11.4.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 109/2

---

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 6. novembra 2013

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010

(CON/2013/76)

2014/C 109/02

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) prijala 3. septembra 2013 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“). ECB prijala 14. októbra 2013 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k navrhovanému nariadeniu.

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú politiky prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní, ako sa uvádza v článku 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. Rada guvernérov prijala toto stanovisko v súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky.

1.   Všeobecné pripomienky

ECB plne podporuje zriadenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism, ďalej len „SRM“), ktorý prispeje k posilneniu štruktúry a stability hospodárskej a menovej únie. ECB takisto využíva túto príležitosť, aby potvrdila svoju pozíciu vyjadrenú v stanovisku z 27. novembra 2012 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európska centrála banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (CON/2012/96) (2), a konkrétne to, že na účely riadne fungujúcej únie finančných trhov je SRM nevyhnutným doplnkom jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism, ďalej len „SSM“). Takýto mechanizmus sa preto musí zriadiť ešte pred tým, než ECB prevezme svoju plnú zodpovednosť v oblasti dohľadu. Navrhované riešenie obsahuje tri základné prvky účinného riešenia krízových situácií: a) jednotný systém; b) jednotný orgán a c) jednotný fond. Navrhované nariadenie nadväzuje na závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012 a 27. a 28. júna 2013 (3), ktoré vychádzajú zo správy „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“ (4).

ECB je toho názoru, že z hľadiska účinného fungovania SRM zohrávajú kľúčovú úlohu všeobecné zásady stanovené v nasledujúcich odsekoch, a víta skutočnosť, že boli z veľkej časti zohľadnené v navrhovanom nariadení.

1.1.   SRM by sa mal vzťahovať na všetky úverové inštitúcie usadené v členských štátoch zúčastnených na SSM.

1.2.   Ústrednú úlohu v rámci SRM by mal zohrávať silný a nezávislý jednotný orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý by mal dostatočnú rozhodovaciu právomoc na prijímanie opatrení na riešenie krízových situácií v záujme stability v eurozóne a Únie ako celku. SRM je nevyhnutným doplnkom SSM (5), keďže je potrebné zosúladiť úroveň zodpovednosti a rozhodovania v oblasti riešenia krízových situácií a dohľadu. ECB sa v tejto súvislosti zhoduje s názorom Komisie, že na zaručenie optimálnych opatrení na riešenie krízových situácií (vrátane primeraného rozdelenia bremena) je takýto jednotný mechanizmus vhodnejší než sieť vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Z hľadiska prijímania včasných a nákladovo najefektívnejších rozhodnutí o riešení krízových situácií najmä v cezhraničnom kontexte sa koordinácia vnútroštátnych systémov riešenia krízových situácií ukázala ako nedostatočná.

1.3.   V rámci rozhodovacieho procesu by malo byť možné prijímať včasné a efektívne rozhodnutia, v prípade potreby vo veľmi krátkom čase, napríklad v horizonte niekoľkých dní alebo niekoľkých hodín. Tento proces by mal vychádzať z primeraného plánovania riešenia krízových situácií.

1.4.   Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať primerané právomoci, nástroje a finančné zdroje na riešenie krízových situácií inštitúcií v zmysle pripravovanej smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

1.5.   Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať prístup k financovaniu riešenia krízových situácií prostredníctvom jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk, ktorý by sa mal financovať z ex ante príspevkov všetkých bánk podliehajúcich SRM, ktoré sú založené na analýze rizika a ktoré majú v prípade potreby dopĺňať ex post príspevky. Okrem toho by mal byť k dispozícii dočasný, fiškálne neutrálny verejný zabezpečovací mechanizmus, ktorý by sa mohol poskytovať vo forme úverovej linky pre jednotný fond na riešenie krízových situácií.

1.6.   V plánovanom rámci SRM by sa mala zabezpečiť úzka koordinácia funkcie SRM v oblasti riešenia krízových situácií a funkcie SSM v oblasti dohľadu, pričom sa budú rešpektovať príslušné inštitucionálne povinnosti.

SSM aj SRM tvoria významnú súčasť integrovaného finančného rámca bankovej únie, ktorá pomôže narušiť väzby medzi bankami a vládami v dotknutých členských štátoch a zvrátiť prebiehajúcu fragmentáciu na finančných trhoch.

ECB dôrazne podporuje plánovaný harmonogram zavedenia SRM. SRM by v jeho rámci mal byť zavedený do polovice roka 2014 a v plnej prevádzke by mal byť od 1. januára 2015. V tomto harmonograme sa zohľadňuje skutočnosť, že SRM je kľúčovým prvkom bankovej únie.

