European Central Bank - eurosystem
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Čo je to ANFA?

Aktualizované 24. februára 2023 (pôvodne zverejnené 5. februára 2016)

Dohoda o čistých finančných aktívach (Agreement on Net Financial Assets – ANFA) je dohoda medzi národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny a Európskou centrálnou bankou (ECB), ktoré spolu tvoria Eurosystém. Dohoda stanovuje pravidlá a limity držby finančných aktív, ktoré súvisia s vnútroštátnymi úlohami národných centrálnych bánk. Medzi tieto finančné aktíva národných centrálnych bánk patria napríklad protipoložky k ich základnému imaniu a účtovným rezervám alebo iným špecifickým pasívam, ich devízové rezervy a zamestnanecké penzijné fondy, prípadne aktíva vedené na všeobecné investičné účely.

Držba finančných aktív na účely nesúvisiace s menovou politikou je neoddeliteľnou súčasťou funkcií centrálnych bánk v Európe, ktoré plnili už pred zavedením eura. Pri zakladaní menovej únie sa vlády jednotlivých krajín rozhodli zjednotiť len tie funkcie a úlohy centrálnych bánk, ktoré sú nevyhnutné na výkon jednotnej menovej politiky celej eurozóny. Zároveň sa rozhodli národným centrálnym bankám ponechať postavenie nezávislých inštitúcií, ktoré môžu aj naďalej vykonávať vnútroštátne úlohy, ak nie sú v rozpore s jednotnou menovou politikou.

Inými slovami, národné centrálne banky sú finančne nezávislé inštitúcie, ktoré popri plnení menovopolitických úloh vyplývajúcich z hlavnej úlohy Eurosystému – udržiavať cenovú stabilitu – zároveň plnia aj vnútroštátne úlohy. ANFA bola prijatá s cieľom stanoviť všeobecný limit celkového čistého objemu finančných aktív súvisiacich s vnútroštátnymi, nemenovopolitickými úlohami, aby neboli v rozpore s menovou politikou.

Najnovšie zmeny ANFA schválila Rada guvernérov v decembri 2022 s cieľom zvýšiť efektívnosť súvisiacich procesov, pričom podstatu dohody ponechala v podstate nezmenenú.

Ako ANFA funguje?

Prečo národné centrálne banky držia finančné aktíva, ktoré nesúvisia s menovou politikou?

Aktíva, ktoré nesúvisia s menovou politikou, má každá centrálna banka. Menovú politiku určuje centrálne Rada guvernérov ECB pre všetky krajiny eurozóny. Pri zakladaní hospodárskej a menovej únie vlády jednotlivých krajín v zmluve stanovili, že úlohy súvisiace s menovou politikou sa prenesú na európsku úroveň. Nad rámec menovej politiky národné centrálne banky mali byť a aj sú oprávnené plniť vnútroštátne úlohy. Táto zásada je stanovená v článku 14.4 Štatútu ESCB a ECB.

V praxi národné centrálne banky v súčasnosti držia aktíva, ktoré nesúvisia s menovou politikou ani s výkonom devízových operácií Eurosystému, ako napríklad: 

  • zlato alebo devízové rezervy,
  • investičné portfóliá, napr. zamestnanecké dôchodkové fondy,
  • aktíva držané ako protipoložky k vkladom klientov, napr. zahraničných centrálnych bánk alebo vlád. 

Národné centrálne banky majú zároveň v držbe pasíva nesúvisiace s menovou politikou, medzi ktoré patria aj uvedené vklady zahraničných centrálnych bánk alebo vlád. Národné centrálne banky môžu tieto vnútroštátne úlohy plniť za predpokladu, že ich konanie nie je v rozpore s cieľmi a úlohami Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), predovšetkým s menovou politikou. Podobne aj ECB vedie portfólio vlastných zdrojov súvisiace s jej základným imaním a účtovnou rezervou, ako aj portfólio zamestnaneckých penzijných fondov.

