európe. Dalo by sa priamo meniť za bankovky. Digitálne euro by reagovalo na čoraz väčší záujem ľudí a podnikov o digitálne platby.

5. Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?

Po dvojročnej výskumnej fáze sa Rada guvernérov ECB rozhodla pristúpiť k prípravnej fáze, ktorá sa začne 1. novembra 2023.

Prípravná fáza bude pozostávať z dvoch etáp: prvá etapa sa začala 1. novembra 2023 a potrvá dva roky. Na základe výsledkov prvej etapy a vývoja legislatívy Rada guvernérov následne rozhodne, či prejde do druhej etapy, a určí jej rozsah a trvanie.

Účelom celej fázy je ďalší vývoj a testovanie digitálneho eura, v súlade s koncepčnými rozhodnutiami a technickými požiadavkami určenými počas výskumnej fázy.

Prípravná fáza by umožnila rozsiahlu analýzu, testovanie, experimentovanie a konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo najvyššie štandardy kvality, bezpečnosti a použiteľnosti.

Začiatok prípravnej fázy je významným krokom, ktorý však nepredurčuje žiadne rozhodnutie Rady guvernérov o vydaní digitálneho eura. Toto rozhodnutie možno zvážiť až po prijatí príslušných právnych predpisov.

6. Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?

Dňa 28. júna 2023 Európska komisia predložila legislatívny návrh možného digitálneho eura. Účelom tejto legislatívy je zabezpečiť, aby prípadné budúce digitálne euro poskytlo ľuďom a podnikom ďalšiu možnosť digitálnych platieb pomocou všeobecne akceptovanej, lacnej, bezpečnej a odolnej formy verejných peňazí kdekoľvek v eurozóne.

Tieto dva procesy – legislatíva a koncepcia digitálneho eura – budú prebiehať súbežne, aby Eurosystém mohol digitálne euro v prípade opodstatnenosti tohto rozhodnutia po prijatí legislatívneho rámca pre digitálne euro bezodkladne vydať.

Eurosystém posúdi všetky potrebné úpravy návrhu digitálneho eura, ktoré môžu vyplynúť z legislatívneho vývoja. ECB je pripravená počas legislatívneho procesu podľa potreby poskytovať potrebnú podporu a technické podklady.

Rada guvernérov ECB rozhodne o prípadnom vydaní digitálneho eura až po prijatí príslušného právneho predpisu.

7. Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?

Eurosystém – ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny – musí zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo potreby používateľov. Eurosystém preto úzko spolupracuje a pravidelne komunikuje s tvorcami politík, zákonodarcami, účastníkmi trhu a organizáciami občianskej spoločnosti. Neoceniteľnými sú aj cieľové skupiny, ako fóra na priame zisťovanie názorov a preferencií ľudí.

Táto komunikácia prebieha v rôznych kontextoch, napríklad v rámci Rady pre retailové platby v eurách – fóra pod vedením ECB, ktoré združuje všetky zainteresované strany platobného trhu, či v rámci trhovej poradnej skupiny zloženej z odborníkov, ktorí sa vyjadrovali ku koncepcii a distribúcii digitálneho eura počas výskumnej fázy.

ECB sa okrem toho pravidelne zúčastňuje na zasadnutiach Euroskupiny s ministrami financií krajín eurozóny a vystupuje v Európskom parlamente, kde európskym tvorcom politík prezentuje najnovšie informácie o stave projektu. Organizuje aj semináre s európskymi organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypočuť si ich názory.

8. Kto by mohol digitálne euro používať?

Ako sa uvádza v legislatívnom návrhu, ktorý predložila Európska komisia, digitálne euro by bolo k dispozícii ľuďom, podnikom a verejným subjektom s prechodným alebo trvalým bydliskom alebo sídlom v členskom štáte eurozóny.

Prístup k digitálnemu euru by mohli mať aj ľudia, ktorí cestujú do eurozóny z osobných alebo pracovných dôvodov, alebo ktorí mali pobyt alebo sídlo v niektorej krajine eurozóny v minulosti.

