„PRÍLOHA I

USKUTOČŇOVANIE MENOVEJ POLITIKY V EUROZÓNE

Všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

Február 2005

OBSAH

Úvod

7

KAPITOLA 1

1.

Vymedzenie rámca menovej politiky

8

1.1.

Európsky systém centrálnych bánk

8

1.2.

Ciele Eurosystému

8

1.3.

Nástroje menovej politiky Eurosystému

8

1.3.1.

Obchody na voľnom trhu

8

1.3.2.

Automatické operácie

9

1.3.3.

Povinné minimálne rezervy

9

1.4.

Zmluvné strany

9

1.5.

Podkladové aktíva

10

1.6.

Zmeny rámca menovej politiky

10

KAPITOLA 2

2.

Akceptovateľné zmluvné strany

11

2.1.

Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

11

2.2.

Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

11

2.3.

Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

12

2.4.

Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

12

KAPITOLA 3

3.

Obchody na voľnom trhu

13

3.1.

Reverzné obchody

13

3.1.1.

Všeobecné poznámky

13

3.1.2.

Hlavné refinančné operácie

13

3.1.3.

Dlhodobejšie refinančné operácie

14

3.1.4.

Dolaďovacie reverzné obchody

14

3.1.5.

Šrukturálne reverzné obchody

15

3.2.

Priame obchody

15

3.3.

Emisia dlhových cenných papierov ECB

16

3.4.

Devízové swapy

17

3.5.

Prijímanie termínovaných vkladov

18

KAPITOLA 4

4.

Automatické operácie

19

4.1.

Jednodňové refinančné obchody

19

4.2.

Jednodňové sterilizačné obchody

20

KAPITOLA 5

5.

Postupy

21

5.1.

Tendre

21

5.1.1.

Všeobecné poznámky

21

5.1.2.

Kalendár tendrov

23

5.1.3.

Oznámenia o konaní tendrov

23

5.1.4.

Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

24

5.1.5.

Postupy prideľovania

25

5.1.6.

Oznámenie výsledkov tendra

28

5.2.

Postupy dvojstranných obchodov

29

5.3.

Postupy zúčtovania

30

5.3.1.

Všeobecné poznámky

30

5.3.2.

Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

30

5.3.3.

Postupy na konci dňa

31

KAPITOLA 6

6.

Akceptovateľné aktíva

32

6.1.

Všeobecné poznámky

32

6.2.

Aktíva prvého stupňa

33

6.3.

Aktíva druhého stupňa

36

6.4.

Opatrenia na kontrolu rizika

38

6.4.1.

Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa

39

6.4.2.

Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva druhého stupňa

42

6.5.

Zásady oceňovania podkladových aktív

44

6.6.

Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

44

6.6.1.

Model korešpondenčnej centrálnej banky

45

6.6.2.

Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

46

KAPITOLA 7

7.

Povinné minimálne rezervy

47

7.1.

Všeobecné poznámky

47

7.2.

Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

47

7.3.

Určovanie povinných minimálnych rezerv

48

7.4.

Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

49

7.5.

Výkazníctvo, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

51

7.6.

Neplnenie povinných minimálnych rezerv

51

Prílohy

Príloha 1

Príklady operácií a postupov menovej politiky

52

Príloha 2

Slovník pojmov

63

Príloha 3

Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky

71

Príloha 4

Rámec výkazníctva na účely menovej a bankovej štatistiky európskej centrálnej banky

72

Príloha 5

Internetové stránky Eurosystému

81

Príloha 6

Postupy a sankcie uplatňované v prípade nedodržania záväzkov zmluvných strán

82

Zoznam boxov, grafov a tabuliek

Boxy

1.

Emisia dlhových cenných papierov ECB

16

2.

Devízové swapy

17

3.

Operačné kroky tendrov

21

4.

Prideľovanie v tendroch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou

25

5.

Prideľovanie v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

26

6.

Prideľovanie v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

27

7.

Ďalšie kroky v rámci jednotného zoznamu kolaterálov

33

8.

Opatrenia na kontrolu rizika

38

9.

Kategórie likvidity pre aktíva prvého stupňa

39

10.

Výška zrážok pri ocenení (v %) uplatňovaná na akceptovateľné aktíva prvého stupňa s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom

40

11.

Výška zrážok pri ocenení (v %) uplatňovaná na akceptovateľné nástroje prvého stupňa s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

40

12.

Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanie

41

13.

Výška zrážok pri ocenení (v %) uplatňovaná na akceptovateľné aktíva druhého stupňa

42

14.

Základňa na výpočet a sadzby povinných minimálnych rezerv

49

15.

Výpočet úročenia povinných minimálnych rezerv

50

Grafy

1.

Zvyčajný časový rámec operačných krokov štandardných tendrov

22

2.

Zvyčajný časový rámec operačných krokov rýchlych tendrov

22

3.

Model korešpondenčnej centrálnej banky

45

4.

Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

46

Tabuľky

1.

Operácie menovej politiky Eurosystému

10

2.

Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

23

3.

Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému

31

4.

Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

36

Použité skratky

CDCP	centrálny depozitár cenných papierov
DPP	dodanie proti platbe
ECB	Európska centrálna banka
EHP	Európsky hospodársky priestor
EHS	Európske hospodárske spoločenstvo
ES	Európske spoločenstvo
ESCB	Európsky systém centrálnych bánk
EÚ	Európska únia
IDC	vnútrodenný úver (intraday credit)
ISIN	medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (International Securities Identification Number)
MKCB	model korešpondenčnej centrálnej banky
NCB	národná centrálna banka
PFI	peňažná finančná inštitúcia (monetary financial institution)
RTGS	hrubé zúčtovanie v reálnom čase (real-time gross settlement)
SEČ	stredoeurópsky čas
SSS	systém zúčtovania cenných papierov (securities settlement system)
Strip	oddelené obchodovanie s kupónom a nominálom (separate trading of interest and principal)
TARGET	Transeurópsky expresný automatizovaný systém hrubé zúčtovanie v reálnom čase (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system)

Úvod

Tento dokument predstavuje operačný rámec, ktorý si zvolil Eurosystém (1) pre jednotnú menovú politiku v eurozóne. Dokument, ktorý tvorí súčasť právneho rámca Eurosystému pre nástroje a postupy menovej politiky, má slúžiť ako ‚všeobecná dokumentácia‘ o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému; je zameraný najmä na to, aby zmluvným stranám poskytol informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s rámcom menovej politiky Eurosystému.

Všeobecná dokumentácia sama o sebe neprepožičiava zmluvným stranám práva ani im neukladá povinnosti. Právny vzťah medzi Eurosystémom a jeho zmluvnými stranami je ustanovený v príslušných zmluvných alebo regulačných dohodách.

Dokument je rozdelený do siedmich kapitol. Kapitola l poskytuje vymedzenie operačného rámca pre menovú politiku Eurosystému. V kapitole 2 sú špecifikované kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, ktoré sa zúčastňujú na operáciách menovej politiky Eurosystému. Kapitola 3 opisuje operácie na voľnom trhu, zatiaľ čo kapitola 4 predstavuje automatické operácie dostupné zmluvným stranám. Kapitola 5 špecifikuje postupy uplatňované pri vykonávaní operácií menovej politiky. V kapitole 6 sú vymedzené kritériá akceptovateľnosti pre podkladové aktíva v operáciách menovej politiky. Kapitola 7 predstavuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

Prílohy obsahujú príklady operácií menovej politiky, slovník termínov, kritériá pre výber zmluvných strán devízových intervenčných operácií Eurosystému, prezentáciu rámca výkazníctva na účely peňažnej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky, zoznam internetových stránok Eurosystému a popis postupov a sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán.

KAPITOLA 1

1.	VYMEDZENIE RÁMCA MENOVEJ POLITIKY

1.1.	Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov (2) Európskej únie (EÚ). Aktivity ESCB sú vykonávané v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len ‚Zmluva‘) a Šatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len ‚Štatút ESCB‘). ESCB riadia rozhodovacie orgány ECB. V tejto súvislosti Rada guvernérov ECB zodpovedá za vymedzenie menovej politiky a Výkonná rada je splnomocnená vykonávať menovú politiku podľa rozhodnutí a usmernení Rady guvernérov. Pokiaľ to považuje za možné a vhodné, ako aj s ohľadom na zabezpečenie prevádzkovej efektívnosti, ECB sa obracia na národné centrálne banky (3), aby vykonávali operácie, ktoré tvoria súčasť úloh Eurosystému. Operácie menovej politiky Eurosystému sú vykonávané vo všetkých členských štátoch (4) na základe jednotných zásad a podmienok.

1.2.	Ciele Eurosystému

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavanie cenovej stability tak, ako to vymedzuje článok 105 Zmluvy. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskom spoločenstve. Pri sledovaní svojich cieľov Eurosystém musí konať v súlade so zásadou ekonomiky voľného trhu s voľnou súťažou, pričom uprednostňuje efektívne umiestňovanie zdrojov.

1.3.	Nástroje menovej politiky Eurosystému

Aby Eurosystém dosiahol svoje ciele, má k dispozícii súbor nástrojov menovej politiky; uskutočňuje obchody na voľnom trhu, poskytuje automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.

1.3.1.

Obchody na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu hrajú dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému pri riadení úrokových sadzieb, riadení likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Eurosystém má k dispozícii päť typov nástrojov na uskutočňovanie obchodov na voľnom trhu. Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody (realizovateľné na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo úverov zabezpečených cennými papiermi). Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových cenných papierov, devízové swapy a prijímanie vkladov. Obchody na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, ako aj o podmienkach na jeho vykonanie. Môžu sa vykonávať na základe štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (5). So zreteľom na ich ciele, pravidelnosť a postupy sa operácie Eurosystému na voľnom trhu dajú rozdeliť do týchto štyroch kategórií (tabuľka 1):

—

Hlavné refinančné operácie sú pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora s týždennou periodicitou a obvykle s týždennou splatnosťou. Tieto obchody vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Hlavné refinančné operácie hrajú pri dosahovaní cieľov obchodov Eurosystému na voľnom trhu kľúčovú úlohu a pomocou nich sa zabezpečuje prevažná časť refinancovania finančného sektora.

—

Dlhodobejšie refinančné operácie sú repo obchody na dodanie likvidity do bankového sektora. Uskutočňujú sa mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť. Tieto obchody sa zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám dodatočné refinancovanie na dlhäe obdobie a vykonávajú ich národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. V týchto obchodoch sa Eurosystém spravidla nezameriava na to, aby trhu vysielal signály, a preto obvykle koná ako prijímatel' úrokových sadzieb.

—

Dolaďovacie obchody sa vykonávajú účelovo, ich cieľom je riadenie likvidity na trhu a regulovanie úrokových sadzieb, najmä na zmiernenie nečakaných výkyvov v likvidite. Dolaďovacie obchody sa vykonávajú predovšetkým vo forme reverzných obchodov, ale môžu mať aj formu priamych obchodov, devízových swapov a prijímania termínovaných vkladov. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolad'ovacích obchodov sa prispôsobujú typom obchodov a špecifickým cieľom sledovaným týmito obchodmi. Dolaďovacie obchody obvykle uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstrannými obchodmi. Rada guvernérov môže rozhodnúť o tom, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie obchody uskutočňovať aj ECB.

—

Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne obchody, a to prostredníctvom emisie dlhových cenných papierov, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto obchody sa vykonávajú vtedy, keď chce ECB upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému (pravidelne alebo nepravidelne). Šrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov a emisiu dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Šrukturálne obchody vo forme priamych obchodov sa vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov.

1.3.2.

Automatické operácie

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizovanie zámerov menovej politiky a ohraničenie jednodňových úrokových sadzieb. Zmluvné strany môžu z vlastnej iniciatívy využiť dva druhy automatických operácií, musia však splniť určité operatívne prístupové podmienky (tabuľka 1):

—

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk proti založeniu akceptovateľných cenných papierov. Za normálnych okolností sa prístupu zmluvných strán k obchodu nekladú žiadne objemové limity alebo iné obmedzenia, okrem požiadavky predložiť dostatok podkladových aktív. Úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody obvykle tvorí hornú hranicu jednodňových trhových sadzieb.

—

Zmluvné strany môžu na uloženie nadbytočnej likvidity využívať jednodňové sterilizačné obchody v národných centrálnych bankách (cez noc). Za normálnych okolností nie sú žiadne objemové limity alebo iné obmedzenia prístupu zmluvných strán k tomuto obchodu. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody obvykle tvorí dolnú hranicu jednodňových trhových sadzieb.

Tieto automatické operácie sa realizujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných centrálnych bánk.

1.3.3.

Povinné minimálne rezervy

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa uplatňuje na úverové inštitúcie v eurozóne a sleduje predovšetkým ciele stabilizovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytvárania (alebo rozširovania) štrukturálneho nedostatku likvidity. Výška určených povinných minimálnych rezerv každej inštitúcie sa stanovuje v súvislosti s položkami jej súvahy. Aby sa dosiahol cieľ stabilizácie úrokových sadzieb, umožňuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému inštitúciám využívať priemerovanie. Splnenie stanovenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemeru denných rezerv inštitúcie počas periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Požadované rezervy úverových inštitúcií sú úročené sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

1.4.	Zmluvné strany

Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť ärokého okruhu zmluvných strán. Inštitúcie, ktoré podľa článku 19.1. Šatútu ECB musia tvoriť povinné minimálne rezervy, môžu využívať automatické operácie a môžu sa zúčastňovať na obchodoch na voľnom trhu založených na štandardných tendroch. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích obchodoch. Pre priame obchody sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia. Pre devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sa využívajú aktívni hráči devízového trhu. Súbor zmluvných strán pre tieto obchody sa obmedzuje na inštitúcie vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému, ktoré sa nachádzajú v eurozóne.

