32003O0016

Usmernenie Európskej centrálnej banky

z 1. decembra 2003,

ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému

(ECB/2003/16)

(2004/202/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 105 ods. 2 prvú zarážku,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 12 ods. 1 a článok 14 ods. 3 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou zarážkou, článkom 18 ods. 2 a článkom 20 prvým odsekom,

keďže:

(1) Dosiahnutie jednotnej menovej politiky si vyžaduje definovanie nástrojov a postupov, ktoré má používať Eurosystém pozostávajúci z národných centrálnych bánk (NCB) členských štátov, ktoré prijali euro (ďalej len "zúčastnené členské štáty") a Európskej centrálnej banky (ECB), aby sa táto politika uskutočňovala jednotne vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

(2) ECB má právomoc prijať usmernenia potrebné na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky Eurosystému a NCB sú povinné konať v súlade s týmito usmerneniami.

(3) Posledné zmeny týkajúce sa tvorby a uskutočňovania jednotnej menovej politiky Eurosystému sa musia zodpovedajúcim spôsobom zohľadniť tým, že sa nahradí v súčasnosti platná príloha I k usmerneniu ECB o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému novým znením.

(4) V súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 14 ods. 3 štatútu tvoria usmernenia ECB neoddeliteľnú súčasť práva Spoločenstva,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Zásady, nástroje, postupy a kritériá na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky Eurosystému

Príloha I k usmerneniu ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému [1], zmenenému a doplnenému usmernením ECB/2002/2 [2] pod názvom "Jednotná menová politika v eurozóne - všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému", sa nahrádza prílohou k tomuto usmerneniu pod názvom "Uskutočňovanie menovej politiky v eurozóne - všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému".

Článok 2

Overovanie

NCB odošlú ECB podrobnosti o textoch a spôsoboch, pomocou ktorých zamýšľajú splniť toto usmernenie, najneskôr do 16. januára 2004.

Článok 3

Záverečné ustanovenia

1. Toto usmernenie je adresované NCB zúčastnených členských štátov.

2. Toto usmernenie nadobúda účinnosť dva dni po jeho prijatí. Článok 1 sa uplatňuje od 8. marca 2004.

3. Toto usmernenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 1. decembra 2003

Za Radu guvernérov ECB

prezident

Jean-Claude Trichet

[1] Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 185, 15.7.2002, s. 1.

--------------------------------------------------

PŘÍLOHA

USKUTOČŇOVANIE MENOVEJ POLITIKY V EUROZÓNE

Všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

Február 2004

OBSAH

Úvod

1. Vymedzenie rámca menovej politiky

1.1. Európsky systém centrálnych bánk

1.2. Ciele Eurosystému

1.3. Nástroje menovej politiky Eurosystému

1.3.1. Obchody na voľnom trhu

1.3.2. Automatické operácie

1.3.3. Povinné minimálne rezervy

1.4. Zmluvné strany

1.5. Podkladové aktíva

1.6. Zmeny rámca menovej politiky

2. Akceptovateľné zmluvné strany

2.1. Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

2.2. Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

2.3. Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

2.4. Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

3. Obchody na voľnom trhu

3.1. Reverzné obchody

3.1.1. Všeobecné poznámky

3.1.2. Hlavné refinančné operácie

3.1.3. Dlhodobejšie refinančné operácie

3.1.4. Dolaďovacie reverzné obchody

3.1.5. Štrukturálne reverzné obchody

3.2. Priame obchody

3.3. Emisia dlhopisov cenných papierov ECB

3.4. Devízové swapy

3.5. Prijímanie termínovaných vkladov

4. Automatické operácie

4.1. Jednodňové refinančné obchody

4.2. Jednodňové sterilizačné obchody

5. Postupy

5.1. Tendre

5.1.1. Všeobecné poznámky

5.1.2. Kalendár tendrových operácií

5.1.3. Oznámenia o konaní tendrov

5.1.4. Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

5.1.5. Postupy prideľovania v tendroch

5.1.6. Oznámenie výsledkov tendra

5.2. Postupy dvojstranných obchodov

5.3. Postupy zúčtovacie

5.3.1. Všeobecné poznámky

5.3.2. Vyrovnanie obchodov na voľnom trhu

5.3.3. Postupy na konci dňa

6. Akceptovateľné aktíva

6.1. Všeobecné poznámky

6.2. Aktíva prvého stupňa (tier 1)

6.3. Aktíva druhého stupňa (tier 2)

6.4. Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1. Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa

6.4.2. Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva druhého stupňa

6.5. Zásady oceňovania podkladových aktív

6.6. Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

6.6.1. Model korešpondenčnej centrálnej banky

6.6.2. Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

7. Povinné minimálne rezervy

7.1. Všeobecné poznámky

7.2. Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

7.3. Určovanie povinných minimálnych rezerv

7.4. Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

7.5. Výkazníctvo, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

7.6. Neplnenie povinných minimálnych rezerv

1. Príklady operácií a postupov menovej politiky

2. Slovník pojmov

3. Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky

4. Rámec výkazníctva na účely peňažnej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky

5. Internetové stránky Eurosystému

6. Postupy a sankcie v prípade nedodržania záväzkov zmluvných strán

1. Operácie menovej politiky Eurosystému

2. Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

3. Zvyčajné dni zúčtovania pre obchody na voľnom trhu Eurosystému

4. Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

1. Zvyčajný časový rámec operačných krokov pre štandardných tendrov

2. Zvyčajný časový rámec operačných krokov pre rýchlych tendrov

3. Model korešpondenčnej centrálnej banky

4. Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

1. Emisia dlhových cenných papierov ECB

2. Devízové swapy

3. Operačné kroky tendrov

4. Prideľovanie pri tendroch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou

5. Prideľovanie pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

6. Prideľovanie pri tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

7. Opatrenia na kontrolu rizika

8. Kategórie likvidity pre aktíva prvého stupňa

9. Úrovne oceňovacích zrážok uplatňované na akceptovateľné aktíva prvého stupňa vo vzťahu k nástrojom s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a nulovým kupónom

10. Úrovne oceňovacích zrážok uplatňované na akceptovateľné nástroje prvého stupňa s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

11. Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanie

12. Úrovne oceňovacích zrážok uplatňované na akceptovateľné aktíva druhého stupňa

13. Základňa na výpočet a výška sadzby rezerv

14. Výpočet úročenia povinných minimálnych rezerv

Skratky

CDCP | centrálny depozitár cenných papierov |

ČŠMÚ | členské štáty menovej únie |

DPP | dodanie proti platbe |

ECB | Európska centrálna banka |

EHP | Európsky hospodársky priestor |

EHS | Európske hospodárske spoločenstvo |

ES | Európske spoločenstvo |

ESCB | Európsky systém centrálnych bánk |

EÚ | Európska únia |

FOP | (free of payment) dodanie bez platenia |

FRN | (floating-rate note) dlhopis s pohyblivou sadzbou |

IDC | (intraday credit) vnútrodenný úver |

ISIN | (International Securities Identification Number) medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov |

MKCB | model korešpondenčnej centrálnej banky |

MMF | (Money Market Fund) fond peňažného trhu |

MMP | (Money market paper) cenný papier peňažného trhu |

MÚČŠ | menová únia členských štátov |

NCB | národná centrálna banka |

PME | platobný mechanizmus ECB |

PFI | (Monetary Financial Institution) peňažná finančná inštitúcia |

RTGS | (real-time gross settlement) hrubé zúčtovanie v reálnom čase |

SEČ | stredoeurópsky čas |

SSS | (securities settlement system)systém zúčtovania cenných papierov (SZCP) |

Strip | (separate trading of interest and principal) oddelené obchodovanie s kupónom a nominálom |

TARGET | (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system) systém platobného styku, ktorý umožňuje uskutočňovať medzibankové prevody veľkých objemov finančných prostriedkov v rámci EÚ v priebehu niekoľkých minút |

UCITS | (Undertaking for collective investment in transferable securities) podnik pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov |

ÚI | úverové inštitúcie |

ZS | zvyšok sveta |

Úvod

Tento dokument predstavuje operačný rámec, ktorý si zvolil Eurosystém [1] Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa dohodla na používaní pojmu "Eurosystém" ako výrazu, ktorým sa označuje zloženie, v akom Európsky systém centrálnych bánk vykonáva svoje základné úlohy, to znamená národné centrálne banky tých členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a Európska centrálna banka. pre jednotnú menovú politiku v eurozóne. Dokument, ktorý tvorí súčasť právneho rámca Eurosystému pre nástroje a postupy menovej politiky, je určený na to, aby slúžil ako "všeobecná dokumentácia" o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému, ktorá sa zameriava najmä na to, aby poskytovala zmluvným stranám informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s rámcom menovej politiky Eurosystému.

Všeobecná dokumentácia sama osebe neprepožičiava zmluvným stranám práva ani im neukladá povinnosti. Právny vzťah medzi Eurosystémom a jeho zmluvnými stranami je ustanovený v príslušných zmluvných alebo regulačných dohodách.

Dokument je rozdelený do siedmich kapitol. Kapitola 1 poskytuje vymedzenie operačného rámca pre menovú politiku Eurosystému. V kapitole 2 sú špecifikované kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, ktoré sa zúčastňujú na operáciách menovej politiky Eurosystému. Kapitola 3 opisuje operácie na voľnom trhu, zatiaľ čo kapitola 4 predstavuje automatické operácie dostupné zmluvným stranám. Kapitola 5 špecifikuje postupy uplatňované pri vykonávaní operácií menovej politiky. V kapitole 6 sú vymedzené kritériá akceptovateľnosti pre podkladové aktíva v operáciách menovej politiky. Kapitola 7 predstavuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

Prílohy obsahujú príklady operácií menovej politiky, slovník termínov, kritériá na výber zmluvných strán devízových intervenčných operácií Eurosystému, prezentáciu rámca výkazníctva na účely peňažnej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky, zoznam internetových stránok Eurosystému a opis postupov a sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán.

KAPITOLA 1

1. VYMEDZENIE RÁMCA MENOVEJ POLITIKY

1.1. Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov Európskej únie (EÚ) [2] Treba poznamenať, že národné centrálne banky členských štátov, ktoré neprijali jednotnú menu v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (zmluva), si zachovávajú svoje právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva a do uskutočňovania jednotnej menovej politiky sa preto nezapájajú.. Aktivity ESCB sa vykonávajú v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (zmluva) a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatút ESCB). ESCB riadia rozhodovacie orgány ECB. V tejto súvislosti Rada guvernérov ECB zodpovedá za tvorbu menovej politiky a Výkonná rada je splnomocnená vykonávať menovú politiku podľa rozhodnutí a usmernení Rady guvernérov. Ak to považuje za možné a vhodné a na účely zabezpečenia prevádzkovej efektívnosti sa ECB obracia na národné centrálne banky [3] V celom tomto dokumente sa pojem "národné centrálne banky" vzťahuje na národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so zmluvou., aby vykonávali operácie, ktoré tvoria súčasť úloh Eurosystému. Operácie menovej politiky Eurosystému sa vykonávajú vo všetkých členských štátoch [4] V celom tomto dokumente sa pojem "členský štát" vzťahuje na členský štát, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou. podľa jednotných náležitostí a podmienok.

1.2. Ciele Eurosystému

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavanie cenovej stability tak, ako to vymedzuje článok 105 zmluvy. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskom spoločenstve. Pri sledovaní svojich cieľov Eurosystém musí konať v súlade so zásadou ekonomiky voľného trhu s voľnou súťažou, pričom uprednostňuje efektívne umiestňovanie zdrojov.

1.3. Nástroje menovej politiky Eurosystému

Aby Eurosystém dosiahol svoje ciele, má k dispozícii súbor nástrojov menovej politiky; uskutočňuje obchody na voľnom trhu, poskytuje automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.

1.3.1. Obchody na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu hrajú dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému na účely riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizácie postoja menovej politiky. Eurosystém má k dispozícii päť typov nástrojov na uskutočňovanie obchodov na voľnom trhu. Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody (realizovateľné na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo úverov zabezpečených cennými papiermi). Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových cenných papierov, devízové swapy a prijímanie vkladov. Obchody na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, a o náležitostiach a podmienkach na ich vykonanie. Môžu sa vykonávať na základe štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov [5] Rôzne postupy na vykonávanie obchodov Eurosystému na voľnom trhu, to znamená štandardné tendre, rýchle tendre a dvojstranné operácie, sú špecifikované v kapitole 5. Pri štandardných tendroch medzi oznámením o aukcii a potvrdením výsledku pridelenia uplynie najviac 24 hodín. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastniť všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, špecifikované v časti 2.1. Rýchle tendre sa vykonávajú v časovom rámci jednej hodiny. Eurosystém si môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, ktoré sa môžu zúčastniť na rýchlom tendri. Pojem "dvojstranné obchody" sa týka akéhokoľvek prípadu, keď Eurosystém vykonáva obchod s jednou alebo iba niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. Dvojstranné obchody zahŕňajú operácie vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov alebo agentov trhu.. So zreteľom na ich ciele, pravidelnosť a postupy sa operácie Eurosystému na voľnom trhu dajú rozdeliť do týchto štyroch kategórií (pozri aj tabuľku 1):

- hlavné refinančné operácie sú pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora s týždennou periodicitou a obvykle s týždennou splatnosťou. Tieto obchody vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Hlavné refinančné operácie hrajú pri dosahovaní cieľov obchodov Eurosystému na voľnom trhu kľúčovú úlohu a pomocou nich sa zabezpečuje prevažná časť refinancovania finančného sektora,

- dlhodobejšie refinančné operácie sú REPO obchody na dodanie likvidity do bankového sektora. Uskutočňujú sa mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť. Tieto obchody sa zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám dodatočné refinancovanie na dlhšie obdobie, a vykonávajú ich národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. V týchto obchodoch sa Eurosystém spravidla nezameriava na to, aby trhu vysielal signály, a preto obvykle koná ako prijímateľ úrokových sadzieb,

- dolaďovacie obchody sa vykonávajú účelovo, ich cieľom je riadenie likvidity na trhu a regulovanie úrokových sadzieb, najmä na zmiernenie nečakaných výkyvov v likvidite. Dolaďovacie obchody sa vykonávajú predovšetkým vo forme reverzných obchodov, ale môžu mať aj formu priamych obchodov, devízových swapov a prijímania termínovaných vkladov. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích obchodov sa prispôsobujú typom obchodov a špecifickým cieľom sledovaným týmito obchodmi. Dolaďovacie obchody obvykle uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstrannými obchodmi. Rada guvernérov rozhodne o tom, či za výnimočných okolností môže dolaďovacie obchody uskutočniť aj ECB,

- Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne obchody, a to prostredníctvom emisie dlhových cenných papierov, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto obchody sa vykonávajú vtedy, keď chce ECB upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému (pravidelne alebo nepravidelne). Štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov a emisiu dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Štrukturálne obchody vo forme priamych obchodov sa vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov.

1.3.2. Automatické operácie

Automatické operácie sa zameriavajú na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizujú všeobecný postoj menovej politiky a ohraničujú jednodňové úrokové sadzby. Zmluvné strany môžu z vlastnej iniciatívy využiť dva druhy automatických operácií, musia však splniť určité operatívne prístupové podmienky (pozri tiež tabuľku 1):

- zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk oproti založeniu akceptovateľných cenných papierov. Za normálnych okolností sa prístupu zmluvných strán k obchodu nekladú žiadne objemové limity ani nijaké iné obmedzenia okrem požiadavky predložiť dostatok podkladových aktív. Úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody je obvykle hornou hranicou jednodňových trhových sadzieb,

- zmluvné strany môžu na uloženie nadbytočnej likvidity využívať jednodňové sterilizačné obchody v národných centrálnych bankách (cez noc). Za normálnych okolností nie sú žiadne objemové limity ani iné obmedzenia prístupu zmluvných strán k tomuto obchodu. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody je obvykle dolnou hranicou jednodňových trhových sadzieb.

Tieto automatické operácie sa realizujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných centrálnych bánk.