Ľudia, podniky a verejné subjekty s bydliskom alebo sídlom mimo eurozóny môžu mať prístup k digitálnemu euru prostredníctvom účtov v digitálnych eurách vedených u poskytovateľov platobných služieb usadených alebo pôsobiacich v krajine, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru[1] alebo v tretej krajine, na základe predchádzajúcej dohody uzavretej medzi EÚ a tretími krajinami a/alebo dohôd uzavretých medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny a tretích krajín.

9. Budú mať ľudia o digitálne euro záujem?

Digitálne euro by bolo univerzálnym platobným riešením, ktoré by sa dalo používať kedykoľvek a kdekoľvek v eurozóne. Bolo by všeobecne akceptovaným digitálnym platobným prostriedkom, ktorý by spotrebitelia mohli bezplatne používať v obchodoch, online alebo pri súkromných platbách. Ľudia by tak získali možnosť platiť digitálne, pričom by stále používali verejné platobné prostriedky. A bolo by dostupné online aj offline.

Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby zaručovalo vyššiu úroveň súkromia ako iné digitálne platobné prostriedky. Eurosystém by ľudí na základe ich platieb nemohol identifikovať. Transakčné údaje pri platbách v digitálnych eurách offline by boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby.

Digitálne euro by bolo bezpečné a ľahko použiteľné a jeho cieľom by bolo tiež podporiť digitálnu finančnú inklúziu, aby sa na nikoho nezabudlo. Digitálne euro by zohľadňovalo potreby ľudí so zdravotným postihnutím a osôb bez prístupu k bankovému účtu alebo bez digitálnych či finančných zručností.

V snahe zabezpečiť, aby bolo digitálne euro použiteľné a prístupné v celej eurozóne, pripravovaný legislatívny návrh Európskej komisie predpokladá povinnú akceptáciu zo strany obchodníkov a povinnú distribúciu klientom zo strany sprostredkovateľov podliehajúcich dohľadu.

10. Akú pridanú hodnotu by digitálne euro prinieslo obchodníkom?

Digitálne euro by bolo skutočne celoeurópskym riešením, ktoré by bolo akceptované v celej eurozóne. Mohlo by znamenať jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu k súčasnému rozdrobenému platobnému prostrediu, v ktorom obchodníci pôsobia. Digitálne euro by obchodníkov postavilo do silnejšej pozície pri rokovaní o podmienkach s poskytovateľmi platobných riešení a tým aj znižovaní svojich vlastných nákladov. Nižšie náklady by sa potom mohli preniesť na zákazníkov.

Vďaka digitálnemu euru by obchodníci mohli profitovať aj z vyššej konverzie. Platí to najmä pri online nákupoch, pri ktorých je menej pravdepodobné, že zákazníci nákup odmietnu, ak poznajú ponúkaný spôsob platby. Digitálne euro by okrem toho obchodníkom umožnilo prijímať platby okamžite bez akýchkoľvek dodatočných nákladov.

11. Akú pridanú hodnotu by digitálne euro prinieslo sprostredkovateľom?

Sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu, ako napríklad banky, by pri distribúcii digitálneho eura zohrávali kľúčovú úlohu. Boli by hlavným kontaktným bodom pre jednotlivcov, obchodníkov a podniky v prípade všetkých otázok súvisiacich s digitálnym eurom a poskytovali by všetky služby koncovým používateľom.

Digitálne euro by sprostredkovateľom poskytlo okamžitý prístup k celej eurozóne, na rozdiel od väčšiny súkromných inovácií, ktoré sa zvyčajne zameriavajú na konkrétne domáce trhy. Digitálne euro by tak mohlo slúžiť ako platforma pre sprostredkovateľov na podporu ďalších inovácií a konkurencie na rastúcom trhu elektronických obchodov a digitálnych platieb v celej eurozóne.