1.5.	Podkladové aktíva

Podľa článku 18.1 Šatútu ESCB všetky úverové operácie Eurosystému (napr. operácie dodávajúce likviditu do bankového systému) musia byť založené primeraným kolaterálom. Eurosystém akceptuje širokú škálu aktív ako kolaterál pre svoje operácie. Najmä pre vnútornú potrebu Eurosystému sa rozlišujú dve kategórie akceptovateľných aktív, aktíva prvého stupňa ‚tier 1‘ a aktíva druhého stupňa ‚tier 2‘. Toto rozlišovanie sa však pri zmene kolaterálového rámca Eurosystému na jednotný zoznam akceptovateľných aktív v nadchádzajúcich rokoch postupne odstráni. Aktíva prvého stupňa v súčasnosti pozostávajú z obchodovateľných dlhových nástrojov spĺňajúcich jednotné kritériá akceptovateľnosti pre eurozónu špecifikované ECB. Aktíva druhého stupňa tvoria ďaläe aktíva, obchodovateľné alebo neobchodovateľné, ktoré sú mimoriadne dôležité pre národné finančné trhy a bankové systémy, a pre ktoré stanovujú kritériá akceptovateľnosti národné centrálne banky, podliehajú však schváleniu ECB. Medzi týmito dvoma stupňami sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o kvalitu aktív a ich akceptovateľnosf pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému (s výnimkou toho, že Eurosystém obvykle nepoužíva aktíva druhého stupňa v priamych obchodoch). Akceptovateľné aktíva sa môžu používať na cezhraničnej báze prostredníctvom modelu korešpondenčnej centrálnej banky (MKCB) alebo prostredníctvom akceptovateľných prepojení medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EÚ na zabezpečenie všetkých typov úverov Eurosystému (6). Všetky aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému sa tiež môžu používať ako podkladové aktíva pre vnútrodenný úver.

1.6.	Zmeny rámca menovej politiky

Rada guvernérov ECB môže nástroje, podmienky, kritériá a postupy na vykonávanie operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť.

TABUĽKA 1

Operácie menovej politiky Eurosystému

Operácie menovej politiky	Typy transakcií		Splatnosť	Periodicita	Postup
	Dodanie likvidity	Stiahnutie likvidity
Obchody na vol'nom trhu
Hlavné refínančné operácie	Reverzné obchody	—	Jeden týždeň	Týždenná	Štandardné tendre
Dlhodobejšie refínančné operácie	Reverzné obchody	—	Tri mesiace	Mesačná	Štandardné tendre
Dolaďovacie obchody	— Reverzné obchody — Devízové swapy	— Reverzné obchody — Prijímanie terminovaných vkladov — Devízové swapy	Neštandardizovaná	Nepravidelná	— Rýchle tendre — Dvojstranné obchody
	Priame nákupy	Priame predaje	—	Nepravidelná	Dvojstranné obchody
Štrukturálne obchody	Reverzné obchody	Emisia dlhových cenných papierov	Šandardizovaná/neštandardizovaná	Pravidelná a nepravidelná	Štandardné tendre
	Priame nákupy	Priame predaje	—	Nepravidelná	Dvojstranné obchody
Automatické operácie
Jednodňové refinančné obchody	Reverzné obchody	—	Jednodňová	Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán
Jednodňové sterilizačné obchody	—	Depozity	Jednodňová	Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán

KAPITOLA 2

2.	AKCEPTOVATEĽNÉ ZMLUVNÉ STRANY

2.1.	Všobecné kritériá akceptovateľnosti

Zmluvné strany operácií menovej politiky Eurosystému musia spĺňať určité kritériá akceptovateľnosti (7). Cieľom týchto kritérií je poskytnúť prístup k operáciám menovej politiky Eurosystému širokej škále inštitúcií, posilniť princíp rovnakého zaobchádzania s inštitúciami v eurozóne a zabezpečiť, aby zmluvné strany spĺňali určité prevádzkové požiadavky a požiadavky z hľadiska obozretného podnikania:

—

Iba inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému podľa článku 19.1 Štatútu ESCB sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami. Inštitúcie, ktoré boli z plnenia povinností systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému vyňaté (časť 7.2), nie sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami s prístupom k automatickým operáciám a obchodom na voľnom trhu Eurosystému.

—

Zmluvné strany musia byť finančne zdravé. Mali by podliehať najmenej jednej forme harmonizovaného dohľadu EÚ/ EHP vykonávaného národnými orgánmi dohľadu (8). Ako zmluvné strany však môžu byť akceptované aj finančne zdravé inštitúcie podliehajúce neharmonizovanému národnému dohľadu porovnateľnej úrovne, napríklad pobočky inštitúcií v eurozóne, ktoré majú ústredie mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

—	Zmluvné strany musia spĺňať všetky prevádzkové kritériá špecifikované v príslušných zmluvných alebo regulačných úpravách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, aby zabezpečovali efektívne uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému.

Tieto všeobecné kritériá akceptovateľnosti sú jednotné v celej eurozóne. Inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sa môžu:

—	zúčastňovať na automatických operáciách Eurosystému,

—	zúčastňovať na obchodoch Eurosystému na voľnom trhu, ktoré sú založené na štandardných tendroch.

Inštitúcia môže využiť automatické operácie Eurosystému a obchody na voľnom trhu, založené na štandardných tendroch, iba prostredníctvom národnej centrálnej banky štátu, v ktorom má sídlo. Ak má inštitúcia organizačné zložky (ústredie alebo pobočky) vo viac ako jednom členskom štáte, každá organizačná zložka má prístup k týmto operáciám prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má sídlo, i keď platí, že v jednotlivých členských štátoch ponuky môže predkladať vždy iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

2.2.	Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

Pri priamych obchodoch sa na okruh zmluvných strán a priori neukladajú žiadne obmedzenia.

Pri devízových swapoch uskutočňovaných na účely menovej politiky musia byť zmluvné strany vždy schopné vykonávať devízové obchody veľkých objemov efektívne a pri dodržaní všetkých trhových podmienok. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy zodpovedá zmluvným stranám nachádzajúcim sa v eurozóne, ktoré boli vybrané pre devízové intervenčné obchody Eurosystému. Kritériá a postupy uplatňované pri výbere zmluvných strán devízových intervenčných obchodov sú uvedené v prílohe 3.

Pre ostatné operácie založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch (dolaďovacie reverzné obchody a prijímanie termínovaných vkladov) si každá národná centrálna banka vyberá súbor zmluvných strán spomedzi inštitúcií zriadených v jej členskom štáte, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán. V tejto súvislosti je najdôležitejším kritériom výberu aktivita na peňažnom trhu. K iným kritériám, ktoré by sa mohli brať do úvahy, patrí napríklad efektívnosť obchodovania a ponukový potenciál.

V rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch národné centrálne banky obchodujú výlučne so zmluvnými stranami, ktoré sú zaradené do ich vlastného súboru zmluvných strán pre dolaďovacie obchody. Ak z prevádzkových dôvodov národná centrálna banka nemôže v každej operácii obchodovať so všetkými jej zmluvnými stranami pre dolaďovacie obchody, výber zmluvných strán v tomto členskom štáte bude založený na rotačnom princípe, aby bol zabezpečený spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie dvojstranné obchody vykonávať i samotná ECB. Ak by ECB vykonávala dvojstranné obchody, výber zmluvných strán by v takých prípadoch ECB robila na rotačnom princípe, a to spomedzi tých zmluvných strán v eurozóne, ktoré spĺňajú podmienky pre rýchle tendre a dvojstranné obchody, aby sa zabezpečil spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

2.3.	Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

ECB uloží sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúcim sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (9), nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 2157/1999 z 23. septembra 1999 o práve Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (10), nariadením Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka zavedenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (11) v znení zmien a doplnení a nariadením (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky z 12. septembra 2003 o zavedení povinných minimálnych rezerv (ECB/2003/9) (12) pre inštitúcie, ktoré nespĺňajú povinnosti vyplývajúce z nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa uplatňovania povinných minimálnych rezerv. Príslušné sankcie a procedurálne pravidlá na ich ukladanie sú špecifikované v uvedených nariadeniach. Okrem toho, v prípade závažných porušení povinnosti udržiavania povinných minimálnych rezerv, môže Eurosystém pozastaviť účasť zmluvných strán v obchodoch na voľnom trhu.

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách, ktoré uplatňuje príslušná národná banka (alebo ECB), Eurosystém uloží zmluvným stranám finančné pokuty alebo im pozastaví účasť v obchodoch na voľnom trhu, ak zmluvné strany neplnia svoje povinnosti podľa zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, ako je stanovené ďalej.

Týka sa to prípadov porušenia pravidiel tendrov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových cenných papierov na pokrytie objemu likvidity, ktorý jej bol v obchode na dodanie likvidity pridelený, alebo ak nie je schopná dodať dostatok hotovosti na pokrytie sumy pridelenej v obchode na stiahnutie likvidity) a pravidiel dvojstranných obchodov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok akceptovateľných podkladových aktív alebo dostatočný objem hotovosti na pokrytie sumy dohodnutej v dvojstranných obchodoch).

Patria sem aj prípady, keď zmluvná strana poruší pravidlá na používanie podkladových aktív (prípad, keď zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú alebo ktoré sa stali neakceptovateľnými, alebo aktíva, ktoré zmluvná strana nesmie používať, napríklad v dôsledku úzkych väzieb alebo vzhľadom na identitu emitenta/ručiteľa a zmluvnej strany), alebo poruší pravidlá postupov na konci dňa a nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod (keď zmluvná strana, ktorá má na konci dňa na svojom zúčtovacom účte záporný zostatok, nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod).

Okrem toho sa opatrenie spojené s pozastavením prístupu zmluvnej strany môže uplatniť aj voči pobočkám danej inštitúcie v iných členských štátoch. Zmluvnej strane možno výnimočne na určitý čas pozastaviť účasť vo všetkých budúcich operáciách menovej politiky, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia (napríklad v súvislosti s opakovaním výskytu alebo trvaním).

Finančné pokuty ukladané národnými bankami v prípade porušenia pravidiel tendrov, dvojstranných obchodov, podkladových aktív, náležitostí postupov na konci dňa alebo prístupových podmienok k jednodňovým refinančným obchodom sa vypočítavajú podľa vopred stanovenej sankčnej sadzby (ako je uvedené v prílohe 6).

2.4.	Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržnia pravidiel obozretného podnikania

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) môže Eurosystém z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania pozastaviť zmluvným stranám prístup k nástrojom menovej politiky alebo ich z neho vylúčiť.

Pozastavenie prístupu alebo vylúčenie zmluvných strán z obchodov môže byť v zmysle zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami odôvodnené v niektorých prípadoch spadajúcich ‚nesplnenie povinnosti‘ zmluvnou stranou.

KAPITOLA 3

3.	OBCHODY NA VOĽNOM TRHU

Obchody na voľnom trhu hrajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a pri signalizovaní zámerov menovej politiky. Podľa účelu, pravidelnosti a použitých postupov sa obchody Eurosystému na voľnom trhu môžu rozdeliť do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobešie refinančné operácie, dolaďovacie obchody a štrukturálne obchody. Pokiaľ ide o použité nástroje, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody; môžu sa využívať vo všetkých štyroch kategóriách obchodov, zatiaľ čo dlhové cenné papiere sa môžu používať v štrukturálnych obchodoch na stiahnutie prebytočnej likvidity. Okrem toho má Eurosystém k dispozícii tri ďalšie nástroje na výkon dolad'ovacích obchodov: priame obchody, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. V nasledujúcich častiach sú podrobne opísané charakteristiky jednotlivých typov obchodov na voľnom trhu využívaných v Eurosystéme.

3.1.	Reverzné obchody

3.1.1.

Všeobecné poznámky

a)   Typ nástroja

Reverzné obchody sú obchody, v ktorých Eurosystém kupuje alebo predáva akceptovateľné aktíva na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie so zabezpečovacím prevodom akceptovateľných cenných papierov. Reverzné obchody sa využívajú v hlavných refinančných operáciách a dlhodobejších refinančných operáciách. Okrem toho môže Eurosystém využívať reverzné obchody aj v štrukturálnych a dolad'ovacích obchodoch.

b)   Právny charakter

Národné centrálne banky môžu vykonávať reverzné obchody buď vo forme dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastnícke právo na aktíva sa prevedie na veriteľa a zmluvné strany sa dohodnú na spätnom obchode prevedením aktíva na dlžníka v budúcom termíne), alebo ako poskytnutie úveru so zabezpečovacím prevodom cenných papierov (to znamená, že je stanovený vymáhateľný nárok na založené aktíva, ale za predpokladu splnenia dlhovej povinnosti si vlastníctvo aktíva zachováva dlžník). Ďalšie ustanovenia týkajúce sa reverzných obchodov založených na dohodách o spätnom odkúpení sú špecifikované v príslušných zmluvných dohodách národných centrálnych bánk (alebo ECB). Dohody o reverzných obchodoch založených na úveroch zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rôzne postupy a pravidlá na zabezpečenie a následnú realizáciu príslušného záujmu o kolaterál (napr. záloh), ktoré sa uplatňujú v rôznych typoch právnych systémov.

c)   Úrokové podmienky

Rozdiel medzi obstarávacou cenou a cenou pri spätnom odkúpení v dohode o spätnom odkúpení zodpovedá úroku splatnému z peňažnej sumy vypožičanej za čas do splatnosti operácie, to znamená, že v cene pri spätnom odkúpení je zahrnutý aj príslušný platený úrok. Úroková sadzba z reverzného obchodu vo forme kolateralizovaného úveru závisí od uplatnenia stanovenej úrokovej sadzby na objem úveru počas splatnosti operácie. Na reverzné obchody na voľnom trhu Eurosystému sa uplatňuje jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda ‚skutočný počet dní/360‘.

3.1.2.

Hlavné refinančné operácie

Hlavné refinančné operácie sú najdôležitejšie obchody na voľnom trhu uskutočňované Eurosystémom. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní cieľov v oblasti riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Zabezpečuje sa nimi prevažná časť refinancovania finančného sektora.