1.3.3. Povinné minimálne rezervy

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa uplatňuje na úverové inštitúcie v eurozóne a sleduje predovšetkým ciele stabilizovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytvárania (alebo rozširovania) štrukturálneho nedostatku likvidity. Výška určených povinných minimálnych rezerv každej inštitúcie sa stanovuje v súvislosti s položkami jej súvahy. Aby sa dosiahol cieľ stabilizácie úrokových sadzieb, umožňuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému inštitúciám využívať priemerovanie. Splnenie stanovenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemerných denných rezerv inštitúcie počas periódy udžiavania povinných minimálnych rezerv. Požadované rezervy úverových inštitúcií sú úročené sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

1.4. Zmluvné strany

Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť širokého okruhu zmluvných strán. Inštitúcie, ktoré podľa článku 19.1 Štatútu ESCB musia tvoriť povinné minimálne rezervy, môžu využívať automatické operácie a môžu sa zúčastňovať na obchodoch na voľnom trhu, založených na štandardných tendroch. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích obchodoch. Pre priame obchody sa a priori neukladajú žiadne obmedzenia na okruh zmluvných strán. Pre devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sa využívajú aktívni hráči devízového trhu. Súbor zmluvných strán pre tieto obchody sa obmedzuje na inštitúcie vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému, ktoré sa nachádzajú v eurozóne.

1.5. Podkladové aktíva

Podľa článku 18.1 Štatútu ESCB sa všetky úverové operácie Eurosystému (napr. operácie dodávajúce likviditu do bankového systému) musia zakladať na primeranej zábezpeke. Eurosystém akceptuje širokú škálu aktív ako zábezpeku pre svoje operácie. Na interné účely Eurosystému sa rozlišujú dve kategórie akceptovateľných aktív: aktíva prvého stupňa "tier 1" a aktíva druhého stupňa "tier 2". Aktíva prvého stupňa "tier 1" pozostávajú z obchodovateľných dlhových nástrojov spĺňajúcich jednotné kritériá akceptovateľnosti pre eurozónu, špecifikované ECB. Aktíva druhého stupňa "tier 2" tvoria ďalšie aktíva, obchodovateľné alebo neobchodovateľné, ktoré sú mimoriadne dôležité pre národné finančné trhy a bankové systémy a pre ktoré stanovujú kritériá akceptovateľnosti národné centrálne banky, podliehajú však schváleniu ECB. Medzi týmito dvoma stupňami sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o kvalitu aktív a ich akceptovateľnosť pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému (s výnimkou toho, že Eurosystém obvykle nepoužíva aktíva druhého stupňa "tier 2" v priamych obchodoch). Akceptovateľné aktíva sa môžu používať na cezhraničnej báze prostredníctvom modelu korešpondenčnej centrálnej banky (MKCB) alebo prostredníctvom akceptovateľných prepojení medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SZCP) EÚ na zabezpečenie všetkých typov úverov Eurosystému [6] Pozri časti 6.6.1 a 6.6.2.. Všetky aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému sa tiež môžu používať ako podkladové aktíva pre vnútrodenný úver.

1.6. Zmeny rámca menovej politiky

Rada guvernérov ECB môže nástroje, podmienky, kritériá a postupy na vykonávanie operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť.

TABUĽKA 1

Operácie menovej politiky Eurosystému

Operácie menovej politiky | Typy transakcií | Splatnosť | Periodicita | Postup |

Dodanie likvidity | Stiahnutie likvidity |

Obchody na voľnom trhu

Hlavné refinančné operácie | Reverzné obchody | — | Jeden týždeň | Týždenná | Štandardné tendre |

Dlhodobejšie refinančné operácie | Reverzné obchody | — | Tri mesiace | Mesačná | Štandardné tendre |

Dolaďovacie obchody | Reverzné obchodyDevízové swapy | Reverzné obchodyPrijímanie termínovaných vkladovDevízové swapy | Neštandardizovaná | Nepravidelná | Rýchle tendreDvojstranné obchody |

Priame nákupy | Priame predaje | — | Nepravidelná | Dvojstranné obchody |

Štrukturálne obchody | Reverzné obchody | Emisia dlhových cenných papierov | Štandardizovaná/Neštandardizovaná | Pravidelná a nepravidelná | Štandardné tendre |

Priame nákupy | Priame predaje | — | Nepravidelná | Dvojstranné obchody |

Automatické operácie

Jednodňové refinančné obchody | Reverzné obchody | — | Jednodňová | Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán |

Jednodňové sterilizačné obchody | — | Depozity | Jednodňová | Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán |

KAPITOLA 2

2. AKCEPTOVATEĽNÉ ZMLUVNÉ STRANY

2.1. Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

Zmluvné strany operácií menovej politiky Eurosystému musia spĺňať určité kritériá akceptovateľnosti [7] Pre priame transakcie sa na rozsah zmluvných strán a priori neukladajú žiadne obmedzenia.. Cieľom týchto kritérií je poskytnúť prístup k operáciám menovej politiky Eurosystému širokej škále inštitúcií, zlepšenie rovnakého zaobchádzania s inštitúciami v eurozóne a zabezpečenia toho, aby zmluvné strany spĺňali určité prevádzkové požiadavky a požiadavky z hľadiska obozretného podnikania:

- iba inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému podľa článku 19.1 Štatútu ESCB sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami. Inštitúcie, ktoré boli z plnenia povinností systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému vyňaté (pozri časť 7.2), nie sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami s prístupom k automatickým operáciám a obchodom na voľnom trhu Eurosystému,

- zmluvné strany musia byť finančne silné. Mali by podliehať prinajmenšom jednej forme harmonizovaného dohľadu EÚ/EHP vykonávaného národnými orgánmi dohľadu [8] Zosúladený dohľad nad úverovými inštitúciami vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000, týkajúcej sa zakladania a podnikania úverových inštitúcií, Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1, v znení zmien a doplnkov.. Ako zmluvné strany však môžu byť akceptované aj finančne silné inštitúcie podliehajúce neharmonizovanému národnému dohľadu porovnateľnej úrovne, napríklad pobočky inštitúcií v eurozóne, ktoré majú ústredie mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP),

- zmluvné strany musia spĺňať všetky prevádzkové kritériá špecifikované v príslušných zmluvných alebo regulačných úpravách, uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB), tak aby zabezpečovali efektívne uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému.

Tieto všeobecné kritériá akceptovateľnosti sú jednotné v celej eurozóne. Inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sa môžu:

- zúčastňovať na automatických operáciách Eurosystému,

- zúčastňovať na obchodoch Eurosystému na voľnom trhu, založených na štandardných tendroch.

Inštitúcia môže využiť automatické operácie Eurosystému a obchody na voľnom trhu, založené na štandardných tendroch, iba prostredníctvom národnej centrálnej banky štátu, v ktorom je zriadená. Ak má inštitúcia organizačné zložky (ústredie alebo pobočky) vo viac ako jednom členskom štáte, každá organizačná zložka má prístup k týmto operáciám prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom je umiestnená, napriek skutočnosti, že v jednotlivých členských štátoch však ponuky do tendra môže predkladať vždy iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

2.2. Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

Pri priamych obchodoch sa na okruh zmluvných strán a priori neukladajú žiadne obmedzenia.

Pri devízových swapoch uskutočňovaných na účely menovej politiky musia byť zmluvné strany vždy schopné vykonávať devízové obchody veľkých objemov efektívne a pri dodržaní všetkých trhových podmienok. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy zodpovedá zmluvným stranám nachádzajúcim sa eurozóne, ktoré boli vybrané pre devízové intervenčné obchody Eurosystému. Kritériá a postupy uplatňované pri výbere zmluvných strán devízových intervenčných obchodov sú uvedené v prílohe 3.

Pre ostatné operácie založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch (dolaďovacie reverzné obchody a prijímanie termínovaných vkladov) si každá národná centrálna banka vyberá súbor zmluvných strán spomedzi inštitúcií zriadených v jej členskom štáte, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán. V tejto súvislosti je najdôležitejším kritériom výberu činnosť na peňažnom trhu. K iným kritériám, ktoré by sa mohli brať do úvahy, patrí napríklad efektívnosť obchodovania a ponukový potenciál.

V rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch národné centrálne banky obchodujú výlučne so zmluvnými stranami, ktoré sú zaradené do ich vlastného súboru zmluvných strán pre dolaďovacie obchody. Ak z prevádzkových dôvodov národná centrálna banka nemôže v každej operácii obchodovať so všetkými jej zmluvnými stranami pre dolaďovacie obchody, výber zmluvných strán v tomto členskom štáte bude založený na rotačnom princípe, aby bol zabezpečený spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné obchody vykonávať i samotná ECB. Ak by ECB vykonávala dvojstranné obchody, výber zmluvných strán by v takých prípadoch ECB robila na rotačnom princípe, a to spomedzi tých zmluvných strán v eurozóne, ktoré spĺňajú podmienky pre rýchle tendre a dvojstranné obchody, aby sa zabezpečil spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

2.3. Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

ECB uloží sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, týkajúcim sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie [9] Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 4., nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 2157/1999 z 23. septembra 1999 o práve Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) [10] Ú. v. ES L 264, 12.10.1999, s. 21., nariadením Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka zavedenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou [11] Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 1. v znení zmien a doplnkov a nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o zavedení povinných minimálnych rezerv (ECB/2003/9) [12] Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10. pre inštitúcie, ktoré nespĺňajú povinnosti vyplývajúce z nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa uplatňovania povinných minimálnych rezerv. Príslušné sankcie a procedurálne pravidlá na ich ukladanie sú špecifikované v uvedených nariadeniach. Okrem toho v prípade závažných porušení povinnosti udržiavania povinných minimálnych rezerv môže Eurosystém pozastaviť účasť zmluvných strán v obchodoch na voľnom trhu.

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách, ktoré uplatňuje príslušná národná banka (alebo ECB), Eurosystém uloží zmluvným stranám finančné pokuty alebo im pozastaví účasť na obchodoch na voľnom trhu, ak zmluvné strany neplnia svoje povinnosti podľa zmluvných alebo regulačných dojednaní uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB), tak ako je stanovené ďalej.

Týka sa to prípadov porušenia pravidiel tendrov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových cenných papierov ako zábezpeku na pokrytie objemu likvidity, ktorý jej bol v obchode na dodanie likvidity pridelený, alebo ak nie je schopná dodať dostatok hotovosti na pokrytie čiastky pridelenej v obchode na stiahnutie likvidity) a pravidiel dvojstranných obchodov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok akceptovateľných podkladových aktív alebo dostatočný objem hotovosti na pokrytie čiastky dohodnutej v dvojstranných obchodoch).

Patria sem aj prípady, keď zmluvná strana poruší pravidlá používania podkladových aktív (prípad, keď zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú alebo ktoré sa stali neakceptovateľnými, alebo aktíva, ktoré zmluvná strana nesmie používať napríklad v dôsledku úzkych väzieb alebo vzhľadom na identitu emitenta/ručiteľa a zmluvnej strany) alebo poruší pravidlá postupov na konci dňa a nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod (prípad, keď zmluvná strana má na konci dňa na svojom zúčtovacom účte záporný zostatok a nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňové refinančné obchody).

Okrem toho opatrenie spojené s pozastavením prístupu zmluvnej strany sa môže uplatniť aj voči pobočkám danej inštitúcie v iných členských štátoch. Zmluvnej strane možno výnimočne na určitý čas pozastaviť účasť na všetkých budúcich operáciách menovej politiky, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia (napríklad v súvislosti s opakovaním výskytu alebo trvaním).

Finančné pokuty ukladané národnými bankami v prípade porušenia pravidiel tendrov, dvojstranných obchodov, podkladových aktív, náležitostí postupov na konci dňa alebo prístupových podmienok k jednodňovým refinančným obchodom sa vypočítavajú podľa vopred stanovenej sankčnej sadzby (ako je uvedené v prílohe 6).

2.4. Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných ustanoveniach uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) môže Eurosystém z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania pozastaviť zmluvným stranám prístup k nástrojom menovej politiky alebo ich z neho vylúčiť.

Okrem toho pozastavenie prístupu alebo vylúčenie zmluvných strán z obchodov môže byť dohodnuté v niektorých prípadoch patriacich pod pojem "nesplnenie povinnosti" zmluvnou stranou v zmysle zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami.

KAPITOLA 3

3. OBCHODY NA VOĽNOM TRHU

Obchody na voľnom trhu hrajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a pri signalizovaní zámerov menovej politiky. Podľa cieľov, pravidelnosti a použitých postupov sa obchody Eurosystému na voľnom trhu môžu rozdeliť do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie obchody a štrukturálne obchody. Pokiaľ ide o použité nástroje, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody; môžu sa využívať vo všetkých štyroch kategóriách obchodov, zatiaľ čo dlhové cenné papiere sa môžu používať v štrukturálnych obchodoch na stiahnutie prebytočnej likvidity. Okrem toho má Eurosystém k dispozícii tri ďalšie nástroje na výkon dolaďovacích obchodov: priame obchody, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. V nasledujúcich častiach sú podrobne opísané charakteristiky jednotlivých typov obchodov na voľnom trhu, ktoré sa využívajú v Eurosystéme.

3.1. Reverzné obchody

3.1.1. Všeobecné poznámky

a) Typ nástroja

Reverzné obchody sú obchody, v ktorých Eurosystém kupuje alebo predáva akceptovateľné aktíva na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie so zabezpečovacím prevodom akceptovateľných cenných papierov. Reverzné obchody sa využívajú v hlavných refinančných operáciách a dlhodobejších refinančných operáciách. Okrem toho môže Eurosystém využívať reverzné obchody aj v štrukturálnych a dolaďovacích obchodoch.

b) Právny charakter

Národné centrálne banky môžu vykonávať reverzné obchody buď vo forme dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastnícke právo na aktíva sa prevedie na veriteľa a zmluvné strany sa dohodnú na spätnom obchode prevedením aktíva na dlžníka v budúcom termíne), alebo ako poskytnutie úveru so zabezpečovacím prevodom cenných papierov (to znamená, že je stanovený vymáhateľný nárok na založené aktíva, ale za predpokladu splnenia dlhovej povinnosti si vlastníctvo aktíva zachováva dlžník). Ďalšie ustanovenia týkajúce sa reverzných obchodov založených na dohodách o spätnom odkúpení sú špecifikované v príslušných zmluvných dohodách národných centrálnych bánk (alebo ECB). Dohody o reverzných obchodoch založených na úveroch zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rôzne postupy a pravidlá zabezpečenia a následnej realizácie príslušného nároku v zábezpeke (napr. záloh), ktoré sa uplatňujú v rôznych typoch právnych systémov.

c) Úrokové podmienky

Rozdiel medzi obstarávacou cenou a cenou pri spätnom odkúpení v dohode o spätnom odkúpení zodpovedá úroku splatnému z peňažnej čiastky vypožičanej za čas do splatnosti operácie, to znamená, že v cene pri spätnom odkúpení je zahrnutý aj príslušný platený úrok. Úroková sadzba z reverzného obchodu vo forme kolateralizovaného úveru sa vypočíta zo špecifikovanej úrokovej sadzby z čiastky úveru a času do splatnosti operácie. Na reverzné obchody na voľnom trhu Eurosystému sa uplatňuje jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda "skutočný počet dní/360".

3.1.2. Hlavné refinančné operácie

Hlavné refinančné operácie sú najdôležitejšie obchody na voľnom trhu, ktoré uskutočňuje Eurosystém. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní cieľov riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Zabezpečuje sa nimi prevažná časť refinancovania finančného sektora.

Charakteristické znaky hlavných refinančných operácií:

- ide o obchody, ktorými sa dodáva likvidita,

- vykonávajú sa pravidelne každý týždeň [13] Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa vykonávajú v súlade s kalendárom vyhlásených tendrov (pozri tiež časť 5.1.2), ktorý možno nájsť na internetovej stránke ECB (www.ecb.int); pozri tiež internetové stránky Eurosystému (príloha 5).,

- obvykle majú splatnosť jeden týždeň [14] Splatnosť hlavných a refinančných operácií sa môže príležitostne líšiť okrem iného aj v závislosti od počtu dní pracovného voľna v členských štátoch.,

- vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky,

- vykonávajú sa prostredníctvom štandardných REPO tendrov (špecifikované v časti 5.1),

- ponuky do hlavných refinančných operácií môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1),

- ako podkladové aktíva pre hlavné refinančné operácie sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa (tier 1) aj aktíva druhého stupňa (tier 2) (špecifikované v kapitole 6).