Digitálne euro by tiež mohlo sprostredkovateľom priniesť dodatočné obchodné príležitosti. Podľa návrhu Eurosystému by napríklad obchodníci mimo eurozóny, ktorí by chceli pôsobiť v systéme digitálneho eura, museli mať vedený účet u poskytovateľa platobných služieb z eurozóny.

Model odmeňovania v systéme digitálneho eura v zmysle súčasného legislatívneho návrhu Európskej komisie navyše sprostredkovateľom poskytuje ekonomické stimuly porovnateľné s inými digitálnymi platobnými prostriedkami. Digitálne euro v tomto smere tiež sprostredkovateľom otvára dvere k investíciám do ďalších služieb s pridanou hodnotou pre svojich klientov.

12. Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť?

Digitálne euro by bolo verejným statkom. Jeho bežné používanie by preto bolo bezplatné.

Sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu vrátane bánk by však mohli základné funkcie digitálneho eura využívať ako základ pri ďalšom vývoji vlastných platforiem a riešení. Títo sprostredkovatelia by potom mohli ponúkať svojim zákazníkom za úhradu iné služby s pridanou hodnotou.

13. Ako by digitálne euro fungovalo?

Digitálne euro by ľuďom umožnilo uskutočňovať bezpečné okamžité platby vo fyzických a online obchodoch a súkromne, bez ohľadu na to, v ktorej krajine eurozóny sa nachádzajú, alebo u ktorého poskytovateľa platobných služieb majú účet. ECB v súčasnosti skúma, ako by to mohlo fungovať v praxi.

Eurosystém by napríklad mohol vytvoriť špeciálnu aplikáciu digitálneho eura, ku ktorej by všetci mohli mať rovnaký prístup. Sprostredkovatelia vrátane bánk by tiež mohli začleniť služby spojené s digitálnym eurom do svojich existujúcich aplikácií, ktoré ich klienti už dôverne poznajú. V každom prípade by digitálnym eurom mohli platiť aj ľudia bez prístupu k bankovému účtu alebo digitálnym zariadeniam, a to prostredníctvom fyzickej karty od verejných sprostredkovateľov, ako sú pošty.

Digitálne euro by rozhodne ponúkalo online aj offline funkcionalitu pre prípad obmedzeného spojenia. Pri uskutočňovaní platieb v digitálnych eurách offline by osobné transakčné údaje boli známe len platiteľovi a príjemcovi.

Ďalšie informácie o fungovaní digitálneho eura.

14. Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?

Ochrana súkromia je jedným z najdôležitejších koncepčných prvkov digitálneho eura. Eurosystém nemá záujem zbierať osobné platobné údaje ľudí ani sledovať ich platobné zvyklosti. Eurosystém by ľudí na základe ich transakcií nemohol identifikovať.

Digitálne euro by ľuďom umožňovalo platiť online bez toho, aby k ich údajom mali prístup tretie strany, s výnimkou údajov požadovaných na prevenciu nezákonných činností, v súlade s platnými európskymi predpismi.

Pri platbách digitálnymi eurami offline by bola zabezpečená ešte vyššia úroveň súkromia, keďže osobné transakčné údaje by boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby. Podobne ako pri platbách online by do platieb offline neboli zapojené žiadne tretie strany, pokiaľ by sa to nevyžadovalo v záujme ochrany pred falšovaním.

15. Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť používania digitálneho eura?

Digitálne euro by bolo verejným statkom, rovnako ako dnešné bankovky a mince – ale v digitálnej podobe.

Bežné používanie digitálneho eura – prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo fyzickej karty – by bolo bezplatné. V prípadoch obmedzeného prístupu k internetu by digitálne euro fungovalo aj offline.

V návrhu právneho predpisu, ktorý predložila Európska komisia, sa stanovuje, že úverové inštitúcie, ktoré distribuujú digitálne euro, by boli povinné poskytovať základné platobné služby v digitálnych eurách na žiadosť svojich klientov.

