EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017AB0042

Stanovisko Európskej centrálnej banky z 11. októbra 2017 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (CON/2017/42)

OJ C 385, 15.11.2017, p. 10–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 385/10


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 11. októbra 2017

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

(CON/2017/42)

(2017/C 385/04)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 6. júna 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 9. júna 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a článok 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na základné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) definovať a uskutočňovať menovú politiku a podporovať plynulé fungovanie platobných systémov podľa článku 127 ods. 2 prvej a štvrtej zarážky zmluvy a na úlohu ESCB prispievať k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy a na osobitné úlohy, ktorými je ECB poverená podľa článku 127 ods. 6 zmluvy, a ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB v zásade podporuje iniciatívu Komisie zaviesť viacero úprav nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (2), ktorých cieľom je zjednodušiť platné pravidlá a odstrániť neprimeranú záťaž.

Konkrétne pripomienky

1.   Výnimky pre transakcie centrálnych bánk

1.1.

Podľa článku 1 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sú členovia ESCB oslobodení od ohlasovacej povinnosti, čo sa však nevzťahuje na ich protistrany. Preto ak je zmluva o derivátoch uzavretá s členom ESCB, musí dotknutá protistrana ohlásiť archívu obchodných údajov údaje o tejto transakcii. V tejto súvislosti možno poznamenať, že relevantné transakcie centrálnych bánk sú oslobodené z ohlasovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (3). Okrem toho sú transakcie centrálnych bánk súvisiace s výkonom menovej politiky, devízovej politiky a politiky finančnej stability oslobodené od povinnosti zverejňovania na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/65/EÚ (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (5).

1.2.

ECB má obavy týkajúce sa rizika, ktoré môže vzniknúť pokiaľ by, napriek režimom zachovávania dôvernosti uplatňovaným centrálnymi protistranami, unikli údaje vyplývajúce z operácií ESCB na verejnosť a pokiaľ by účastníci trhu mohli identifikovať transakcie národných centrálnych bánk ESCB. To môže mať nepriaznivý vplyv na plnenie úloh národných centrálnych bánk, s ktorými tieto transakcie súvisia, najmä v oblasti menovej politiky a devízových operácií, ktoré vyžadujú dôvernosť (6). Nezamýšľaným dôsledkom požiadavky, aby protistrany členov ESCB ohlasovali všetky údaje o transakciách archívom obchodných údajov, je vznik nepriamej ohlasovacej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na transakcie centrálnych bánk, čo znižuje účinnosť výnimky udelenej členom ESCB. Je preto dôležité, chrániť účtovné knihy členov ESCB a zachovať efektívnosť signalizácie na základe operácií centrálnych bánk (7).

1.3.

ECB preto zastáva názor, aby boli transakcie centrálnych bánk plne oslobodené od požiadaviek na ohlasovanie, čím sa zabezpečí, že národné centrálne banky budú naďalej vykonávať svoje úlohy v oblasti dohľadu účinne.

2.   Ohlasovacia povinnosť

2.1.

Pokiaľ ide o navrhovanú zmenu článku 9 ods. 1, ECB berie na vedomie výsledky posúdenia vplyvu uskutočneného Komisiou a chápe potrebu znížiť zaťaženie pre malé nefinančné protistrany, ktoré vyplýva z ohlasovania. V tejto súvislosti ECB víta riešenie, ktoré navrhuje Komisia, aby zodpovednosť za ohlasovanie mali v niektorých špecifických prípadoch centrálne protistrany, finančné protistrany, správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a správcovia alternatívnych investičných fondov (8). Uvedený návrh sa snaží o vyváženosť medzi zabezpečením úplnosti údajov, minimalizáciou záťaže spojenej s ohlasovaním a zároveň zosúladením štruktúry ohlasovacích povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia (EÚ) 2015/2365.

2.2.

Navrhované nariadenie tiež zavádza výnimku z ohlasovania pre všetky obchody v rámci skupiny zahŕňajúce nefinančné protistrany (9). ECB je touto navrhovanou zmenou znepokojená z dôvodov uvedených v odsekoch 2.2.1 až 2.2.3.

2.2.1.

