6.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/3

1.

Navrhované nariadenie je súčasťou nedávneho širšieho medzinárodného úsilia o vytvorenie regulačného rámca pre subjekty tieňového bankovníctva. Ako sa zdôrazňuje v odpovedi Eurosystému na zelenú knihu o tieňovom bankovníctve Európskej komisie (ďalej len „odpoveď Eurosystému“), ECB sa veľmi zaujíma o vývoj v oblasti tieňového bankovníctva z dôvodu jeho potenciálnej dôležitosti pre finančnú stabilitu (2).

2.

Čo sa týka konkrétne regulácie fondov peňažného trhu (FPT), Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (International Organization of Securities Commissions – IOSCO) vydala v októbri 2012 odporúčania (3), ktoré následne prijala Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), pričom Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) prijal odporúčania adresované Komisii v decembri 2012 (4). Výbor európskych regulátorov cenných papierov (Committee of European Securities Regulators – CESR), ktorý bol predchodcom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA), prijal v roku 2010 usmernenia o jednotnom vymedzení pojmu európskych fondov peňažného trhu (ďalej len „usmernenia CESR“) (5), ktorými sa ECB rozhodla riadiť, a preto upravila vymedzenie pojmu FTP na štatistické účely (6).

2.1.

Navrhované nariadenie je v súlade s medzinárodnými normami, ktoré sa týkajú FPT (12). Ako sa uvádza v odpovedi Eurosystému, finančná kríza zdôraznila konkrétne obavy týkajúce sa finančnej stability a systémového rizika, ktoré majú pôvod v sektore FPT a ktoré si vyžadujú dôkladnú pozornosť.

2.2.

Podobne ako banky prijímajúce vklady vo vzťahu k ich vkladateľom, aj FPT sa zaväzujú voči svojim podielnikom, že im na požiadanie poskytnú okamžitú likviditu, čím sa stiera rozdiel medzi bankami a FPT. Keďže sa FPT podieľajú aj na transformáciách splatností (13), náhle vyplatenie podielnikov vo veľkom rozsahu môže následne nútiť FPT, aby obmedzili svoje investície do nástrojov peňažného trhu. Keďže na rozdiel od bánk, FPT nemajú prístup k verejným záchranným sieťam, akými sú financovanie centrálnou bankou a poistenie vkladov, v najhoršom prípade by podielnici FPT stratili dôveru a snažili by sa o výhodu prvého aktéra. Mohlo by to viesť k hromadnému vyberaniu podielov z FPT, pričom by sa vyžadoval predaj aktív v držbe so zľavou. Toto riziko je zreteľné najmä v prípade FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív, pretože z dôvodu ich obchodného modelu by mohli byť potenciálne vnímané ako neschopné vyplatiť ich podiely alebo akcie v nominálnej hodnote.

2.3.

Z pohľadu finančnej stability by hromadné vyberanie podielov investormi z FPT narušilo fungovanie peňažných trhov, prispelo k rozšíreniu a znásobeniu finančných rizík v rámci systému a malo by vplyv najmä na tých finančných sprostredkovateľov, ktorí sa výrazne spoliehajú na FPT ako na zdroj krátkodobého financovania, t.j. napr. na banky.

2.4.

Niekoľko veľkých európskych bánk okrem toho sponzoruje FPT. Tieto okolnosti predstavujú pre sponzorujúce inštitúcie finančné, ako aj reputačné riziká, keďže by u nich mohla nastať potreba podporiť, prípadne zachrániť (bail out) tieto FPT. Táto forma prepojenia FPT a ostatných finančných sprostredkovateľov je tiež dôvodom na reformu regulačného rámca FPT.

3.1.

Z uvedených dôvodov existuje medzinárodný kosenzus o dôležitosti riešenia rizík spojených s FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív (14). FSB prevzala výsledky práce IOSCO (15) a navrhla dve alternatívne možnosti riešenia uvedených rizík. a) odstránenie tých charakteristík FPT, ktoré u nich zvyšujú pravdepodobnosť hromadného výberu podielov, a to tak, že sa od nich bude vyžadovať konverzia modelu s konštantnou čistou hodnotou aktív, alebo b) umožnenie, aby FPT používali model s konštantnou čistou hodnotou aktív, iba ak splnia požiadavky, ktoré sú funkčne rovnocenné prudenciálnej regulácii bánk.

3.2.

Hoci sa vo všeobecnosti konkrétne strategické opatrenia môžu líšiť v závislosti od špecifických charakteristík trhov, je dôležité dosiahnuť podstatný súlad na medzinárodnej úrovni, aby sa predišlo k rozdielnym reguláciám v rámci rozhodujúcich jurisdikcií, najmä rozdielom medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi (kde sídli veľký podiel FPT), ktoré by mohli byť dôvodom potenciálnej regulačnej arbitráže. Príslušné orgány v Spojených štátoch stále hodnotia alternatívne prístupy, ktoré zahŕňajú povinnú konverziu fondov s konštantnou čistou hodnotou aktív, zavedenie poplatkov za likviditu a výplatných kvót (16).