Navyše v snahe zabezpečiť, aby digitálnym eurom mohli platiť všetci – vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, osôb s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a seniorov – budú vo všetkých krajinách eurozóny určené verejné subjekty, napríklad poštové pobočky. Tieto subjekty by ľuďom s rizikom digitálnej finančnej exklúzie poskytovali bezplatnú podporu a prístup k službám digitálneho eura, ako je napríklad osobná podpora a pomoc pri otváraní účtu v digitálnych eurách a používaní všetkých základných služieb spojených s digitálnym eurom. Bezplatný prístup k základným službám digitálneho eura by bol ponúkaný aj ľuďom bez bankového účtu.

Okrem toho bude venovaná osobitná pozornosť začleneniu zraniteľných skupín, ako sú osoby bez stálej adresy, žiadatelia o azyl alebo osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.

Digitálne euro by bolo navrhnuté tak, aby vyhovovalo potrebám všetkých, aby sa na nikoho nezabudlo.

16. Bolo by digitálne euro programovateľné?

Digitálne euro by nikdy nebolo programovateľnými peniazmi.

Programovateľné peniaze sú digitálnou formou peňazí používanou na vopred stanovený účel, ako je poukaz, s obmedzeniami miesta, času a účastníkov transakcie.

V zmysle legislatívneho návrhu o digitálnom eure, ktorý predložila Európska komisia, by digitálne euro nebolo programovateľnými peniazmi, mohlo by však uľahčiť automatizované platby, ak by používatelia chceli túto funkciu využívať. Používateľ by napríklad mohol zriadiť automatickú mesačnú platbu na okamžitý prevod digitálneho eura rodinným príslušníkom alebo priateľom.

17. Boli by sprostredkovatelia za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?

Eurosystém navrhuje model odmeňovania, ktorý by vytváral spravodlivé ekonomické stimuly pre poskytovateľov platobných služieb, ako sú banky, na pokrytie prevádzkových nákladov súvisiacich s distribúciou digitálneho eura.

Podobne ako v prípade iných platobných systémov, poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro by za tieto služby mohli obchodníkom účtovať poplatky. Výška poplatkov obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb by bola obmedzená, v zmysle legislatívneho návrhu Európskej komisie o digitálnom eure.

Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek by náklady spojené s vytvorením systému a infraštruktúry digitálneho eura znášal Eurosystém. Eurosystém by sa okrem toho snažil minimalizovať dodatočné investičné náklady sprostredkovateľov tým, že by v maximálnej možnej miere využíval existujúce infraštruktúry.

18. Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?

Náš finančný systém, ktorého jadrom je bankový systém, funguje dobre a Eurosystém chce zachovať kľúčovú úlohu bánk pri zabezpečovaní efektívneho poskytovania úverov reálnej ekonomike.

ECB bude minimalizovať akúkoľvek potenciálnu hrozbu, ktorú môže digitálne euro predstavovať pre finančný systém. Objem digitálnych eur, ktorý môžu používatelia viesť na svojich účtoch, preto bude obmedzený, aby sa zabránilo odlevu bankových vkladov, i v čase krízy.

19. Ako by ECB zabezpečila, aby ľudia mohli digitálnym eurom platiť rovnakým spôsobom v celej eurozóne?

Za distribúciu digitálneho eura v eurozóne by zodpovedali sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu. V záujme jednotnej implementácie Eurosystém navrhuje systém digitálneho eura, ktorý by pozostával z jednotného súboru pravidiel, noriem a postupov štandardizácie platieb v digitálnych eurách v celej eurozóne, čím sa zabezpečí celoeurópsky dosah.

Tento jednotný súbor pravidiel, noriem a postupov v súčasnosti vypracúva skupina pre vývoj pravidiel v úzkej spolupráci so zástupcami trhu vrátane používateľov, maloobchodníkov a sprostredkovateľov.