Na základe analýz existujúcich údajov je potvrdenie, že zmluva o mimoburzových derivátoch je transakciou v rámci skupiny v zmysle súčasných rámcov pre ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (10), po uskutočnení krížovej kontroly s inými zdrojmi údajov často nespoľahlivé. V súvislosti so stále sa vyvíjajúcou kvalitou údajov umožní nepodmienená výnimka z ohlasovania pre obchody v rámci skupiny zahŕňajúce nefinančné protistrany vznik rizika regulatórnej arbitráže zo strany spravodajských jednotiek.

2.2.2.

Od požiadavky kolateralizácie sú oslobodené transakcie v rámci skupiny zahrňujúce nefinančné protistrany, iba ak sú splnené určité podmienky a so súhlasom príslušných orgánov (11). ECB sa obáva, že ak nebudú tieto podmienky splnené a protistrany si vymenia kolaterál pri transakciách v rámci skupiny, tak v prípade neexistencie ohlasovacej povinnosti môže zostať riziko spojené s procyklickosťou marží a kolaterálu nemonitorované. Táto asymetria by porušila komplementaritu medzi transparentnosťou a zmierňovaním rizika, ktorá je základom politického rámca podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.2.3.

Navrhovaná výnimka môže potencionálne viesť k tomu, že požiadavky na ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 budú sofistikovaným spôsobom obchádzané, keďže obchody môžu byť smerované cez nefinančné dcérske spoločnosti väčších finančných skupín. Vzhľadom na vyššiu mieru účasti nefinančných protistrán na transakciách s devízovými derivátmi, môže byť vplyv zmeny obzvlášť dôležitý pre ohlasovanie menových derivátov.

2.3.

ECB má za to, že ohlasovacia povinnosť finančných protistrán v mene nefinančných protistrán (12) už rieši nadmernú ohlasovaciu záťaž malých nefinančných protistrán, a to aj v prípade obchodov v rámci skupiny. Náklady na dodatočné ohlasovanie pre nefinančné protistrany, ktoré by už mali mať vhodnú IT infraštruktúru, by mali byť zanedbateľné. ECB preto odporúča, aby obchody v rámci skupiny medzi finančnými protistranami a nefinančnými protistranami neboli oslobodené od ohlasovacej povinnosti. Spomedzi obchodov v rámci skupiny medzi nefinančnými protistranami, by mali byť oslobodené iba obchody uzavreté medzi malými nefinančnými protistranami, ktoré nepredstavujú systémové riziko. ECB preto odporúča, aby boli obchody v rámci skupiny medzi nefinančnými protistranami oslobodené od ohlasovania, ak tieto nefinančné protistrany nepodliehajú zúčtovacej povinnosti. Z toho vyplýva, že nefinančné protistrany, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, majú ohlasovaciu povinnosť v mene ostatných nefinančných protistrán v prípade obchodov, ktoré sa medzi nimi uskutočňujú v rámci skupiny.

2.4.

ECB poznamenáva, že obchody v rámci skupiny, ktoré zahŕňajú protistranu z tretej krajiny, v súvislosti s ktorou Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, budú naďalej podliehať ohlasovacej povinnosti, a preto sa na ne súčasná výnimka (13) nevzťahuje.

2.5.

ECB víta zmeny článku 9 ods. 6 Zavedenie noriem na identifikáciu protistrán, obchodov a cenných papierov prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/105 (14) je kľúčovým krokom k zlepšeniu kvality údajov zhromažďovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zosúladenie nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s nariadením (EÚ) 2015/2365 a nariadením (EÚ) č. 600/2014 je tiež potrebné na zaistenie porovnateľnosti a zabezpečenie celkového prehľadu o štruktúrach a aktivitách finančného trhu.

3.   Zmeny na zabezpečenie kvality údajov

3.1.

ECB považuje navrhované zmeny článku 78 (15) a článku 81 ods. 5 (16) za významné kroky vpred, pretože uľahčujú harmonizáciu postupov a politík archívov obchodných údajov a podmienok, za ktorých tieto archívy poskytujú údaje príslušným orgánom.

3.2.

ECB tiež víta udelenie mandátu Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) na predloženie správy o implementácii ohlasovacej povinnosti podľa článku 85 ods. 3 písm. d) (17) a privítala by zapojenie ESCB do prípravy správy pre Komisiu podľa nového článku 85 ods. 3 písm. d).

4.   Dodržiavanie postupov riadenia rizík, výnimiek v rámci skupiny a kapitálových požiadaviek úverovými inštitúciami

4.1.