3.1.3. Dlhodobejšie refinančné operácie

Eurosystém vykonáva aj pravidelné refinančné obchody, zvyčajne s trojmesačnou splatnosťou, ktorých cieľom je zabezpečovať dodatočné refinancovanie finančného sektora na dlhšie obdobie. Týmito obchodmi sa realizuje iba obmedzená časť celkového objemu refinancovania. Zámerom Eurosystému spravidla nie je, aby v týchto obchodoch trhu niečo signalizoval, a preto zvyčajne koná ako prijímateľ úrokových sadzieb. Preto sa dlhodobejšie refinančné operácie obvykle vykonávajú vo forme tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou a ECB zvyčajne oznamuje objem obchodu, ktorý má byť umiestnený v nadchádzajúcich tendroch. Za výnimočných okolností Eurosystém môže uskutočňovať dlhodobejšie refinančné operácie vo forme tendrov s pevne stanovenou úrokovou sadzbou.

Charakteristické znaky dlhodobejších refinančných operácií:

- ide o obchody, ktoré dodávajú likviditu,

- vykonávajú sa pravidelne každý mesiac [15] Pozri poznámku pod čiarou 1 na strane 21.,

- obvykle majú trojmesačnú splatnosť [16] Pozri poznámku pod čiarou 2 na strane 21.,

- vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky,

- vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1),

- ponuky na dlhodobejšie refinančné operácie môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (tak, ako sú špecifikované v časti 2.1),

- ako podkladové aktíva pre dlhodobejšie refinančné operácie sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa (tier 1) aj aktíva druhého stupňa (tier 2) (špecifikované v kapitole 6).

3.1.4. Dolaďovacie reverzné obchody

Eurosystém môže vykonávať dolaďovacie obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu. Dolaďovacie obchody sa zameriavajú na riadenie likvidity na trhu a na usmernenie úrokových sadzieb najmä s cieľom vyhladiť účinky nečakaných výkyvov likvidity na trhu na úrokové sadzby. Prípadná nutnosť rýchleho zásahu pri neočakávanom vývoji na trhu vyžaduje zachovanie vysokého stupňa flexibility v oblasti výberu postupov a prevádzkových prostriedkov pri uskutočňovaní týchto operácií.

Charakteristické znaky dolaďovacích obchodov:

- majú formu obchodov dodávajúcich alebo sťahujúcich likviditu,

- nemajú štandardizovanú periodicitu,

- nemajú štandardizovanú splatnosť,

- dolaďovacie reverzné obchody na dodávanie likvidity sa obvykle vykonávajú prostredníctvom rýchlych tendrov, i keď možnosť využitia dvojstranných obchodov sa nevylučuje (pozri kapitolu 5),

- dolaďovacie reverzné obchody na sťahovanie likvidity sa spravidla vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2),

- tieto obchody zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže dvojstranné dolaďovacie reverzné obchody vykonávať aj ECB),

- podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 môže Eurosystém vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích reverzných obchodoch,

- ako podkladové aktíva pre dolaďovacie reverzné obchody sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa (tier 1) aj aktíva druhého stupňa (tier 2) (špecifikované v kapitole 6).

3.1.5. Štrukturálne reverzné obchody

Eurosystém môže na voľnom trhu vykonávať štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov zameraných na zmenu štrukturálneho postavenia finančného sektora voči Eurosystému.

Charakteristické znaky týchto obchodov:

- ide o obchody dodávajúce likviditu,

- môžu mať pravidelnú alebo nepravidelnú periodicitu,

- ich splatnosť nemusí byť bezpodmienečne štandardizovaná,

- vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (tak ako sú špecifikované v časti 5.1),

- vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky,

- ponuky pre štrukturálne reverzné obchody môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1)

- ako podkladové aktíva pre štrukturálne reverzné obchody sú akceptovateľné aktíva prvého stupňa (tier 1) aj aktíva druhého stupňa (tier 2) (špecifikované v kapitole 6).

3.2. Priame obchody

a) Typ nástroja

Priame obchody na voľnom trhu sú obchody, v ktorých Eurosystém nakupuje alebo predáva akceptovateľné cenné papiere priamo na trhu. Takéto obchody sa vykonávajú len na štrukturálne a dolaďovacie účely.

b) Právny charakter

Priamy obchod znamená úplný prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho bez spätného prevodu. Obchody sa vykonávajú v súlade s trhovými konvenciami pre dlhové nástroje použité v transakcii.

c) Cenové podmienky

Pri kalkulácii cien koná Eurosystém v súlade so všeobecne trhom prijímanou konvenciou pre dlhové nástroje použité v transakcii.

d) Iné charakteristické znaky

Charakteristické znaky priamych obchodov Eurosystému:

- môžu mať formu obchodov dodávajúcich likviditu (priamy nákup) alebo sťahujúcich likviditu (priamy predaj),

- ich periodicita nie je štandardizovaná,

- vykonávajú sa prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2),

- bežne ich vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže dolaďovacie priame obchody vykonávať aj ECB),

- na okruh zmluvných strán v priamych obchodoch sa a priori nekladú žiadne obmedzenia,

- v priamych obchodoch sa ako podkladové aktíva používajú iba nástroje prvého stupňa (tier 1) (špecifikované v časti 6.1).

3.3. Emisia dlhových cenných papierov ECB

a) Typ nástroja

ECB môže emitovať dlhové cenné papiere s cieľom upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému, aby vytvorila (alebo zvýšila) nedostatok likvidity na trhu.

b) Právny charakter

Dlhové cenné papiere predstavujú dlhovú povinnosť ECB voči majiteľovi dlhového cenného papiera. Dlhové cenné papiere sa vydávajú a uchovávajú v zaknihovanej forme u depozitárov cenných papierov v eurozóne. ECB neukladá žiadne obmedzenia na prevoditeľnosť týchto dlhových cenných papierov. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dlhových cenných papierov ECB budú vydané v náležitostiach a podmienkach týchto dlhových cenných papierov.

c) Úrokové podmienky

Dlhové cenné papiere sa vydávajú s diskontom, to znamená, že sú emitované pod menovitou hodnotou a v čase splatnosti sa splácajú v menovitej hodnote. Rozdiel medzi emisnou cenou a cenou pri splatení sa rovná úroku z emisnej sumy za obdobie do splatnosti dlhového cenného papiera pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Uplatňuje sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda "skutočný počet dní/360". Výpočet emisnej ceny je uvedený v boxe 1.

+++++ TIFF +++++

d) Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky emisie dlhových cenných papierov ECB:

- vydávajú sa na účely sťahovania likvidity z trhu,

- môžu sa vydávať pravidelne alebo nepravidelne,

- majú splatnosť menej ako 12 mesiacov,

- emitujú sa prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1),

- ponúkajú a splácajú ich decentralizovane národné centrálne banky,

- ponuky na upisovanie dlhových cenných papierov ECB môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1).

3.4. Devízové swapy

a) Typ nástroja

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky pozostávajú zo súbežných spotových a forwardových obchodov eura voči cudzej mene. Používajú sa na dolaďovanie hlavne s cieľom riadenia likvidity na trhu a usmernenia úrokových sadzieb.

b) Právny charakter

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sú obchodmi, v ktorých Eurosystém spotovou transakciou kupuje (alebo predáva) euro za cudziu menu a súčasne ho predáva (alebo kupuje) späť vo forwardovej transakcii v termíne dohodnutom na spätné odkúpenie. Ďalšie ustanovenia pre devízové swapy sú špecifikované v dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB).

c) Menové a kurzové podmienky

Eurosystém spravidla uskutočňuje operácie iba s často obchodovanými menami a v súlade so štandardnými trhovými postupmi. V každom devízovom swape sa zmluvné strany dohodnú na swapových bodoch obchodu. Swapové body predstavujú rozdiel medzi kurzom forwardovej transakcie a kurzom spotovej transakcie. Swapové body eura voči cudzím menám sú kótované podľa všeobecných trhových zvyklostí. Kurzové podmienky devízových swapov sú špecifikované v boxe 2.

+++++ TIFF +++++

d) Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky devízových swapov:

- môžu mať formu obchodov na dodanie likvidity alebo obchodov na stiahnutie likvidity,

- ich periodicita nie je štandardizovaná,

- ich splatnosť nie je štandardizovaná,

- uskutočňujú sa prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (pozri kapitolu 5),

- zvyčajne ich vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže dvojstranné devízové swapy vykonávať aj ECB),

- v súlade s kritériami špecifikovanými v časti 2.2. a prílohe 3 môže Eurosystém vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na devízových swapoch.

3.5. Prijímanie termínovaných vkladov

a) Typ nástroja

Eurosystém môže vyzvať zmluvné strany, aby uložili úročené termínované vklady v národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom je zmluvná strana zriadená. Termínované vklady sa prijímajú len na dolaďovacie účely, na stiahnutie likvidity z trhu.

b) Právny charakter

Vklady prijímané od zmluvných strán sú termínované a úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zabezpečenie vkladov.

c) Úrokové podmienky

Pri vkladoch sa používa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku podľa počtu dní sa používa metóda "skutočný počet dní/360".

d) Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky prijímania termínovaných vkladov:

- vklady sa prijímajú na účely stiahnutia likvidity,

- periodicita prijímania vkladov nie je štandardizovaná,

- splatnosť vkladov nie je štandardizovaná,

- prijímanie vkladov sa bežne vykonáva prostredníctvom rýchlych tendrov, možnosť použitia dvojstranných obchodov však nie je vylúčená (pozri kapitolu 5),

- prijímanie vkladov zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže dvojstranné prijímanie termínovaných vkladov vykonávať aj ECB) [17] Termínované vklady sú uložené na účtoch v národných centrálnych bankách; je to tak aj vtedy, ak by takéto operácie centralizovane vykonávala ECB.,

- Eurosystém si podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 môže zvoliť obmedzený počet zmluvných strán na prijímanie termínovaných vkladov.

KAPITOLA 4

4. AUTOMATICKÉ OPERÁCIE

4.1. Jednodňové refinančné obchody

a) Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk za vopred stanovenú úrokovú sadzbu oproti založeniu akceptovateľných cenných papierov (tak ako je stanovené v kapitole 6). Nástroj je určený na uspokojenie dočasných potrieb likvidity zmluvných strán. Za normálnych okolností predstavuje úroková sadzba jednodňového refinančného obchodu hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových refinančných obchodov sú zhodné v celej eurozóne.

b) Právny charakter

Národné centrálne banky môžu poskytovať likviditu prostredníctvom jednodňových refinančných obchodov buď vo forme jednodňových dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastníctvo aktíva je prevedené na veriteľa, pričom zmluvné strany sa dohodnú na tom, že vykonajú spätný obchod a v nasledujúci pracovný deň aktíva spätne prevedú na dlžníka), alebo jednodňových úverov so zábezpekou vo forme cenných papierov (to znamená, že za aktíva sa poskytne vymáhateľný nárok, ale vzhľadom na predpokladané splnenie dlhovej povinnosti zostáva vlastníctvo aktíva v rukách dlžníka). Ďalšie ustanovenia pre dohody o spätnom odkúpení sú špecifikované v zmluvných dojednaniach príslušnej národnej centrálnej banky. Dohody o dodaní likvidity vo forme úverov zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rozdielne postupy a pravidlá stanovenia a realizácie príslušného úroku v zábezpeke (zálohu), ktoré sa uplatňujú v rôznych právnych systémoch.

c) Podmienky prístupu

Prístup k jednodňovým refinančným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, špecifikované v časti 2.1. Poskytuje ho národná centrálna banka v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým refinančným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú v prevádzke príslušné národné systémy hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) a systémy zúčtovania cenných papierov (SSS).

Na konci dňa sa denné debetné zostatky zmluvných strán na ich zúčtovacom účte v národných centrálnych bankách automaticky považujú za žiadosť o jednodňový refinančný obchod. Postupy na realizáciu jednodňového refinančného obchodu na konci dňa sú špecifikované v časti 5.3.3.

Zmluvná strana môže požiadať o jednodňový refinančný obchod aj zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má zmluvná strana sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení systému TARGET [18] V niektorých členských štátoch národná centrálna banka (alebo niektoré jej pobočky) nemusí byť otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky počas určitých pracovných dní Eurosystému z dôvodu štátnych alebo regionálnych dní pracovného voľna. V takých prípadoch je príslušná národná centrálna banka zodpovedná za to, aby vopred informovala zmluvné strany o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prístupom k jednodňovým refinančným obchodom s ohľadom na dni pracovného voľna. [19] Dni, počas ktorých systém TARGET nie je v prevádzke, sa oznamujú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int); pozri tiež internetové stránky Eurosystému (príloha 5).. Čas uzávierky systému TARGET je spravidla 18.00 SEČ. Konečný termín pre žiadosť o vykonanie jednodňového refinančného obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa uvedie objem obchodu a podkladové aktíva, ktoré sa majú dodať pre transakciu, ak neboli v národnej centrálnej banke vopred uložené.

Okrem požiadavky predložiť dostatočné podkladové akceptovateľné aktíva nie je pre objem prostriedkov, ktoré možno poskytnúť na základe jednodňového refinančného obchodu, stanovený žiadny limit.

d) Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť prostriedkov poskytnutých na základe refinančného obchodu je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, je obchod splatný v najbližší nasledujúci deň, v ktorom sú príslušné národné systémy zúčtovania platieb (RTGS) a zúčtovania cenných papierov (SSS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tieto systémy otvárajú.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; používa sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda "skutočný počet dní/360". ECB môže meniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému [20] V celom tomto dokumente sa pojem "pracovný deň Eurosystému" vzťahuje na ktorýkoľvek deň, počas ktorého je ECB a aspoň jedna národná centrálna banka otvorená na účely uskutočňovania menovopolitických operácií Eurosystému.. Úrok je splatný pri splatení obchodu.

e) Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

4.2. Jednodňové sterilizačné obchody

a) Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové sterilizačné obchody na ukladanie jednodňových depozitov v národných centrálnych bankách. Vklady sú úročené vopred vyhlásenou úrokovou sadzbou. Za normálnych okolností úroková sadzba jednodňového vkladu predstavuje dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových sterilizačných obchodov sú zhodné v celej eurozóne [21] V krajinách eurozóny sa môžu vyskytovať prevádzkové rozdiely vyplývajúce z existencie rozdielov v štruktúrach účtov medzi národnými centrálnymi bankami..

b) Právny charakter

Jednodňové depozity prijaté od zmluvných strán sú úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zábezpeku vkladov.

c) Prístupové podmienky [22] V dôsledku rozdielov v štruktúrach účtov medzi národnými centrálnymi bankami ECB môže povoliť národným centrálnym bankám, aby uplatňovali prístupové podmienky, ktoré sa mierne líšia od tu uvedených podmienok. Národné centrálne banky budú poskytovať informácie o každej odchýlke od podmienok opísaných v tomto dokumente.

Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, špecifikované v časti 2.1. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje prostredníctvom národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú príslušné národné systémy zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) v prevádzke.

Zmluvná strana požiada o jednodňový depozit zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení prevádzkového dňa systému TARGET, čo je spravidla 18.00 SEČ [23] V niektorých členských štátoch nemusí byť národná centrálna banka (alebo niektoré jej pobočky) otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky počas určitých pracovných dní Eurosystému z dôvodu štátnych alebo regionálnych dní pracovného voľna. V takých prípadoch je príslušná národná centrálna banka zodpovedná za to, aby vopred informovala zmluvné strany o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prístupom k jednodňovým sterilizačným obchodom s ohľadom na dni pracovného voľna. [24] Dni, počas ktorých systém TARGET nie je v prevádzke, sa oznamujú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int); pozri tiež internetové stránky Eurosystému (príloha 5).. Konečný termín pre žiadosť o prístup k jednodňovému sterilizačnému obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa má uviesť čiastka, ktorá má byť v rámci obchodu uložená.

Na čiastku, ktorú môže zmluvná strana uložiť, sa nevzťahuje žiadny limit.

d) Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť vkladov deponovaných v rámci tejto automatickej operácie je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, sa vklady uložené na základe tohto obchodu stávajú splatné v nasledujúci deň, keď je príslušný národný systém zúčtovania platieb (RTGS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tento systém otvára.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; používa sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda "skutočný počet dní/360". ECB môže meniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému. Úrok je splatný pri splatnosti vkladu.

e) Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek pozmeniť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

KAPITOLA 5

5. POSTUPY

5.1. Tendre

5.1.1. Všeobecné poznámky

Obchody Eurosystému na voľnom trhu sa zvyčajne vykonávajú vo forme tendrov. Tendre Eurosystému sa vykonávajú v šiestich operačných krokoch, tak ako je to špecifikované v boxe 3.