2.   Konkrétne pripomienky

2.1.   Právny základ

Komisia navrhuje, aby základom navrhovaného nariadenia bol článok 114 zmluvy, ktorý umožňuje prijímať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení zameraných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. ECB je oboznámená s prebiehajúcimi posúdeniami navrhovaného právneho základu, ktoré vykonávajú iné inštitúcie Únie, a berie na vedomie zmeny navrhovaného nariadenia, ktoré boli navrhnuté s cieľom zabezpečiť, aby bol článok 114 možným právnym základom na dosiahnutie cieľa navrhovaného nariadenia zachovať integritu a posilniť fungovanie vnútorného trhu jednotným uplatňovaním jednotného súboru pravidiel riešenia krízových situácií orgánom Únie a prístupom k jednotnému fondu na riešenie krízových situácií bánk.

2.2.   Riadenie a zodpovednosť jednotnej rady pre riešenie krízových situácií

ECB vo všeobecnosti víta navrhovaný rámec riadenia, a najmä skutočnosť, že žiadny subjekt (konkrétne vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií) nebude mať právo vetovať rozhodnutia jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada pre riešenie krízových situácií“). Zatiaľ čo konečnú právomoc rozhodovať o konkrétnych prípadoch riešenia krízových situácií inštitúcií nesie Komisia, rada pre riešenie krízových situácií bude mať rozsiahle a nezávislé právomoci pripravovať plány riešenia krízových situácií (6) a programy riešenia krízových situácií (7) a vyžadovať ich vykonávanie. Je nanajvýš dôležité, aby sa prostredníctvom rozhodovacieho procesu a spôsobov hlasovania SRM zabezpečilo efektívne a včasné prijímanie rozhodnutí, najmä v čase krízy. V záujme predchádzania zdvojovaniu alebo prekrývaniu právomocí by sa mala presnejšie vymedziť zodpovednosť orgánov zapojených do procesu riešenia krízových situácií. Pokiaľ ide o právomoci rady pre riešenie krízových situácií, prípadným presnejším opisom výkonu týchto právomocí by sa zlepšilo dodržiavanie Meroniho doktríny (8), čím by sa zároveň zabezpečila dostatočná flexibilita v jednotlivých prípadoch riešenia krízových situácií. Navrhovaným nariadením sa musí takisto zabezpečiť, že akékoľvek konkrétne rozhodnutie o riešení krízovej situácie prijme Komisia tak rýchlo, ako to bude potrebné (9).

ECB víta navrhovaný rámec zodpovednosti rady pre riešenie krízových situácií, ktorý je v súlade s inštitucionálnym rámcom Únie. Dojednania medzi Európskym parlamentom a radou pre riešenie krízových situácií o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu (10) by mali dodržiavať zásady dôvernosti v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä pokiaľ ide o informácie na účely dohľadu, ktoré získala rada pre riešenie krízových situácií od ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov.

2.3.   Spolupráca medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a orgánmi dohľadu

ECB víta plánovanú úzku spoluprácu medzi orgánmi dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií (11). Pokiaľ ide o ECB, úlohy a povinnosti stanovené v navrhovanom nariadení by mali byť v súlade so zmluvou, Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) a najmä nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (12) (ďalej len „nariadenie o SSM“), a nemali by prekračovať rámec úloh, ktorými bola ECB poverená na základe uvedených predpisov. ECB berie na vedomie, že navrhovaným nariadením sa ECB nepoveruje novými úlohami a povinnosťami, ale stanovuje sa v ňom úzka spolupráca a výmena informácií (13). V záujme zrozumiteľnosti ECB odporúča, aby sa odkazy na úlohy a povinnosti ECB v navrhovanom nariadení považovali v prípade, keď je to vhodné, za úlohy a povinnosti, ktorými bola poverená na základe nariadenia o SSM (14).

ECB ďalej berie na vedomie ustanovenie v navrhovanom nariadení, podľa ktorého v prípade, ak ECB vyzve zástupcu rady pre riešenie krízových situácií, aby sa zapojil do činnosti Rady ECB pre dohľad, rada pre riešenie krízových situácií vymenuje zástupcu. V nariadení o SSM sa však stanovuje, že po zriadení rady pre riešenie krízových situácií môže Rada ECB pre dohľad vyzvať predsedu európskeho orgánu pre riešenie krízových situácií, aby sa na zasadnutiach Rady pre dohľad zúčastňoval (15) v úlohe pozorovateľa. V záujme úplného súladu je potrebné navrhované nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť (16).