Charakteristické znaky hlavných refinančných operácií:

—	ide o obchody, ktorými sa dodáva likvidita;

—	vykonávajú sa pravidelne každý týždeň (13);

—	obvykle majú splatnosť jeden týždeň (14);

—	vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky;

—	vykonávajú sa prostredníctvom štandardných repo tendrov (špecifikované v časti 5.1);

—	ponuky do hlavných refinančných operácií môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré splňujú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1);

—	ako podkladové aktíva pre hlavné refinančné operácie sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa aj aktíva druhého stupňa (špecifikované v kapitole 6).

3.1.3.

Dlhodobejšie refinančné operácie

Eurosystém vykonáva aj pravidelné refinančné obchody, zvyčajne s trojmesačnou splatnosťou, ktorých cieľom je zabezpečovať dodatočné refinancovanie finančného sektora na dlhšie obdobie. Týmito obchodmi sa realizuje iba malá časť celkového objemu refinancovania. Zámerom Eurosystému spravidla nie je, aby v týchto obchodoch trhu niečo signalizoval, a preto zvyčajne koná ako prijímate!' úrokových sadzieb. Preto sa dlhodobejšie refinančné operácie obvykle vykonávajú vo forme tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou a ECB zvyčajne oznamuje objem obchodu, ktorý má byť umiestnený v nadchádzajúcich tendroch. Za výnimočných okolností Eurosystém môže uskutočňovať dlhodobejšie refinančné operácie vo forme tendrov s pevne stanovenou úrokovou sadzbou.

Charakteristické znaky dlhodobejších refinančných operácií:

—	ide o obchody, ktoré dodávajú likviditu;

—	vykonávajú sa pravidelne každý mesiac (15);

—	obvykle majú trojmesačnú splatnosť (16);

—	sú vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

—	sú vykonávané prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1);

—	ponuky pre dlhodobejšie refinančné operácie môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (tak ako sú špecifikované v časti 2.1);

—	ako podkladové aktíva pre dlhodobejšie refinančné operácie sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa (tier 1) aj aktíva druhého stupňa (tier 2) (špecifikované v kapitole 6).

3.1.4.

Dolaďovacie reverzné obchody

Eurosystém môže vykonávať dolaďovacie obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu. Dolaďovacie obchody sa zameriavajú na riadenie likvidity na trhu a na usmernenie úrokových sadzieb, najmä s cieľom vyhladiť účinky nečakaných výkyvov likvidity trhu na úrokové sadzby. Prípadná nutnosť rýchleho zásahu pri neočakávanom vývoji na trhu vyžaduje zachovanie vysokého stupňa flexibility v oblasti výberu postupov a prevádzkových prostriedkov pri uskutočňovaní týchto operácií.

Charakteristické znaky dolad'ovacích obchodov:

—	majú formu obchodov dodávajúcich alebo sťahujúcich likviditu;

—	nemajú štandardizovanú periodicitu;

—	nemajú štandardizovanú splatnosť;

—	dolaďovacie reverzné obchody na dodávanie likvidity sa obvykle vykonávajú prostredníctvom rýchlych tendrov, i keď možnosť využitia dvojstranných obchodov sa nevylučuje (kapitola 5);

—	dolaďovacie reverzné obchody na sťahovanie likvidity sa spravidla vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2);

—	tieto obchody sú zvyčajne vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné dolaďovacie reverzné obchody vykonávať aj ECB);

—	podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích reverzných obchodoch;

—	ako podkladové aktíva pre dolaďovacie reverzné obchody sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa aj aktíva druhého stupňa (špecifikované v kapitole 6).

3.1.5.

Štrukturálne reverzné obchody

Eurosystém môže použiť štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu na ovplyvnenie štrukturálnej pozície finančného sektora voči Eurosystému.

Charakteristické znaky týchto obchodov:

—	ide o obchody dodávajúce likviditu;

—	môžu mať pravidelnú alebo nepravidelnú periodicitu;

—	ich splatnosť nemusí byť bezpodmienečne štandardizovaná;

—	vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (tak ako sú špecifikované v časti 5.1);

—	sú vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

—	ponuky na štrukturálne reverzné obchody môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1);

—	ako podkladové aktíva pre štrukturálne reverzné obchody sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa aj aktíva druhého stupňa (špecifikované v kapitole 6).

3.2.	Priame obchody

a)   Typ nástroja

Priame obchody na voľnom trhu sú obchody, v ktorých Eurosystém nakupuje alebo predáva akceptovateľné cenné papiere priamo na trhu. Takéto obchody sa vykonávajú len na štrukturálne a dolaďovacie účely.

b)   Právny charakter

Priamy obchod znamená úplný prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho bez spätného prevodu. Obchody sa vykonávajú v súlade s trhovými konvenciami pre dlhové nástroje použité v transakcii.

c)   Cenové podmienky

Pri výpočte cien Eurosystém koná v súlade so všeobecne trhom akceptovanou konvenciou pre dlhové nástroje použité v transakcii.

d)   Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky priamych obchodov Eurosystému:

—	môžu mať formu obchodov dodávajúcich likviditu (priamy nákup) alebo sťahujúcich likviditu (priamy predaj);

—	ich periodicita nie je štandardizovaná;

—	vykonávajú sa prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2);

—	bežne ich vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie priame obchody vykonávať aj ECB);

—	na okruh zmluvných strán v priamych obchodoch sa a priori nekladú žiadne obmedzenia;

—	v priamych obchodoch sa ako podkladové aktíva používajú iba nástroje prvého stupňa (špecifikované v časti 6.1).

3.3.	Emisia dlhových cenných papierov ECB

a)   Typ nástroja

ECB môže emitovať dlhové cenné papiere s cieľom ovplyvniť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému, aby vytvorila (alebo zvýšila) nedostatok likvidity na trhu.

b)   Právny charakter

Dlhové cenné papiere predstavujú dlhovú povinnosť ECB voči majiteľovi dlhového cenného papiera. Dlhové cenné papiere sa vydávajú a uchovávajú v zaknihovanej forme u depozitárov cenných papierov v eurozóne. ECB neukladá žiadne obmedzenia na prevoditeľnosť týchto dlhových cenných papierov. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dlhových cenných papierov ECB budú obsiahnuté v náležitostiach a podmienkach týchto dlhových cenných papierov.

c)   Úrokové podmienky

Dlhové cenné papiere sú vydávané s diskontom, to znamená, že sú emitované pod menovitou hodnotou a v čase splatnosti sú splácané v menovitej hodnote. Rozdiel medzi emisnou cenou a cenou pri splatení sa rovná úroku z emisnej sumy za obdobie do splatnosti dlhového cenného papiera pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Uplatňuje sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda ‚skutočný počet dní/360‘. Výpočet emisnej ceny je uvedený v boxe 1.

d)   Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky emisie dlhových cenných papierov ECB:

—	vydávajú sa na účely sťahovania likvidity z trhu;

—	môžu sa vydávať pravidelne alebo nepravidelne;

—	majú splatnosť menej ako 12 mesiacov;

—	emitujú sa prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1);

—	sú ponúkané a splácané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

—	ponuky na upisovanie dlhových cenných papierov ECB môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1).

3.4.	Devízové swapy

a)   Typ nástroja

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky pozostávajú zo súbežných spotových a forwardových obchodov eura voči cudzej mene. Používajú sa na dolaďovanie, hlavne s cieľom riadenia likvidity na trhu a usmernenia úrokových sadzieb.

b)   Právny charakter

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sú obchodmi, v ktorých Eurosystém spotovou transakciou kupuje (alebo predáva) euro za cudziu menu a súčasne ho predáva (alebo kupuje) späť vo forwardovej transakcii v termíne dohodnutom na spätné odkúpenie. Ďalšie ustanovenia pre devízové swapy sú špecifikované v dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB).

c)   Menové a kurzové podmienky

Eurosystém spravidla uskutočňuje operácie iba s často obchodovanými menami a v súlade so štandardnými trhovými postupmi. V každom devízovom swape sa zmluvné strany dohodnú na swapových bodoch obchodu. Swapové body predstavujú rozdiel medzi kurzom forwardovej transakcie a kurzom spotovej transakcie. Swapové body eura voči cudzím menám sú kótované podľa všeobecných trhových zvyklostí. Kurzové podmienky devízových swapov sú špecifikované v boxe 2.

d)   Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky devízových swapov:

—	môžu mať formu obchodov na dodanie likvidity alebo obchodov na stiahnutie likvidity;

—	ich periodicita nie je štandardizovaná;

—	ich splatnosť nie je štandardizovaná;

—	uskutočňujú sa prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (kapitola 5);

—	zvyčajne sú vykonávané decentralizovane národnými bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné devízové swapy vykonávať aj ECB);

—	v súlade s kritériami špecifikovanými v časti 2.2 a prílohe 3 môže Eurosystém vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na devízových swapoch.

3.5.	Prijímanie termínovaných vkladov

a)   Typ nástroja

Eurosystém môže vyzvať zmluvné strany, aby uložili úročené termínované vklady v národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom je zmluvná strana zriadená. Termínované vklady sa prijímajú len na dolaďovacie účely, na stiahnutie likvidity z trhu.

b)   Právny charakter

Vklady prijímané od zmluvných strán sú termínované a úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zabezpečenie vkladov.

c)   Úrokové podmienky

Pri vkladoch sa používa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku podľa počtu dní sa používa metóda ‚skutočný počet dní/360‘.

d)   Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky prijímania termínovaných vkladov:

—	vklady sa prijímajú na účely stiahnutia likvidity;

—	periodicita prijímania vkladov nie je štandardizovaná;

—	splatnosť vkladov nie je štandardizovaná;

—	prijímanie vkladov sa bežne vykonáva prostredníctvom rýchlych tendrov, možnosť použitia dvojstranných obchodov však nieje vylúčená (kapitola 5);

—	prijímanie vkladov zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné prijímanie termínovaných vkladov (17) vykonávať aj ECB);

—	Eurosystém si podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 môže zvoliť obmedzený počet zmluvných strán pre prijímanie termínovaných vkladov.

KAPITOLA 4

4.	AUTOMATICKÉ OPERÁCIE

4.1.	Jednodňové refinančné obchody

a)   Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk za vopred stanovenú úrokovú sadzbu oproti založeniu akceptovateľných cenných papierov (tak ako je špecifikované v kapitole 6). Nástroj je určený na uspokojenie dočasných potrieb likvidity zmluvných strán. Za normálnych okolností predstavuje úroková sadzba jednodňového refinančného obchodu hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových refinančných obchodov sú zhodné v celej eurozóne.

b)   Právny charakter

Národné centrálne banky môžu poskytovať likviditu prostredníctvom jednodňových refinančných obchodov buď vo forme jednodňových dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastníctvo aktíva je prevedené na veriteľa, pričom zmluvné strany sa dohodnú na tom, že vykonajú spätný obchod a v nasledujúci pracovný deň aktíva spätne prevedú na dlžníka), alebo jednodňových úverov so zábezpekou vo forme cenných papierov (to znamená, že za aktíva je poskytnutý vymáhateľný nárok, ale vzhľadom na predpokladané splnenie dlhovej povinnosti zostáva vlastníctvo aktíva v rukách dlžníka). Ďalšie ustanovenia pre dohody o spätnom odkúpení sú špecifikované v zmluvných dojednaniach príslušnej národnej centrálnej banky. Dohody o dodaní likvidity vo forme úverov zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rozdielne postupy a pravidlá na stanovenie a realizáciu príslušného záujmu o kolaterál (záloh), ktoré sa uplatňujú v rôznych právnych systémoch.

c)   Podmienky prístupu

Prístup k jednodňovým refinančným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán špecifikované v časti 2.1. Poskytuje ho národná centrálna banka v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým refinančným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú v prevádzke príslušné národné systémy hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) a systémy zúčtovania cenných papierov (SSS).

Na konci každého obchodného dňa sa denné debetné zostatky zmluvných strán na ich zúčtovacom účte v národných centrálnych bankách automaticky považujú za žiadosť o jednodňový refinančný obchod. Postupy na realizáciu jednodňového refinančného obchodu na konci dňa sú špecifikované v časti 5.3.3.

Zmluvná strana môže požiadať o jednodňový refinančný obchod aj zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má zmluvná strana sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení systému TARGET (18) (19). Čas uzávierky pre systém TARGET je spravidla 18.00 času ECB (SEČ). Konečný termín pre žiadosť o vykonanie jednodňového refinančného obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa musí uviesť objem obchodu a podkladové aktíva, ktoré majú byť dodané pre transakciu, ak neboli v národnej centrálnej banke vopred uložené.

Okrem požiadavky predložiť dostatočné podkladové akceptovateľné aktíva nie je pre objem prostriedkov, ktoré je možné poskytnúť na základe jednodňového refinančného obchodu, stanovený žiadny limit.

d)   Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť prostriedkov poskytnutých na základe refinančného obchodu je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, je obchod splatný v nasledujúci deň, v ktorom sú príslušné národné systémy zúčtovania platieb (RTGS) a zúčtovania cenných papierov (SSS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tieto systémy otvárajú.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; uplatňuje sa jednoduché úročenie a pri výpočte sa používa metóda ‚skutočný počet dní/360‘. ECB môže meniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (20). Úrok je splatný pri splatení obchodu.

e)   Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

4.2.	Jednodňové sterilizačné obchody

a)   Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové sterilizačné obchody na ukladanie jednodňových depozitov v národných centrálnych bankách. Vklady sú úročené vopred vyhlásenou úrokovou sadzbou. Za normálnych okolností úroková sadzba jednodňového vkladu predstavuje dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových sterilizačných obchodov sú zhodné v celej eurozóne (21).

b)   Právny charakter

Jednodňové depozity prijaté od zmluvných strán sú úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zábezpeku vkladov.

c)   Podmienky prístupu (22)

Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných stránšpecifikované v časti 2.1. Prístup kjednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje prostredníctvom národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú príslušné národné systémy zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) v prevádzke.