20. Ako prebieha vývoj jednotného súboru pravidiel, noriem a postupov pre digitálne euro?

Na podporu tvorby jednotného súboru pravidiel, noriem a postupov digitálneho eura Eurosystém zriadil skupinu pre vývoj pravidiel schémy digitálneho eura, ktorej úlohou je zisťovať názory finančného sektora, spotrebiteľov a obchodníkov.

Táto skupina, ktorej členmi sú pracovníci Eurosystému a zástupcovia trhu s relevantnými skúsenosťami, pracuje na základe možností koncepcie digitálneho eura, ktoré už schválila Rada guvernérov ECB.

Okrem skupiny bolo zriadených niekoľko ďalších špecializovaných skupín, ktoré pracujú na konkrétnych častiach súboru pravidiel, ktoré si vyžadujú osobitné odborné znalosti.

21. Aký bude rozsah súboru pravidiel digitálneho eura?

Súbor pravidiel digitálneho eura stanoví jednotný súbor pravidiel, noriem a postupov, ktoré by mali dohliadaní sprostredkovatelia dodržiavať pri distribúcii digitálneho eura. Tieto pravidlá, normy a postupy sa budú vzťahovať na:

  • funkčný a prevádzkový model digitálneho eura (napr. toky medzi koncovými bodmi, základné požiadavky na dohliadaných sprostredkovateľov, minimálne normy funkčnosti a jednoduchosti používania atď.),
  • model účasti v schéme digitálneho eura (napr. kritériá akceptovateľnosti v schéme, povinnosti účastníkov atď.),
  • technické požiadavky schémy (napr. IT infraštruktúra, implementácia aplikačného programovacieho rozhrania, technické normy atď.),
  • požiadavky na riadenie rizík,
  • pravidlá riadenia schémy digitálneho eura (napr. správa schémy, procesy riadenia zmien atď.).

22. Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?

Spotrebitelia majú dnes len zriedka možnosť používať pri platbách v obchodoch okamžité platby, čo takisto znamená, že obchodníci nedostávajú svoje peniaze okamžite. Digitálnym eurom by sa to zmenilo – všetky platby v digitálnych eurách by boli okamžité.

Po vyvinutí jednotného súboru pravidiel, noriem a postupov a v prípade jeho schválenia aj jeho zavedení pre digitálne euro by bolo možné ďalej rozvíjať riešenia okamžitých platieb tak, aby sa dostali do všetkých krajín eurozóny. Znížila by sa tým závislosť od súkromných mimoeurópskych spoločností, ktoré v súčasnosti v platobnom sektore dominujú.

23. Bolo by digitálne euro postavené na technológii distribuovanej databázy transakcií ako napr. blockchain?

Eurosystém vo vývoji digitálneho eura experimentuje s rôznymi technológiami – centralizovanými i decentralizovanými – vrátane technológií distribuovanej databázy transakcií. O konkrétnom postupe však zatiaľ nerozhodol.

24. Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?

Podobne ako v prípade ďalších digitálnych infraštruktúr by aj digitálne euro mohlo byť cieľom kybernetických útokov. Na potlačenie tohto rizika by sa koncepcia digitálneho eura opierala o najmodernejšie technológie, ktoré by vytvorili prostredie odolné voči počítačovej kriminalite a zároveň nadčasové.

25. V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?

Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by bolo kryté centrálnou bankou a navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby ľudí, ktorí ho používajú. Ako také by bolo bezrizikové. Okrem toho by rešpektovalo ochranu súkromia a údajov. Centrálne banky majú za úlohu zachovávať hodnotu peňazí, nezávisle od ich fyzickej či digitálnej podoby.

Stabilita a spoľahlivosť stablecoinov v konečnom dôsledku závisia od subjektu, ktorý ich vydáva, a od dôveryhodnosti a vymáhateľnosti jeho záväzku zachovávať ich hodnotu v priebehu času. Súkromní emitenti okrem toho môžu používať osobné údaje na komerčné účely.

Za kryptoaktíva nezodpovedá žiadny subjekt, takže prípadné nároky nie je možné vymáhať.

  1. Európsky hospodársky priestor tvoria členské štáty EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.