Je dôležité rozlíšiť príslušné úlohy a povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií a orgánov dohľadu ešte pred vypuknutím krízy a v jej prvej fáze, keď orgán dohľadu môže na úverovú inštitúciu uplatňovať opatrenia včasnej intervencie, ako aj pri posudzovaní podmienok riešenia krízových situácií a odpísania kapitálových nástrojov.

Počas fázy včasnej intervencie výhradnú zodpovednosť za konanie alebo prijaté opatrenia nesie orgán dohľadu. Pri uplatňovaní opatrení včasnej intervencie je dôležité, aby orgán dohľadu bezodkladne informoval radu pre riešenie krízových situácií. Navrhovaná povinnosť ECB (alebo vnútroštátnych orgánov dohľadu) uskutočniť konzultácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií ešte pred prijatím dodatočných opatrení včasnej intervencie však nie je v súlade s potrebou prijať rýchle a účinné opatrenia včasnej intervencie v rámci integrovaného systému výhradnej zodpovednosti za dohľad. Od ECB alebo vnútroštátneho orgánu dohľadu by sa preto malo požadovať len to, aby takéto opatrenie oznámili orgánom pre riešenie krízových situácií čo najrýchlejšie (17). Počas fázy včasnej intervencie by rada pre riešenie krízových situácií mala navyše vykonávať svoje interné prípravné činnosti tak, aby neoslabila dôveru na trhu a prípadne nezhoršila situáciu príslušnej inštitúcie. Činnosti ako napríklad požadovanie informácií a kontroly na mieste by mal preto vykonávať hlavne orgán dohľadu, ktorý v súlade so smernicou o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií bude orgánu pre riešenie krízových situácií poskytovať všetky informácie potrebné na prípravu riešenia krízovej situácie danej inštitúcie (18). Nekoordinovaným vyšetrovacím činnostiam a kontrolám na mieste vykonávaným orgánom pre riešenie krízových situácií by sa malo predchádzať, pretože môže dôjsť k oslabeniu dôvery (19).

Pokiaľ ide o posúdenie podmienok, za ktorých sa začína riešiť krízová situácia, ECB berie na vedomie, že v navrhovanom nariadení sa uznáva, že orgán dohľadu má v rámci SSM najlepšie možnosti posúdiť, či je úverová inštitúcia v úpadku alebo či pravdepodobne bude v úpadku a či neexistujú žiadne reálne vyhliadky na to, že by nejaké alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu zabránilo jej úpadku v primeranom časovom horizonte (20). ECB zastáva názor, že v súlade s rozdelením právomocí podľa nariadenia o SSM by sa výhradná zodpovednosť za posudzovanie týchto dvoch kritérií mala prideliť príslušnému orgánu dohľadu, t. j. ECB alebo príslušným vnútroštátnym orgánom. Zabezpečí sa tak jednoznačné pridelenie zodpovednosti v záujme rýchleho a účinného opatrenia na riešenie krízovej situácie (21). V navrhovanom nariadení by sa malo stanoviť, že Komisia sa môže rozhodnúť začať riešiť krízovú situáciu inštitúcie len na základe takéhoto posúdenia orgánom dohľadu (22). Toto posúdenie bude preto nevyhnutným, ale nie jediným predpokladom na začatie riešenia krízovej situácie inštitúcie.

Aj posúdenie toho, či subjekt alebo skupina už nebudú životaschopné, ak sa nevykoná odpísanie kapitálových nástrojov alebo ich konverzia na vlastný kapitál, alebo či je potrebná mimoriadna verejná podpora, môže najlepšie vykonať orgán dohľadu. Toto posúdenie životaschopnosti sa vykoná buď pred posúdením splnenia podmienok riešenia krízových situácií zo strany banky, alebo zároveň s ním, a teda ešte pred tým, než sa začne riešiť krízová situácia. Navrhovaným nariadením by sa preto mala zodpovednosť za toto posúdenie jednoznačne prideliť orgánu dohľadu a takéto posúdenie na účely dohľadu by malo byť nevyhnutným predpokladom odpísania kapitálových nástrojov alebo ich konverzie na vlastný kapitál (23).