Zmluvná strana požiada o jednodňový depozit zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení prevádzkového dňa systému TARGET, čo je spravidla 18.00 času ECB (SEČ) (23) (24). Konečný termín pre žiadosť o prístup k jednodňovému sterilizačnému obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa má uviesť suma, ktorá má byť v rámci obchodu uložená.

Na sumu, ktorú môže zmluvná strana uložiť, sa nevzťahuje žiadny limit.

d)   Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť vkladov deponovaných v rámci tejto automatickej operácie je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, sa vklady uložené na základe tohto obchodu stávajú splatné v nasledujúci deň, keď je príslušný národný systém zúčtovania platieb (RTGS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tento systém otvára.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; uplatňuje sa jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda ‚skutočný počet dní/360‘. ECB môže zmeniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému. Úrok je splatný pri splatnosti vkladu.

e)   Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek pozmeniť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

KAPITOLA 5

5.

POSTUPY

5.1.

Tendre

5.1.1.

Všobecné poznámky

Obchody Eurosystému na voľnom trhu sa zvyčajne vykonávajú vo forme tendrov. Tendre Eurosystému sú vykonávané v šiestich operačných krokoch, tak ako je to špecifikované v boxe 3.

Eurosystém rozlišuje dva rôzne typy tendrov: štandardné tendre a rýchle tendre. Postupy pre štandardné a rýchle tendre sú totožné, s výnimkou časového rámca a okruhu zmluvných strán.

a)   Štandardné tendre

Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledkov o pridelenom (umiestnenom) objeme najviac 24 hodín (kde čas medzi konečným termínom na predkladanie ponúk a vyhlásením výsledkov je približne dve hodiny). Prehľad zvyčajného časového rámca operačných krokov pre štandardné tendre je zobrazený v grafe 1. V prípade potreby môže ECB rozhodnúť o úprave časového rámca jednotlivých krokov.

Hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody (s výnimkou priamych obchodov) sa vždy vykonávajú vo forme štandardných tendrov. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti stanovené v časti 2.1.

Text obrazu

b)   Rýchle tendre

Rýchle tendre sa obvykle uskutočňujú do 90 minút od vyhlásenia, pričom potvrdenie sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení výsledku. Zvyčajný časový rámec operačných krokov pre rýchle tendre je zobrazený v grafe 2. V prípade potreby môže ECB upraviť časový rámec jednotlivých krokov. Rýchle tendre sa používajú iba pri dolaďovacích obchodoch. Eurosystém si v súlade s kritériami a postupmi špecifikovanými v časti 2.2 môže na účasť v rýchlych tendroch vybrať obmedzený počet zmluvných strán.

Text obrazu

c)   Tendre s pevnou a pohyblivou úrokovou sadzbou

Eurosystém má možnosť voľby uskutočňovať buď tendre s pevnou úrokovou sadzbou (objemové tendre), alebo tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou (úrokové tendre). V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanoví úrokovú sadzbu vopred a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri pevnej úrokovej sadzbe (25). V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov a úrokové sadzby, pri ktorých chcú uzatvárať obchody s národnými centrálnymi bankami (26).

5.1.2.

Kalendár tendrov

a)   Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú podľa indikatívneho kalendára, ktorý uverejňuje Eurosystém (27). Kalendár sa zverejňuje aspoň tri mesiace pred začiatkom roka, na ktorý platí. Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sú uvedené v tabuľke 2. Zámerom ECB je zabezpečiť, aby sa na hlavných a dlhodobejších refinančných operáciách mohli zúčastňovať zmluvné strany vo všetkých členských štátoch. Preto pri zostavovaní kalendára týchto obchodov ECB upravuje bežný harmonogram s prihliadnutím na dni pracovného voľna v jednotlivých členských štátoch.

TABUĽKA 2

Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Typ obchodu	Zvyčajný deň obchodu (T)
Hlavné refinančné operácie	Každý utorok
Dlhodobejšie refinančné operácie	Posledná streda každého kalendárneho mesiaca (28)

b)   Štrukturálne obchody

Štrukturálne obchody prostredníctvom štandardných tendrov sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. Zvyčajne sa však uskutočňujú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB (29) vo všetkých členských štátoch.

c)   Dolaďovacie obchody

Dolaďovacie obchody sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. ECB môže rozhodnúť o tom, že sa dolaďovacie obchody uskutočnia v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na takýchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň vykonania obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

5.1.3.

Oznámenie o konaní tendrov

Štandardné tendre Eurosystému sú verejne vyhlasované prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť konanie tendrovej operácie priamo zmluvným stranám, ktoré nie sú napojené na služby tlačových agentúr. Verejné vyhlásenie tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

—	referenčné číslo tendra;

—	deň konania tendra;

—	typ obchodu (dodanie alebo stiahnutie likvidity a typ nástroja menovej politiky, ktorý sa má použiť);

—	splatnosť obchodu;

—	typ aukcie (tender s pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou);

—	spôsob aukcie (‚holandská‘ alebo ‚americká‘ aukcia, tak ako je vymedzené v časti 5.1.5 písm. d);

—	plánovaný objem obchodu (obvykle iba v prípade dlhodobejších refinančných operácií);

—	stanovená úroková sadzba tendra/cena/ swapové body (len v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

—	minimálna/maximálna akceptovateľná úroková sadzba/cena/swapové body (ak sú stanovené);

—	termín začatia a termín splatnosti obchodu (ak je stanovený) alebo valuta a dátum splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	meny swapu a mena, ktorej suma je pevne stanovená (v prípade devízových swapov);

—	referenčný spotový výmenný kurz, ktorý sa má použiť na výpočet (v prípade devízových swapov);

—	limit maximálnej ponuky (ak je stanovený);

—	minimálna individuálne pridelená suma (ak je stanovená);

—	minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

—	časový harmonogram predkladania ponúk;

—	denominácia dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

S ohľadom na zvýšenie transparentnosti dolaďovacích obchodov Eurosystém zvyčajne zverejňuje vyhlásenie rýchlych tendrov vopred. Vo výnimočných situáciách však môže ECB rozhodnúť, že rýchle tendre vopred nevyhlási. Vyhlasovanie rýchlych tendrov sa riadi tými istými postupmi ako v prípade štandardných tendrov. Pri rýchlych tendroch sú vybrané zmluvné strany kontaktované národnými centrálnymi bankami priamo, bez ohľadu na to, či boli vyhlásené verejne, alebo nie.

5.1.4.

Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

Ponuky zmluvných strán musia mať formu, ktorá sa riadi vzorom stanoveným národnými centrálnymi bankami pre príslušný obchod. Ponuky musia byť predkladané národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom má inštitúcia organizačnú zložku (ústredie alebo pobočku). Ponuky inštitúcie v každom členskom štáte môže predkladať iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou zmluvné strany musia vo svojich ponukách uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami (30).

V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môžu zmluvné strany predkladať ponuky až do 10 rôznych úrovní úrokovej sadzby/ceny/ swapového bodu. V každej ponuke musia uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami a príslušnú úrokovú sadzbu (31) (32). Ponuka úrokových sadzieb musí byť vyjadrená vo forme násobkov 0,01 percentuálneho bodu. V prípade ponúk pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou musia byť swapové body kótované v súlade so štandardnými trhovými zvyklosťami a ponuky musia byť vyjadrené vo forme násobkov 0,01 swapového bodu.

Pre hlavné refinančné operácie je minimálny objem ponúk 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce túto sumu musia byť vyjadrené vo forme násobkov 100 000 EUR. Tento minimálny objem a minimálne násobky platia i pre dolad'ovacie a štrukturálne obchody. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú úroveň úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu.

Pre dlhodobejšie refinančné operácie definuje každá národná centrálna banka minimálny objem ponúk v rozpätí od 10 000 EUR do 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce definovaný minimálny objem musia byť vyjadrené vo forme násobkov 10 000 EUR. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú úroveň úrokovej sadzby.

ECB môže stanoviť maximálny limit ponuky, aby zabránila neúmerne veľkým ponúkam. V oznámení o vypísaní tendra sa vždy uvádzajú aj všetky takéto maximálne limity.

Od zmluvných strán sa očakáva, že vždy budú schopné pokryť pridelené (umiestnené) sumy dostatočným objemom akceptovateľných podkladových aktív (33). Ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových aktív alebo hotovosti na vyrovnanie sumy, ktorá jej bola pridelená v tendri, umožňujú zmluvné alebo regulačné ustanovenia uplatňované príslušnými národnými centrálnymi bankami uloženie pokuty.

Odovzdané ponuky možno odvolať do konečného času stanoveného na predkladanie ponúk. Ponuky predložené po termíne stanovenom v oznámení o konaní aukcie sú neplatné. Dodržanie termínov posudzujú národné centrálne banky. Národné centrálne bankyvyradia všetky ponuky zmluvnej strany v prípade, ak súhrnný objem jej ponúk presiahne maximálny limit stanovený ECB. Národné centrálne banky vyradia aj tie ponuky, ktoré sú nižšie než stanovený minimálny objem ponúk, alebo ktoré sú nižšie než akceptovaná najnižšia alebo vyššie než akceptovaná najvyššia úroková sadzba/cena/swapový bod. Okrem toho národné centrálne banky môžu vyradiť aj ponuky, ktoré sú neúplné alebo ktoré nie sú v súlade so vzorom. Svoje rozhodnutie o vyradení ponuky oznámi príslušná národná centrálna banka zmluvnej strane pred prideľovaním.

5.1.5.

Postupy prideľovania v tendroch

a)   Tendre s pevnou úrokovou sadzbou

Pri tendri s pevnou úrokovou sadzbou sa ponuky prijaté od zmluvných strán sčítajú. Ak súhrnný objem ponúk presiahne celkový objem likvidity, ktorá má byť umiestnená, uspokoja sa predložené ponuky pomerným spôsobom podľa podielu sumy, ktorá má byť pridelená, k úhrnnej sume ponúk (box 4). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro. ECB však môže rozhodnúť, že pri tendroch s pevnou úrokovou sadzbou pridelí každému ponúkajúcemu minimálny objem/podiel.

b)   Tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

Pri prideľovaní v tendroch na dodanie likvidity s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách sa ponuky zoradia zostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb. Ako prvé sa uspokoja ponuky s najvyššími úrovňami úrokovej sadzby a potom sa postupne uspokojujú ponuky s nižšími úrokovými sadzbami až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť pridelený. Ak pri najnižšej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničnou úrokovou sadzbou (box 5). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní objemov v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou na sťahovanie likvidity (ktoré možno použiť pri emisii dlhových cenných papierov a pri prijímaní termínovaných vkladov) sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb (alebo zostupne podľa ponúkaných cien). Ponuky s najnižšími úrovňami úrokových sadzieb (najvyššími úrovňami cien) sú uspokojované ako prvé, a potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími úrokovými sadzbami (nižšími cenovými ponukami) až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť stiahnutý. Ak pri najvyššej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (najnižšej cene) (t. j. úrokovej sadzbe/cene) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu ktorá má byť pridelená, táto zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu (box 5). Pre vydanie dlhových cenných papierov sa objem pridelený každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližší násobok menovitej hodnoty dlhových cenných papierov. Pre ostatné operácie na stiahnutie likvidity sa suma pridelená každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližšie euro.

ECB sa môže rozhodnúť, že pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pridelí každému úspešnému ponúkajúcemu minimálny objem.

c)   Tendre devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou na dodanie likvidity sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných swapových bodov (34). Ponuky s najnižšími ponúkanými swapovými bodmi sú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími swapovými bodmi až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorý má byť pridelený. Ak pri ponuke s najvyšším akceptovaným swapovým bodom (t. j. hraničnej ponuke swapových bodov) súhrnná suma ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky v pomere zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničným swapovým bodom (box 6). Objem pridelený každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pre devízové swapy na stiahnutie likvidity sú ponuky zoradené zostupne podľa ponúkaných swapových bodov. Ponuky s najvyššími swapovými bodmi sú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované nižšie ponuky swapových bodov až do vyčerpania celkového pevne stanoveného sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí saobjemu meny, ktorá má byť pridelená. Ak zostávajúca suma pomerným spôsobom medzipri najnižšej akceptovanej kotácii swapového ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorábodu (t. j. hraničná kotácia swapových bodov) má byť pridelená, k celkovej sume ponúk prisúhrnný objem ponúk prevýši zostávajúcu hraničnej kotácii swapového bodu (box 6). Sumapridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

d)   Druh aukcie

Pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môže Eurosystém využiť buď aukciu s jednotnou sadzbou, alebo s viacerými sadzbami. V aukcii s jednotnou sadzbou(holandská aukcia) sa prideľovaná úroková sadzba/cena/swapový bod, ktorá je uplatňovaná na všetky uspokojené ponuky, rovná hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovému bodu (t. j. hodnote, pri ktorej sa vyčerpá celková prideľovaná suma). Pri aukcii s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) sa prideľuje úroková sadzba/cena/swapové bodypodľa individuálnych ponúknutých úrokových sadzieb/cien/swapových bodov.

5.1.6.

