Čo je to nadbytočná likvidita a prečo je dôležitá?

28. decembra 2017

ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny (Eurosystém) v reakcii na finančnú krízu bankám v neobmedzenom množstve požičiavala finančné prostriedky. Okrem toho od účastníkov trhu nakupovala dlhopisy. V dôsledku toho je v bankovom systéme ako celku viac peňazí, tzn. likvidity, než je nevyhnutne potrebné. Tento nadbytok peňazí sa označuje ako nadbytočná likvidita.

Čo však nadbytočná likvidita presne znamená? Ako s ňou banky môžu naložiť? Niekedy sa hovorí, že tieto prostriedky namiesto toho, aby z nich mali ekonomika a občania prospech, ležia nevyužité. Je to pravda?

Čo je presne nadbytočná likvidita?

Pozrime sa najskôr na to, čo sa myslí pod pojmom likvidita, a akú úlohu pri jej poskytovaní zohráva centrálna banka. Zdravé banky môžu držať dlhodobé aktíva, ako sú napríklad hypotéky na bývanie, no zároveň musia plniť veľmi krátkodobé výzvy na splatenie záväzkov, napríklad výbery z bankomatov. Banky tiež potrebujú likviditu na udržiavanie povinných minimálnych rezerv. S potrebou takejto krátkodobej likvidity sa môžu solventné banky obrátiť napríklad na centrálnu banku. Objem likvidity dostupnej v bankovom systéme, ktorý prekračuje potreby bánk, predstavuje nadbytočnú likviditu.

Ako môžu banky s nadbytočnou likviditou naložiť?

Komerčné banky majú vo svojej centrálnej banke bežný účet. Všetka (nadbytočná) likvidita je buď uložená na týchto bežných účtoch vedených v centrálnych bankách, alebo v rámci jednodňových sterilizačných operácií. Inými slovami, nadbytočná likvidita zostáva v skutočnosti v centrálnej banke. Jednotlivé banky môžu objem svojej nadbytočnej likvidity znížiť, napríklad poskytovaním úverov iným bankám, nákupom aktív alebo prevodom prostriedkov v mene svojich klientov. Bankový systém ako celok túto možnosť nemá: likvidita vždy zostane v inej banke, teda na účte v centrálnej banke. Ide o samostatný, resp. uzavretý systém. Likvidita dokonca ani nemôže opustiť eurozónu, pokiaľ nie vo fyzickej podobe, tzn. v podobe bankoviek.

Ak má napríklad investor z eurozóny záujem investovať do amerických podnikových dlhopisov, peniaze je najskôr potrebné previesť na americké doláre. Investor tak musí svoje prostriedky v eurách predať výmenou za americké doláre, pravdepodobne prostredníctvom dcérskej spoločnosti americkej banky v eurozóne. Americké doláre je následne možné použiť na účely investície do amerických podnikových dlhopisov. Eurá zostávajú na účte európskej dcérskej spoločnosti americkej banky. Táto dcérska spoločnosť má pritom takisto účet v národnej centrálnej banke.

Prečo ECB nadbytočnú likviditu povoľuje?

Do vypuknutia finančnej krízy ECB uspokojovala likviditné potreby bankového systému eurozóny viac-menej presne. Každý týždeň odhadovala potrebu likvidity bankového systému a potrebný objem prostriedkov formou úverov poskytovala bankám. Banky sa o tieto úvery uchádzali v rámci tendrov a ECB zabezpečovala, aby poskytnuté prostriedky dokázali uspokojiť potreby bankového systému ako celku. Takto poskytnutá likvidita sa následne prostredníctvom medzibankových úverov podľa individuálnych potrieb redistribuovala bankám.