Okrem toho s cieľom zabezpečiť účinný systém kontroly a protiváh by rada pre riešenie krízových situácií a Komisia mali mať možnosť vyžiadať si od orgánu dohľadu (ECB alebo príslušného vnútroštátneho orgánu) posúdenie vždy v prípade, ak je banka v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku alebo ak sa bez odpísania kapitálových nástrojov už nepovažuje za životaschopnú. Predíde sa tak nečinnosti v oblasti dohľadu, keď orgán pre riešenie krízových situácií považuje za potrebné konať (24).

V navrhovanom nariadení sa stanovuje, že ECB a vnútroštátne orgány dohľadu poskytujú rade pre riešenie krízových situácií a Komisii všetky informácie potrebné na vykonávanie ich úloh. Výmena informácií je dôležitým predpokladom účinného vykonávania dohľadu aj riešenia krízových situácií. Malo by sa preto objasniť, že povinnosť poskytovať informácie je recipročná. Orgán dohľadu by mal byť čo najskôr informovaný najmä o každom kroku naplánovanom a prijatom v rámci postupu riešenia krízových situácií. Bude tak schopný predvídať prípadné dôsledky pre finančnú stabilitu a upozorniť na ne orgán pre riešenie krízových situácií (25).

2.4.   Účasť ECB na činnostiach rady pre riešenie krízových situácií a všeobecná účasť centrálnych bánk

ECB poukazuje na nesúlad odôvodnenia 19 navrhovaného nariadenia, v ktorom sa hovorí o „zástupcoch“ Komisie a ECB, so zvyškom navrhovaného nariadenia, podľa ktorého niektorých členov rady pre riešenie krízových situácií vymenováva Komisia a ECB. V článku 39 navrhovaného nariadenia sa konkrétne stanovuje, že rada pre riešenie krízových situácií je okrem iného zložená z člena vymenovaného ECB na obdobie piatich rokov, ktoré nemožno obnoviť. Podľa článku 43 navrhovaného nariadenia členovia rady pre riešenie krízových situácií musia konať nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nesmú vyhľadávať ani prijímať pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu. Podľa článkov 45 a 49 navrhovaného nariadenia sa člen vymenovaný ECB zúčastňuje na plenárnych aj výkonných zasadnutiach rady pre riešenie krízových situácií a má hlasovacie právo.

S cieľom presnejšie odlíšiť úlohu ECB podľa nariadenia o SSM od jej úlohy ako účastníka na činnostiach rady pre riešenie krízových situácií podľa navrhovaného nariadenia, ako aj zachovať oddelenie inštitucionálnych povinností medzi funkciou dohľadu a funkciou riešenia krízových situácií v Únii ECB odporúča, aby sa mohla zúčastňovať na všetkých (plenárnych a výkonných) zasadnutiach rady pre riešenie krízových situácií v úlohe pozorovateľa (26).

Vzhľadom na dôležitú úlohu a odborné znalosti, ktoré majú centrálne banky v súvislosti s finančnou stabilitou a so zodpovednosťou v oblasti makroprudenciálneho dohľadu, by tieto banky, ktoré podľa vnútroštátneho práva nekonajú ako orgány pre riešenie krízových situácií, mali mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach rady v úlohe pozorovateľa a mali by sa popri ECB zapájať do posudzovania systémových dôsledkov každého opatrenia na riešenie krízovej situácie (27).

2.5.   Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií a minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

ECB víta skutočnosť, že v navrhovanom nariadení sa stanovuje, že rada pre riešenie krízových situácií bude posudzovať riešiteľnosť krízových situácií každého subjektu uvedeného v článku 2, a to po porade s príslušným orgánom vrátane ECB (28). Zatiaľ čo na účely samotného posúdenia postačuje porada s orgánom dohľadu, opatrenia na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie by sa mali určovať a vykonávať v spolupráci s týmto orgánom. Takýto postup by bol teda podobný ako v prípade výrazného zapojenia dohľadu pri vypracovávaní plánov riešenia krízových situácií (29). Pri tomto posúdení by sa nemalo počítať so žiadnou finančnou podporou z jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk, s výnimkou poskytovania dočasnej likvidity. Poskytnutie podpory z fondu na zvýšenie platobnej schopnosti by bolo v rozpore so všeobecným pravidlom, že ako prví v poradí absorbujú straty v rámci riešenia krízových situácií akcionári a veritelia konkrétnej inštitúcie alebo skupiny (30). Jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk poskytuje zdroje len v prípade, keď na riešenie krízovej situácie nepostačuje financovanie akcionárov a veriteľov. Pri posúdení riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny by sa preto malo zabezpečiť, aby mala samotná inštitúcia alebo skupina na účely dôveryhodnej stratégie riešenia krízových situácií dostatočnú kapacitu na absorpciu strát (31).