Oznámenie výsledkov tendra

Výsledky štandardných a rýchlych tendrov sú oznámené verejne prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť výsledok pridelenia zmluvným stranám bez prístupu k službám tlačových agentúr aj priamo. Správa o výsledku verejného tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

—	referenčné číslo tendra;

—	deň konania tendra;

—	typ obchodu;

—	splatnosť obchodu;

—	celkový objem ponúk predložených zmluvnými stranami Eurosystému;

—	počet ponúkajúcich (zúčastnených) zmluvných strán;

—	meny obchodu (v prípade devízových swapov);

—	celkový akceptovaný objem;

—	percento pridelenia (v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

—	spotový (pohotový) výmenný kurz (v prípade devízových swapov);

—	poslednú akceptovanú úrokovú sadzbu/ cenu/swapový bod a percento pridelenia pri hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovom bode (v prípade tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou);

—	najnižšiu, najvyššiu úrokovú sadzbu a vážený priemer úrokovej sadzby prideleného (umiestneného) objemu (v prípade aukcií s viacerými úrokovými sadzbami);

—	deň začatia a deň splatnosti obchodu alebo deň emisie a splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	minimálnu individuálnu pridelenú sumu (ak je stanovená);

—	minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

—	denomináciu dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

Národné centrálne banky potvrdia jednotlivé výsledky pridelenia úspešným zmluvným stranám priamo.

5.2.	Postupy dvojstranných obchodov

a)   Všobecné poznámky

Národné centrálne banky môžu vykonávať operácie na základe dvojstranných obchodov (35). Tieto postupy sa môžu využívať v dolaďovacích obchodoch na voľnom trhu a v štrukturálnych priamych obchodoch. Všeobecne sú definované ako postupy, pri ktorých Eurosystém realizuje obchod s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi dvoma typmi dvojstranných obchodov: obchody, pri ktorých zmluvné strany priamo kontaktuje Eurosystém a obchody, ktoré sú vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

b)   Priamy kontakt so zmluvnými stranami

Pri tomto postupe národné centrálne banky kontaktujú jednu alebo niekoľko domácich zmluvných strán, vybraných podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2. Národné centrálne banky podľa presných pokynov vydaných ECB rozhodnú, či uzavrú so zmluvnými stranami obchod. Obchody sa vysporiadajú prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Ak by Rada guvernérov ECB rozhodla, že za výnimočných okolností môže dvojstranné obchody vykonávať aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB), postupy pre takéto obchody by sa zodpovedajúco upravili. V tomto prípade by ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) priamo kontaktovala jednu alebo niekoľko zmluvných strán v eurozóne, ktoré boli vybrané podľa kritérií stanovených v časti 2.2. ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) by rozhodla, či uzavrie so zmluvnými stranami obchod. Aj v tomto prípade by sa však obchody vysporiadali decentralizovane prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Dvojstranné obchody prostredníctvom priameho kontaktu so zmluvnými stranami sa môžu použiť pri reverzných obchodoch, priamych obchodoch, devízových swapoch a pri prijímaní termínovaných vkladov.

c)   Obchody vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu

Národné centrálne banky môžu vykonávať priame obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu. Počet zmluvných strán pre tieto obchody nie je, a priori, obmedzený a postupy sa prispôsobujú trhovým zvyklostiam pre obchodované dlhové nástroje. Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) vykonávať priame dolaďovacie obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

d)   Vyhlasovanie dvojstranných obchodov

Dvojstranné obchody sa obvykle vopred verejne nevyhlasujú. ECB môže navyše rozhodnúť, že výsledky dvojstranných obchodov verejne neoznámi.

e)   Dni obchodov

ECB môže rozhodnúť o tom, že dolaďovacie dvojstranné obchody bude uskutočňovať v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na týchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

Priame dvojstranné obchody na štrukturálne účely sa zvyčajne vykonávajú a zúčtovávajú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB vo všetkých členských štátoch.

5.3.	Postupy zúčtovania

5.3.1.

Všeobecné poznámky

Peňažné transakcie v rámci využitia automatických operácií Eurosystému alebo obchodov na voľnom trhu sa zúčtovávajú na účtoch zmluvných strán v národných centrálnych bankách (alebo na účtoch zúčtovacích bánk, ktoré sa zúčastňujú v systéme TARGET). Peňažné transakcie sa zúčtovávajú iba po (alebo v momente) konečnom prevode podkladových aktív. To znamená, že podkladové aktíva musia byť uložené na majetkovom účte cenných papierov v národných centrálnych bankách vopred alebo zúčtované v uvedených národných centrálnych bankách v priebehu dňa na základe dodania proti platbe (DPP). Prevod podkladových aktív sa vykonáva prostredníctvom majetkových účtov zmluvných strán pre zúčtovanie cenných papierov, pričom systémy zúčtovania cenných papierov (SSS) musia spĺňať minimálne štandardy ECB (36). Účastníci, ktorí nemajú majetkový účet cenných papierov v úschove v národnej centrálnej banke alebo účet na zúčtovanie cenných papierov v SSS, ktorý spĺňa minimálne štandardy ECB, môžu zúčtovávať obchody s podkladovými aktívami prostredníctvom účtu na zúčtovanie cenných papierov alebo prostredníctvom majetkového účtu cenných papierov v úschove v korešpondenčnej úverovej inštitúcii.

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa postupov zúčtovania sú vymedzené v zmluvných ustanoveniach uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) pre konkrétne nástroje menovej politiky. V národných centrálnych bankách môžu byť medzi postupmi zúčtovania mierne odlišnosti v dôsledku rozdielov v národnom práve a v prevádzkových pravidlách.

5.3.2.

Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu založené na štandardných tendroch (t. j. hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody) sa obvykle vysporadúvajú v prvý deň nasledujúci po dni uzavretia obchodu, v ktorom sú otvorené všetky príslušné národné systémy RTGS a všetky príslušné SSS. Eurosystém sa zásadne usiluje vysporiadať transakcie týkajúce sa jeho obchodov na voľnom trhu v tom istom čase vo všetkých členských štátoch so všetkými zmluvnými stranami, ktoré poskytli dostatočné podkladové aktíva. V dôsledku prevádzkových obmedzení a technických vlastností SSS sa však načasovanie zúčtovania obchodov na voľnom trhu v rámci dňa môže v eurozóne líäf. Čas zúčtovania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa obvykle zhoduje s časom úhrady predchádzajúcej operácie so zodpovedajúcou splatnosťou.

Eurosystém sa snaží vysporiadať obchody na voľnom trhu založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch v deň obchodu. Eurosystém však môže z prevádzkových dôvodov príležitostne uplatňovať pre tieto obchody iné dni zúčtovania, najmä pre priame obchody (na dolaďovacie, ako aj na štrukturálne účely) a devízové swapy (tabuľka 3).

TABUĽKA 3

Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému (37)

Nástroj menovej politiky	Deň zúčtovania pre obchody založené na štandardných tendroch	Deň zúčtovania pre obchody založené na rýchlych tendroch alebo dvojstranných obchodoch
Repo obchody	T+1 (38)	T
Priame obchody	—	Podľa trhových zvyklostí pre podkladové aktíva
Emisia dlhových cenných papierov	T+1	—
Devízové swapy	—	T, T+1 alebo T+2
Prijímanie terminovaných vkladov	—	T

5.3.3.

Postupy na konci dňa

Postupy na konci dňa sú vymedzené v dokumentácii k národným systémom RTGS a k systému TARGET. Čas uzávierky systému TARGET je spravidla 18.00 času ECB (SEČ). Po čase uzávierky sa v národných systémoch RTGS neakceptujú žiadne ďalšie platobné príkazy na spracovanie, i keď sa zostávajúce platobné príkazy akceptované pred dobou uzavretia ešte stále spracovávajú. Žadosti zmluvných strán o prístup k jednodňovým refinančným obchodom alebo k jednodňovým sterilizačným obchodom musia byť predložené príslušným národným centrálnym bankám najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení prevádzkového dňa systému TARGET (39).

Akékoľvek záporné zostatky na zúčtovacích účtoch (v národných systémoch RTGS) akceptovateľných zmluvných strán zostávajúce po ukončení kontrolných postupov na konci dňa sa automaticky považujú za žiadosť o prístup k jednodňovým refinančným obchodom (časť 4.1).

KAPITOLA 6

6.	AKCEPTOVATEĽNÉ AKTÍVA

6.1.	Všobecné poznámky

Článok 18.1 Štatútu ESCB umožňuje ECB a národným centrálnym bankám obchodovať na finančných trhoch, a to prostredníctvom priamych nákupov a predajov podkladových aktív alebo na základe dohôd o spätnom odkúpení a vyžaduje, aby všetky úverové operácie Eurosystému boli zabezpečené primeraným kolaterálom. V dôsledku toho všetky operácie Eurosystému na dodanie likvidity sú zabezpečené podkladovými aktívami, ktoré zmluvné strany poskytnú buď vo forme prevodu vlastníctva aktív (v prípade priamych obchodov alebo dohôd o spätnom odkúpení), alebo vo forme blokácie príslušného aktíva (v prípade kolateralizovaných úverov) (40).

S cieľom chrániť Eurosystém pred vznikom strát spôsobených výkonom operácií menovej politiky, zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so zmluvnými stranami a zvýšiť prevádzkovú efektívnosť, musia podkladové aktíva spĺňať určité kritériá, aby boli akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému.

Na začiatku Hospodárskej a menovej únie bolo treba venovať patričnú pozornosť rozdielom vo finančných štruktúrach jednotlivých členských štátov. Preto sa, hlavne na vnútorné účely Eurosystému, rozlišovali dve kategórie aktív akceptovateľných pre operácie menovej politiky Eurosystému. Tieto dve kategórie sa označujú ako aktíva prvého stupňa (tier 1) a aktíva druhého stupňa (tier 2):

—	aktíva prvého stupňa pozostávajú z obchodovateľných dlhových nástrojov spĺňajúcich jednotné kritériá akceptovateľnosti platné v celej eurozóne, ktoré stanovila ECB;

—

aktíva druhého stupňa pozostávajú z dodatočných aktív, obchodovateľných a neobchodovateľných, obzvlášť dôležitých pre národné finančné trhy a bankové systémy, pre ktoré kritériá akceptovateľnosti stanovujú národné centrálne banky pri dodržaní minimálnych kritérií akceptovateľnosti stanovených ECB. Špecifické kritériá akceptovateľnosti pre aktíva druhého stupňa uplatňované príslušnými národnými centrálnymi bankami musí schváliť ECB.

Medzi týmito dvoma stupňami sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o kvalitu aktív a ich akceptovateľnosť pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému (s výnimkou skutočnosti, že aktíva druhého stupňa Eurosystém obvykle nepoužíva v priamych obchodoch). Aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému sa môžu použiť aj ako podkladové aktíva pre vnútrodenný úver.

Aktíva prvého a druhého stupňa podliehajú opatreniam na kontrolu rizika špecifikovaným v časti 6.4. Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze, to znamená, že môžu získavať finančné prostriedky od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo, tak že využijú aktíva umiestnené v inom členskom štáte (časť 6.6).

V Eurosystéme sa v súčasnosti pracuje na zavedení jednotného zoznamu kolaterálov akceptovateľných pre úverové operácie Eurosystému (ďalej len ‚jednotný zoznam‘). Jednotný zoznam sa zavedie postupne a v budúcnosti definitívne nahradí súčasný dvojstupňový systém akceptovateľných kolaterálov. Väčšina kategórií aktív, ktoré sú v súčasnosti akceptovateľné ako aktíva druhého stupňa, budú akceptovateľné aj v jednotnom zozname. Niekoľko aktív druhého stupňa, ktoré nevyhovujú kritériám akceptovateľnosti, sa do jednotného zoznamu nedostanú a postupne budú vyradené.

Prvý krok v rámci vytvorenia jednotného zoznamu zahŕňa:

a)	zavedenie novej kategórie kolaterálov, ktoré predtým neboli akceptovateľné ako aktíva prvého stupňa, a to dlhových nástrojov denominovaných v eurách a vydaných subjektmi zriadenými v krajinách skupiny G10, ktoré nie sú súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru (EHP),

b)	zdokonalenie štandardov, ktoré musia neregulované trhy splniť, aby boli akceptovateľné pre Eurosystém,

c)	stiahnutie kmeňových akcií zo zoznamov aktív druhého stupňa v krajinách, ktoré ich zatiaľ považujú za akceptovateľné.

Uvedené zmeny nadobudli okamžitú platnosť a sú opísané v časti 6.2 a 6.3. Keďže sa však očakáva, že v ich dôsledku dôjde k niekoľkým zmenám v zozname akceptovateľných kolaterálov, boli vypracované pravidlá pre vyraďovanie aktív z tohto zoznamu. Dlhové nástroje vedené v registri, kótované alebo s ktorými sa obchoduje na neregulovaných trhoch a ktoré sa považujú za neprijateľné, budú akceptovateľné do mája 2007.

Ďalšie zmeny v súvislosti s implementáciou jednotného zoznamu budú nasledovať v ďalšej etape (box 7).

6.2.	Aktíva prvého stupňa

ECB zostavuje a vedie zoznam aktív prvého stupňa. Tento zoznam je prístupný verejnosti (41).

Dlhové cenné papiere vydané ECB sú evidované ako aktíva prvého stupňa. Dlhové cenné papiere vydané národnými centrálnymi bankami pred prijatím eura v príslušnom členskom štáte sú tiež zaradené do zoznamu aktív prvého stupňa.

Na aktíva prvého stupňa sa uplatňujú tieto kritériá akceptovateľnosti (tabuľka 4):

—

Musí ísť o dlhové nástroje, ktoré: a) znejú na pevne stanovenú výšku istiny, neviazanú na nijaké podmienky, a b) majú kupón, ktorého výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho by kupón mal byť: i) nulový kupón, ii) kupón s pevnou úrokovou sadzbou alebo iii) kupón s pohyblivou úrokovou sadzbou viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu v ratingovom hodnotení emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu. Tieto charakteristiky treba zachovať až do splatenia dlhopisu (42).

—

Musia spĺňať požiadavku vysokej kvality. Pri posudzovaní kvality dlhových nástrojov ECB berie do úvahy okrem iného aj hodnotenia ratingových agentúr, ktoré sú k dispozícii, záruky poskytnuté finančne silnými ručiteľmi (43), ako aj určité inštitucionálne kritériá, ktoré by mali zabezpečiť držiteľom nástrojov obzvlášť vysokú ochranu (44).