Eurosystém rozlišuje dva rôzne typy tendrov: štandardné tendre a rýchle tendre. Postupy pre štandardné a rýchle tendre sú totožné, s výnimkou časového rámca a okruhu zmluvných strán.

+++++ TIFF +++++

a) Štandardné tendre

Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledkov o pridelenom (umiestnenom) objeme najviac 24 hodín (kde čas medzi konečným termínom na predkladanie ponúk a vyhlásením výsledkov je približne dve hodiny). Prehľad zvyčajného časového rámca operačných krokov pre štandardné tendre je zobrazený v grafe 1. V prípade potreby môže ECB rozhodnúť o úprave časového rámca jednotlivých krokov.

Hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody (s výnimkou priamych obchodov) sa vždy vykonávajú vo forme štandardných tendrov. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, stanovené v časti 2.1.

+++++ TIFF +++++

Poznámka:

Údaje sa týkajú operačných krokov vymedzených v boxe 3.

b) Rýchle tendre

Rýchle tendre sa obvykle uskutočňujú do jednej hodiny od vyhlásenia, pričom potvrdenie sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení výsledku. Zvyčajný časový rámec operačných krokov pre rýchle tendre je zobrazený v grafe 2. V prípade potreby môže ECB upraviť časový rámec jednotlivých krokov. Rýchle tendre sa používajú iba pri dolaďovacích obchodoch. Eurosystém si v súlade s kritériami a postupmi špecifikovanými v časti 2.2 môže na účasť v rýchlych tendroch vybrať obmedzený počet zmluvných strán.

+++++ TIFF +++++

Poznámka:

Údaje sa týkajú operačných krokov vymedzených v boxe 3.

c) Tendre s pevnou a pohyblivou úrokovou sadzbou

Eurosystém má možnosť voľby uskutočňovať buď tendre s pevnou úrokovou sadzbou (objemové tendre), alebo tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou (úrokové tendre). V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanoví úrokovú sadzbu vopred a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri pevnej úrokovej sadzbe [25] V tendroch devízových swapov s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanoví swapové body obchodu a zmluvné strany ponúknu pevne stanovený objem meny, ktorý chcú predať (a spätne odkúpiť) alebo kúpiť (a spätne predať) pri tejto úrokovej sadzbe.. V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov a úrokové sadzby, pri ktorých chcú uzatvárať obchody s národnými centrálnymi bankami [26] V tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúknu pevne stanovený objem meny a kotácie swapových bodov, s ktorými vstupujú do obchodu..

5.1.2. Kalendár tendrových operácií

a) Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú podľa indikatívneho kalendára, ktorý uverejňuje Eurosystém [27] Kalendár tendrových operácií Eurosystému možno nájsť na internetovej stránke ECB (www.ecb.int); pozri tiež internetové stránky Eurosystému (príloha 5).. Kalendár sa zverejňuje aspoň tri mesiace pred začiatkom roka, na ktorý platí. Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sú uvedené v tabuľke 2. Zámerom ECB je zabezpečiť, aby sa na hlavných a dlhodobejších refinančných operáciách mohli zúčastňovať zmluvné strany vo všetkých členských štátoch. Preto pri zostavovaní kalendára týchto obchodov ECB upravuje bežný harmonogram s prihliadnutím na dni pracovného voľna v jednotlivých členských štátoch.

TABUĽKA 2

Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Typ obchodu | Zvyčajný deň obchodu (T) |

Hlavné refinančné operácie | Každý utorok |

Dlhodobejšie refinančné operácie | Posledná streda každého kalendárneho mesiaca |

b) Štrukturálne obchody

Štrukturálne obchody prostredníctvom štandardných tendrov sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. Zvyčajne sa však uskutočňujú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami [28] V celom tomto dokumente sa pojem pracovný deň NCB vzťahuje na ktorýkoľvek deň, v ktorom je národná centrálna banka členského štátu otvorená na účely operácií menovej politiky Eurosystému. V niektorých členských štátoch môžu byť pobočky národnej centrálnej banky v pracovných dňoch NCB zatvorené v dôsledku miestnych alebo regionálnych dní pracovného pokoja. V takých prípadoch príslušná národná centrálna banka zodpovedá za to, aby vopred informovala zmluvné strany o opatreniach, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k obchodom týchto pobočiek. NCB vo všetkých členských štátoch.

c) Dolaďovacie obchody

Dolaďovacie obchody sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. ECB môže rozhodnúť o tom, že sa dolaďovacie obchody uskutočnia v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na takýchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň vykonania obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

5.1.3. Oznámenie o konaní tendrových operácií

Štandardné tendre Eurosystému sa verejne vyhlasujú prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť konanie tendrovej operácie priamo zmluvným stranám, ktoré nie sú napojené na služby tlačových agentúr. Verejné vyhlásenie tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

- referenčné číslo tendra,

- deň konania tendra,

- typ obchodu (dodanie alebo stiahnutie likvidity a typ nástroja menovej politiky, ktorý sa má použiť),

- splatnosť obchodu,

- typ aukcie (tender s pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou),

- spôsob aukcie (holandská alebo americká aukcia, tak ako je vymedzená v časti 5.1.5 písm. d),

- plánovaný objem obchodu (obvykle iba v prípade dlhodobejších refinančných operácií),

- stanovená úroková sadzba tendra/cena/swapové body (len v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou),

- minimálna/maximálna akceptovateľná úroková sadzba/cena/swapové body (ak sú stanovené),

- termín začatia a termín splatnosti obchodu (ak je stanovený) alebo valuta a dátum splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov),

- meny swapu a mena, ktorej čiastka je pevne stanovená (v prípade devízových swapov),

- referenčný spotový výmenný kurz, ktorý sa má využiť na výpočet (v prípade devízových swapov),

- limit maximálnej ponuky (ak je stanovený),

- minimálna individuálne pridelená čiastka (ak je stanovená),

- minimálny koeficient pridelenia (ak je stanovený),

- časový harmonogram predkladania ponúk,

- denominácia dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov),

- ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

S ohľadom na zvýšenie transparentnosti dolaďovacích obchodov Eurosystém zvyčajne zverejňuje vyhlásenie rýchlych tendrov vopred. Vo výnimočných situáciách však môže ECB rozhodnúť, že rýchle tendre vopred nevyhlási. Vyhlasovanie rýchlych tendrov sa riadi tými istými postupmi ako v prípade štandardných tendrov. Pri rýchlych tendroch národné centrálne banky kontaktujú vybrané zmluvné strany priamo, bez ohľadu na to, či boli vyhlásené verejne, alebo nie.

5.1.4. Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

Ponuky zmluvných strán do tendra musia mať formu, ktorá sa riadi vzorom stanoveným národnými centrálnymi bankami pre príslušný obchod. Ponuky sa musia predkladať národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom má inštitúcia organizačnú zložku (ústredie alebo pobočku). Ponuky inštitúcie v každom členskom štáte môže predkladať iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou uvedú zmluvné strany vo svojich ponukách objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami [29] V devízových swapoch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou treba uviesť pevne stanovenú čiastku meny, s ktorou je zmluvná strana ochotná obchodovať s Eurosystémom..

V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môžu zmluvné strany predkladať ponuky až do 10 rôznych úrovní úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu. V každej ponuke uvedú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami, a príslušnú úrokovú sadzbu [30] So zreteľom na emisiu dlhových cenných papierov ECB sa ECB môže rozhodnúť, že ponuky majú byť vyjadrené skôr vo forme ceny ako úrokovej sadzby. V takých prípadoch sa ceny musia uvádzať ako percento menovitej hodnoty. [31] V devízových swapoch s variabilnou úrokovou sadzbou treba uviesť pevne stanovený objem meny, s ktorou je zmluvná strana ochotná obchodovať s Eurosystémom, a príslušnú úroveň swapového bodu.. Ponuka úrokových sadzieb musí byť vyjadrená vo forme násobkov 0,01 percenta. V prípade ponúk pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou musia byť swapové body kótované v súlade so štandardnými trhovými zvyklosťami a ponuky musia byť vyjadrené vo forme násobkov 0,01 swapového bodu.

Pre hlavné refinančné operácie je minimálny objem ponúk 1000000 EUR. Ponuky prevyšujúce túto čiastku musia byť vyjadrené vo forme násobkov 100000 EUR. Tento minimálny objem a minimálne násobky platia i pre dolaďovacie a štrukturálne obchody. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú ponuku na úrokovú sadzbu/cenu/swapový bod.

Pre dlhodobejšie refinančné operácie definuje každá národná centrálna banka minimálny objem ponúk v rozpätí od 10000 EUR do 1000000 EUR. Ponuky prevyšujúce definovaný minimálny objem musia byť vyjadrené vo forme násobkov 10000 EUR. Najnižší objem ponúk platí pre každú jednotlivú ponuku úrokovej sadzby.

ECB môže stanoviť maximálny limit ponuky, aby zabránila neúmerne veľkým ponukám. V oznámení o vypísaní tendra sa vždy uvádzajú aj všetky takéto maximálne limity.

Od zmluvných strán sa očakáva, že vždy budú schopné pokryť pridelené (umiestnené) čiastky dostatočným objemom akceptovateľných podkladových aktív [32] Alebo vyrovnať v hotovosti v prípade obchodov na stiahnutie likvidity.. Ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových aktív alebo hotovosti na vyrovnanie čiastky, ktorá jej bola pridelená v tendri, umožňujú zmluvné alebo regulačné ustanovenia, uplatňované príslušnými národnými centrálnymi bankami, uloženie pokuty.

Odovzdané ponuky možno odvolať do konečného času stanoveného na predkladanie ponúk. Ponuky predložené po termíne stanovenom v oznámení o konaní aukcie sú neplatné. Dodržanie termínov posudzujú národné centrálne banky. Národné centrálne banky vyradia všetky ponuky zmluvnej strany v prípade, ak súhrnný objem jej ponúk presiahne maximálny limit stanovený ECB. Národné centrálne banky vyradia aj tie ponuky, ktoré sú nižšie než stanovený minimálny objem ponúk alebo ktoré sú nižšie než akceptovaná najnižšia alebo vyššie než akceptovaná najvyššia úroková sadzba/cena/swapový bod. Okrem toho národné centrálne banky môžu vyradiť aj ponuky, ktoré sú neúplné alebo ktoré nie sú v súlade so vzorom. Svoje rozhodnutie o vyradení ponuky oznámi príslušná národná centrálna banka zmluvnej strane pred prideľovaním.

5.1.5. Postupy prideľovania v tendroch

a) Tendre s pevnou úrokovou sadzbou

Pri tendri s pevnou úrokovou sadzbou sa ponuky prijaté od zmluvných strán sčítajú. Ak súhrnný objem ponúk presiahne celkový objem likvidity, ktorá má byť umiestnená, uspokoja sa predložené ponuky pomerným spôsobom podľa podielu čiastky, ktorá má byť pridelená, k úhrnnej sume ponúk (pozri box 4). Čiastka pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro. ECB však môže rozhodnúť, že pri tendroch s pevnou úrokovou sadzbou pridelí každému ponúkajúcemu minimálny objem/podiel.

+++++ TIFF +++++

b) Tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

Pri prideľovaní v tendroch na dodanie likvidity s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách sa ponuky zoradia zostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb. Ako prvé sa uspokoja ponuky s najvyššími úrovňami úrokovej sadzby a potom sa postupne uspokojujú ponuky s nižšími úrokovými sadzbami až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť pridelený. Ak pri najnižšej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe) súhrnná čiastka ponúk presiahne zostávajúcu čiastku, ktorá má byť pridelená, zostávajúca čiastka sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej čiastky, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničnou úrokovou sadzbou (pozri box 5). Čiastka pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

+++++ TIFF +++++

Pri prideľovaní objemov v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou na sťahovanie likvidity (ktoré možno použiť pri emisii dlhových cenných papierov a pri prijímaní termínovaných vkladov) sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb (alebo zostupne podľa ponúkaných cien). Ponuky s najnižšími úrovňami úrokových sadzieb (najvyššími úrovňami cien) sa uspokojujú ako prvé a potom sa postupne akceptujú ponuky s vyššími úrokovými sadzbami (nižšími cenovými ponukami) až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť stiahnutý. Ak pri najvyššej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (najnižšej cene) (t. j. úrokovej sadzbe/cene) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu čiastku, ktorá má byť pridelená, táto zostávajúca čiastka sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej čiastky, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu (pozri box 5). Na vydanie dlhových cenných papierov sa objem pridelený každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližší násobok menovitej hodnoty dlhových cenných papierov. Pre ostatné operácie na stiahnutie likvidity sa suma pridelená každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližšie euro.

ECB sa môže rozhodnúť, že pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pridelí každému úspešnému ponúkajúcemu minimálny objem.

c) Tendre devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou na dodanie likvidity sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných swapových bodov [33] Kotácie swapových bodov sú zoradené vzostupne s prihliadnutím na algebrické znamienko ponuky, ktoré závisí od algebrického znaku rozdielu úrokovej sadzby medzi cudzou menou a eurom. Ak je pri splatnosti swapu úroková sadzba cudzej meny vyššia ako zodpovedajúca úroková sadzba pre euro, kotácia swapového bodu je kladná (t. j. euro je kótované voči cudzej mene s prémiou). Ak je úroková miera cudzej meny nižšia ako zodpovedajúca úroková miera pre euro, kotácia swapového bodu je záporná (t. j. euro je kótované voči cudzej mene s diskontom).. Ponuky s najnižšími ponúkanými swapovými bodmi sa uspokojujú ako prvé, potom sa postupne akceptujú ponuky s vyššími swapovými bodmi až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorý má byť pridelený. Ak pri ponuke s najvyšším akceptovaným swapovým bodom (t. j. hraničnej ponuke swapových bodov) súhrnná čiastka ponúk prevýši zostávajúcu čiastku, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky v pomere zostávajúcej čiastky, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničným swapovým bodom (pozri box 6). Objem pridelený každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Pri prideľovaní v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pre devízové swapy na stiahnutie likvidity sú ponuky zoradené zostupne podľa ponúkaných swapových bodov. Ponuky s najvyššími swapovými bodmi sa uspokojujú ako prvé, potom sa postupne akceptujú nižšie ponuky swapových bodov až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorá má byť pridelená. Ak pri najnižšej akceptovanej kotácii swapového bodu (t. j. hraničná kotácia swapových bodov) súhrnný objem ponúk prevýši zostávajúcu čiastku, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca čiastka pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej čiastky, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk pri hraničnej kotácii swapového bodu (pozri box 6). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

d) Druh aukcie

Pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môže Eurosystém využiť buď aukciu s jednotnou sadzbou, alebo s viacerými sadzbami. V aukcii s jednotnou sadzbou (holandská aukcia) sa prideľovaná úroková sadzba/cena/swapový bod, ktorá sa uplatňuje na všetky uspokojené ponuky, rovná hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovému bodu (t. j. hodnote, pri ktorej sa vyčerpá celková prideľovaná suma). Pri aukcii s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) sa prideľuje sadzba/cena/swapové body podľa individuálnych ponúknutých úrokových sadzieb/cien/swapových bodov.

5.1.6. Oznámenie výsledkov tendra

Výsledky štandardných a rýchlych tendrov sa oznamujú verejne prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť výsledok pridelenia zmluvným stranám bez prístupu k službám tlačových agentúr aj priamo. Správa o výsledku verejného tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

- referenčné číslo tendra,

- deň konania tendra,

- typ obchodu,

- splatnosť obchodu,

- celkový objem ponúk predložených zmluvnými stranami Eurosystému,

- počet ponúkajúcich (zúčastnených) zmluvných strán,

- meny obchodu (v prípade devízových swapov),

- celkový akceptovaný objem,

- percento pridelenia (v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou),

- spotový (pohotový) výmenný kurz (v prípade devízových swapov),

- posledný akceptovaný úrok/cenu/swapový bod a percento pridelenia pri hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovom bode (v prípade tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou),

- najnižšiu, najvyššiu úrokovú sadzbu a vážený priemer úrokovej sadzby prideleného (umiestneného) objemu (v prípade aukcií s viacerými úrokovými sadzbami),

- deň začatia a deň splatnosti obchodu alebo deň emisie a splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov),

- minimálnu individuálnu pridelenú sumu (ak je stanovená),

- minimálny pomer pridelenia (ak je stanovený),

- denomináciu dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov),

- ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

Národné centrálne banky potvrdia jednotlivé výsledky pridelenia úspešným zmluvným stranám priamo.