ECB sa domnieva, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je kľúčovým prvkom z hľadiska zabezpečovania riešiteľnosti krízových situácií a primeranej kapacity na absorpciu strát. V tejto súvislosti by sa pri určovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky mala posilniť úloha príslušného orgánu vzhľadom na to, že táto požiadavka môže mať priamy vplyv na nepretržité pokračovanie v činnosti bánk, a je preto významná pre príslušný orgán. Minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by preto mala stanovovať rada pre riešenie krízových situácií „v spolupráci“ s príslušným orgánom (32). Pokiaľ ide o všeobecné ustanovenia o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ECB si je vedomá toho, že navrhované nariadenie bude v úplnom súlade s pripravovanou smernicou o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií, pričom sa v ňom uvedú aj krížové odkazy na kritériá oprávnenosti v prípade pasív oprávnených na účely uvedenej minimálnej požiadavky (33).

2.6.   Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Podľa navrhovaného nariadenia sa ustanovenia o záchrane pomocou vnútorných zdrojov začnú uplatňovať 1. januára 2018. To znamená, že v období rokov 2015 až 2018 bude SRM možno musieť riešiť krízové situácie bánk bez tohto nástroja riešenia krízových situácií. Ak sa však pri riešení krízových situácií použijú verejné finančné prostriedky alebo prostriedky z jednotného fondu na riešenie krízových situácií, v nových pravidlách štátnej pomoci (34) sa bude požadovať povinná záchrana kapitálu a podriadeného dlhu pomocou vnútorných zdrojov. Vznikne však neistota, či pomocou tohto nástroja bude možné zachrániť nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje, keďže členské štáty sa budú môcť voľne rozhodnúť, či chcú rámec záchrany pomocou vnútorných zdrojov zaviesť skôr.

Vzhľadom na uvedené súvislosti ECB podporuje zavedenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov skôr než v roku 2018. Záchrana pomocou vnútorných zdrojov sa už považuje za prevažne zohľadnenú v cenách, takže vplyv na financovanie bude podľa očakávaní okrajový. Zavedenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by navyše prispelo k právnej istote, súladu a predvídateľnosti, a predchádzalo by sa tak ad hoc riešeniam (35).

Ustanovenie o hierarchii pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti, v ktorom sa určuje poradie odpisovania strát pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov (36), podľa všetkého nie je zhodné s ustanoveniami pripravovanej smernice o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií. V závislosti od konečného znenia prijatého zákonodarcom Únie by sa preto uvedené ustanovenia mali zosúladiť. Kryté vklady by mali mať najvyššiu prioritu, zatiaľ čo oprávnené vklady fyzických osôb a malých a stredných podnikov by mali mať prednosť pred inými nadriadenými nezabezpečenými pohľadávkami. V tejto súvislosti by sa s ustanoveniami pripravovanej smernice o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií, podľa ktorých systémy ochrany vkladov preberajú práva a povinnosti krytých vkladateľov, mala plne zosúladiť aj úloha týchto systémov pri riešení krízových situácií (37).

2.7.   Jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk

ECB víta skutočnosť, že SRM bude zahŕňať jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk, ktorý sa bude financovať z ex ante príspevkov inštitúcií v členských štátoch zúčastnených na SRM, ktoré budú založené na analýze rizika. Takýto kontrolný mechanizmus spoločného fondu na riešenie krízových situácií je kľúčovým prvkom SRM, ktorý má zabezpečiť náležité financovanie riešenia krízových situácií bez potreby čerpania verejných finančných prostriedkov. Rade pre riešenie krízových situácií umožní prijímať rýchle opatrenia bez zdĺhavých diskusií o rozdelení bremena v prípade cezhraničných bánk, čím sa zabezpečí optimálna a nákladovo najefektívnejšia stratégia riešenia krízových situácií na európskej úrovni. Vďaka združovaniu zdrojov bude môcť jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk chrániť daňovníkov účinnejšie než na vnútroštátnej úrovni, a narušiť tak nepriaznivé väzby medzi bankami a príslušnými štátmi.