Uvedené portfóliá, ktorých výnosy prispievajú k ich finančným príjmom, mali národné centrálne banky v držbe už predtým, ako sa stali členmi Eurosystému. Pri vzniku eurozóny sa konštatovalo, že tieto portfóliá prispejú k uspokojovaniu dopytu bankového systému eurozóny po likvidite, keďže by sa brali do úvahy pri kalibrovaní operácií menovej politiky. Z pohľadu menovej politiky sa nepovažovalo za problém, že tieto portfóliá budú aj naďalej spravovať jednotlivé národné centrálne banky, mimo operácií menovej politiky, a že budú môcť v priebehu času rásť rovnakým (alebo pomalším) tempom ako dopyt po bankovkách a výška povinných minimálnych rezerv bankového systému. Rada guvernérov zároveň usúdila, že ak by nemenovopolitické portfóliá (po odpočítaní nemenovopolitických pasív) dlhší čas rástli rýchlejšie ako dopyt po likvidite, mohlo by to menovú politiku ohroziť. ANFA bola uzavretá s cieľom riadiť a obmedzovať tento rast.

Čo sú to čisté finančné aktíva (net financial assets – NFA)?

Pozície, ktoré priamo nesúvisia s menovou politikou, existujú tak na strane aktív, ako aj na strane pasív súvahy centrálnej banky. Rozdiel medzi týmito dvomi skupinami pozícií predstavuje čisté finančné aktíva (net financial assets – NFA). Tento koncept je znázornený nižšie na príklade súvahy z týždenného finančného výkazu Eurosystému z 1. januára 2023 zverejneného na internetovej stránke ECB. Presná definícia je uvedená v prílohe I dohody ANFA.

Ako ukazuje tabuľka, čisté finančné aktíva na strane aktív zahŕňajú súčet položiek súvahy 1 až 4, 5.6, 6, 7.2, 8 a 9. Na strane pasív zahŕňajú položky 2.5 a 3 až 12. Odpočítaním súčtu týchto pasív od súčtu uvedených aktív (t. j. položiek zvýraznených oranžovou farbou) získame výšku čistých finančných aktív Eurosystému.

Aká je hodnota čistých finančných aktív Eurosystému?

K 1. januáru 2023 predstavovali čisté finančné aktíva Eurosystému −669 mld. €. Priemerné ročné čisté finančné aktíva Eurosystému v roku 2022 dosahovali −730 mld. €, pričom od roku 2014 nepretržite klesali. Ich záporná hodnota je predovšetkým dôsledkom rastu strany pasív v súvahe Eurosystému, ktorý prevažuje príslušný kladný vývoj strany aktív (ako je uvedené vyššie). Na porovnanie, bankovky a povinné minimálne rezervy od roka 2002 rástli priemerným ročným tempom 6,7 %.

Čo je to ANFA?

Skratka ANFA znamená „Agreement on Net Financial Assets“ – dohoda o čistých finančných aktívach. Je to dohoda medzi národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny a ECB, ktoré spolu tvoria Eurosystém. Dohoda stanovuje pravidlá výpočtu limitov držby aktív, ktoré súvisia s vnútroštátnymi úlohami národných centrálnych bánk.

Prečo je potrebné stanoviť limit NFA?

Dohoda ANFA stanovuje limit objemu NFA v držbe národných centrálnych bánk. Cieľom je zabezpečiť, aby Rada guvernérov ECB mala plnú kontrolu nad veľkosťou súvahy Eurosystému a dokázala tak účinne vykonávať menovú politiku. Najúčinnejším spôsobom výkonu menovej politiky pred krízou v rokoch 2007 – 2008 bolo zabezpečiť, aby banky museli žiadať Eurosystém o likviditu. Základom realizácie menovej politiky bol nedostatok likvidity voči Eurosystému, nazývaný tiež „deficit likvidity“. Dohoda ANFA tento deficit likvidity chránila. S nástupom finančnej krízy bolo nevyhnutné poskytovať bankám viac likvidity, než v skutočnosti potrebovali na udržiavanie povinných minimálnych rezerv. Namiesto deficitu likvidity tak bankový systém v súčasnosti funguje s jej prebytkom. V tomto prostredí už dohoda ANFA nezaisťuje deficit likvidity, ale to, aby prebytočná likvidita neprekročila úroveň, ktorú Rada guvernérov považuje za primeranú nastaveniu menovej politiky.

Je pravda, že dohoda ANFA vlastne národným centrálnym bankám dáva povolenie tlačiť ľubovoľný objem peňazí?