—	Musia byť prevoditeľné v zaknihovanej podobe.

—

Musia byť uložené/registrované (emitované) v centrálnej banke alebo v centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP) spĺňajúcom minimálne štandardy stanovené ECB, ktoré majú sídlo v EHP. Musia byť vedené (zúčtované) v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo SSS, ktorý spĺňa štandardy stanovené ECB (aby bezchybnosť a realizácia podliehali právu krajiny eurozóny). Ak centrálny depozitár cenných papierov, do ktorého sú cenné papiere emitované (CDCP), a systém zúčtovania cenných papierov (SSS), v ktorom je aktívum vedené, nie sú totožné, potom sa tieto dve inštitúcie musia spojiť prostredníctvom prepojenia schváleného ECB (45).

—	Musia byť denominované v eurách (46).

—

Musia byť emitované (prípadne garantované) subjektmi, ktoré majú sídlo v EHP (47). Dlhové nástroje môžu byť vydané aj subjektmi zriadenými v krajinách G10 nepatriacich do EHP (48). Tieto nástroje možno považovať za akceptovateľné, iba ak Eurosystém na základe vlastného posúdenia vyhlási, že jeho práva sú dostatočne chránené právnym poriadkom príslušnej krajiny nepatriacej do G10. Skôr ako bude možné považovať tieto aktíva za akceptovateľné, bude potrebné predložiť právny názor, ktorého formu a obsah bude Eurosystém považovať za prijateľný.

—

Musia byť vedené v registri alebo kótované na regulovanom trhu tak, ako je to vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (49), alebo vedené v registri, kótované alebo obchodované na niektorých neregulovaných trhoch, tak ako to stanovila ECB (50). Hodnotenie neregulovaných trhov Eurosystémom je založené na troch zásadách – zásade bezpečnosti, transparentnesti a prístupnosti (51). Okrem toho ECB môže pri stanovovaní akceptovateľnésti jednotlivých dlhových nástrojov brať do úvahy aj likviditu trhu.

Napriek ich zaradeniu do zoznamu aktív prvého stupňa zmluvná strana nesmie predložiť ako podkladové aktíva dlhové nástroje vydané alebo zaručené zmluvnou stranou alebo ktorýmkoľvek iným subjektom, s ktorým má úzke väzby (52) (53) (54).

Napriek ich zaradeniu do zoznamu aktív prvého stupňa národné centrálne banky môžu rozhodnúť o neakceptovaní nasledujúcich nástrojov ako podkladových aktív:

—	dlhových nástrojov splatných pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva (55);

—	dlhových nástrojov s príjmovým tokom (napr. kupónovou platbou) počas obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva.

Všetky aktíva prvého stupňa musia byť využiteľné v cezhraničnom kontexte v celej eurozóne. Znamená to, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné využívať také aktíva buď prostredníctvom spojení so svojimi domácimi SSS, alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dohôd, aby mohli získať úver od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (časť 6.6).

Aktíva prvého stupňa sú akceptovateľné pre všetky operácie menovej politiky založené na podkladových aktívach, t. j. pre reverzné a priame obchody na voľnom trhu a jednodňové refinančné obchody.

6.3.	Aktíva druhého stupňa

Okrem dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú kritériá akceptovateľnosti ako aktíva prvého stupňa, národné centrálne banky môžu považovať za akceptovateľné aj iné aktíva, aktíva druhého stupňa, ktoré sú obzvlášť dôležité pre ich národné finančné trhy a bankové systémy. Kritériá akceptovateľnosti pre aktíva druhého stupňa určujú národné centrálne banky v súlade s minimálnymi kritériami akceptovateľnosti uvedenými ďalej, čpecifické národné kritériá akceptovateľnosti musí schváliť ECB. Národné zoznamy akceptovateľných aktív druhého stupňa vedú národné centrálne banky. Tieto zoznamy sú prístupné verejnosti (56).

Aktíva druhého stupňa musia spĺňať tieto minimálne kritériá akceptovateľnosti (tabuľka 4):

—

Môže ísť o dlhové nástroje, ktoré: a) znejú na pevne stanovenú výšku istiny, neviazanú na nijaké podmienky, a b) majú kupón, ktorého výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho by kupón mal byť: i) nulový kupón, ii) kupón s pevnou úrokovou sadzbou alebo iii) kupón s pohyblivou úrokovou sadzbou viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu v ratingovom hodnotení emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu. Tieto charakteristiky treba zachovať až do splatenia dlhopisu. TABUĽKA 4 Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému Kritériá Prvý stupeň Druhý stupeň Typ aktíva — Dlhové cenné papiere ECB — Iné obchodovateľné dlhové nástroje (57)  (58) — Obchodovateľné dlhové nástroje (57) — Neobchodovateľné dlhové nástroje (57) Postupy zúčtovania Nástroje musia byť centrálne uložené v zaknihovanej podobe v národných centrálnych bankách alebo SSS spĺňajúcich minimálne štandardy ECB Aktíva musia byť ľahko prístupné národnej centrálnej banke, ktorá ich zaradila do svojho zoznamu aktív druhého stupňa Typ emitenta — Centrálne banky — Verejný sektor — Súkromný sektor (59) — Národné a nadnárodné inštitúcie — Verejný sektor — Súkromný sektor (60) Bonita cenného papiera ECB musí považovať cenný papier za aktivum vysokej kvality (čo by mohlo znamenať napríklad záruku ručiteľa z EHP, ktorého ECB pokladá za finančne zdravého) Národná centrálna banka, ktorá zaradila cenný papier do svojho zoznamu aktív druhého stupňa, ho musí považovať za aktivum vysokej kvality (čo by mohlo znamenať napríklad záruku ručiteľa z eurozóny, ktorého národná centrálna banka, ktorá zaradila cenný papier do zoznamu aktív druhého stupňa, považuje za finančne zdravého) Sídlo emitenta EHP a krajiny G10 nepatriace do EHP (61) Eurozóna Sídlo ručiteľa EHP Eurozóna Umiestnenie aktíva — Miesto emisie: EHP — Miesto zúčtovania: eurozóna (62) Eurozóna (62) Mena Euro (63) Euro (63) Cezhraničné využitie Áno Áno

—

Musia to byť záväzky z dlhopisov voči subjektom (alebo nimi zabezpečené) (64), ktoré národná centrálna banka, ktorá zaradila aktíva do zoznamu aktív druhého stupňa, považuje za finančne zdravé. Musia byť ľahko prístupné pre národnú centrálnu banku, ktorá zaradila aktíva do zoznamu aktív druhého stupňa.

—	Musia byť umiestnené v eurozóne (takže bezchybnosť a realizácia podliehajú právu krajiny eurozóny).

—	Musia byť denominované v eurách (65).

—	Musia byť emitované (alebo zaručené) subjektmi, ktoré majú sídlo v eurozóne.

Napriek ich zaradeniu do zoznamov aktív druhého stupňa zmluvná strana nesmie predložiť ako podkladové aktíva svoje dlhové cenné papiere ani dlhové cenné papiere akéhokoľvek iného subjektu, s ktorým má úzke väzby (66) (67) (68).

Napriek ich zaradeniu do zoznamov aktív druhého stupňa národné centrálne banky môžu rozhodnúť o neakceptovaní nasledujúcich nástrojov ako podkladových aktív:

—	dlhových nástrojov splatných pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva (69),

—	dlhových nástrojov s príjmovým tokom (napr. kupónovou platbou) počas obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva.

Všetky aktíva druhého stupňa musia byť použiteľné v cezhraničnom kontexte v celej eurozóne. To znamená, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné využívať takéto aktíva buď prostredníctvom prepojení s ich domácimi SSS, alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dohôd, aby mohli získať finančné prostriedky od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (časť 6.6).

Aktíva druhého stupňa sú akceptovateľné pre reverzné obchody na voľnom trhu a jednodňové refinančné obchody. V priamych obchodoch Eurosystému sa bežne nepoužívajú.

6.4.	Opatrenia na kontrolu rizika

Opatrenia na kontrolu rizika sa uplatňujú na aktíva, ktoré slúžia ako podklad pre operácie menovej politiky Eurosystému, aby chránili Eurosystém proti riziku finančnej straty, ak sa podkladové aktíva musia predať v dôsledku platobnej neschopnosti zmluvnej strany. Opatrenia na kontrolu rizika, ktoré má Eurosystém k dispozícii, sú opísané v boxe 8.

6.4.1.

Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa

Eurosystém uplatňuje špecifické opatrenia na kontrolu rizika podľa druhu podkladových aktív, ktoré poskytne zmluvná strana. Príslušné opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa určuje ECB. Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa sú všeobecne zosúladené v celej eurozóne (70). Rámec kontroly rizika pre aktíva prvého stupňa zahŕňa tieto hlavné prvky:

—

Podľa klasifikácie emitenta a druhu cenného papiera sa akceptovateľné aktíva prvého stupňa zaraďujú do jednej zo štyroch kategórií s klesajúcou likviditou. Zaraďovanie akceptovateľných aktív doštyroch kategórií likvidity je opísané v boxe 9. BOX 9 Kategórie likvidity pre aktíva prvého stupňa (71) Kategória I Kategória II Kategória III Kategória IV Vládne dlhové nástroje Dlhové nástroje miestnej a regionálnej samosprávy Tradičné dlhové nástroje typu Pfandbrief Cenné papiere kryté aktívami (72) Dlhové nástroje emitované centrálnymi bankami (73) Dlhové nástroje typu Jumbo Pfandbrief (74) Dlhové nástroje úverovej inštitúcie     Dlhové nástroje agentúr (75) Dlhové nástroje emitované právnickými osobami a inými emitentmi (75)     Nadnárodné dlhové nástroje

—

Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení (‚haircuts‘). Zrážky sa realizujú tak, že od trhovej hodnoty podkladového aktíva sa odpočíta určité percento. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti a typu kupóna dlhového nástroja, tak ako je to opísané v boxoch 10 a 11. BOX 10 Výška zrážok pri ocenení (v %) uplatňovaná na akceptovateľné aktíva prvého stupňa s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom Kategórie likvidity   Kategória I Kategória II Kategória III Kategória IV Zostatková splatnosť (roky) Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón 0–1 0,5 0,5 1 1 1,5 1,5 2 2 1–3 1,5 1,5 2,5 2,5 3 3 3,5 3,5 3–5 2,5 3 3,5 4 4,5 5 5,5 6 5–7 3 3,5 4,5 5 5,5 6 6,5 7 7–10 4 4,5 5,5 6,5 6,5 8 8 10 > 10 5,5 8,5 7,5 12 9 15 12 18

—	Zrážky pri ocenení uplatňované na všetky akceptovateľné aktíva prvého stupňa s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a nástroje s nulovým kupónom sú opísané v boxe 10 (76).

—

Zrážky pri ocenení uplatňované na všetky akceptovateľné aktíva prvého stupňas inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou sú rovnaké pre všetky kategórie likvidity a sú opísané v boxe 11. BOX 11 Výška zrážok pri ocenení (v %) uplatňovaná na akceptovateľné nástroje prvého stupňa s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou Zostatková splatnosť (roky) Kupón s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou 0–1 2 1–3 7 3–5 10 5–7 12 7–10 17 > 10 25

—	Zrážka uplatňovaná na dlhové nástroje s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou (77) zodpovedá zrážke uplatňovanej na nástroje s pevným kupónom so splatnosťou od nula do jedného roka v kategórii likvidity, do ktorej je nástroj zaradený.

—

Opatrenia na kontrolu rizika uplatňované na dlhový nástroj s viac ako jedným typom výplaty kupónu závisia iba od výplat kupónu počas zostávajúcej životnosti nástroja. Zrážka pri ocenení uplatňovaná na takýto nástroj sa stanoví tak isto ako najvyššie zrážky uplatniteľné na dlhové nástroje s rovnakou zostatkovou splatnosťou a zohľadňujú sa výplaty kupónov ktoréhokoľvek typu vyskytujúceho sa počas zostávajúcej životnosti nástroja.

—	V operáciách na stiahnutie likvidity sa zrážky pri ocenení neuplatňujú.

—

V závislosti od právneho systému a národných operačných systémov umožnia národné centrálne banky použiť techniku združovania podkladových aktív (tzv. pooling) alebo techniku rezervácie (tzv. earmarking). V systémoch združovania aktív do spoločného fondu zmluvná strana vytvorí fond dostatočných podkladových aktív, ktoré sú k dispozícii centrálnej banke na pokrytie úverov prijatých od centrálnej banky, čo znamená, že jednotlivé aktíva sa neviažu na konkrétne úverové operácie. Naproti tomu v systéme rezervácie sa každá úverová operácia viaže na konkrétne identifikovateľné aktíva.

—	Aktíva podliehajú dennému oceňovaniu. Národné centrálne banky denne vypočítavajú hodnotu podkladových aktív, pričom berú do úvahy zmeny v objemoch nesplatených úverov, zásady oceňovania vytýčené v časti 6.5 a požadované zrážky pri ocenení.