V navrhovanom nariadení sa cieľová úroveň jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk stanovuje na aspoň 1 % krytých vkladov. ECB sa domnieva, že kryté vklady nie sú najprimeranejšou referenčnou hodnotou, keďže úplne neodrážajú prípadné náklady na financovanie v rámci riešenia krízových situácií. Výška krytých vkladov môže ostať nezmenená, zatiaľ čo celkové záväzky sa podstatne zvýšia, alebo môže stúpnuť, zatiaľ čo celkové záväzky ostatnú nezmenené. V ani jednom z prípadov by sa primerane nezohľadnila potenciálna expozícia fondu na riešenie krízových situácií. Takisto by sa mala zohľadniť skutočnosť, že kryté vklady sú už poistené prostredníctvom systému ochrany vkladov. Pomohlo by to pri financovaní riešenia krízových situácií v prípade, keby (prioritné) kryté vklady utrpeli stratu. Túto referenčnú hodnotu by preto mala dopĺňať referenčná hodnota celkových pasív, ktorú by mala primerane určiť rada pre riešenie krízových situácií pri zachovaní 1 % krytých vkladov ako minimálnej hranice (38).

2.8.   Zabezpečovací mechanizmus

ECB víta návrh zriadiť dodatočný zabezpečovací mechanizmus, ktorý by sa mohol aktivovať za výnimočných okolností v prípade, že ex ante príspevky jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk nepostačujú na pokrytie jeho výdavkov a na tento istý účel nie sú okamžite dostupné ani ex post príspevky, a to prostredníctvom zmluvného zabezpečenia výpožičiek alebo iných foriem podpory od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán. Vďaka takémuto zabezpečovaciemu mechanizmu by bol SRM odolnejší voči veľmi nepriaznivým ekonomickým a finančným otrasom, a posilnila by sa tak jeho schopnosť predchádzať systémovým krízam. ECB navyše podporuje požiadavku, na základe ktorej akékoľvek financovanie zo zabezpečovacieho mechanizmu musí v plnej výške vrátiť finančný sektor, a nie daňové orgány. Táto požiadavka odzrkadľuje jeden z hlavných dôvodov zriadenia SRM, a to riešiť krízové situácie bánk bez toho, aby daňovníkom vznikli trvalé náklady. Pokiaľ ide o tieto prvky, navrhované nariadenie je plne v súlade so závermi Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012 a 27. a 28. júna 2013 (39), ktoré vychádzajú zo správy „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“.

ECB zároveň upozorňuje, že navrhované nariadenie nie je dostatočne presné, pokiaľ ide o plánovaný návrh dodatočného zabezpečovacieho mechanizmu. Konkrétne ide o to, že hoci sa v navrhovanom nariadení stanovuje možnosť výpožičiek od tretích strán (40), neuvádza sa v ňom, či by dodatočný zabezpečovací mechanizmus zahŕňal aj dočasný prístup k verejným finančným prostriedkom alebo či by čerpal len z výpožičiek súkromného sektora. Keďže sa v navrhovanom článku 6 ods. 4 výslovne objasňuje, že členské štáty takýto prístup nemusia poskytnúť, podľa všetkého by sa takýto zabezpečovací mechanizmus mohol poskytnúť len na dobrovoľnom základe. ECB zastáva názor, že prístup k fiškálnym zdrojom v súlade so zásadou fiškálnej neutrality by bol kľúčovým prvkom zabezpečovacieho mechanizmu SRM. Dôvodom môže byť nedostatok a dočasné vyčerpanie súkromných zdrojov financovania v prípade výrazných otrasov na finančných trhoch, a to najmä v počiatkoch fungovania SRM. ECB rozumie tomu, že Komisia nezaviedla pre zúčastnené členské štáty povinnosť poskytnúť prístup k verejným finančným prostriedkom, keďže by mohla zasahovať do fiškálnej zvrchovanosti členských štátov, ktorú podľa právneho základu navrhovaného nariadenia nemožno narušiť. Vzhľadom na uvedené súvislosti ECB považuje za dôležité, aby zúčastnené členské štáty zabezpečili, že spoločný a spoľahlivý verejný zabezpečovací mechanizmus bude k dispozícii už pri nadobudnutí účinnosti navrhovaného nariadenia (41).

Tento mechanizmus by pozostával z úverovej linky zabezpečujúcej prístup SRM k spoločným fiškálnym zdrojom zúčastnených členských štátov. S cieľom dodržať zásadu fiškálnej neutrality by sa v prípade aktivácie úverovej linky museli poskytnuté prostriedky vrátiť v plnej výške. Aby sa zabránilo nadmerne procyklickým odvodom, bolo by potrebné dôkladne nastaviť časový horizont vracania týchto finančných prostriedkov zo strany finančného sektora. Takýto mechanizmus vo forme úverovej linky by bol plne v súlade so závermi decembrového zasadnutia Európskej rady v roku 2012 (42) a s podobnými rámcami riešenia krízových situácií v iných krajinách (akým je napríklad úverová linka pre Federal Deposit Insurance Corporation z Ministerstva financií USA).