Nie, práve naopak. ANFA stanovuje limit maximálneho objemu čistých finančných aktív v držbe národných centrálnych bánk, čím zabezpečuje, aby zmeny ich nemenovopolitických finančných aktív a pasív nemali rušivý vplyv na menovú politiku Eurosystému.

Čím je daný maximálny objem čistých finančných aktív podľa dohody ANFA?

Rastúca celková hodnota bankoviek v obehu a výška povinných minimálnych rezerv, ktoré musia banky viesť v centrálnej banke, vytvárajú dopyt po likvidite, ktorý sa uspokojuje prostredníctvom menovopolitických operácií Eurosystému a čistých finančných aktív národných centrálnych bánk. Stanovením minimálneho objemu menovopolitických operácií sa určuje horný limit NFA národných centrálnych bánk (ako zostatok). Ak je cieľom Rady guvernérov prebytok likvidity, ANFA stanovuje limit NFA národných centrálnych bánk, aby prebytočná likvidita neprekročila určitú úroveň.

Prečo ANFA stanovuje limit čistých a nie hrubých finančných aktív národných centrálnych bánk?

V záujme efektívneho výkonu menovej politiky je nevyhnutné kontrolovať objem likvidity poskytovanej prostredníctvom nemenovopolitických operácií národných centrálnych bánk. Každé aktívum v súvahe centrálnej banky vedie k vzniku peňazí (likvidity) centrálnej banky. Každé pasívum v jej súvahe zasa túto likviditu odčerpáva. Na meranie celkovej likvidity dodanej prostredníctvom nemenovopolitických operácií centrálnej banky sa všetky aktíva a pasíva nesúvisiace s menovou politikou vzájomne započítavajú.

Ako sa počíta maximálny objem NFA?

Kalibrácia kvót NFA sa uskutočňuje minimálne každé tri roky, na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany sa však môže uskutočniť aj mimoriadne. Pri každej kalibrácii Rada guvernérov stanovuje potrebné parametre menovej politiky. Rada guvernérov v záujme čo najúčinnejšieho výkonu menovej politiky rozhoduje o primeranej úrovni likvidity Eurosystému, stanovuje koeficient povinných minimálnych rezerv a určuje veľkosť priamych menovopolitických portfólií. Rada guvernérov okrem toho zohľadňuje aj vývoj objemu bankoviek v obehu. Nový maximálny objem celkových NFA Eurosystému je zostatkom uvedených faktorov.

Ako sa maximálny objem NFA Eurosystému rozdeľuje medzi jednotlivé národné centrálne banky?

Po určení horného limitu NFA za celý Eurosystém sa táto hodnota rozdelí na základe podielov jednotlivých národných centrálnych bánk na základnom imaní ECB, pričom sa zohľadňuje aj ich historická východisková pozícia; týmto spôsobom sa určujú kvóty NFA pre jednotlivé národné centrálne banky na nasledujúci rok. Tieto kvóty následne platia až do ďalšej kalibrácie, ktorá sa uskutoční najneskôr po troch rokoch.

Ak národná centrálna banka neplánuje svoju kvótu úplne vyčerpať, dohoda ANFA v priebehu kalibračného procesu umožňuje nevyčerpanú časť dočasne prerozdeliť ostatným národným centrálnym bankám, ktoré majú záujem o vyšší limit NFA. Nepoužitá časť sa prerozdelí podľa centrálneho mechanizmu stanoveného v dohode ANFA. Dodržiavanie limitu NFA zo strany národných centrálnych bánk sa hodnotí na základe ročného priemeru. 

Aký je vplyv výnimiek?

Výnimky môžu ovplyvniť rozdelenie maximálneho objemu NFA v rámci Eurosystému. Nezvyšujú však maximálny limit celkového objemu NFA v držbe národných centrálnych bánk Eurosystému.

Výnimky určujú minimálne kvóty na držbu NFA jednotlivých národných centrálnych bánk. Inými slovami, každá národná centrálna banka má na základe svojho podielu na základnom imaní ECB nárok na určitý podiel z maximálneho objemu čistých finančných aktív Eurosystému, pričom jeho minimálna výška zodpovedá výške výnimky (môže byť vyššia ako suma vypočítaná na základe podielu na základnom imaní ECB). Samozrejme, ak objem NFA v držbe niektorých národných centrálnych bánk zodpovedajúci ich výnimkám prekračuje ich príslušné podiely na základnom imaní, objem NFA, ktoré môžu držať zostávajúce národné centrálne banky, sa zodpovedajúcim spôsobom zníži tak, aby nedošlo k prekročeniu maximálnej hranice NFA za celý Eurosystém.