5.2. Postupy dvojstranných obchodov

a) Všeobecné poznámky

Národné centrálne banky môžu vykonávať operácie na základe dvojstranných obchodov [34] Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné obchody vykonávať aj ECB.. Tieto postupy sa môžu využívať v dolaďovacích obchodoch na voľnom trhu a v štrukturálnych priamych obchodoch. Všeobecne sa definujú ako postupy, pri ktorých Eurosystém realizuje obchod s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi dvoma typmi dvojstranných obchodov: obchody, pri ktorých zmluvné strany priamo kontaktuje Eurosystém, a obchody, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

b) Priamy kontakt so zmluvnými stranami

Pri tomto postupe národné centrálne banky kontaktujú jednu alebo niekoľko domácich zmluvných strán, vyberaných podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2. Podľa presných pokynov vydaných ECB národné centrálne banky rozhodnú, či uzavrú so zmluvnými stranami obchod. Obchody sa vysporiadajú prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Ak by Rada guvernérov ECB rozhodla, že za výnimočných okolností môže dvojstranné obchody vykonávať aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB), postupy pre takéto obchody by sa zodpovedajúco upravili. V tomto prípade by ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) priamo kontaktovala jednu alebo niekoľko zmluvných strán v eurozóne, ktoré boli vybrané podľa kritérií stanovených v časti 2.2. ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) by rozhodla, či uzavrie so zmluvnými stranami obchod. Aj v tomto prípade by sa však obchody vysporiadavali decentralizovane prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Dvojstranné obchody prostredníctvom priameho kontaktu so zmluvnými stranami sa môžu použiť pri reverzných obchodoch, priamych obchodoch, devízových swapoch a pri prijímaní termínovaných vkladov.

c) Obchody vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu

Národné centrálne banky môžu vykonávať priame obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu. Počet zmluvných strán pre tieto obchody nie je a priori obmedzený a postupy sa prispôsobujú trhovým zvyklostiam pre obchodované dlhové nástroje. Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) vykonávať priame dolaďovacie obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

d) Vyhlasovanie dvojstranných obchodov

Dvojstranné obchody sa obvykle vopred verejne nevyhlasujú. ECB môže tiež rozhodnúť, že výsledky dvojstranných obchodov verejne neoznámi.

e) Dni obchodov

ECB môže rozhodnúť o tom, že dolaďovacie dvojstranné obchody bude uskutočňovať v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na týchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

Priame dvojstranné obchody na štrukturálne účely sa zvyčajne vykonávajú a zúčtovávajú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB vo všetkých členských štátoch.

5.3. Postupy zúčtovania

5.3.1. Všeobecné poznámky

Peňažné transakcie v rámci využitia automatických operácií Eurosystému alebo obchodov na voľnom trhu sa zúčtovávajú na účtoch zmluvných strán v národných centrálnych bankách (alebo na účtoch zúčtovacích bánk, ktoré sa zúčastňujú v systéme TARGET). Peňažné transakcie sa zúčtovávajú iba po (alebo v momente) konečnom prevode podkladových aktív. To znamená, že podkladové aktíva musia byť uložené na majetkovom účte cenných papierov v národných centrálnych bankách vopred alebo zúčtované v uvedených národných centrálnych bankách v priebehu dňa na základe dodania oproti platbe (DPP). Prevod podkladových aktív sa vykonáva prostredníctvom majetkových účtov zmluvných strán na zúčtovanie cenných papierov, pričom systémy zúčtovania cenných papierov (SSS) musia spĺňať minimálne štandardy ECB [35] Opis štandardov na používanie akceptovateľných SSS v eurozóne a aktualizovaný zoznam akceptovateľných prepojení medzi týmito systémami je na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).. Účastníci, ktorí nemajú majetkový účet cenných papierov v úschove v národnej centrálnej banke alebo účet na zúčtovanie cenných papierov v SSS, ktorý spĺňa minimálne štandardy ECB, môžu zúčtovávať obchody s podkladovými aktívami prostredníctvom účtu na zúčtovanie cenných papierov alebo prostredníctvom majetkového účtu cenných papierov v úschove v korešpondenčnej úverovej inštitúcii.

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa postupov zúčtovania sú vymedzené v zmluvných ustanoveniach uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) pre konkrétne nástroje menovej politiky. V národných centrálnych bankách môžu byť medzi postupmi zúčtovania mierne odlišnosti v dôsledku rozdielov v národnom práve a v prevádzkových pravidlách.

5.3.2. Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu založené na štandardných tendroch (t. j. hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody) sa obvykle vysporadúvajú v prvý deň nasledujúci po dni uzavretia obchodu, v ktorom sú otvorené všetky príslušné národné systémy RTGS a všetky príslušné SSS. Eurosystém sa zásadne usiluje vysporiadať transakcie týkajúce sa jeho obchodov na voľnom trhu v tom istom čase vo všetkých členských štátoch so všetkými zmluvnými stranami, ktoré poskytli dostatočné podkladové aktíva. V dôsledku prevádzkových obmedzení a technických vlastností SSS sa však načasovanie zúčtovania obchodov na voľnom trhu v rámci dňa môže v eurozóne líšiť. Čas zúčtovania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa obvykle zhoduje s časom úhrady predchádzajúcej operácie so zodpovedajúcou splatnosťou.

Eurosystém sa snaží vysporiadať obchody na voľnom trhu založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch v deň obchodu. Eurosystém však môže z prevádzkových dôvodov príležitostne uplatňovať pre tieto obchody iné dni zúčtovania, najmä pre priame obchody (na dolaďovacie, ako aj na štrukturálne účely) a devízové swapy (pozri tabuľku 3).

TABUĽKA 3

Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému [37]

Nástroj menovej politiky | Deň zúčtovania pre obchody založené na štandardných tendroch | Deň zúčtovania pre obchody založené na rýchlych tendroch alebo dvojstranných obchodoch |

REPO obchod | T+1 | T |

Priame obchody | - | Podľa trhových zvyklostí pre podkladové aktíva |

Emisia dlhových cenných papierov | T+1 | - |

Devízové swapy | - | T, T + 1 alebo T + 2 |

Prijímanie termínovaných vkladov | - | T |

5.3.3. Postupy na konci dňa

Postupy na konci dňa sú vymedzené v dokumentácii k národným systémom RTGS a k systému TARGET. Čas uzávierky systému TARGET je spravidla 18.00 h času ECB (SEČ). Po čase uzávierky sa v národných systémoch RTGS neakceptujú žiadne ďalšie platobné príkazy na spracovanie, i keď sa zostávajúce platobné príkazy akceptované pred časom uzavretia ešte stále spracúvajú. Žiadosti zmluvných strán o prístup k jednodňovým refinančným obchodom alebo k jednodňovým sterilizačným obchodom musia byť predložené príslušným národným centrálnym bankám najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení prevádzkového dňa systému TARGET [36] Termín na požiadanie o prístup k automatickým operáciám Eurosystému sa odkladá o ďalších 30 minút v posledný pracovný deň periódy udržiavania minimálnych rezerv Eurosystému..

Akékoľvek záporné zostatky na zúčtovacích účtoch (v národných systémoch RTGS) akceptovateľných zmluvných strán, zostávajúce po ukončení kontrolných postupov na konci dňa, sa automaticky považujú za žiadosť o prístup k jednodňovým refinančným obchodom (pozri časť 4.1).

KAPITOLA 6

6. AKCEPTOVATEĽNÉ AKTÍVA

6.1. Všeobecné poznámky

Článok 18.1 Štatútu ESCB umožňuje ECB a národným centrálnym bankám obchodovať na finančných trhoch, a to prostredníctvom priamych nákupov a predajov podkladových aktív alebo na základe dohôd o spätnom odkúpení a vyžaduje, aby všetky úverové operácie Eurosystému boli zabezpečené primeranou zábezpekou. V dôsledku toho všetky operácie Eurosystému na dodanie likvidity sú založené na podkladových aktívach, ktoré zmluvné strany poskytnú buď vo forme prevodu vlastníctva aktív (v prípade priamych obchodov alebo dohôd o spätnom odkúpení), alebo vo forme blokácie príslušného aktíva (v prípade kolateralizovaných úverov) [37] Aj priame a reverzné obchody na voľnom trhu na stiahnutie likvidity sú založené na podkladových aktívach. Pre podkladové aktíva použité v reverzných obchodoch na voľnom trhu na stiahnutie likvidity sú kritériá akceptovateľnosti totožné s kritériami uplatňovanými na podkladové aktíva používané v reverzných obchodoch voľného trhu na dodanie likvidity. V obchodoch na stiahnutie likvidity sa však neuplatňujú zrážky pri ocenení..

S cieľom chrániť Eurosystém pred vznikom strát spôsobených výkonom operácií menovej politiky, zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so zmluvnými stranami a zvýšiť prevádzkovú efektívnosť musia podkladové aktíva spĺňať určité kritériá, aby boli akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému.

Uznáva sa, že zosúladenie kritérií akceptovateľnosti v celej eurozóne by prispelo k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania a prevádzkovej efektívnosti. Súčasne sa musí venovať náležitá pozornosť rozdielom vo finančných štruktúrach jednotlivých členských štátov. Preto sa hlavne na interné účely Eurosystému rozlišujú dve kategórie aktív akceptovaných pre operácie menovej politiky Eurosystému. Tieto dve kategórie sa označujú ako aktíva "prvého stupňa" a aktíva "druhého stupňa":

- aktíva prvého stupňa pozostávajú z obchodovateľných dlhových nástrojov spĺňajúcich jednotné kritériá akceptovateľnosti, platné v celej eurozóne, ktoré stanovila ECB,

- aktíva druhého stupňa pozostávajú z dodatočných aktív, obchodovateľných a neobchodovateľných, obzvlášť dôležitých pre národné finančné trhy a bankové systémy, pre ktoré kritériá akceptovateľnosti stanovujú národné centrálne banky pri dodržaní minimálnych kritérií akceptovateľnosti, stanovených ECB. Špecifické kritériá akceptovateľnosti pre aktíva druhého stupňa, uplatňované príslušnými národnými centrálnymi bankami, musí schváliť ECB.

Medzi týmito dvoma stupňami sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o kvalitu aktív a ich akceptovateľnosť pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému (s výnimkou skutočnosti, že aktíva druhého stupňa Eurosystém obvykle nepoužíva v priamych obchodoch). Aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému sa môžu použiť aj ako podkladové aktíva pre vnútrodenný úver.

Aktíva prvého a aktíva druhého stupňa podliehajú opatreniam na kontrolu rizika, stanoveným v časti 6.4.

Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnom základe, t. j. môžu získavať finančné prostriedky z národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo tak, že využívajú aktíva umiestnené v inom členskom štáte (pozri časť 6.6).

6.2. Aktíva prvého stupňa

ECB stanovuje a vedie zoznam aktív prvého stupňa. Tento zoznam je prístupný verejnosti [38] Zoznam býva zverejnený a denne aktualizovaný na internetovej stránke ECB (www.ecb.int)..

Dlhové cenné papiere vydané ECB sú evidované ako aktíva prvého stupňa. Dlhové cenné papiere vydané národnými centrálnymi bankami pred prijatím eura v príslušnom členskom štáte sú tiež zaradené do zoznamu aktív prvého stupňa.

Na aktíva prvého stupňa sa uplatňujú tieto kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku č. 4):

- musia to byť dlhové nástroje, ktoré: a) znejú na pevne stanovenú výšku istiny, neviazanú na nijaké podmienky, a b) majú kupón, ktorého výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho by kupón mal byť: i) nulový kupón, ii) kupón s pevnou úrokovou sadzbou alebo iii) kupón s pohyblivou úrokovou sadzbou viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu v ratingovom hodnotení emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu. Tieto charakteristiky sa musia zachovať až do splatenia dlhopisu [39] Dlhové nástroje udeľujúce práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných dlhových nástrojov toho istého emitenta (alebo v rámci štruktúrovanej emisie podriadené ostatným tranžiam tej istej emisie), sú z aktív prvého stupňa vylúčené.,

- musia spĺňať požiadavku vysokej kvality. Pri posudzovaní bonity dlhových nástrojov ECB berie do úvahy okrem iného aj hodnotenia ratingových agentúr, ktoré sú k dispozícii, záruky poskytnuté finančne silnými ručiteľmi [40] Ručitelia musia mať sídlo v EHP., ako aj určité inštitucionálne kritériá, ktoré by mali zabezpečiť držiteľom nástrojov obzvlášť vysokú ochranu [41] Dlhové nástroje vydané úverovými inštitúciami, ktoré presne nespĺňajú kritériá stanovené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikov pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 88/220/EHS z 22. marca 1988, Ú. v. ES L 100, 19.4.1988, s. 31, smernicou 2001/107/ES z 21. januára 2002, Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s. 20, a smernicou 2001/108/ES z 21. januára 2002, Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s. 35, sú akceptované ako aktíva prvého stupňa iba vtedy, ak je každej emisii ako takej pridelené hodnotenie (od ratingovej agentúry), ktoré uvádza v súvislosti s Eurosystémom, že dlhový nástroj spĺňa požiadavku vysokej kvality. Akceptovateľnosť dlhových nástrojov emitovaných v rámci programu emisie sa posudzuje na základe individuálneho ratingového hodnotenia pre každú jednotlivú emisiu v tomto programe.. Záruka sa bude považovať za prijateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručil za záväzky emitenta v súvislosti s výplatou istiny, úroku a akýchkoľvek iných čiastok splatných na základe dlhového nástroja ich držiteľom, až kým nebudú úplne vyrovnané. Záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od vlastnej dlhovej povinnosti). Záruky, ktoré poskytli verejnoprávne inštitúcie oprávnené ukladať dane, by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by mali inak zabezpečiť okamžitú a včasnú výplatu po omeškaní. Záväzky ručiteľa v rámci záruky musia byť prinajmenšom rovnocenné (pari passu) so všetkými ostatnými nezaistenými záväzkami ručiteľa. Záruka sa musí riadiť právom členského štátu EÚ a musí byť právne platná, záväzná a vymáhateľná [42] Požiadavka vymáhateľnosti podlieha všetkým zákonom o konkurze a vyrovnaní, všeobecným zásadám zvykového práva a iným podobným zákonom a zásadám uplatniteľným na ručiteľa a ovplyvňujúcim práva veriteľa voči ručiteľovi vo všeobecnosti. voči ručiteľovi. Právne potvrdenie týkajúce sa právnej platnosti, záväznej účinnosti a vymáhateľnosti [43] Ak je ručiteľ zriadený v inej jurisdikcii, ako je jurisdikcia práva upravujúceho záruku, právne potvrdenie tiež musí potvrdzovať, že záruka je platná a vymáhateľná na základe práva, ktoré upravuje zriadenie ručiteľa. záruky sa bude musieť predkladať v takej forme a s takým obsahom, aby bolo prijateľné pre Eurosystém [44] Právne potvrdenie by sa malo predkladať na posúdenie NCB, ktorá vykazuje určité aktívum podporené zárukou na zaradenie do zoznamu akceptovateľných aktív. NCB vykazujúca určité aktívum je obvykle NCB krajiny, v ktorej bude aktívum vedené v registri, obchodované alebo kótované. V prípade viacnásobného záznamu v registri by akékoľvek otázky mali byť adresované horúcej linke ECB pre oprávnené aktíva na: Eligible-Assets-hotline@ecb.int., a to ešte predtým, ako sa bude posudzovať akceptovateľnosť aktíva podporeného zárukou. Potreba právneho potvrdenia sa neuplatňuje na záruky poskytované v súvislosti s dlhovými nástrojmi s individuálnym ratingom aktíva alebo na záruky poskytnuté verejnoprávnymi inštitúciami oprávnenými vymáhať dane,

- musia byť prevoditeľné v zaknihovanej podobe,

- musia byť uložené/registrované (emitované) v centrálnej banke alebo u centrálneho depozitára cenných papierov (CDCP), spĺňajúceho minimálne štandardy stanovené ECB, ktoré majú sídlo v EHP. Musia byť vedené (zúčtované) v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo SSS, ktorý spĺňa štandardy stanovené ECB (aby bezchybnosť a realizácia podliehali právu krajiny eurozóny). Ak centrálny depozitár cenných papierov, do ktorého sú cenné papiere emitované (CDCP), a systém zúčtovania cenných papierov (SSS), v ktorom je aktívum vedené, nie sú totožné, potom sa tieto dve inštitúcie musia spojiť prostredníctvom prepojenia schváleného ECB [45] Opis štandardov na používanie akceptovateľných SSS v eurozóne a aktualizovaný zoznam akceptovateľných prepojení medzi týmito systémami je na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).,

- musia byť denominované v eurách [46] Euro ako také alebo vyjadrené ako národná denominácia.,

- musia byť emitované (alebo prípadne garantované) subjektmi, ktoré majú sídlo v EHP [47] Požiadavka, že emitujúci subjekt musí mať sídlo v EHP, sa nevzťahuje na medzinárodné a nadnárodné inštitúcie.,

- musia byť vedené v registri alebo kótované na regulovanom trhu, tak ako je vymedzené v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov [48] Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27., alebo vedené v registri, kótované alebo obchodované na určitých neregulovaných trhoch, tak ako to stanovila ECB [49] Dlhové nástroje vydané úverovými inštitúciami, ktoré presne nespĺňajú kritériá stanovené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikov pre kolektívne investovanie do cenných papierov (UCITS), v znení doplnkov a zmien, sú akceptované v prvom stupni iba vtedy, ak sú registrované alebo kótované na regulovanom trhu, tak ako je vymedzený v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov.. Okrem toho ECB môže brať do úvahy pri stanovovaní akceptovateľnosti jednotlivých dlhových nástrojov aj likviditu trhu.