2.9.   Súvislosť s rámcom štátnej pomoci

ECB berie na vedomie, že navrhované nariadenie je koncipované tak, aby sa zachovali právomoci Komisie v oblasti štátnej pomoci vo všetkých prípadoch riešenia krízových situácií zahŕňajúcich podporu, ktorú možno kvalifikovať ako štátnu pomoc. To sa zabezpečí uplatňovaním postupu týkajúceho sa štátnej pomoci súbežne s postupom riešenia krízových situácií (43). Navrhované nariadenie sa však snaží uplatniť kontrolu v oblasti štátnej pomoci analogicky aj v prípadoch zahŕňajúcich podporu z jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a súbežne s postupom riešenia krízových situácií (44).

ECB uznáva, že rámec štátnej pomoci sa osvedčil ako užitočný nástroj pri vymedzovaní spoločných parametrov vnútroštátnej verejnej podpory v kontexte riešenia krízových situácií bánk v celej Únii. ECB sa však domnieva, že vplyv uplatňovania opatrení kontroly v oblasti štátnej pomoci a ich vplyv na riešenie krízových situácií v rámci SRM by sa mal dôkladne posúdiť. Keď SRM začne fungovať naplno, rozhodnutia o riešení krízových situácií sa budú prijímať na úrovni Únie, čím sa zachovajú rovnaké podmienky a nenaruší sa fungovanie jednotného trhu (45). Vzhľadom na uvedené skutočnosti by súbežné posudzovanie v rámci postupu týkajúceho sa štátnej pomoci nemalo viesť k oneskoreniu, zdvojovaniu ani obmedzovaniu postupu riešenia krízových situácií. Cieľ zachovať fungovanie vnútorného trhu a nenarúšať hospodársku súťaž medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi možno dosiahnuť v rámci postupu riešenia krízových situácií. Vzhľadom na to, že Komisia má konečnú rozhodovaciu právomoc, mohla by sa zvážiť integrácia aspektov štátnej pomoci do postupu riešenia krízových situácií. V každom prípade by sa uplatňovaním navrhovaného nariadenia malo zabezpečiť, že kontrola v oblasti štátnej pomoci nepovedie k neprimeranému oneskoreniu ani k obmedzovaniu dosahovania cieľov riešenia krízových situácií, a to najmä vzhľadom na potrebu chrániť finančnú stabilitu (46). V záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty by bolo užitočné, keby Komisia v navrhovanom nariadení jednoznačne určila, ktorý postup a ktoré pravidlá štátnej pomoci sa budú uplatňovať analogicky, a v prípade potreby bližšie objasnila podrobnosti ich uplatňovania s použitím vhodných prostriedkov.

V budúcnosti môže byť potrebná hlbšia analýza v súvislosti s analogickým uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci a so vzájomným pôsobením aspektov štátnej pomoci a finančnej stability v kontexte riešenia krízových situácií (47).

2.10.   Súdne preskúmanie rozhodnutí o riešení krízových situácií

Navrhované nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenia o súdnej kontrole a súvisiacich otázkach, pokiaľ ide o rozhodnutia o riešení krízových situácií. ECB si je vedomá toho, že a) rozhodnutia rady pre riešenie krízových situácií/Komisie o riešení krízových situácií (48), ako aj rozhodnutia Komisie o dodržiavaní pravidiel štátnej pomoci na jednej strane a b) opatrenia vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, ktorými sa vykonávajú programy riešenia krízových situácií v súlade s uvedenými rozhodnutiami a pravidlami štátnej pomoci, na strane druhej, by aj naďalej podliehali súdnemu preskúmaniu zo strany Súdneho dvora Európskej únie a vnútroštátnych súdov. ECB berie na vedomie, že kombinácia opravných prostriedkov na Súdnom dvore stanovených v zmluve a v navrhovanom nariadení, ako aj na vnútroštátnych súdoch podľa vnútroštátneho práva zúčastnených členských štátov by mala zaručiť právo na riadny proces pre fyzické aj právnické osoby, ktorých sa týkajú rozhodnutia SRM.