Existujú tri druhy výnimiek:

  • Historická výnimka (vymedzená v prílohe III dohody ANFA) zabezpečuje, že národné centrálne banky nemusia objem svojich NFA znížiť pod úroveň, ktorá sa viaže na ich historickú východiskovú pozíciu.
  • Výnimka viazaná na určité aktíva chráni určité aktíva (definované v prílohe IV dohody ANFA), ktoré národná centrálna banka vzhľadom na zmluvné alebo iné obmedzenia nemôže jednoducho predať.
  • Dynamická výnimka upravuje v priebehu času historickú výnimku menších národných centrálnych bánk úmerne rastu, resp. poklesu maximálneho objemu čistých finančných aktív Eurosystému.

Z týchto troch výnimiek sa vždy uplatňuje len tá najväčšia.

Čo ak jedna alebo viacero národných centrálnych bánk neinvestuje nič alebo menej, ako je maximum ich pôvodného prideleného podielu? Môžu nevyčerpaný limit postúpiť iným?

Ak niektoré národné centrálne banky svoju kvótu neplánujú vyčerpať, zatiaľ čo ostatné majú záujem investovať viac, nevyčerpaná časť sa prerozdelí prostredníctvom centrálneho mechanizmu stanoveného v ANFA. Prerozdelenie prebieha v rámci pravidelnej kalibrácie limitov NFA. Prerozdelenie nevyužitého objemu je dočasné a pri nasledujúcej kalibrácii sa prepočítava. Prerozdelenie nemá žiadny vplyv na celkový maximálny objem NFA v držbe všetkých národných centrálnych bánk krajín eurozóny, ktorý sa stanovuje na základe menovopolitických rozhodnutí Rady guvernérov.

Prečo niektoré národné centrálne banky svoje kvóty využívajú a iné nie?

Závisí to od preferencií jednotlivých inštitúcií. V niektorých jurisdikciách platia určité zákonné obmedzenia nemenovopolitických investícií národných centrálnych bánk, iné majú zákonné ustanovenia, ktoré národné centrálne banky zaväzujú po splnení svojich menovopolitických úloh zohľadňovať záujmy svojich akcionárov. Niektoré národné centrálne banky majú okrem toho na strane pasív veľké vklady klientov a/alebo verejnej správy, ktoré ovplyvňujú ich nemenovopolitické portfólio.

Ďalšia príčina je historická: pred zavedením eura v roku 1999 malo viacero európskych centrálnych bánk pomerne vysoké devízové rezervy na riadenie svojich výmenných kurzov, a to predovšetkým voči nemeckej marke. Bola to podobná situácia, ako keď po roku 1999 členské štáty EÚ vstupovali do eurozóny a ich národné centrálne banky mali tiež pomerne vysoké devízové rezervy na riadenie svojich výmenných kurzov voči euru pred vstupom do Eurosystému. Odlišné východiskové pozície jednotlivých národných centrálnych bánk vysvetľujú značné rozdiely v zložení ich súvah, ktoré v niektorých prípadoch pretrvávali i niekoľko rokov po vstupe ich krajín do eurozóny.

Čo ak niektorá z národných centrálnych bánk limit NFA prekročí?

Ak by národná centrálna banka neustále prekračovala svoj limit NFA, mohlo by to ovplyvniť výkon menovej politiky. ECB preto každoročne overuje, či národné centrálne banky dohodu ANFA dodržujú. V prípade potreby je Rada guvernérov prostredníctvom článku 14.4 Štatútu ESCB a ECB oprávnená zakázať, vymedziť alebo obmedziť operácie národných centrálnych bánk uskutočňované mimo rámca menovej politiky, ak sú v rozpore s cieľmi a úlohami ESCB vrátane menovej politiky Eurosystému. Zatiaľ k neopodstatnenej odchýlke od limitov NFA nikdy nedošlo.