ECB podporuje návrh na zavedenie postupov dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie postupov riadenia rizík, ktoré vo vzťahu k zmluvám o mimoburzových derivátoch vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu (18).

4.2.

ECB poznamenáva, že v rámci článku 6 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (19) sú úlohy spočívajúce v zabezpečení toho, aby úverové inštitúcie dodržiavali požiadavky na riadenie rizík uvedené v článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy týkajúce sa včasnej, presnej a primerane oddelenej výmeny kolaterálu, vrátane súvisiacich výnimiek v rámci skupiny (20), ako aj požiadavka týkajúca sa vlastných zdrojov uvedená v článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 spočívajúca v povinnosti mať vhodnú a primeranú výšku základného imania na riadenie rizík, ktoré nepokrýva vhodná výmena kolaterálu, úlohami prudenciálnej povahy a preto patria do rozsahu pôsobnosti úloh, ktorými bola poverená ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. e) a d) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

5.   Transparentnosť centrálnych protistrán

5.1.

ECB podporuje návrh, aby centrálne protistrany poskytovali svojim zúčtovacím členom nástroj na simuláciu svojich požiadaviek na počiatočnú maržu a podrobný prehľad modelov počiatočnej marže, ktoré používajú (21). Toto zvýši transparentnosť a predvídateľnosť požiadaviek na počiatočnú maržu, čo pomôže zúčtovacím členom správne pochopiť riziká a náklady spojené s účasťou v centrálnej protistrane.

5.2.

ECB navyše navrhuje zahrnúť makroprudenciálne intervenčné nástroje v záujme predísť narastaniu systémového rizika, ktoré vyplýva najmä z nadmerného využívania pákového efektu, a viac obmedziť procyklickosť marží a znížení hodnôt. ECB navrhuje, aby boli príslušné zásady týkajúce sa makroprudenciálnych nástrojov stanovené v právnom akte úrovne 1. Nástroje makroprudenciálnej politiky by sa na protistrany uplatňovali na úrovni transakcie. Takto by boli dotknuté všetky relevantné transakcie vrátane tých, ktoré uskutočnili nebankové subjekty, bez ohľadu na to, či sa tieto transakcie uskutočnili na trhu s centrálnym zúčtovaním, trhu bez centrálneho zúčtovania, alebo protistrany z Únie, ktoré zúčtovávajú svoje obchody prostredníctvom centrálnej protistrany tretej krajiny (22). Potrebné zásady a požiadavky týkajúce sa takýchto makroprudenciálnych nástrojov by mali byť zahrnuté v súčasnom návrhu, a pokiaľ to nie je možné, tak pri najbližšej vhodnej príležitosti ako je napríklad ďalšia revízia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v roku 2020.

5.3.

Ako už navyše bolo poukázané v nedávno zverejnenej správe ESBR o revízii nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (23), ECB sa domnieva, že centrálne protistrany pôsobiace v Únii by mali byť povinné zverejňovať kvalitatívne a kvantitatívne informácie v súlade so zásadami CPMI-IOSCO pre zverejňovanie informácií (24). Existencia silnejšieho právneho základu, na základe ktorého by centrálne protistrany museli uverejniť údaje v súlade s týmito zásadami, by pomohla finančnému priemyslu a širokej verejnosti k lepšiemu pochopeniu zložitého prostredia, v ktorom centrálne protistrany vykonávajú svoju činnosť.

6.   Klasifikácia účelových jednotiek zaoberajúcich sa sekuritizáciou ako finančných protistrán

6.1.

ECB berie na vedomie, že sa navrhuje, aby účelové jednotky zaoberajúce sa sekuritizáciou boli klasifikované ako finančné protistrany (25). Článok 27 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá sekuritizácie a vytvára európsky rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (26) však navrhuje zmenu nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a oslobodenie účelových jednotiek zaoberajúcich sa sekuritizáciou, ktoré uskutočňujú jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie (SSPE STS) od zúčtovacej povinnosti v prípade, že je kreditné riziko protistrany primerane zmiernené. ECB zdôrazňuje svoje stanovisko (27), že STS SSPE by mali byť v plnom rozsahu oslobodené tak od zúčtovacej povinnosti, ako aj od zákonných požiadaviek na poskytnutie kolaterálu (28).

6.2.