3.3.

V záujme riešiť riziká pre finančnú stabilitu by sa v tejto súvislosti navrhovaným nariadením zaviedla pre FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív rezerva pre čistú hodnotu aktív, čím by sa predišlo konverzii na variabilné čisté hodnotenie aktív. ECB si všíma, že účelom rezervy pre čistú hodnotu aktív vyžadovanej podľa navrhovaného nariadenia (17) je zvýšenie odolnosti FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív a ich schopnosti vyplatiť investorov, ktorí požadujú okamžitú výplatu. ECB pripomína, že ESRB už v minulosti odporúčal povinnú konverziu FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív (18) a vylúčil alternatívu spočívajúcu v uplatnení kapitálových požiadaviek, pretože tie by pravdepodobne vyústili do ďalšej konsolidácie už aj tak významne koncentrovaného sektora, a tým spôsobili vyššiu koncentráciu rizika z makroprudenciálneho hľadiska (19). ECB si všíma, že Komisia odôvodňuje možnosť zaviesť rezervu pre čistú hodnotu aktív tým, že je potrebné predísť situácii, v ktorej by všeobecné kolísanie čistej hodnoty aktív všetkých FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív spôsobilo potenciálny rozvrat financovania reálnej ekonomiky (a najmä subjektov, ktorá sú závislé od emisie krátkodobých dlhových nástrojov v držbe FPT) (20). ECB považuje tento návrh za krok smerom k riešeniu rizík súvisiacich s FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív, ktorý je v súlade s odporúčaniami IOSCO prijatými FSB a poznamenáva, že plán Komisie preskúmať primeranosť navrhovaných pravidiel do troch rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia (21) poskytuje možnosť prehodnotiť celú záležitosť a implementáciu odporúčania ESRB.

3.4.

V každom prípade, niektoré črty rezervy by si mohli vyžadovať ďalšie posúdenie.

4.1.

ECB víta skutočnosť, že v navrhovanom nariadení sa poskytovanie externej podpory pre FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív obmedzuje na rezervu pre čistú hodnotu aktív (23). ECB taktiež víta skutočnosť, že FPT iné ako FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív budú môcť prijať externú podporu na zaručenie ich likvidity len za určitých výnimočných okolností a so súhlasom orgánu príslušného pre dotknutý FPT, a so súhlasom prudenciálneho orgánu poskytovateľa podpory, ak tento podlieha prudenciálnej regulácii (24).

V tejto súvislosti by sa malo zabezpečiť, aby systémy riadenia rizík materských spoločností dostávali dostatočné a pravidelné informácie od správcov FPT ich skupiny, a aby sa všetky informácie o príslušných problémoch s likviditou, ktoré by mohli vyvolať potrebu podpory, urýchlene sprístupnili príslušným prudenciálnym orgánom.

ECB je toho názoru, že takáto externá podpora by mala by len výnimočná. S cieľom predísť kontaminačnému účinku by sa problémy s vyplácaním podielov alebo akcií mali prednostne riešiť inými prostriedkami, napr. dočasným prerušením vybavovania žiadostí o výplatu, ako sa uvádza v smernici o PKIPCP (25), alebo prostredníctvom tzv. výplatných kvót (26).

4.2.

Vnútroštátne orgány by okrem toho mohli rôzne chápať výnimočné okolnosti, za ktorých by mohol mať FPT, iný ako FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív, nárok na prijatie externej podpory (27), najmä ak je riziko nadnárodné alebo veľké. Príslušný orgán FPT by mohol venovať väčšiu pozornosť stabilite FPT ako stabilite sponzorských bánk. V záujme zachovania súladu pri uplatňovaní tohto ustanovenia v členských štátoch by sa mohlo zvážiť zavedenie prvku koordinácie na úrovni Únie.

6.1.

ECB si všíma výnimky z kritérií oprávnenosti, ktoré platia pre nástroje vysokej kreditnej kvality, ktoré emitoval alebo sa za ne zaručil ústredný orgán alebo centrálna banka členského štátu, ECB, Únia, Európsky mechanizmus pre stabilitu alebo Európska investičná banka (28). Tieto výnimky sú tiež v súlade s podobnými výnimkami pre subjekty štátnej správy, ktoré podporujú nedávne návrhy FSB o minimálnych normách pre zrážky, ktoré sa majú uplatňovať na transakcie na financovanie cenných papierov (29). ECB si všíma, že tieto výnimky budú musieť byť konzistentne transponované do interných postupov správcov na hodnotenie kreditného rizika (30).

6.2.

