Čo sú to peniaze?

24. novembra 2015 (aktualizácia 20. júna 2017)

Eurové bankovky a mince sú samozrejme peniaze, ale peniazmi je aj zostatok na účte v banke. Čo vlastne peniaze sú? Ako sa tvoria a akú úlohu pritom zohráva ECB?

Vývoj povahy peňazí

Povaha peňazí prechádza procesom evolúcie. Vo svojom ranom štádiu mali peniaze zvyčajne podobu komodít – predmetov vyrobených z materiálu určitej trhovej hodnoty, napr. zlatých mincí. Neskôr ich nahradili kryté (reprezentatívne) peniaze – bankovky, ktoré sa dali vymeniť za určité množstvo zlata či striebra. Moderné ekonomiky vrátane eurozóny sú postavené na nekrytých peniazoch. Ide o peniaze vyhlásené za zákonné platidlo a vydávané centrálnou bankou, ktoré však na rozdiel od krytých peňazí nemožno vymeniť za napr. pevne stanovené množstvo zlata. Napriek tomu, že nemajú žiadnu vlastnú hodnotu (papier, z ktorého sú vyrobené, je v podstate bezcenný), ľudia ich akceptujú výmenou za tovary a služby, pretože dôverujú centrálnej banke, že v priebehu času zachová ich hodnotu. Ak by centrálne banky v tomto poslaní zlyhali, nekryté peniaze by stratili svoju všeobecnú akceptovateľnosť ako prostriedok výmeny i svoju príťažlivosť ako uchovávateľ hodnoty.

Historický vývoj podoby peňazí

Komoditné peniaze

Kryté peniaze 

Nekryté peniaze

V dnešnej dobe môže mena existovať aj v nefyzickej podobe. Peniaze môžu byť na bankovom účte v podobe počítačového záznamu alebo uložené na sporiacom vklade. Digitálne peniaze, resp. elektronické peniaze predstavujú peňažnú hodnotu uloženú napríklad na predplatenej karte alebo smartfóne. Čo sa týka platieb, priame inkasá, internetové platby a kartové platby sú bezhotovostné. (Existujú dokonca novšie decentralizované digitálne meny alebo systémy virtuálnych mien, ako napríklad Bitcoin, ktoré fungujú bez centrálneho riadiaceho bodu, ako je centrálna banka. Z právneho hľadiska sa však nepovažujú za peniaze.)

Napriek rapídnemu vzostupu elektronických platieb je hotovosť stále veľmi populárna. V eurozóne hotovosť predstavuje vysoký podiel všetkých platieb pod 20 €. Za hodnotu eurovej hotovosti ručí ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.

Spôsob používania peňazí a ako ho ECB monitoruje

Peniaze, bez ohľadu na formu, majú tri rôzne funkcie. Sú prostriedkom výmeny – platobným prostriedkom určitej hodnoty, ktorému všetci dôverujú. Peniaze tiež plnia úlohu účtovnej jednotky, čím umožňujú oceňovanie tovarov a služieb. Zároveň sú uchovávateľom hodnoty. Len časť eurovej hotovosti, ktorá je v obehu, skutočne aj obieha, tzn. používa sa na platenie. Veľké množstvo bankoviek 50 €, ktoré sú v obehu, sa napríklad hromadí do zásoby.

Funkcie peňazí

Prostriedok výmeny
na kúpu tovarov a služieb

Účtovná jednotka
na určovanie cien

Uschovávateľ hodnoty
na tvorbu úspor

Centrálne banky zvyčajne definujú a monitorujú niekoľko menových agregátov. Vývoj týchto agregátov môže byť zdrojom užitočných informácií o peniazoch a cenách. Potreba viacerých agregátov vyplýva zo skutočnosti, že mnohé finančné aktíva sú nahraditeľné, pričom povaha a špecifiká finančných aktív, transakcií a platobných prostriedkov sa časom menia. Eurosystém na účely menovej analýzy ECB definuje úzky menový agregát M1, stredný agregát M2 a široký agregát M3. ECB vývoj týchto agregátov sleduje, spolu s celým radom ďalších informácií a analýz, v rámci svojej stratégie menovej politiky.

Ako peniaze vznikajú?

ECB vystupuje ako banka pre komerčné banky a týmto spôsobom tiež ovplyvňuje tok peňazí a úverov v ekonomike s cieľom udržať stabilné ceny. Komerčné banky si naopak od ECB môžu požičiavať peniaze, t. j. rezervy centrálnej banky, a to väčšinou na pokrytie veľmi krátkodobých potrieb likvidity. Hlavným nástrojom, ktorým ECB riadi množstvo „vonkajších“ peňazí, a tým aj dopyt komerčných bánk po rezervách centrálnej banky, je stanovovanie veľmi krátkodobých úrokových sadzieb – „ceny peňazí“.

Tvorba peňazí v eurozóne

Európska centrálna banka

Komerčné banky

Súkromné osoby a podniky

Komerčné banky môžu vytvárať „vnútorné“ peniaze, t. j. bankové vklady – k tomu dochádza zakaždým, keď poskytnú nový úver. Rozdiel medzi vonkajšími a vnútornými peniazmi spočíva v tom, že vonkajšie peniaze predstavujú aktívum pre ekonomiku ako celok, ale pre nikoho nepredstavujú záväzok. Na druhej strane, vnútorné peniaze sa takto označujú, pretože sú kryté súkromnými úvermi: v prípade splatenia všetkých pohľadávok bánk voči súkromným dlžníkom by sa objem vnútorných peňazí vynuloval. Takže ide o jednu formu meny, ktorá sa tvorí – a potenciálne aj zaniká – v rámci súkromnej ekonomiky.

Čo si má človek predstaviť pod „tlačením peňazí“, o ktorom sa v súvislosti s ECB neustále píše?

V praxi eurové bankovky fyzicky vydávajú len národné centrálne banky. „Tlačenie peňazí“ je hovorové označenie programu nákupu aktív ECB, ktorý je formou „kvantitatívneho uvoľňovania“. Nakupovaním aktív na finančnom trhu ECB vytvára dodatočné rezervy centrálnej banky, ktoré prostredníctvom viacerých kanálov pomáhajú znížiť úrokové sadzby pre domácnosti a podniky v snahe podporiť hospodársku aktivitu a v konečnom dôsledku zachovať stabilnú hodnotu peňazí v situácii, kde je priestor ECB na znižovanie priamo ovládaných úrokových sadzieb obmedzený. ECB však pritom v skutočnosti netlačí bankovky, ktorými by za tieto aktíva platila; peniaze vytvára elektronicky a pripisuje ich na účet predávajúceho, resp. sprostredkovateľa, čiže komerčnej banky. Predávajúci následne túto dodatočnú likviditu môže použiť na nákup iných aktív, resp. v prípade komerčných bánk na poskytovanie úverov subjektom v reálnej ekonomike. Nákup aktív prispieva k zlepšovaniu menových a finančných podmienok a zlacňovaním úverov pre podniky a domácnosti umožňuje zvyšovanie investícií a spotreby. Konečným cieľom je návrat inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %, ktorá zodpovedá udržiavaniu cenovej stability v zmysle mandátu ECB.