Päť vecí, ktoré by ste mali vedieť o Maastrichtskej zmluve

15. februára 2017

1. Bola ňou zriadená Európska únia.

Maastrichtská zmluva, oficiálne známa ako Zmluva o Európskej únii, znamenala začiatok „novej etapy v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy“. Položila základy jednotnej meny – eura – a výrazne rozšírila spoluprácu medzi európskymi krajinami v mnohých nových oblastiach:

  • bolo zriadené európske občianstvo, vďaka ktorému môžu občania žiť v rôznych členských štátoch a voľne sa medzi nimi pohybovať,
  • bola zavedená spoločná zahraničná a bezpečnostná politika,
  • bola dohodnutá užšia spolupráca medzi policajnými a súdnymi orgánmi v trestných záležitostiach.

Zmluva bola podpísaná v holandskom meste Maastricht, ktoré leží v blízkosti hranice s Belgickom a Nemeckom. Zmluve predchádzalo niekoľko rokov medzivládnych diskusií o prehĺbení európskej integrácie.

2. Podpísalo ju 12 krajín.

Zmluvu podpísali 7. februára 1992 zástupcovia 12 krajín: Belgicka, Dánska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Írska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska, Španielska a Spojeného kráľovstva.

Parlamenty jednotlivých krajín následne zmluvu ratifikovali, pričom v niektorých prípadoch sa konalo referendum. Maastrichtská zmluva nadobudla účinnosť 1. novembra 1993. Oficiálne tak bola zriadená Európska únia.

Odvtedy do EÚ vstúpilo ďalších 16 krajín, ktoré prijali pravidlá stanovené v Maastrichtskej zmluve a následných zmluvách.

3. Položila základy eura.

Maastrichtská zmluva umožnila vytvorenie jednotnej európskej meny – eura. Jej prijatím sa zavŕšilo niekoľko desaťročí diskusií o rozširovaní hospodárskej spolupráce v Európe. Zmluvou bola zároveň zriadená Európska centrálna banka (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk a boli stanovené ich úlohy. Hlavnou úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu, tzn. chrániť hodnotu eura.

S myšlienkou jednotnej európskej meny prišla začiatkom 60. rokov 20. storočia ako prvá Európska komisia. Nestabilné ekonomické podmienky v 70. rokoch však tento projekt zabrzdili.

V roku 1986 európski lídri myšlienku jednotnej meny oživili a v roku 1989 sa zaviazali uskutočniť proces prechodu na novú menu v troch etapách, ktoré boli formálne stanovené v Maastrichtskej zmluve:

  • prvá etapa (od 1. júla 1990 do 31. decembra 1993): zavedenie voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi,
  • druhá etapa (od 1. januára 1994 do 31. decembra 1998): rozšírenie spolupráce medzi národnými centrálnymi bankami a vyššia miera zosúladenia hospodárskych politík členských štátov,
  • tretia etapa (od 1. januára 1999 dodnes): postupné zavádzanie eura spolu s výkonom jednotnej menovej politiky, za ktorú zodpovedá ECB.

4. Zaviedla kritériá, ktorých splnenie je podmienkou zavedenia eura.

Popri harmonograme zavedenia jednotnej meny Maastrichtská zmluva tiež stanovila pravidlá, ako má euro fungovať v praxi. Okrem iného išlo aj o spôsob hodnotenia pripravenosti jednotlivých krajín na jeho zavedenie.

Účelom týchto pravidiel, ktoré sa tiež označujú ako Maastrichtské kritériá alebo konvergenčné kritériá, je zabezpečiť, aby v eurozóne zostala aj po vstupe nových krajín zachovaná cenová stabilita. Pravidlá majú potvrdiť stabilný vývoj hodnotených krajín v nasledujúcich oblastiach:

  • inflácia,
  • zadlženosť verejnej správy,
  • úrokové miery,
  • výmenný kurz.

5. Znamenala obrovský skok vpred v európskej integrácii.

Od podpísania Maastrichtskej zmluvy dochádza k zbližovaniu európskych krajín, hoci niektoré oblasti politiky, napríklad hospodárska a rozpočtová politika, naďalej zostávajú v kompetencii jednotlivých krajín. Európski lídri sa dohodli na ďalších krokoch, ktoré majú viesť k prehĺbeniu integrácie medzi krajinami Európy:

  • v roku 1997 bol podpísaný Pakt stability a rastu s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé krajiny viedli správnu rozpočtovú politiku,
  • bol zriadený Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorý poskytuje finančnú pomoc krajinám eurozóny postihnutým alebo ohrozeným vážnymi finančnými ťažkosťami,
  • v nadväznosti na finančnú krízu bol zriadený jednotný mechanizmus dohľadu a jednotná rada pre riešenie krízových situácií s cieľom zvýšiť bezpečnosť európskeho bankového systému a zvýšiť mieru finančnej integrácie a stability.

V súčasnosti využíva výhody európskej spolupráce viac ako 510 miliónov obyvateľov 28 členských štátov. 25 rokov po odsúhlasení plánu na vytvorenie jednotnej meny je euro druhou najobchodovanejšou svetovou menou a súčasťou každodenného života 340 miliónov obyvateľov v 19 krajinách.