Hoci ECB víta navrhované nariadenie z pohľadu finančnej stability, ECB v každom prípade poukazuje na potrebu starostlivo posúdiť spoločný vplyv navrhovaných opatrení na postavenie FPT ako sprostredkovateľov vo finančnom systéme Únie. Konkrétne možno rátať aj s tým, že sa sprostredkovateľská kapacita FPT potenciálne zmenší, keďže od FPT sa bude vyžadovať, aby mali v držbe významnú časť svojich aktív (30 %) splatných do jedného týždňa a jedného mesiaca (31), pričom v súčasnosti neexistujú žiadne takéto obmedzenia. Navyše, nedávno zavedená požiadavka na krytie likvidity (32), ktorá zvýhodňuje financovanie od podnikateľských subjektov v porovnaní s financovaním získaným od správcovských spoločností, by mohla viac motivovať banky, aby získavali financovanie priamo od podnikateľských subjektov. Budúce pravidlá týkajúce sa čistého stabilného financovania by mohli tiež ovplyvniť spojenie medzi bankami a FPT. V tejto súvislosti ECB navrhuje ďalej posúdiť vplyv navrhovaného nariadenia na spôsob výkonu sprostredkovania bankami a na problémy, ktoré by mohli nastať počas prechodu z jedného režimu sprostredkovania na druhý. Najmä je potrebné posúdiť, či je presunutie finančných prostriedkov z FPT do bankového systému podstatné a či by to v skutočnosti malo vplyv na krátkodobé peňažné trhy (33).

6.3.

FPT majú okrem toho dôležitú úlohu ako jedni z hlavných investorov na trhu s krátkodobými sekuritizovanými aktívami, ako sú napríklad komerčné cenné papiere kryté aktívami. Trh s komerčnými cennými papiermi krytými aktívami je dôležitý pre sprostredkovanie krátkodobého úveru pre reálnu ekonomiku, napr. úveru na obchodovanie. V navrhovanom nariadení sa ustanovujú požiadavky na sekuritizované aktíva, do ktorých sú FPT oprávnené investovať, vrátane požiadaviek na súbor podkladových aktív, pokiaľ ide druh, kreditné riziko a riziko likvidity a obmedzenie splatnosti (34). Hoci ECB uznáva, že tieto požiadavky zvýšia transparentnosť investičných portfolií FPT a zlepšia riadenie kreditného rizika a rizika likvidity, navrhuje vyhodnotiť prínos zamýšľaných obmedzení investovania do komerčných cenných papierov krytých aktívami v porovnaní s ich vplyvom na fungovanie s hĺbku sekuritizačných trhov.

6.4.

Komisia už postrehla, že náklady spojené s implementáciou reformy by mohli viesť k odchodu niekoľkých existujúcich fondov z trhu (35), čo by mohlo následne viesť ku koncentrácii na už aj tak koncentrovanom trhu (36). Ak by nastala táto situácia, zostávajúce FPT by sa mohli stať viac systémovo dôležitými, najmä vo vzťahu k transmisnému mechanizmu menovej politiky, a to z dôvodu účasti FPT na krátkodobom financovaní bank. Tieto aspekty si taktiež vyžadujú ďalšiu úvahu.

8.1.

Keď navrhované nariadenie nadobudne účinnosť, jedine podniky kolektívneho investovania, ktoré majú povolenie v súlade s režimom ustanoveným v navrhovanom nariadení, sa budú môcť v Únii založiť, ponúkať na trhu a spravovať ako FPT (40). Súčasná definícia FPT na účely zberu štatistiky peňažných finančných inštitúcií zo strany ECB je v súlade s usmerneniami CESR, čím sa zabezpečuje konzistentný prístup k FPT na účely štatistiky a dohľadu. Po nadobudnutí účinnosti navrhovaného nariadenia (41) a pred vykonaním ďalších zmien v štatistickom rámci ECB môže preto potenciálne nastať obdobie, počas ktorého sa budú uplatňovať rôzne definície na účely štatistiky a dohľadu. V tejto súvislosti obsahuje nariadenie (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) kritériá pre identifikáciu FPT, ktoré sú povinné na štatistické účely bez ohľadu na to, či sa uplatňujú na účely dohľadu na vnútroštátnej úrovni.

8.2.

V navrhovanom nariadení sa od správcov FPT vyžaduje, aby príslušným orgánom vykazovali informácie na štvrťročnom základe. Tieto informácie by sa následne sprístupnili ESMA na účely vytvorenia centrálnej databázy všetkých FPT, ktoré sú založené, spravované a ponúkané na trhu v Únii. ECB má prístup do tejto databázy len na štatistické účely (42). Hoci ECB podporuje tento výslovný odkaz, mohol by byť nevyhnutný širší prístup k ostatným údajom FPT s cieľom zabezpečiť príspevok Európskeho systému centrálnych bánk k i) plynulému uskutočňovaniu politík týkajúcich sa stability finančného systému a ii) analytickej a štatistickej podpore ESRB zo strany ECB (43).