[51] kontrolou, ktorá znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskou spoločnosťou vo všetkých prípadoch uvedených v článku 1 ods. 1 a 2 smernice 83/349/EHS alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom; akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti sa tiež považuje za dcérsku spoločnosť materského podniku, ktorý je na čele týchto spoločností. Situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických trvalo spojené s jednou a tou istou osobou riadiacim vzťahom, sa tiež považuje za situáciu úzkej väzby medzi takými osobami." [52] Toto ustanovenie sa neuplatňuje na: i) úzke väzby medzi zmluvnou stranou a štátnymi orgánmi krajín EHP, ii) obchodné zmenky, za ktoré je okrem zmluvnej strany zodpovedný najmenej jeden subjekt (iný ako úverová inštitúcia), iii) dlhové nástroje, ktoré presne spĺňajú kritériá stanovené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikov pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov (UCITS), v znení doplnkov a zmien, alebo iv) prípady, v ktorých sú dlhové nástroje chránené špecifickými právnymi zárukami porovnateľnými s iii)..

Napriek zaradeniu do zoznamu aktív prvého stupňa národné centrálne banky môžu rozhodnúť o neakceptovaní týchto nástrojov ako podkladových aktív:

- dlhových nástrojov splatných pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva [53] Ak by národné centrálne banky umožnili využívanie nástrojov so splatnosťou kratšou ako splatnosť operácií menovej politiky, pre ktoré slúžia ako podkladové aktíva, zmluvné strany by boli požiadané, aby nahradili také aktíva, a to pri splatnosti alebo pred splatnosťou.,

- dlhových nástrojov s príjmovým tokom (napr. kupónovou platbou) počas obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva.

Všetky aktíva prvého stupňa musia byť využiteľné v cezhraničnom kontexte v celej eurozóne. Znamená to, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné využívať také aktíva buď prostredníctvom spojení so svojimi domácimi SSS, alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dojednaní, aby mohli získať úver od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (pozri časť 6.6).

Aktíva prvého stupňa sú akceptovateľné pre všetky operácie menovej politiky založené na podkladových aktívach, t. j. pre reverzné a priame obchody na voľnom trhu a jednodňové refinančné obchody.

6.3. Aktíva druhého stupňa

Okrem dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú kritériá akceptovateľnosti ako aktíva prvého stupňa, národné centrálne banky môžu považovať za akceptovateľné aj iné aktíva, aktíva druhého stupňa, ktoré sú obzvlášť dôležité pre ich národné finančné trhy a bankové systémy. Kritériá akceptovateľnosti pre aktíva druhého stupňa ustanovujú národné centrálne banky v súlade s minimálnymi kritériami akceptovateľnosti uvedenými ďalej. Špecifické národné kritériá akceptovateľnosti musí schváliť ECB. Národné zoznamy akceptovateľných aktív druhého stupňa stanovujú a vedú národné centrálne banky. Tieto zoznamy sú prístupné verejnosti [54] Tieto zoznamy sú zverejňované a denne aktualizované na internetovej stránke ECB (www.ecb.int). Pri neobchodovateľných aktívach druhého stupňa a dlhových nástrojoch s obmedzenou likviditou a osobitnými znakmi môžu národné centrálne banky rozhodnúť, že neuverejnia informácie o jednotlivých emisiách, emitentoch/dlžníkoch alebo ručiteľoch vo svojich národných zoznamoch aktív druhého stupňa, ale poskytnú alternatívne informácie, aby zabezpečili, že zmluvné strany v celej eurozóne môžu ľahko zistiť oprávnenosť konkrétneho aktíva..

Aktíva druhého stupňa musia spĺňať tieto minimálne kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

- môže ísť o dlhové nástroje (obchodovateľné alebo neobchodovateľné), ktoré majú: a) fixnú bezpodmienečnú výšku istiny a b) kupón, ktorého výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho by kupón mal byť: i) nulový, ii) s pevnou úrokovou sadzbou alebo iii) s pohyblivou úrokovou sadzbou viazanou na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu v ratingovom hodnotení emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu. Tieto charakteristiky sa musia zachovať až do splatenia dlhopisu. Môžu to byť tiež akcie (obchodované na regulovanom trhu, ako je vymedzené v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov [55] Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27.). Akcie vydané úverovými inštitúciami a dlhové nástroje vydané úverovými inštitúciami, ktoré presne nespĺňajú kritériá stanovené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) [56] Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3., zmenenej a doplnenej smernicou Rady 88/220/EHS z 22. marca 1988 [57] Ú. v. ES L 100, 19.4.1988, s. 31., smernicou 2001/107/ES z 21. januára 2002 [58] Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s. 20. a smernicou 2001/108/ES z 21. januára 2002 [59] Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s. 35., obvykle nie sú akceptovateľné na zaradenie do zoznamu aktív druhého stupňa. ECB však môže povoliť národným centrálnym bankám, aby takéto aktíva zaradili do svojho zoznamu aktív druhého stupňa s výhradou splnenia určitých podmienok a obmedzení,

TABUĽKA 4

Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

Kritériá | Prvý stupeň (tier 1) | Druhý stupeň (tier 2) |

Typ aktíva | Dlhové cenné papiere ECBIné obchodovateľné dlhové nástroje | Obchodovateľné dlhové nástrojeNeobchodovateľné dlhové nástrojeAkcie obchodované na regulovanom trhu |

Postupy zúčtovania | Nástroje musia byť centrálne uložené v zaknihovanej podobe v národných centrálnych bankách alebo SSS spĺňajúcich minimálne štandardy ECB | Aktíva musia byť ľahko prístupné národnej centrálnej banke, ktorá ich zaradila do svojho zoznamu aktív druhého stupňa |

Typ emitenta | Centrálne bankyVerejný sektorSúkromný sektorNárodné a nadnárodné inštitúcie | Verejný sektorSúkromný sektor |

Bonita cenného papiera | ECB musí považovať cenný papier za aktívum vysokej kvality (čo by mohlo znamenať napríklad záruku ručiteľa z EHP, ktorého ECB pokladá za finančne silného) | Národná centrálna banka, ktorá zaradila cenný papier do svojho zoznamu aktív druhého stupňa, ho musí považovať za aktívum vysokej kvality (čo by mohlo znamenať napríklad záruku ručiteľa z eurozóny, ktorého národná centrálna banka, ktorá zaradila cenný papier do zoznamu aktív druhého stupňa, považuje za finančne silného) |

Sídlo emitenta (prípadne ručiteľa) | EHP | Eurozóna |

Umiestnenie aktíva | Miesto emisie: EHPMiesto zúčtovania: eurozóna | Eurozóna |

Mena | Euro | Euro |

Cezhraničné využitie | Áno | Áno |

- musia to byť záväzky z dlhopisov voči subjektom alebo kmeňové akcie subjektov (alebo byť zabezpečené subjektmi), ktoré národná centrálna banka, ktorá zaradila aktíva do zoznamu aktív druhého stupňa, považuje za finančne silné. Záruka sa bude považovať za prijateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručil za záväzky v súvislosti s výplatou istiny, úroku a akýchkoľvek iných čiastok splatných držiteľom aktíva, až kým nebudú úplne vyrovnané. Záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od vlastnej dlhovej povinnosti). Záruky, ktoré poskytli verejnoprávne inštitúcie oprávnené ukladať dane, by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by mali inak zabezpečiť okamžitú a včasnú výplatu po omeškaní. Záväzky ručiteľa musia byť prinajmenšom rovnocenné (pari passu) so všetkými ostatnými nezaistenými záväzkami ručiteľa. Záruka sa musí riadiť právom členského štátu EÚ a musí byť právne platná, záväzná a vymáhateľná [60] Požiadavka vymáhateľnosti podlieha akýmkoľvek zákonom o konkurze a vyrovnaní, všeobecným zásadám zvykového práva a iným podobným zákonom a zásadám uplatniteľným na ručiteľa a ovplyvňujúcim práva veriteľa voči ručiteľovi vo všeobecnosti. voči ručiteľovi. Právne potvrdenie týkajúce sa právnej platnosti, záväznej účinnosti a vymáhateľnosti [61] Ak je ručitel zriadený v inej jurisdikcii, ako je jurisdikcia práva upravujúceho záruku, právne potvrdenie tiež musí potvrdzovať, že záruka je platná a vymáhateľná na základe práva, ktoré upravuje zriadenie ručiteľa. záruky sa bude musieť predkladať v takej forme a s takým obsahom, aby bolo prijateľné pre Eurosystém [62] Právne potvrdenie by sa malo predkladať na posúdenie NCB, ktorá vykazuje určité aktívum podporené zárukou na zaradenie do zoznamu akceptovateľných aktív. NCB vykazujúca určité aktívum je obvykle NCB krajiny, v ktorej bude aktívum vedené v registri, obchodované alebo kótované. V prípade viacnásobného záznamu v registri by akékoľvek otázky mali byť adresované horúcej linke ECB pre akceptovateľné aktíva na: Eligible-Assets-hotline@ecb.int., a to ešte predtým, ako sa bude posudzovať akceptovateľnosť aktíva podporeného zárukou. Potreba právneho potvrdenia sa neuplatňuje na záruky poskytované v súvislosti s dlhovými nástrojmi s individuálnym ratingovým hodnotením aktíva alebo na záruky poskytnuté verejnoprávnymi inštitúciami oprávnenými ukladať dane,

- pre národnú centrálnu banku, ktorá zaradila aktíva do zoznamu aktív druhého stupňa, musia byť ľahko prístupné,

- musia byť umiestnené v eurozóne (takže bezchybnosť a realizácia podliehajú právu krajiny eurozóny),

- musia byť denominované v eurách [63] Euro alebo jeho denominácia v národnej mene.,

- musia byť emitované (alebo zaručené) subjektmi, ktoré majú sídlo v eurozóne.

[65] kontrolou, ktorá znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskou spoločnosťou vo všetkých prípadoch uvedených v článku 1 ods. 1 a 2 smernice 83/349/EHS alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom; akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti sa tiež považuje za dcérsku spoločnosť materskej spoločnosti, ktorá je na čele týchto spoločností.Situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb v trvalom vzťahu s jednou a tou istou osobou riadiacim vzťahom, sa tiež považuje za situáciu ustanovujúcu úzke väzby medzi takými osobami." [66] Podobne ako u aktív prvého stupňa toto ustanovenie sa neuplatňuje na: i) úzke väzby medzi zmluvnou stranou a štátnymi orgánmi krajín EHP (vrátane prípadu, keď je ručiteľom emitenta štátny orgán), ii) obchodné zmenky, za ktoré je okrem zmluvnej strany zodpovedný najmenej jeden subjekt (iný ako úverová inštitúcia), iii) dlhové nástroje, ktoré presne spĺňajú kritériá stanovené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikov pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov (UCITS), v znení zmien a doplnkov, alebo iv) prípady, v ktorých sú dlhové nástroje chránené špecifickými právnymi zábezpekami porovnateľnými s iii)..

Napriek prijatiu do zoznamu aktív druhého stupňa národné centrálne banky môžu rozhodnúť o neakceptovaní nasledujúcich nástrojov ako podkladových aktív:

- dlhových nástrojov splatných pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva [67] Podobne ako u aktív prvého stupňa, ak by národné centrálne banky umožnili používanie nástrojov so splatnosťou kratšou ako operácie menovej politiky, pre ktoré slúžia ako podkladové aktíva, zmluvné strany by boli požiadané, aby také aktíva pri ich splatnosti alebo pred splatnosťou nahradili.,

- dlhových nástrojov s príjmovým tokom (napr. kupónovou platbou) počas obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva,

- kmeňových akcií s platbou akéhokoľvek druhu alebo akýmkoľvek iným právom s nimi spojeným, ktoré môže ovplyvniť ich vhodnosť ako podkladových aktív počas obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa použili ako podkladové aktíva.

Všetky aktíva druhého stupňa musia byť použiteľné v cezhraničnom kontexte v celej eurozóne. To znamená, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné využívať také aktíva buď prostredníctvom prepojení s ich domácimi SSS, alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dohôd, aby mohli získať finančné prostriedky od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (pozri časť 6.6).

Aktíva druhého stupňa sú akceptovateľné pre reverzné obchody na voľnom trhu a jednodňové refinančné obchody. V priamych obchodoch Eurosystému sa bežne nepoužívajú.

6.4. Opatrenia na kontrolu rizika

Opatrenia na kontrolu rizika sa uplatňujú na aktíva, ktoré slúžia ako podklad pre operácie menovej politiky Eurosystému, aby chránili Eurosystém proti riziku finančnej straty, ak sa podkladové aktíva musia predať vzhľadom na platobnú neschopnosť zmluvnej strany. Opatrenia na kontrolu rizika, ktoré má Eurosystém k dispozícii, sú opísané v boxe 7.

+++++ TIFF +++++

6.4.1. Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa

Eurosystém uplatňuje špecifické opatrenia na kontrolu rizika podľa druhu podkladových aktív, ktoré poskytne zmluvná strana. Príslušné opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa stanovuje ECB. Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva prvého stupňa sú všeobecne zosúladené v celej eurozóne [68] V dôsledku prevádzkových rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi v súvislosti s postupmi pri doručovaní podkladových aktív zmluvnými stranami do národných centrálnych bánk (vo forme spoločného fondu záruk založených v národnej centrálnej banke alebo dohôd o spätnom odkúpení, založených na jednotlivých aktívach špecifikovaných pre každú transakciu) sa môžu vyskytnúť menšie rozdiely so zreteľom na časový rozvrh oceňovania a iné prevádzkové znaky rámca kontroly rizika.. Rámec kontroly rizika pre aktíva prvého stupňa zahŕňa tieto hlavné prvky:

- Podľa klasifikácie emitenta a druhu cenného papiera sa akceptovateľné aktíva prvého stupňa zadeľujú do jednej zo štyroch kategórií s klesajúcou likviditou. Zadeľovanie akceptovateľných aktív do štyroch kategórií likvidity je opísané v boxe 8.

+++++ TIFF +++++

- Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení ("haircuts"). Zrážky sa realizujú tak, že od trhovej hodnoty podkladového aktíva sa odpočíta určité percento. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti a kupónovej štruktúry dlhových nástrojov, tak ako je to opísané v boxoch 9 a 10.

+++++ TIFF +++++

- Zrážky pri ocenení uplatňované na nástroje prvého stupňa s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a nástroje s nulovým kupónom sú opísané v boxe 9 [69] Úrovne zrážok pri ocenení uplatňované na cenné papiere s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou sú tiež uplatniteľné na dlhové nástroje, ktorých kupón je viazaný na zmenu v ratingovom hodnotení samotného emitenta, alebo na dlhopisy viazané na infláciu.,

- Zrážky pri ocenení uplatňované na všetky nástroje prvého stupňa s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou sú rovnaké pre všetky kategórie likvidity a sú opísané v boxe 10.