Odchýlka je opodstatnená napríklad vtedy, ak je spôsobená medzinárodnými záväzkami voči MMF alebo poskytnutím núdzovej likvidity národnej centrálnej banky (Emergency Liquidity Assistance – ELA) miestnemu bankovému systému (ELA je podľa definície v ANFA súčasťou NFA). V takom prípade je národná centrálna banka v záujme dodržiavania ANFA povinná svoje NFA čo najskôr znížiť. Ak je prekročenie limitu zapríčinené záväzkami voči MMF, má na to jeden rok.

Čo ak celkový objem NFA všetkých národných centrálnych bánk zostane pod úrovňou vypočítanej maximálnej sumy?

Ak NFA zostávajú pod vypočítanou maximálnou hodnotou, spravidla to nepredstavuje problém. V skutočnosti ide zvyčajne o takýto prípad. NFA od roku 2014 klesajú, zatiaľ čo počet bankoviek v obehu naďalej rastie. To znamená, že potreba likvidity v celej eurozóne vytváraná bankovkami v obehu je vyššia ako likviditný efekt NFA Eurosystému. Potreba likvidity sa namiesto toho uspokojuje nástrojmi menovej politiky – buď pravidelnými refinančnými operáciami Eurosystému, alebo štrukturálnymi operáciami, ako sú priame menovopolitické nákupy alebo štrukturálne reverzné operácie.

Čo ak celkový objem NFA prekročí vypočítané maximum?

To sa doteraz nikdy nestalo a je veľmi nepravdepodobné, že k tomu niekedy dôjde. ANFA je jednomyseľná dohoda medzi národnými centrálnymi bankami a ECB a všetky strany sa ju zaviazali dodržiavať. Navyše riziko príliš vysokého celkového objemu NFA sa ďalej znižuje uplatňovaním konzervatívnych predpokladov pri určovaní ich limitov. To znamená, že aj keby NFA prekračovali maximum a menovopolitické operácie by tým pádom nedosahovali pôvodne plánovanú úroveň, požadovaná štrukturálna likviditná pozícia by zrejme stále existovala. Rozsah menovopolitických operácií v takom prípade síce môže byť menší, než je potrebné na účinnú realizáciu menovej politiky, ale z krátkodobého hľadiska nejde o akútnu situáciu a ECB by na ňu reagovala nápravnými opatreniami. V prípade potreby nápravných opatrení má Rada guvernérov na zabezpečenie dostatočného objemu menovopolitických operácií k dispozícii rôzne nástroje. Napríklad pokiaľ ide o objem refinančných operácií, Rada guvernérov môže využiť sterilizačné operácie alebo zvýšiť sadzbu povinných minimálnych rezerv.

Čo ak sa iné faktory, napr. bankovky, budú vyvíjať odlišne od očakávaní?

Pravidelná kalibrácia ANFA je založená na konzervatívnych predpokladoch. Limity NFA tak majú zabudovanú dostatočnú rezervu na nepredvídané zmeny. Pri kalibrácii limitov sa napríklad predpokladá, že hodnota bankoviek v obehu zostane na priemernej úrovni zaznamenanej v treťom štvrťroku bežného roka.

Za akých okolností by NFA mohli narúšať výkon menovej politiky?

ANFA bola prijatá, aby zabránila rušivým účinkom NFA na menovú politiku. Ak by objem NFA napriek tomu prekročil celkové maximum, mohlo by to znamenať, že rozsah menovopolitických operácií je príliš malý na účinný výkon menovej politiky.

Okrem objemu NFA je však dôležité aj zloženie NFA. Ak sa napríklad jednotlivé menovopolitické a nemenovopolitické operácie navzájom neutralizujú (napr. jedna z nich predstavuje nákup cenného papiera a druhá jeho predaj), mohlo by to vysielať protichodné signály o zámeroch menovej politiky Eurosystému alebo znížiť účinnosť menovej politiky Eurosystému. Ďalším príkladom sú devízové transakcie centrálnych bánk, ktoré môžu ovplyvniť výmenné kurzy alebo byť mylne považované za kurzové intervencie.

Aby takéto kroky nenarušovali výkon menovej politiky, prijala ECB opatrenia, ktoré dohodu ANFA dopĺňajú. Okrem iného ide o usmernenie ECB o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (prepracované znenie) (ECB/2019/7) a rozhodnutie ECB o programe nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu (ECB/2015/10, v znení neskorších zmien). Zatiaľ čo usmernenie napr. riadi čisté likviditné účinky operácií národných centrálnych bánk, rozhodnutie obmedzuje okrem iného objem konkrétnych cenných papierov akceptovateľných v programe nákupu aktív verejného sektora, držaných vo všetkých portfóliách centrálnych bánk Eurosystému.