ECB preto podporuje ustanovenia článku 27 návrhu uvedeného v odseku 6.1 vrátane mandátu pre európske orgány dohľadu, aby vypracovali návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa určia kritériá na stanovenie toho, ktoré opatrenia v rámci krytých dlhopisov alebo sekuritizácií primerane zmierňujú kreditné riziko protistrany, a ktoré má prijať Komisia (29), ako aj iné potrebné zmeny, ktoré oslobodia STS SSPE tak od zúčtovacej povinnosti ako aj od povinnosti poskytnúť maržu. Takýto prístup je nevyhnutý na dosiahnutie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o kvalifikované kryté dlhopisy a je opodstatnený z dôvodov obozretnosti vo vzťahu k STS SSPE.

7.   Zmeny metodiky výpočtu pozícií protistrán v zmluvách o mimoburzových derivátoch

ECB poznamenáva, že navrhnuté zavedenie metodiky výpočtu pozícií v zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorá je relevantná pre určenie, či finančná protistrana alebo nefinančná protistrana podlieha zúčtovacej povinnosti, a ktorá je založená na údajoch na konci obdobia a nie na pohyblivej priemernej pozícii v týchto zmluvách za 30 pracovných dní (30), môže motivovať k prikrášľovaniu výpočtov s cieľom vyhnúť sa zúčtovacej povinnosti. ECB preto navrhuje doplniť do nových článkov 4a ods. 2 (31) a 10 ods. 2 (32) zavedených navrhovaným nariadením požiadavku, že finančné protistrany a nefinančné protistrany musia byť schopné preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet kumulovanej koncomesačnej pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch nevedie k systematickému podceňovaniu celkovej pozície.

8.   Poradná úloha ECB ohľadom návrhov delegovaných a vykonávacích aktov

8.1.

Je potrebné pripomenúť, že návrhy delegovaných alebo vykonávacích aktov vypracované Komisiou sú „návrhy aktov Únie“ v zmysle článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy. Tak delegované, ako aj vykonávacie akty sú právnymi aktmi Únie. ECB by mala byť v dostatočnom časovom predstihu požiadaná o stanovisko v prípade všetkých návrhov aktov Únie vrátane návrhov delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré spadajú do oblasti jej pôsobnosti. Povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska bola objasnená Súdnym dvorom Európskej únie v prípade Komisia/ECB (33), pričom bolo poukázané na funkcie a odborné znalosti ECB. V súvislosti s tým, že bezpečné a efektívne infraštruktúry finančného trhu, najmä zúčtovacie systémy, sú nevyhnutné na plnenie základných úloh ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a v súvislosti s plnením primárneho cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability podľa článku 127 ods. 1 zmluvy, by ECB mala byť riadne konzultovaná, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty prijímané podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zatiaľ čo povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska vyplýva priamo zo zmluvy, s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť by mala byť táto požiadavka zohľadnená aj v odôvodnení navrhovaného nariadenia. Navyše, prihliadajúc na dôležitosť návrhov delegovaných a vykonávacích aktov ako súčasti rozvoja legislatívy Únie v oblasti finančných služieb, bude ECB pri plnení svojej poradnej úlohy vo vzťahu k záležitostiam v oblasti jej pôsobnosti, dôsledne zohľadňovať časový rozvrh na prijatie týchto aktov a potrebu zaistiť hladké prijatie implementačných právnych predpisov (34).

8.2.

Okrem toho, v súvislosti s viacerými prvkami navrhovaného nariadenia, by mohla byť obzvlášť užitočná nie len konzultácia s ECB, ale aj zapojenie príslušných členov ESCB do počiatočného štádia prípravy návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, delegovaných a vykonávacích aktov, čo by malo byť osobitne upravené.

8.3.

Po prvé, Komisia je oprávnená prijať vykonávacie technické predpisy na základe návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré vypracovala ESMA, ktoré určia štandardy a formáty informácií, ktoré sa majú ohlasovať, metódy a mechanizmy ohlasovania, frekvenciu hlásení a dátum, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť (35). ESCB pri plnení svojho mandátu čoraz viac využíva údaje zozbierané podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Za účelom využiť výsledky kvality údajov ohlásených podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré získala ESCB, vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických predpisov v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB.

8.4.