—

Ak po ocenení podkladové aktíva prekročia prípustnú odchýlku, v ten deň dôjde k výzve na dodatočné vyrovnanie. Aby sa znížila frekvencia výziev na dodatočné vyrovnanie, národné centrálne banky môžu uplatniť hraničnú hodnotu (bod). Ak sa tento hraničný bod uplatní, predstavuje 0,5 % zo sumy dodanej likvidity. V závislosti od právneho systému národné centrálne banky môžu vyžadovať, aby sa výzvy na dodatočné vyrovnanie uskutočnili buď prostredníctvom dodania doplňujúcich aktív, alebo hotovostnou platbou. Znamená to, že ak hodnota podkladových aktív klesne pod dolný hraničný bod, zmluvné strany sú povinné dodať dodatočné aktíva (alebo hotovosť). Podobne, ak trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení prevýä horný hraničný bod, národné centrálne banky nadbytočné aktíva (alebo hotovosť) zmluvnej strane vrátia (box 12). BOX 12 Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanie Celkový objem akceptovateľných aktív J (pre j = 1 až J; hodnota Cj,t v čase t), ktorú musí zmluvná strana poskytnúť pre súbor operácií na dodanie likvidity I (pre i = 1 až I; objem Li,t v čase t) sa stanoví pomocou vzorca: kde: hj = zrážka pri ocenení pre akceptovateľné aktívum j. Ak τ je časové rozpätie medzi preceneniami, základe výzvy na dodatočné vyrovnanie v čase t+τ sa rovná: V závislosti od prevádzkových charakteristík systémov manažmentu kolaterálov národnými centrálnymi bankami môžu národné centrálne banky pri výpočte základu výzvy na dodatočné vyrovnanie zobrať do úvahy úrok plynúci z likvidity dodanej pri zatiaľ neukončených obchodoch. Výzvy na dodatočné vyrovnanie sa uskutočnia len vtedy, ak základ výzvy presiahne úroveň určitého hraničného bodu. Nech k = 0,5 % je hraničným bodom. V systéme rezervácie (I=1) sa výzva na dodatočné vyrovnanie uskutoční v momente, keď: (zmluvná strana zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie národnej centrálnej banke), alebo (národná centrálna banka zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie zmluvnej strane). V systéme združovania musí zmluvná strana dodať viac aktív do spoločného fondu, ak: A naopak, výšku vnútrodenného úveru (IDC), ktorý má zmluvná strana k dispozícii v systéme združovania, je možné vyjadriť takto: (ak je kladné) V systéme rezervácie aj v systéme združovania výzvy na dodatočné vyrovnanie zabezpečujú, že vzťah vyjadrený v rovnici (1) sa znovu obnoví.

—	V systémoch združovania môžu zmluvné strany podkladové aktíva nahradzovať denne.

—	V systémoch rezervácie môžu nahradzovanie podkladových aktív povoľovať národné centrálne banky.

—	ECB môže kedykoľvek rozhodnúť o vyradení jednotlivých dlhových nástrojov zo zoznamu akceptovateľných nástrojov prvého stupňa (78).

6.4.2.

Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva druhého stupňa

Primerané opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva druhého stupňa zostavuje tá národná centrálna banka, ktorá zaradila aktívum do svojho zoznamu aktív druhého stupňa. Uplatňovanie opatrení na kontrolu rizika zo strany národných centrálnych bánk podlieha schváleniu ECB. Eurosystém sa pri zavádzaní príslušných opatrení na kontrolu rizika zameriava na zabezpečenie podmienok rovnakého zaobchádzania pre aktíva druhého stupňa v celej eurozóne. V tomto rámci zrážky pri ocenení uplatňované na aktíva druhého stupňa vyjadrujú konkrétne riziká spojené s týmito aktívami a sú prinajmenšom také prísne ako zrážky pri ocenení uplatňované na aktíva prvého stupňa. Aktíva druhého stupňa sú zaradené do troch rôznych skupín zrážok vyjadrujúcich rozdiely v ich skutočných finančných charakteristikách a likvidite. Skupiny likvidity a zrážky pri ocenení pre aktíva druhého stupňa sú opísané v boxe 13.

Zaradenie aktív druhého stupňa do jednej z nasledujúcich skupín podľa likvidity navrhujú národné centrálne banky a podlieha schváleniu ECB:

1.   Obchodovatelné dlhové nástroje s obmedzenou likviditou:

do tejto kategórie patrí väčšina aktív druhého stupňa. I keď sa môžu vyskytovať určité rozdiely v stupni likvidity, aktíva sa vo všeobecnosti podobajú v tom, že majú malý sekundárny trh, ceny nemusia byť kótované denne a obchody bežného objemu môžu vytvárať cenové efekty.

2.   Dlhové nástroje s obmedzenou likviditou a špeciálnymi vlastnosťami:

sú to aktíva, ktoré, aj keď majú určité aspekty obchodovateľnosti, vyžadujú viac času pre odpredaj na trhu. Platí to pre aktíva, ktoré sú všeobecne neobchodovateľné, ale majú zvláštne znaky, ktoré zavádzajú určitú obchodovateľnosť, napríklad trhové aukčné procedúry (ak je potrebné tieto aktíva odpredať) a ich denné oceňovanie.

3.   Neobchodovateľné dlhové nástroje:

tieto nástroje sú v praxi neobchodovateľné, a preto majú malú alebo nijakú likviditu.

Pre aktíva druhého stupňa s kupónmi s pohyblivou sadzbou a dlhové nástroje s viac ako jedným typom výplaty kupónu sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako pre aktíva prvého stupňa, pokiaľ ECB nestanoví inak (80).

Národné centrálne banky uplatňujú rovnaký hraničný bod (ak je to potrebné) na uskutočnenie výziev na dodatočné vyrovnanie pre aktíva druhého stupňa ako pre aktíva prvého stupňa. Okrem toho môžu národné centrálne banky uplatňovať obmedzenia na akceptáciu aktív druhého stupňa, vyžadovať dodatočné záruky a kedykoľvek rozhodnúť o odstránení jednotlivých aktív zo zoznamov aktív druhého stupňa.

6.5.	Zásady oceňovania podkladových aktív

Eurosystém pri stanovovaní hodnoty podkladových aktív použitých v reverzných obchodoch uplatňuje tieto zásady:

—	Pre každé akceptovateľné obchodovateľné aktívum prvého alebo druhého stupňa Eurosystém určí jediný referenčný cenový zdroj. To znamená, že pre aktíva registrované, kótované alebo obchodované na viac ako jednom trhu sa ako cenový zdroj pre príslušné aktívum využije iba jeden z týchto trhov.

—	Eurosystém pre každý referenčný trh určí naj reprezentatívnej au cenu, ktorá sa použije na výpočet trhovej hodnoty. Ak sa kótuje viac ako jedna cena, vezme sa najnižšia z týchto cien (obvykle cena nákupu).

—	Hodnota obchodovateľných aktív sa vypočíta na základe najreprezentatívnejšej ceny pracovného dňa, ktorý predchádza dňu ocenenia.

—	Ak pre určité aktívum neexistuje reprezentatívna cena v pracovný deň, ktorý predchádza dňu ocenenia, použije sa cena posledného obchodu. Ak nie je k dispozícii žiadna cena obchodu, národná centrálna banka určí cenu so zreteľom na poslednú identifikovanú cenu aktíva na referenčnom trhu.

—	Trhová cena dlhového nástroja sa určí so započítaním alikvotného úroku.

—

V závislosti od rozdielov v národných právnych systémoch a prevádzkových pravidlách sa môže medzi národnými centrálnymi bankami líšiť zaobchádzanie s príjmovými tokmi (napr. výplatami kupónov) prijatého aktíva počas reverzného obchodu. Ak sa tok príjmu prevádza na zmluvnú stranu, národné centrálne banky zabezpečia, aby príslušné obchody boli až do prevodu príjmu plne pokryté dostatočným objemom podkladových aktív. Národné centrálne banky sa snažia zabezpečiť, aby bol ekonomický efekt zaobchádzania s príjmovými tokmi rovnocenný so situáciou, keď sa príjem prevádza na zmluvnú stranu v deň vyplatenia (81).

—	Národná centrálna banka, ktorá zaradila neobchodovateľné aktíva druhého stupňa do svojho zoznamu aktív druhého stupňa, určí pre ne osobitné zásady oceňovania.

6.6.	Cezhraničné pouzívanie akceptovateľných aktív

Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze, to znamená, že môžu získavať finančné prostriedky z národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo, a to tak, že využívajú aktíva umiestnené v inom členskom štáte. Podkladové aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne pri zúčtovaní všetkých typov obchodov, v ktorých Eurosystém dodáva likviditu oproti akceptovateľným aktívam.

Aby zabezpečili možnosť využívať všetky akceptovateľné aktíva emitované/uložené v eurozóne cezhranične, vypracovali národné centrálne banky (a ECB) mechanizmus, a to model korešpondenčnej centrálnej banky (MKCB). Podľa tohto modelu národné centrálne banky vo vzťahu k aktívam akceptovaným v ich domácom depozitári alebo zúčtovacom systéme pôsobia navzájom (a vo vzťahu k ECB) ako správcovia (‚korešpondenti‘). Pre neobchodovateľné aktíva alebo aktíva druhého stupňa s obmedzenou likviditou a špeciálnymi charakteristickými znakmi, ktoré sa nedajú prevádzať cez SSS (82), sa môžu využívať špecifické riešenia. MKCB sa môže použiť na zabezpečenie všetkých druhov úverových obchodov Eurosystému. Okrem MCKB sa na cezhraničný prevod cenných papierov môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi SSS (83).

6.6.1.

Model korešpondenčnej centrálnej banky

Model korešpondenčnej centrálnej banky je zobrazený v grafe 3.

Text obrazu

Všetky národné centrálne banky si vzájomne vedú účty cenných papierov s cieľom cezhraničného využívania akceptovateľných aktív. Presný postup MKCB závisí od toho, či sú akceptovateľné aktíva rezervované a označené pre každý jednotlivý obchod, alebo či sú uložené v spoločnom fonde podkladových aktív (84):

—

V systéme rezervácie (earmarking systém) platí, že keď národná centrálna banka členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (t. j. ‚domáca centrálna banka‘), akceptuje jej ponuku na poskytnutie úveru, zmluvná strana vydá pokyn (ak je to potrebné, prostredníctvom jej vlastného depozitára) systému zúčtovania cenných papierov v krajine, v ktorej sú cenné papiere uložené, na ich prevod do centrálnej banky tejto krajiny na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka poskytne informáciu domácej centrálnej banke, že dostala kolaterál, domáca centrálna banka prevedie peňažné prostriedky na zmluvnú stranu. Centrálne banky nepresúvajú prostriedky, pokiaľ si nie sú isté, že korešpondenčná centrálna banka dostala cenné papiere zmluvných strán. Ak je potrebné splniť termíny zúčtovania, zmluvné strany môžu vopred uložiť aktíva v korešpondenčných centrálnych bankách na účet ich domácej centrálnej banky využitím postupov MKCB.

—

V systéme spoločného fondu (pooling systém) platí, že zmluvná strana môže kedykoľvek poskytnúť korešpondenčnej centrálnej banke cenné papiere na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka poskytne informáciu domácej centrálnej banke, že dostala cenné papiere, domáca centrálna banka dodá tieto cenné papiere na združený (‚pool‘) účet cenných papierov zmluvnej strany.

MKCB je k dispozícii zmluvným stranám od 9.00 do 16.00 času ECB (SEČ) v každý pracovný deň Eurosystému. Zmluvná strana, ktorá chce využiť MKCB, musí o tom informovať národnú centrálnu banku, od ktorej chce dostať úver, t. j. domácu centrálnu banku, do 16.00 času ECB (SEČ). Navyše musí zmluvná strana zabezpečiť, aby bol kolaterál na zabezpečenie operácií menovej politiky dodaný na účet korešpondenčnej centrálnej banky najneskôr do 16.45 času ECB (SEČ). Pokyny alebo dodania, ktoré nedodržia tento termín, sa vo vzťahu k poskytnutiu úveru zohľadnia až v ďalší pracovný deň. Ak zmluvné strany predpokladajú potrebu využiť MKCB neskôr v priebehu dňa, mali by, ak je to možné, dodať aktíva vopred (t. j. vopred ich uložiť). Vo výnimočných situáciách, alebo ak to vyžadujú potreby menovej politiky, ECB môže rozhodnúť o predĺžení záverečnej hodiny MKCB až do času uzavretia systému TARGET.

6.6.2.

Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Okrem MKCB sa na cezhraničný prevod cenných papierov môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EU.

Text obrazu

Prepojenie medzi dvoma systémami zúčtovania cenných papierov umožňuje účastníkovi v jednom systéme zúčtovania držať cenné papiere emitované v inom systéme zúčtovania bez toho, aby bol účastníkom tohto iného systému. Tieto prepojenia sa môžu využiť na prevod kolaterálu pre úverové operácie Eurosystému až keď boli posúdené a schválené na základe štandardov na využívanie systémov zúčtovania cenných papierov EÚ (85) (86).

Z hľadiska Eurosystému plní MKCB a cezhraničné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov EU tú istú funkciu, a to umožniť zmluvným stranám využívať kolaterál na cezhraničnom princípe, t. j. umožniť zmluvným stranám využiť kolaterál na získanie úveru z ich domácej centrálnej banky aj vtedy, keď bol tento kolaterál emitovaný v systéme zúčtovania cenných papierov inej krajiny. MKCB a cezhraničné prepojenia však plnia túto funkciu rôznymi spôsobmi. V MKCB existuje cezhraničný vzťah medzi národnými centrálnymi bankami. Tieto pôsobia medzi sebou ako správcovia. Pri využívaní prepojení ide o cezhraničný vzťah medzi systémami zúčtovania cenných papierov. Tieto si navzájom otvárajú súhrnné účty. Aktíva uložené v korešpondenčnej centrálnej banke sa môžu využívať iba na zabezpečenie úverových obchodov Eurosystému. Aktíva vedené prostredníctvom prepojenia sa však môžu využívať na úverové obchody Eurosystému, ako aj na akýkoľvek iný účel, ktorý si zmluvná strana zvolí. Pri využívaní cezhraničných prepojení zmluvné strany vedú aktíva na svojich vlastných účtoch vo svojich domácich systémoch zúčtovania cenných papierov a nepotrebujú správcu.

KAPITOLA 7

7.	POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY (87)

7.1.	Všeobecné poznámky

ECB vyžaduje, aby úverové inštitúcie udržiavali povinné minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách v rámci systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Právny rámec pre tento systém je ustanovený v článku 19 štatútu ESCB, v nariadení Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatňovania minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (88) a nariadení (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (89). Uplatňovanie nariadenia ECB/2003/9 zabezpečuje, že náležitosti a podmienky systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú jednotné v celej eurozóne.