+++++ TIFF +++++

- Zrážka uplatňovaná na dlhové nástroje s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou [70] Výplata kupónu sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak je kupón viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu a ak obdobie opätovného nastavenia, zodpovedajúce tomuto kupónu, netrvá dlhšie ako jeden rok. Výplaty kupónov, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa spracúvajú ako platby s pevnou sadzbou, pričom príslušná splatnosť pre zrážku je zostatková splatnosť dlhového nástroja. zodpovedá zrážke uplatňovanej na nástroje s pevným kupónom so splatnosťou od nula do jedného roka v kategórii likvidity, do ktorej je nástroj zaradený.

- Opatrenia na kontrolu rizika, uplatňované na dlhový nástroj s viac ako jedným typom výplaty kupónu, závisia iba od výplat kupónu počas zostávajúcej životnosti nástroja. Zrážka pri ocenení uplatňovaná na taký nástroj sa stanoví takisto ako najvyššie zrážky uplatniteľné na dlhové nástroje s rovnakou zostatkovou splatnosťou a zohľadňujú sa výplaty kupónov ktoréhokoľvek typu vyskytujúceho sa počas zostávajúcej životnosti nástroja.

- V operáciách na stiahnutie likvidity sa zrážky pri ocenení neuplatňujú.

- V závislosti od právneho systému a národných operačných systémov umožnia národné centrálne banky použiť techniku združovania podkladových aktív (tzv. pooling) alebo techniku rezervácie (tzv. earmarking). V systémoch združovania aktív do spoločného fondu zmluvná strana vytvorí fond dostatočných podkladových aktív, ktoré sú k dispozícii centrálnej banke na pokrytie úverov prijatých od centrálnej banky, čo znamená, že jednotlivé aktíva sa neviažu na konkrétne úverové operácie. Naproti tomu v systéme rezervácie sa každá úverová operácia viaže na konkrétne identifikovateľné aktíva.

- Aktíva podliehajú dennému oceňovaniu. Národné centrálne banky denne vypočítavajú hodnotu podkladových aktív, pričom berú do úvahy zmeny v objemoch nesplatených úverov, zásady oceňovania vytýčené v časti 6.5 a požadované zrážky pri ocenení.

- Ak po ocenení podkladové aktíva prekročia prípustnú odchýlku, v ten deň dôjde k výzve na dodatočné vyrovnanie. Aby sa znížila frekvencia výziev na dodatočné vyrovnanie, národné centrálne banky môžu uplatniť hraničnú hodnotu (bod). Ak sa tento hraničný bod uplatní, predstavuje 0,5 % zo sumy dodanej likvidity. V závislosti od právneho systému národné centrálne banky môžu vyžadovať, aby sa výzvy na dodatočné vyrovnanie uskutočnili buď prostredníctvom dodania doplňujúcich aktív, alebo hotovostnou platbou. Znamená to, že ak hodnota podkladových aktív klesne pod dolný hraničný bod, zmluvné strany sú povinné dodať dodatočné aktíva (alebo hotovosť). Podobne, ak trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení prevýši horný hraničný bod, národné centrálne banky nadbytočné aktíva (alebo hotovosť) zmluvnej strane vrátia (pozri box 11).

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

- V systémoch združovania môžu zmluvné strany podkladové aktíva nahradzovať denne.

- V systémoch rezervácie môžu nahradzovanie podkladových aktív povoľovať národné centrálne banky.

- ECB môže kedykoľvek rozhodnúť o vyradení jednotlivých dlhových nástrojov zo zoznamu akceptovateľných nástrojov prvého stupňa [71] Ak sa v čase vyradenia zo zoznamu aktív prvého stupňa dlhový nástroj využíva v úverovom obchode Eurosystému, musí byť zo zoznamu odstránený čo najskôr..

6.4.2. Opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva druhého stupňa

Primerané opatrenia na kontrolu rizika pre aktíva druhého stupňa zostavuje tá národná centrálna banka, ktorá zaradila aktívum do svojho zoznamu aktív druhého stupňa. Uplatňovanie opatrení na kontrolu rizika zo strany národných centrálnych bánk podlieha schváleniu ECB. Eurosystém sa pri zavádzaní príslušných opatrení na kontrolu rizika zameriava na zabezpečenie podmienok rovnakého zaobchádzania pre aktíva druhého stupňa v celej eurozóne. V tomto rámci zrážky pri ocenení uplatňované na aktíva druhého stupňa vyjadrujú konkrétne riziká spojené s týmito aktívami a sú prinajmenšom také prísne ako zrážky pri ocenení uplatňované na aktíva prvého stupňa. Aktíva druhého stupňa sú zaradené do štyroch rôznych skupín zrážok vyjadrujúcich rozdiely v ich skutočných finančných charakteristikách a likvidite. Skupiny likvidity a zrážky pri ocenení pre aktíva druhého stupňa sú opísané v boxe 12.

+++++ TIFF +++++

Zaradenie aktív druhého stupňa do jednej z nasledujúcich skupín podľa likvidity navrhujú národné centrálne banky a podlieha schváleniu ECB:

1. Akcie

2. Obchodovateľné dlhové nástroje s obmedzenou likviditou

Do tejto kategórie patrí väčšina aktív druhého stupňa. I keď sa môžu vyskytovať určité rozdiely v stupni likvidity, aktíva sa vo všeobecnosti podobajú v tom, že majú malý sekundárny trh, ceny nemusia byť kótované denne a obchody bežného objemu môžu vytvárať cenové efekty.

3. Dlhové nástroje s obmedzenou likviditou a špeciálnymi vlastnosťami

Sú to aktíva, ktoré aj keď majú určité aspekty obchodovateľnosti, vyžadujú viac času na odpredaj na trhu. Platí to pre aktíva, ktoré sú všeobecne neobchodovateľné, ale majú zvláštne znaky, ktoré zavádzajú určitú obchodovateľnosť, napríklad trhové aukčné procedúry (ak je potrebné tieto aktíva odpredať) a ich denné oceňovanie.

4. Neobchodovateľné dlhové nástroje

Tieto nástroje sú v praxi neobchodovateľné, a preto majú malú alebo nijakú likviditu.

Pre aktíva druhého stupňa s kupónmi s pohyblivou sadzbou a dlhové nástroje s viac ako jedným typom výplaty kupónu sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako pre aktíva prvého stupňa, pokiaľ ECB nestanoví inak [72] Pre niektoré aktíva druhého stupňa s prvkami znovunastavenia úrokovej sadzby, pri ktorých sa znovunastavenie uskutočňuje jednoznačným a jasným spôsobom podľa trhových zvyklostí a podlieha schváleniu ECB, príslušnou splatnosťou je čas budúceho nastavenia..

Národné centrálne banky uplatňujú rovnaký hraničný bod (ak je to potrebné) na uskutočnenie výziev na dodatočné vyrovnanie pre aktíva druhého stupňa ako pre aktíva prvého stupňa. Okrem toho môžu národné centrálne banky uplatňovať obmedzenia na akceptáciu aktív druhého stupňa, vyžadovať dodatočné záruky a kedykoľvek rozhodnúť o odstránení jednotlivých aktív zo zoznamov aktív druhého stupňa.

6.5. Zásady oceňovania podkladových aktív

Eurosystém pri stanovovaní hodnoty podkladových aktív použitých v reverzných obchodoch uplatňuje tieto zásady:

- Pre každé akceptovateľné obchodovateľné aktívum prvého alebo druhého stupňa Eurosystém určí jediný referenčný cenový zdroj. To znamená, že pre aktíva registrované, kótované alebo obchodované na viac ako jednom trhu sa ako cenový zdroj pre príslušné aktívum využije iba jeden z týchto trhov.

- Eurosystém pre každý referenčný trh určí najreprezentatívnejšiu cenu, ktorá sa použije na výpočet trhovej hodnoty. Ak sa kótuje viac ako jedna cena, vezme sa najnižšia z týchto cien (obvykle cena nákupu).

- Hodnota obchodovateľných aktív sa vypočíta na základe najreprezentatívnejšej ceny pracovného dňa, ktorý predchádza dňu ocenenia.

- Ak pre určité aktívum neexistuje reprezentatívna cena v pracovný deň, ktorý predchádza dňu ocenenia, použije sa cena posledného obchodu. Ak nie je k dispozícii žiadna cena obchodu, národná centrálna banka určí cenu so zreteľom na poslednú identifikovanú cenu aktíva na referenčnom trhu.

- Trhová cena dlhového nástroja sa určí so započítaním alikvotného úroku.

- V závislosti od rozdielov v národných právnych systémoch a prevádzkových pravidlách sa môže zaobchádzanie s príjmovými tokmi (napr. výplatami kupónov) prijatého aktíva počas životnosti reverzného obchodu národnými centrálnymi bankami líšiť. Ak sa tok príjmu prevádza na zmluvnú stranu, národné centrálne banky zabezpečia, aby príslušné obchody boli až do prevodu príjmu plne pokryté dostatočným objemom podkladových aktív. Národné centrálne banky sa snažia zabezpečiť, aby bol ekonomický efekt zaobchádzania s príjmovými tokmi rovnocenný so situáciou, keď sa príjem prevádza na zmluvnú stranu v deň vyplatenia [73] Národné centrálne banky môžu rozhodnúť o tom, že v spätných transakciách neakceptujú ako podkladové aktíva dlhové nástroje s príjmovým tokom (napr. výplatou kupónu) ani akcie s výplatou akéhokoľvek druhu (alebo s akýmkoľvek iným právom s nimi spojeným, ktoré môže ovplyvniť ich vhodnosť ako podkladových aktív), ktoré spadajú do obdobia splatnosti operácie menovej politiky (pozri časti 6.2 a 6.3).,

- Národná centrálna banka, ktorá zaradila neobchodovateľné aktíva druhého stupňa do svojho zoznamu aktív druhého stupňa, určí pre ne osobitné zásady oceňovania.

6.6. Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze, to znamená, že môžu získavať finančné prostriedky z národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo, a to tak, že využívajú aktíva umiestnené v inom členskom štáte. Podkladové aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne pri zúčtovaní všetkých typov obchodov, v ktorých Eurosystém dodáva likviditu oproti akceptovateľným aktívam.

Aby zabezpečili možnosť využívať všetky akceptovateľné aktíva emitované/uložené v eurozóne cezhranične, národné centrálne banky (a ECB) vypracovali mechanizmus, a to model korešpondenčnej centrálnej banky (MKCB). Podľa tohto modelu národné centrálne banky vo vzťahu k aktívam akceptovaným v ich domácom depozitári alebo zúčtovacom systéme pôsobia navzájom (a vo vzťahu k ECB) ako správcovia ("korešpondenti"). Pre neobchodovateľné aktíva alebo aktíva druhého stupňa s obmedzenou likviditou a špeciálnymi charakteristickými znakmi, ktoré sa nedajú prevádzať cez SSS [74] Podrobnosti stanovuje "brožúra CCBM", ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB (www.ecb.int)., sa môžu využívať špecifické riešenia. MKCB sa môže použiť na zabezpečenie všetkých druhov úverových obchodov Eurosystému. Okrem MCKB sa na cezhraničný prevod cenných papierov [75] Akceptovateľné aktíva sa môžu využívať prostredníctvom účtu centrálnej banky v SSS, umiestneného v inej krajine ako účet príslušnej centrálnej banky, ak Eurosystém povolil používanie takého účtu. Centrálna banka a úrad pre finančné služby Írska je od augusta roku 2000 oprávnená otvoriť taký účet v Eurocleare. Tento účet sa môže využívať pre všetky oprávnené aktíva uložené v Eurocleare, t. j. vrátane akceptovateľných aktív prevedených do Euroclearu prostredníctvom akceptovateľných prepojení. môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi SSS.

6.6.1. Model korešpondenčnej centrálnej banky

Model korešpondenčnej centrálnej banky je zobrazený v grafe 3.

+++++ TIFF +++++

GRAF 3Model korešpondenčnej centrálnej banky

Všetky národné centrálne banky si vzájomne vedú účty cenných papierov s cieľom cezhraničného využívania akceptovateľných aktív. Presný postup MKCB závisí od toho, či sú akceptovateľné aktíva rezervované a označené pre každý jednotlivý obchod, alebo či sú uložené v spoločnom fonde podkladových aktív [76] Podrobnejšie vysvetlenie v "brožúre MKCB".:

- v systéme rezervácie (earmarking system) platí, že keď národná centrálna banka členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (t. j. "domáca centrálna banka"), akceptuje jej ponuku na poskytnutie úveru, zmluvná strana vydá pokyn (ak je to potrebné, prostredníctvom jej vlastného depozitára) systému zúčtovania cenných papierov v krajine, v ktorej sú cenné papiere uložené, na ich prevod do centrálnej banky tejto krajiny na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka poskytne informáciu domácej centrálnej banke, že dostala kolaterál, domáca centrálna banka prevedie peňažné prostriedky na zmluvnú stranu. Centrálne banky nepresúvajú prostriedky, pokiaľ nie sú si isté, že korešpondenčná centrálna banka dostala cenné papiere zmluvných strán. Ak je potrebné splniť termíny zúčtovania, zmluvné strany môžu vopred uložiť aktíva v korešpondenčných centrálnych bankách na účet ich domácej centrálnej banky využitím postupov MKCB,

- v systéme spoločného fondu (pooling system) platí, že zmluvná strana môže kedykoľvek poskytnúť korešpondenčnej centrálnej banke cenné papiere na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka poskytne informáciu domácej centrálnej banke, že dostala cenné papiere, domáca centrálna banka dodá tieto cenné papiere na zberný ("pool") účet cenných papierov zmluvnej strany.

MKCB je k dispozícii zmluvným stranám od 9.00 do 16.00 hod. času ECB (SEČ) každý pracovný deň Eurosystému. Zmluvná strana, ktorá chce využiť MKCB, musí o tom informovať národnú centrálnu banku, od ktorej chce dostať úver, t. j. domácu centrálnu banku, do 16.00 hod. času ECB (SEČ). Navyše musí zmluvná strana zabezpečiť, aby bol kolaterál na zabezpečenie operácií menovej politiky dodaný na účet korešpondenčnej centrálnej banky najneskôr do 16.45 hod. času ECB (SEČ). Pokyny alebo dodania, ktoré nedodržia tento termín, sa vo vzťahu k poskytnutiu úveru zohľadnia až v ďalší pracovný deň. Ak zmluvné strany predpokladajú potrebu využiť MKCB neskôr v priebehu dňa, mali by, ak je to možné, dodať aktíva vopred (t. j. vopred ich uložiť). Za výnimočných okolností alebo ak to vyžadujú potreby menovej politiky, ECB môže rozhodnúť o predĺžení záverečnej hodiny MKCB až do času uzavretia systému TARGET.

6.6.2. Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Okrem MKCB sa na cezhraničný prevod cenných papierov môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EÚ.

+++++ TIFF +++++

GRAF 4Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Prepojenie medzi dvoma systémami zúčtovania cenných papierov umožňuje účastníkovi v jednom systéme zúčtovania držať cenné papiere emitované v inom systéme zúčtovania bez toho, že by bol účastníkom tohto iného systému. Tieto prepojenia sa môžu využiť na prevod kolaterálu pre úverové operácie Eurosystému, až keď boli posúdené a schválené na základe štandardov na využívanie systémov zúčtovania cenných papierov EÚ [77] Aktualizovaný zoznam akceptovateľných prepojení možno nájsť na internetovej stránke ECB (www.ecb.int). [78] Pozri Štandardy na používanie systémov zúčtovania cenných papierov EÚ v úverových operáciách ESCB, január 1998..