Ako zabezpečujete, aby investičné operácie neovplyvňovali nastavenie menovej politiky?

ANFA stanovuje maximálne hodnoty NFA národných centrálnych bánk. Tým zároveň obmedzuje likviditný efekt nemenovopolitických transakcií národných centrálnych bánk. Po druhé, národné centrálne banky i ECB vo svojich nemenovopolitických transakciách vystupujú ako inštitucionálni investori. Keď národné centrálne banky uskutočňujú nákupy v rámci nemenovopolitických portfólií, riadia sa podobnými kritériami ako iní inštitucionálni investori a svoje rozhodnutia posudzujú oddelene od menovej politiky, a riadia sa aj pravidlami stanovenými v dohode ANFA a ďalších príslušných usmerneniach.

Národné centrálne banky ECB pravidelne informujú o svojich 1) nemenovopolitických transakciách, z ktorých niektoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu ECB, 2) aktívach a pasívach a 3) očakávaných a skutočných NFA. Ak sú vykazované nemenovopolitické transakcie v rozpore s nastavením menovej politiky, ECB môže prijať nápravné opatrenia. V neposlednom rade môže Rada guvernérov prijať špecifické opatrenia, ktoré sú pre národné centrálne banky záväzné.

Prečo sú aktíva a pasíva národných centrálnych bánk, ktoré nesúvisia s menovou politikou, držané v tajnosti?

Nemenovopolitické aktíva a pasíva národných centrálnych bánk sa zverejňujú v súlade s vnútroštátnymi a európskymi pravidlami. V súlade s týmito pravidlami o zverejnení informácií o svojich nemenovopolitických aktívach a pasívach vrátane zloženia svojich nemenovopolitických portfólií rozhodujú národné centrálne banky.

Väčšina národných centrálnych bánk zverejňuje bližšie údaje vo výročných správach alebo v ďalších publikáciách a na svojich internetových stránkach, kde napr. uvádzajú aj členenie svojich aktív na verejný a neverejný dlh. Rovnako ako iní investori ani národné centrálne banky neposkytujú informácie, ktoré by iným subjektom umožňovali vyvodzovať závery o ich budúcom investičnom správaní.

Eurosystém nemá oprávnenie zverejňovať zloženie nemenovopolitických aktív a pasív národných centrálnych bánk.

Ako je zabezpečené, aby sa nemenovopolitické portfóliá nezneužívali na účely zakázaného menového financovania?

ECB zodpovedá za to, aby centrálne banky ESCB dodržiavali zákaz menového financovania stanovený v Zmluve o fungovaní Európskej únie a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a ECB. ANFA sa touto otázkou nezaoberá; zameriava sa len na požadovanú štrukturálnu likviditu na výkon menovej politiky a definuje veľkosť NFA. ANFA nerieši ani otázku skladby nemenovopolitických aktív a pasív, ani spôsob ich nadobúdania.

Na účely monitorovania zákazu menového financovania sú národné centrálne banky ESCB povinné informovať ECB o svojich aktívach, pričom ECB zabezpečuje, aby národné centrálne banky nefinancovali vlády nákupom štátnych dlhopisov na primárnom trhu. ECB tiež monitoruje nákupy na sekundárnom trhu. Výsledky týchto previerok a hodnotení sa zverejňujú vo výročnej správe ECB.

Čo sa stane v prípade porušenia pravidiel zákazu menového financovania?

Túto otázku nerieši ANFA, ale články 123 a 124 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (t. j. najvyššia európska legislatíva). Rada guvernérov ECB stanovila pravidlá pre všetky investičné operácie národných centrálnych bánk, aby zaistila, že nebudú v rozpore so zákazom menového financovania. Nákup štátnych dlhopisov na primárnom trhu je zakázaný a transakcie na sekundárnom trhu sú národné centrálne banky povinné ohlasovať. ECB dodržiavanie zákazu menového financovania sleduje a výsledky svojho monitorovania zverejňuje vo svojej výročnej správe.