V októbri 2008, v reakcii na vážnu finančnú krízu, ktorá nasledovala po bankrote Lehman Brothers, ECB prešla na systém prideľovania neobmedzeného objemu finančných prostriedkov. To znamená, že banky si môžu požičať ľubovoľný objem prostriedkov, samozrejme za predpokladu, že disponujú dostatočným akceptovateľným kolaterálom. Dôvodom prechodu na tento systém bola skutočnosť, že banky si už likviditu prostredníctvom medzibankových úverov medzi sebou nerozdeľovali tak ako pred krízou. Výsledný nedostatok dôvery v tento mechanizmus redistribúcie by viedol k tomu, že by sa banky v rámci tendrov na získanie likvidity správali agresívnejšie, čím by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb týchto úverov. Systém prideľovania neobmedzeného objemu finančných prostriedkov sa stále uplatňuje. Vďaka nemu spomínané riziko nehrozí, keďže jednotlivé banky môžu získať toľko likvidity, koľko potrebujú.

Po zavedení systému prideľovania neobmedzeného objemu finančných prostriedkov banky usúdili, že je lepšie požičať si skôr viac než menej. Bankový systém ako celok tak žiadal o väčší objem likvidity, než v skutočnosti potreboval na uspokojenie dopytu verejnosti po hotovostných prostriedkoch a na plnenie povinných minimálnych rezerv. Výsledkom bola nadbytočná likvidita v systéme.

V dôsledku nadbytočnej likvidity zostali trhové úrokové miery na nízkej úrovni. To znamená, že podniky a jednotlivci si môžu výhodnejšie požičať peniaze, vďaka čomu sa ekonomika môže rýchlejšie spamätať z finančnej a hospodárskej krízy a bankový systém si môže vybudovať rezervy likvidity.

K ďalšiemu zvýšeniu objemu nadbytočnej likvidity došlo v dôsledku programu nákupu aktív ECB, ktorý zabezpečil dodatočnú menovú akomodáciu v čase, keď už nebolo možné ďalšie zníženie úrokových sadzieb.

Nie je to teda tak, že všetky tieto peniaze v centrálnej banke sú v podstate nečinné?

To, že (elektronické) peniaze a nadbytočná likvidita vždy zostanú v centrálnej banke, neznamená, že sa v rámci ekonomiky nepoužívajú. Pozrime sa na nasledujúci príklad:

Nadbytočná likvidita Nadbytočná likvidita

Podnik 1 chce investovať do nových zariadení a od svojej banky, banky 1 (banky s nadbytočnou likviditou), získa úver. Úverové prostriedky má podnik 1 k dispozícii, no kým ich nepoužije, zostávajú na jeho účte v banke 1. Banka 1 má účet v centrálnej banke, na ktorom je uložená jej nadbytočná likvidita. Poskytnutím úveru ako takého nedošlo v nadbytočnej likvidite banky 1 k žiadnej zmene. Podnik 1 sa rozhodne nakúpiť nové zariadenia od podniku 2 a banke 1 vydá príkaz na prevod prostriedkov na účet podniku 2 v banke 2 (banke s nadbytočnou likviditou). Aj banka 2, ktorá prijíma prostriedky prevedené z banky 1, má účet v centrálnej banke. Platba podniku 1 za nové zariadenia má za následok zníženie nadbytočnej likvidity banky 1 a nárast nadbytočnej likvidity banky 2. Celkovo však úver a nákup zariadení nevedú k žiadnej zmene nadbytočnej likvidity v bankovom systéme. Bol poskytnutý úver a poskytnuté prostriedky boli použité na investíciu v hospodárstve.

Existencia nadbytočnej likvidity nie je ukazovateľom objemu poskytovaných úverov v ekonomike. Zdrojmi informácií o vývoji poskytovania bankových úverov sú mesačné údaje o bankových úverochmiery úverového rastu, ktoré zverejňuje ECB.

Je rozdiel v tom, či banky ukladajú nadbytočnú likviditu v rámci jednodňových sterilizačných operácií alebo na bežnom účte?

V čase vydania tohto článku v tom nebol žiadny rozdiel. V minulosti banky za peniaze uložené prostredníctvom jednodňových sterilizačných operácií získavali úrok. Odkedy však ECB rozhodla o zavedení zápornej sadzby jednodňových sterilizačných operácií, k zostatkom na bežných účtoch (nad rámec povinných minimálnych rezerv) a k jednodňovým sterilizačným operáciám pristupuje rovnako.