Z hľadiska Eurosystému plní MKCB a cezhraničné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov EÚ tú istú funkciu, a to umožniť zmluvným stranám využívať kolaterál na cezhraničnom princípe, t. j. umožniť zmluvným stranám využiť kolaterál na získanie úveru z ich domácej centrálnej banky aj vtedy, keď bol tento kolaterál emitovaný v systéme zúčtovania cenných papierov inej krajiny. MKCB a cezhraničné prepojenia však plnia túto funkciu rôznymi spôsobmi. V MKCB existuje cezhraničný vzťah medzi národnými centrálnymi bankami. Tieto pôsobia medzi sebou ako správcovia. Pri využívaní prepojení ide o cezhraničný vzťah medzi systémami zúčtovania cenných papierov. Tieto si navzájom otvárajú súhrnné účty. Aktíva uložené v korešpondenčnej centrálnej banke sa môžu využívať iba na zabezpečenie úverových obchodov Eurosystému. No aktíva vedené prostredníctvom prepojenia sa môžu využívať na úverové obchody Eurosystému, ako aj na akýkoľvek iný účel, ktorý si zmluvná strana zvolí. Pri využívaní cezhraničných prepojení zmluvné strany vedú aktíva na svojich vlastných účtoch vo svojich domácich systémoch zúčtovania cenných papierov a nepotrebujú správcu.

KAPITOLA 7

7. POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY [79] Obsah tejto kapitoly má slúžiť len na informačné účely.

7.1. Všeobecné poznámky

ECB vyžaduje, aby úverové inštitúcie udržiavali povinné minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách v rámci systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Právny rámec pre tento systém je ustanovený v článku 19 štatútu ESCB, v nariadení Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou [80] Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 1., a v nariadení Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) [81] Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.. Uplatňovanie nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) zabezpečuje, že náležitosti a podmienky systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú jednotné v celej eurozóne.

Výška povinných minimálnych rezerv, ktoré má udržiavať každá inštitúcia, je stanovená vo vzťahu k základni na výpočet povinných minimálnych rezerv. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje zmluvným stranám využívať priemerovanie, čo znamená, že zhoda s určenou výškou rezerv sa zisťuje na základe priemeru konečných denných zostatkov na účtoch peňažných rezerv finančných inštitúcií počas periódy udržiavania. Povinné minimálne rezervy finančných inštitúcií sú úročené úrokovou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

Systém povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému sleduje hlavne tieto funkcie menovej politiky:

- Stabilizáciu úrokových sadzieb peňažného trhu

Umožnenie priemerovania v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému má prispievať k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že inštitúciám poskytne stimul na vyrovnanie účinkov dočasných výkyvov likvidity.

- Vytvorenie alebo rozšírenie štrukturálneho nedostatku likvidity

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému prispieva k vytváraniu alebo rozširovaniu štrukturálneho nedostatku likvidity. Môže tým pomôcť zlepšiť schopnosť Eurosystému efektívne pôsobiť ako dodávateľ likvidity.

Pri uplatňovaní povinných minimálnych rezerv je ECB viazaná konať podľa cieľov Eurosystému vymedzených v článku 105 ods. 1 zmluvy a článku 2 Štatútu ESCB, ktorý okrem iného obsahuje zásadu nevyvolávať významné nežiaduce prerozdeľovanie ani odlev zdrojov.

7.2. Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

V súlade s článkom 19.1 Štatútu ESCB ECB vyžaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v členských štátoch udržiavali povinné minimálne rezervy. Znamená to, že aj pobočky zriadené v eurozóne subjektmi nezapísanými v obchodnom registri v eurozóne tiež podliehajú systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému. Pobočky úverových inštitúcií sídliacich v eurozóne, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, tomuto systému nepodliehajú.

Inštitúcie budú automaticky zbavené povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy od začiatku periódy udržiavania, v ktorej im bolo odobraté povolenie alebo sa ho vzdali, alebo počas ktorého súdna moc alebo iný kompetentný orgán zúčastneného členského štátu prijme rozhodnutie dať inštitúciu do likvidácie. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou, a nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) ECB má tiež možnosť na základe nediskriminačného prístupu zbaviť niektoré inštitúcie povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy, ak by sa uložením povinnosti povinných minimálnych rezerv týmto inštitúciám nedosiahli ciele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Vo svojom rozhodnutí o každej takejto výnimke ECB berie do úvahy jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

- inštitúcia má osobitný účel,

- inštitúcia nevykonáva aktívne bankové funkcie na základe hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami,

- všetky vklady inštitúcie sú účelovo určené na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc.

ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. ECB tiež zverejňuje zoznam všetkých inštitúcií oslobodených od povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy z dôvodov iných ako sú reorganizačné opatrenia [82] Zoznamy sú prístupné verejnosti na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).. Zmluvné strany sa môžu opierať o tieto zoznamy pri rozhodovaní, či majú záväzky voči takej inštitúcii, ktorá sama podlieha povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy. Tieto zoznamy, ktoré sa uverejňujú posledný pracovný deň Eurosystému za každý kalendárny mesiac, sa použijú na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad zoznam uverejnený na konci februára by platil na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu PMR, ktorá sa začína v apríli.

7.3. Určovanie povinných minimálnych rezerv

a) Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv a výška sadzby rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je vymedzená vo vzťahu k jej súvahovým položkám. Údaje zo súvahy sa oznamujú národným centrálnym bankám na základe všeobecného rámca peňažnej a bankovej štatistiky ECB (pozri časť 7.5) [83] Rámec výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB je uvedený v prílohe 4.. Pre inštitúcie podliehajúce úplnej vykazovacej povinnosti sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania začínajúcu sa o dva kalendárne mesiace používajú údaje zo súvahy vzťahujúce sa na koniec daného kalendárneho mesiaca. Napríklad pri určení povinných minimálnych rezerv, ktoré majú zmluvné strany splniť za periódu udržiavania začínajúcu sa v apríli, sa bude vychádzať zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv, vypočítanej zo súvahy zostavenej ku koncu februára.

Rámec výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB obsahuje možnosť zbaviť malé inštitúcie časti záťaže súvisiacej s vykazovaním. Inštitúcie, na ktoré sa uplatňuje toto ustanovenie, sú povinné vykazovať iba obmedzený súbor údajov zo súvahy za každý štvrťrok (údaje z konca štvrťroka), a to v neskoršom termíne ako väčšie inštitúcie. Pre tieto inštitúcie sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre tri za sebou nasledujúce periódy udržiavania používajú údaje zo súvahy vykázané za konkrétny štvrťrok s dvojmesačným oneskorením. Napríklad pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódy udržiavania začínajúce sa v júni, júli a auguste by platila súvaha z konca prvého štvrťroka, t. j. z marca.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou, je ECB oprávnená do základne inštitúcií pre výpočet povinných minimálnych rezerv započítať záväzky plynúce z prijatých zdrojov spolu so záväzkami vyplývajúcimi z podsúvahových položiek inštitúcie. V skutočnosti sú však v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv zaradené iba záväzkové kategórie "vklady" a "emitované dlhové cenné papiere" (pozri box 13).

Záväzky voči iným inštitúciám zaradeným do zoznamu inštitúcií, podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, a záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám nie sú zahrnuté do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. V tejto súvislosti musí byť emitent vo vzťahu ku kategórii záväzkov "emitované dlhové cenné papiere" schopný preukázať skutočný objem týchto nástrojov v držbe iných inštitúcií podliehajúcich systému minimálnych rezerv Eurosystému, ak si ich má odpočítať zo svojej základne na výpočet minimálnych rezerv. V opačnom prípade si môže uplatniť štandardizovaný odpočet vo forme pevne stanoveného percenta [84] Pozri nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9). Ďalšie informácie týkajúce sa štandardizovaného koeficientu pre odpočet sú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int); pozri tiež internetové stránky Eurosystému (príloha 5). za túto súvahovú položku.

Výšku sadzby povinných minimálnych rezerv stanovuje ECB s ohľadom na hornú hranicu stanovenú v nariadení Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou. ECB uplatňuje jednotnú nenulovú výšku sadzby rezerv na väčšinu položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. Výška sadzby rezerv je špecifikovaná v nariadení ECB o povinných minimálnych rezervách. ECB stanovuje nulovú sadzbu na tieto kategórie záväzkov: "vklady s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako dva roky", "vklady s výpovednou lehotou a splatnosťou dlhšou ako dva roky", "REPO obchody" a "dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky" (pozri box 13). ECB môže sadzbu povinných minimálnych rezerv kedykoľvek zmeniť. ECB oznamuje zmeny sadzby povinných minimálnych rezerv pred prvou periódou udržiavania, pre ktorú je zmena účinná.

+++++ TIFF +++++

b) Výpočet povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy každej jednotlivej inštitúcie sa vypočítavajú tak, že sa na sumu pasív podliehajúcich povinným minimálnym rezervám uplatnia sadzby rezerv podľa príslušných kategórií.

Každá inštitúcia odpočítava odpočítateľnú položku 100000 EUR zo svojej povinnosti minimálnych rezerv v každom členskom štáte, v ktorom má svoju organizačnú zložku. Takáto odpočítateľná položka sa musí poskytovať bez toho, aby to bolo na ujmu povinností inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému [85] Pre inštitúcie, ktoré majú povolené vykazovať štatistické údaje konsolidovane ako skupina podľa ustanovení rámca výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB (pozri prílohu 4), sa bude poskytovať iba jedna taká odpočítateľná položka skupine ako celku, pokiaľ inštitúcie neposkytujú údaje o základe na stanovenie minimálnych rezerv a rezervách dostatočne podrobne, aby si Eurosystém mohol overovať ich presnosť a kvalitu a stanoviť príslušnú výšku minimálnych rezerv každej jednotlivej inštitúcie zaradenej do skupiny..

Určená výška povinných minimálnych rezerv sa za každú periódu udržiavania zaokrúhľuje na najbližšie euro.

7.4. Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

a) Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv

ECB uverejňuje kalendár periód udržiavania povinných minimálnych rezerv najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka [86] Kalendár sa obvykle oznamuje v tlačovom komuniké ECB, ktoré je na internetovej stránke ECB (www.ecb.int). Okrem toho sa kalendár uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a na internetových stránkach NCB.. Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv sa začína v deň zúčtovania prvého hlavného refinančného obchodu, ktorý nasleduje po zasadaní Rady guvernérov, na ktorom sa stanovuje kurz menovej politiky na nasledujúci mesiac. V osobitných situáciách sa môže uverejnený kalendár zmeniť, napríklad keď sa posunie časový plán zasadaní Rady guvernérov.

b) Držba rezerv

Každá inštitúcia je povinná mať svoje povinné minimálne rezervy uložené na jednom alebo viacerých účtoch peňažných rezerv v národnej centrálnej banke v členskom štáte, v ktorom je zriadená. Pokiaľ ide o inštitúcie s viac ako jednou organizačnou zložkou v členskom štáte, za splnenie celkových povinných minimálnych rezerv všetkých domácich organizačných zložiek inštitúcie [87] Ak inštitúcia nemá žiadne ústredie v členskom štáte, v ktorom podniká, musí určiť hlavnú pobočku, ktorá by potom bola zodpovedná za splnenie celkovej povinnosti minimálnych rezerv všetkých zariadení inštitúcie v príslušnom členskom štáte.zodpovedá ústredie. Inštitúcia s organizačnými zložkami vo viac ako jednom členskom štáte je povinná viesť povinné minimálne rezervy v národnej centrálnej banke každého členského štátu, v ktorom má organizačnú zložku, podľa základne na výpočet povinných minimálnych rezerv platnej v danom členskom štáte.

Ako účty peňažných rezerv sa môžu využívať zúčtovacie účty inštitúcií v národných centrálnych bankách. Rezervy udržiavané na zúčtovacích účtoch sa môžu využívať na účely vnútrodenného zúčtovania. Za denný stav rezerv inštitúcie sa považuje konečný denný zostatok na jej účte peňažných rezerv.

Inštitúcia môže požiadať národnú centrálnu banku v členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo, o povolenie udržiavať všetky svoje povinné minimálne rezervy nepriamo, cez sprostredkovateľa. Možnosť udržiavania povinných minimálnych rezerv cez sprostredkovateľa sa spravidla obmedzuje na inštitúcie, ktoré sú organizované tak, že časť správy (napr. finančné hospodárenie) obvykle vykonáva sprostredkovateľ (napr. siete sporiteľní a družstevných bánk môžu svoje rezervy centralizovať). Udržiavanie povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa podlieha ustanoveniam špecifikovaným v nariadení ECB o povinných minimálnych rezervách.

c) Úročenie rezerv

Povinné minimálne rezervy sú úročené počas periódy udržiavania priemernou úrokovou sadzbou ECB (váženou podľa počtu kalendárnych dní) pre hlavné refinančné operácie, ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v boxe 14. Rezervy prevyšujúce povinné minimálne rezervy sa neúročia. Úroky sa pripisujú druhý pracovný deň NCB, ktorý nasleduje po konci periódy udržiavania, ku ktorej úrok prináleží.

+++++ TIFF +++++

7.5. Výkazníctvo, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

Jednotlivé položky základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítavajú inštitúcie, ktoré podliehajú povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy, a oznamujú ich národným centrálnym bankám v rámci peňažnej a bankovej štatistiky ECB (pozri prílohu 4). Postupy na oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a stanovenia výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie definuje článok 5 nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9).

Postup na oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je nasledujúci: Iniciatívy na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie pre príslušnú periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv sa ujme buď príslušná národná centrálna banka, alebo sama inštitúcia. Strana, ktorá vypočítala rezervy, oznámi vypočítané povinné minimálne rezervy najneskôr tri pracovné dni NCB pred začiatkom periódy udržiavania. Príslušná zúčastnená národná centrálna banka môže ako lehotu na oznámenie povinných minimálnych rezerv stanoviť aj skorší termín. Môže stanoviť aj dodatočné lehoty, v ktorých inštitúcia bude oznamovať zmeny základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a akékoľvek zmeny oznámených povinných minimálnych rezerv. Potvrdzujúca strana potvrdí vypočítanú výšku povinných minimálnych rezerv najneskôr v pracovný deň NCB, ktorý predchádza začiatku periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Ak potvrdzujúca strana neodpovie do konca posledného pracovného dňa NCB pred začatím periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv, považuje sa to za potvrdenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie na príslušnú periódu. Po potvrdení povinné minimálne rezervy na príslušnú periódu udržiavania nemožno zmeniť.

Pre inštitúcie, ktoré majú povolené konať ako sprostredkovatelia pre nepriame udržiavanie rezerv iných inštitúcií, sú v nariadení ECB o povinných minimálnych rezervách stanovené osobitné požiadavky na výkazníctvo. Vedenie rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa nemení povinnosť štatistického výkazníctva inštitúcií, ktorých rezervy spravuje sprostredkovateľ.

ECB a národné centrálne banky majú právo v rámci pôsobnosti nariadenia Rady (ES), ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou, overovať presnosť a kvalitu zhromaždených údajov.

7.6. Neplnenie povinných minimálnych rezerv

K neplneniu povinných minimálnych rezerv dochádza, ak je priemerný denný zostatok inštitúcie na jej účte peňažných rezerv počas periódy udržiavania nižší, ako sú jej určené povinné minimálne rezervy pre zodpovedajúcu periódu udržiavania.

Ak inštitúcia úplne alebo čiastočne nedodrží povinné minimálne rezervy, ECB môže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou, uložiť niektorú z týchto sankcií:

- povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac päť percentuálnych bodov nad úrokovou sadzbou jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu minimálnych rezerv danej inštitúcie,

- povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac dvojnásobok úrokovej sadzby jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie,

- povinnosť deponovať v ECB alebo v národných centrálnych bankách neúročené vklady až do výšky trojnásobku nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie. Lehota splatnosti vkladu nesmie presiahnuť obdobie, počas ktorého inštitúcia nesplnila povinnosť povinných minimálnych rezerv.

Ak inštitúcia nedodrží iné povinnosti podľa nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému (napr. ak príslušné údaje neboli odoslané načas alebo ak nie sú presné), ECB je oprávnená uložiť sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, týkajúcim sa právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie, a nariadením ECB z 23. septembra 1999 o práve Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4). Výkonná rada ECB môže stanovovať a uverejňovať kritériá, podľa ktorých bude uplatňovať sankcie stanovené v článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou [88] Takéto kritériá boli uverejnené formou oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z 11. februára 2000 pod názvom "Oznámenie Európskej centrálnej banky o ukladaní sankcií pre porušenie povinnosti udržiavať minimálne rezervy"..

Okrem toho Eurosystém môže v prípade závažného porušenia požiadaviek povinných minimálnych rezerv dočasne pozastaviť prístup zmluvných strán k obchodom na voľnom trhu.

--------------------------------------------------