Výška povinných minimálnych rezerv, ktoré má udržiavať každá inštitúcia, je stanovená vo vzťahu k základni na výpočet povinných minimálnych rezerv. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje zmluvným stranám využívať priemerovanie, čo znamená, že zhoda s určenou výškou rezerv sa zisťuje na základe priemeru konečných denných zostatkov na účtoch peňažných rezerv zmluvných strán počas periódy udržiavania. Povinné minimálne rezervy inštitúcií sú úročené úrokovou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

Systém povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému sleduje hlavne tieto funkcie menovej politiky:

—	Stabilizáciu úrokových sadzieb peňažného trhu Umožnenie priemerovania v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému má prispievať k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že inštitúciám poskytne stimul na vyrovnanie účinkov dočasných výkyvov likvidity.

—	Vytvorenie alebo rozšírenie štrukturálneho nedostatku likvidity Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému prispieva k vytváraniu alebo rozširovaniu štrukturálneho nedostatku likvidity. Môže tým pomôcť zlepšiť schopnosť Eurosystému efektívne pôsobiť ako dodávateľ likvidity.

Pri uplatňovaní povinných minimálnych rezerv je ECB viazaná konať podľa cieľov Eurosystému vymedzených v článku 105 ods. l Zmluvy a článku 2 Šatútu ESCB, ktorý okrem iného obsahuje zásadu nevyvolávať významné nežiaduce prerozdeľovanie alebo odlev zdrojov.

7.2.	Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

V súlade s článkom 19.1 Šatútu ESCB ECB vyžaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v členských štátoch udržiavali povinné minimálne rezervy. Znamená to, že aj pobočky zriadené v eurozóne subjektmi nezapísanými v obchodnom registri v eurozóne tiež podliehajú systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému. Pobočky úverových inštitúcií sídliacich v eurozóne, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, tomuto systému nepodliehajú.

Inštitúcie budú automaticky zbavené povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy od začiatku periódy udržiavania, v ktorej im bolo odobraté povolenie alebo sa ho vzdali, alebo počas ktorého súdna moc alebo iný kompetentný orgán zúčastneného členského štátu prijme rozhodnutie dať inštitúciu do likvidácie. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 a nariadenia ECB/2003/9 ECB má tiež možnosť na základe nediskriminačného prístupu zbaviť niektoré inštitúcie povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy, ak by sa uložením povinnosti povinných minimálnych rezerv týmto inštitúciám nedosiahli ciele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Vo svojom rozhodnutí o každej takejto výnimke ECB berie do úvahy jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

—	inštitúcia má osobitný účel;

—	inštitúcia nevykonáva aktívne bankové funkcie na základe hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami;

—	všetky vklady inštitúcie sú účelovo určené na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc.

ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. ECB tiež zverejňuje zoznam všetkých inštitúcií oslobodených od povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy z dôvodov iných ako sú reorganizačné opatrenia (90). Zmluvné strany sa môžu opierať o tieto zoznamy pri rozhodovaní, či majú záväzky voči takej inštitúcii, ktorá sama podlieha povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy. Tieto zoznamy, ktoré sú uverejňované v posledný pracovný deň Eurosystému za každý kalendárny mesiac, sa použijú na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá začína v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad, zoznam uverejnený na konci februára by platil na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu PMR, ktorá začína v apríli.

7.3.	Určovanie povinných minimálnych rezerv

a)   Základňa na výpočet a sadzby povinných minimálnych rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je vymedzená vo vzťahu k jej súvahovým položkám. Údaje zo súvahy sa oznamujú národným centrálnym bankám na základe všeobecného rámca peňažnej a bankovej štatistiky ECB (časť 7.5) (91). Pre inštitúcie podliehajúce úplnej vykazovacej povinnosti sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania začínajúcu o dva kalendárne mesiace používajú údaje zo súvahy vzťahujúce sa ku koncu daného kalendárneho mesiaca. Napríklad pri určení povinných minimálnych rezerv, ktoré majú zmluvné strany splniť za periódu udržiavania začínajúcu v apríli, sa bude vychádzať zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítanej zo súvahy zostavenej ku koncu februára.

Rámec výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB obsahuje možnosť zbaviť malé inštitúcie časti záťaže súvisiacej s vykazovaním. Inštitúcie, na ktoré sa uplatňuje toto ustanovenie, sú povinné vykazovať iba obmedzený súbor údajov zo súvahy za každý štvrťrok (údaje z konca štvrťroka), a to v neskoršom termíne ako väčšie inštitúcie. Pre tieto inštitúcie sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre tri za sebou nasledujúce periódy udržiavania používajú údaje zo súvahy vykázané za konkrétny štvrťrok s dvojmesačným oneskorením. Napríklad pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódy udržiavania začínajúce v júni, júli a auguste by platila súvaha z konca prvého štvrťroka, t. j. z marca.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 je ECB oprávnená do základne inštitúcií pre výpočet povinných minimálnych rezerv započítať záväzky plynúce z prijatých zdrojov spolu so záväzkami vyplývajúcimi z podsúvahových položiek inštitúcie. V skutočnosti sú však v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv zaradené iba záväzkové kategórie ‚vklady‘ a ‚emitované dlhové cenné papiere‘ (box 14).

Záväzky voči iným inštitúciám zaradeným do zoznamu inštitúcií podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému a záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám nie sú zahrnuté do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. V tejto súvislosti musí byť emitent vo vzťahu ku kategórii záväzkov ‚emitované dlhové cenné papiere‘ schopný preukázať skutočný objem týchto nástrojov v držbe iných inštitúcií podliehajúcich systému minimálnych rezerv Eurosystému, ak si ich má odpočítať zo svojej základne na výpočet minimálnych rezerv. V opačnom prípade si môže uplatniť štandardizovaný odpočet vo forme pevne stanoveného percenta (92) za túto súvahovú položku.

Výšku sadzby povinných minimálnych rezerv stanovuje ECB s ohľadom na hornú hranicu stanovenú v nariadení Rady (ES) č. 2531/98. ECB uplatňuje jednotnú nenulovú výšku sadzby rezerv na väčšinu položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. Výška sadzby rezerv je špecifikovaná v nariadení ECB o povinných minimálnych rezervách. ECB stanovuje nulovú sadzbu na tieto kategórie záväzkov: ‚vklady s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako dva roky‘, ‚vklady s výpovednou lehotou a splatnosťou dlhšou ako dva roky‘, ‚repo obchody‘ a ‚dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky‘ (box 14). ECB môže sadzbu povinných minimálnych rezerv kedykoľvek zmeniť. ECB oznamuje zmeny sadzby povinných minimálnych rezerv pred prvou periódou udržiavania, pre ktorú je zmena účinná.

b)   Výpočet povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy každej jednotlivej inštitúcie sa vypočítavajú tak, že sa na sumu pasív podliehajúcich povinným minimálnym rezervám uplatnia sadzby rezerv podľa príslušných kategórií.

Každá inštitúcia odpočítava odpočítateľnú položku 100 000 EUR zo svojej povinnosti minimálnych rezerv v každom členskom štáte, v ktorom má svoju organizačnú zložku. Takáto odpočítateľná položka sa musí poskytovať bez toho, aby to bolo na ujmu povinností inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému (93).

Určená výška povinných minimálnych rezerv sa za každú periódu udržiavania zaokrúhľuje na najbližšie euro.

7.4.	Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

a)   Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv

ECB uverejňuje kalendár periód udržiavania povinných minimálnych rezerv najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka (94). Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv začína v deň zúčtovania prvého hlavného refinančného obchodu, ktorý nasleduje po zasadaní Rady guvernérov, na ktorom sa stanovuje výkon menovej politiky na nasledujúci mesiac. V osobitných situáciách môže byť uverejnený kalendár zmenený, napríklad keď sa posunie časový plán zasadaní Rady guvernérov.

b)   Udržiavanie rezerv

Každá inštitúcia je povinná mať svoje povinné minimálne rezervy uložené na jednom alebo viacerých účtoch peňažných rezerv v národnej centrálnej banke v členskom štáte, v ktorom je zriadená. Pokiaľ ide o inštitúcie s viac ako jednou organizačnou zložkou v členskom štáte, za splnenie celkových povinných minimálnych rezerv všetkých domácich organizačných zložiek inštitúcie zodpovedá ústredie (95). Inštitúcia s organizačnými zložkami vo viac ako jednom členskom štáte je povinná viesť povinné minimálne rezervy v národnej centrálnej banke každého členského štátu, v ktorom má organizačnú zložku, podľa základne na výpočet povinných minimálnych rezerv platnej v danom členskom štáte.

Ako účty peňažných rezerv sa môžu využívať zúčtovacie účty inštitúcií v národných centrálnych bankách. Rezervy udržiavané na zúčtovacích účtoch sa môžu využívať na účely vnútrodenného zúčtovania. Za denný stav rezerv inštitúcie sa považuje konečný denný zostatok na jej účte peňažných rezerv.

Inštitúcia môže požiadať národnú centrálnu banku v členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo, o povolenie udržiavať všetky svoje povinné minimálne rezervy nepriamo, cez sprostredkovateľa. Možnosť udržiavania povinných minimálnych rezerv cez sprostredkovateľa sa spravidla obmedzuje na inštitúcie, ktoré sú organizované tak, že časť správy (napr. finančné hospodárenie) obvykle vykonáva sprostredkovateľ (napr. siete sporiteľní a družstevných bánk môžu svoje rezervy centralizovať). Udržiavanie povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa podlieha ustanoveniam špecifikovaným v nariadení ECB/2003/9.

c)   Úročenie rezerv

Povinné minimálne rezervy sú úročené počas periódy udržiavania priemernou úrokovou sadzbou ECB (váženou podľa počtu kalendárnych dní) pre hlavné refinančné operácie, ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v boxe 15. Rezervy prevyšujúce povinné minimálne rezervy sa neúročia. Úroky sa pripisujú na druhý pracovný deň NCB, ktorý nasleduje po konci periódy udržiavania, ku ktorej úrok prináleží.

7.5.	Výkazníctvo, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

Jednotlivé položky základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítavajú inštitúcie, ktoré podliehajú povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy, a oznamujú ich národným centrálnym bankám v rámci peňažnej a bankovej štatistiky ECB (príloha 4). Postupy pre oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a stanovenia výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie definuje článok 5 nariadenia ECB/2003/9.

Postup pre oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je nasledovný: Iniciatívy na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie pre príslušnú periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv sa ujme buď príslušná národná centrálna banka alebo inštitúcia sama. Strana, ktorá vypočítala rezervy, oznámi vypočítané povinné minimálne rezervy najneskôr tri pracovné dni NCB pred začiatkom periódy udržiavania. Príslušná zúčastnená národná centrálna banka môže ako lehotu pre oznámenie povinných minimálnych rezerv stanoviť aj skorší termín. Môže stanoviť aj dodatočné lehoty, v ktorých inštitúcia bude oznamovať zmeny základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a akékoľvek zmeny oznámených povinných minimálnych rezerv. Potvrdzujúca strana potvrdí vypočítanú výšku povinných minimálnych rezerv najneskôr v pracovný deň NCB, ktorý predchádza začiatku periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Ak potvrdzujúca strana neodpovie do konca posledného pracovného dňa NCB pred začatím periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv, považuje sa to za potvrdenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie na príslušnú periódu. Po potvrdení povinné minimálne rezervy na príslušnú periódu udržiavania nie je možné zmeniť.

Pre inštitúcie, ktoré majú povolené konať ako sprostredkovatelia pre nepriame udržiavanie rezerv iných inštitúcií, sú v nariadení ECB/2003/9 stanovené osobitné požiadavky na výkazníctvo. Vedenie rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa nemení povinnosť štatistického výkazníctva inštitúcií, ktorých rezervy spravuje sprostredkovateľ.

ECB a národné centrálne banky majú právo v rámci pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 overovať presnosť a kvalitu zhromaždených údajov.

7.6.	Neplnenie povinných minimálnych rezerv

K neplneniu povinných minimálnych rezerv dochádza, ak je priemerný denný zostatok inštitúcie na jej účte peňažných rezerv počas periódy udržiavania nižší, ako sú jej určené povinné minimálne rezervy pre zodpovedajúcu periódu udržiavania.

Ak inštitúcia úplne alebo čiastočne nedodrží povinné minimálne rezervy, ECB môže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2531/98 uložiť niektorú z týchto sankcií:

—	povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac päť percentuálnych bodov nad úrokovou sadzbou jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu minimálnych rezerv danej inštitúcie,

—	povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac dvojnásobok úrokovej sadzby jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie,

—	povinnosť deponovať v ECB alebo v národných centrálnych bankách neúročené vklady až do výšky trojnásobku nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie. Lehota splatnosti vkladu nesmie presiahnuť obdobie, počas ktorého inštitúcia nesplnila povinnosť povinných minimálnych rezerv.

Ak inštitúcia nedodrží iné povinnosti podľa nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému (napr. ak príslušné údaje neboli odoslané načas alebo ak nie sú presné), ECB je oprávnená uložiť sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúcim sa právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie a nariadením Európskej centrálnej banky č. 2157/1999 z 23. septembra 1999 týkajúcim sa právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (96). Výkonná rada ECB môže stanovovať a uverejňovať kritériá, podľa ktorých bude uplatňovať sankcie stanovené v článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 (97).

Okrem toho Eurosystém môže v prípade závažného porušenia požiadaviek povinných minimálnych rezerv dočasne pozastaviť prístup zmluvných strán k obchodom na voľnom trhu.

„PRÍLOHA 1

Príklady operácií a postupov menovej politiky

Zoznam príkladov

Príklad 1

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbou

Príklad 2

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 3

Emisia dlhových cenných papierov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 4

Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 5

Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 6

Opatrenia na kontrolu rizika