Po druhé, Komisia má právomoc prijímať regulačné technické predpisy na základe návrhu regulačných technických predpisov, ktoré vypracovala ESMA, ktoré určia postupy zosúladenia údajov medzi archívmi obchodných údajov a postupmi overovania údajov, ich úplnosť a presnosť a dodržovanie požiadaviek na ohlasovanie (36). Orgány s priamym a okamžitým prístupom k údajom archívov obchodných údajov, vrátane príslušných členov ESCB, ktoré si vypracovali významné odborné poznatky v tejto oblasti. Zabezpečenie, že takéto poznatky sú využité na vývoj regulačných technických predpisov je preto dôležité. Vývoj návrhu regulačných technických predpisov, ktoré vypracuje ESMA, bude za týmto účelom vypracovaný v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, sú v osobitnom pracovnom dokumente technického charakteru uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením. Technický pracovný dokument je dostupný na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 11. októbra 2017

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  COM(2017) 208 final.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5)  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(6)  Pozri odsek 7 stanoviska CON/2012/21. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(7)  Pozri strany 2 a 13 až 14 dokumentu ECB response to the Commission consultation on the review of the European Market Infrastructure Regulation (EMIR) z 2. septembra 2015, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(8)  Pozri článok 1 ods. 7 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(9)  Pozri článok 1 ods. 7 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(10)  Pozri článok 3 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(11)  Pozri článok 11 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(12)  Pozri článok 1 ods. 7 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(13)  Pozri článok 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(14)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/105 z 26. októbra 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1247/2012, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické normy, pokiaľ ide o formát a frekvenciu hlásení obchodov archívom obchodných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 17, 21.1.2017, s. 17).

(15)  Pozri článok 1 ods. 16 navrhovaného nariadenia.

(16)  Pozri článok 1 ods. 17 písm. c) navrhovaného nariadenia.

(17)  Pozri článok 1 ods. 19 písm. c) navrhovaného nariadenia.

(18)  Pozri článok 1 ods. 9 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(19)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(20)  Pozri článok 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(21)  Pozri článok 1 ods. 10 navrhovaného nariadenia.

(22)  To je v súlade s postojom ECB vyjadreným v dokumente ECB response to the European Commission’s consultation on the review of the European Market Infrastructure Regulation (EMIR) z 2. septembra 2015, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(23)  Dokument The Revision of the European Market Infrastructure Regulation, ESRB, apríl 2017, ktorý je dostupný na https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/other/20170421_esrb_emir.en.pdf.

(24)  Dokument Final report of the CPMI-IOSCO Board on Public quantitative disclosure standards for central counterparties, február 2015, ktorý je dostupný na http://www.bis.org/cpmi/publ/d125.pdf.

(25)  Pozri článok 1 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(26)  COM(2015) 472 final.

(27)  Pozri dokument Joint response from the Bank of England and the European Central Bank to the consultation document of the European Commission: „An EU framework for simple, transparent and standardised securitisation“, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(28)  K výnimke z požiadavky na poskytnutie kolaterálu pozri odseky 2.2 a 5.5 stanoviska CON/2016/11.

(29)  Pozri článok 27 ods. 2 dokumentu COM(2015) 472.

(30)  Pozri článok 1 ods. 3 a 8 navrhovaného nariadenia.

(31)  Pozri článok 1 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(32)  Pozri článok 1 ods. 8 navrhovaného nariadenia.

(33)  Rozsudok z 10. júla 2003, Komisia/ECB, C-11/00, ECLI: EU:C:2003:395, konkrétne body 110 a 111. V odseku 110 Súdny dvor objasnil, že povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska „má zaručiť, že autor takého právneho aktu ho neprijme skôr, ako vypočuje úrad, ktorý je na základe osobitnej právomoci, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva v danej oblasti, a s prihliadnutím na vysoký stupeň odbornosti obzvlášť spôsobilý účelne prispieť k zamýšľanému procesu prijatia aktu“.

(34)  Pozri odsek 2 stanoviska CON/2015/10, odsek 4 stanoviska CON/2012/5, odsek 8 stanoviska CON/2011/44 a odsek 4 stanoviska CON/2011/42.

(35)  Pozri článok 1 ods. 7 písm. c) navrhovaného nariadenia.

(36)  Pozri článok 1 ods. 16 navrhovaného nariadenia.


Top