V záujme právnej zrozumiteľnosti by bolo v navrhovanom nariadení užitočné špecifikovať, že pri vykonávaní rozhodnutí rady pre riešenie krízových situácií prijatých v rámci postupu riešenia krízových situácií podľa článku 16 nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov preskúmať opatrenia alebo opomenutia vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií a iných príslušných orgánov. Okrem toho by sa mohla zvážiť možnosť zavedenia ustanovení, na základe ktorých by sa vylúčila alebo aspoň obmedzila možnosť zvrátiť rozhodnutia prijaté radou pre riešenie krízových situácií, a to najmä pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 26 ods. 2 navrhovaného nariadenia. Bolo by to v súlade s ustanoveniami smernice o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií, ktoré sa týkajú práva odvolať sa a vylúčenia iných konaní. Príslušné ustanovenia by sa museli dôkladne vyvážiť tak, aby boli v súlade so zárukami vlastníckych práv podľa Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach.

V záujme zvýšenia úrovne transparentnosti súdnych opravných prostriedkov dostupných v rámci SRM by bolo vhodné vymedziť rozsah pôsobnosti a obsah práva na súdne preskúmanie strán, ktorých sa týkajú opatrenia na riešenie krízových situácií prijaté v rámci SRM. To by sa mohlo dosiahnuť napríklad tak, že by sa stanovilo, že pri súdnom preskúmaní opatrení a opomenutí vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií sa musí v plnej miere zohľadniť, že podľa článku 16 ods. 8 navrhovaného nariadenia sú vnútroštátne orgány povinné prijímať všetky opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozhodnutí rady pre riešenie krízových situácií a že tieto rozhodnutia podliehajú súdnemu preskúmaniu zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Toto by sa mohlo uviesť v dôvodovej správe k navrhovanému nariadeniu alebo v osobitnom dokumente.

2.11.   Terminológia

ECB víta snahu Komisie zabezpečiť súlad navrhovaného nariadenia s pripravovanou smernicou o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií, okrem iného aj pokiaľ ide o celkový súlad použitých definícií. Definície použité v smernici o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií by sa mali zachovať okrem prípadu, ak existujú objektívne dôvody na to, aby sa v navrhovanom nariadení pozmenili alebo vypustili (49). V tejto súvislosti by sa pri uvádzaní odkazov na orgán dohľadu malo v nariadení konzistentne odkazovať napríklad na „príslušný orgán“ a zároveň by sa malo objasniť, že to zahŕňa aj ECB v jej úlohe orgánu dohľadu, ako aj vnútroštátne orgány dohľadu.

2.12.   Členské štáty, ktoré nadviazali úzku spoluprácu

ECB odporúča, aby sa do navrhovaného nariadenia vložilo ustanovenie o postupoch riešenia krízových situácií, ktoré ešte neboli ukončené, pre prípad, že by sa členský štát, ktorý nadviazal úzku spoluprácu (50) a ktorý teda automaticky podlieha navrhovanému nariadeniu, rozhodol túto spoluprácu ukončiť.

---

(1)  COM(2013) 520 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 30, 1.2.2013, s. 6. Všetky stanoviská ECB sú uverejnené na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(3)  K dispozícii na internetovej stránke Európskej rady www.consilium.europa.eu.

(4)  Táto správa bola predložená na decembrovom zasadnutí Európskej rady v roku 2012 a je k dispozícii na internetovej stránke Európskej rady www.consilium.europa.eu.

(5)  Pozri aj stanovisko Európskej centrálnej banky z 29. novembra 2012 k návrhu smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností (CON/2012/99) (Ú. v. EÚ C 39, 12.2.2013, s. 1).

(6)  Pozri článok 7 navrhovaného nariadenia.

(7)  Pozri článok 7 navrhovaného nariadenia.

(8)  Rozsudok z 13. júna 1958 vo veci 9/56, Meroni/Vysoký úrad (Zb. 1958, s. 133), rozsudok zo 14. mája 1981 vo veci 98/80, Romano/INAMI (Zb. 1981, s. 1241) a rozsudok z 12. júla 2005 v spojených veciach C-154/04 a C-155/04, Alliance for Natural Health a i. (Zb. 2005, s. I-6451).

(9)  Pozri napríklad pripomienky k článku 16 navrhovaného nariadenia, ktoré sú uvedené ďalej v návrhu a v pozmeňujúcom návrhu v zmene 6.

(10)  Pozri článok 41 ods. 8 navrhovaného nariadenia.

(11)  Pozri kapitolu 4: Spolupráca v rámci navrhovaného nariadenia.

(12)  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63. Pozri najmä článok 3 ods. 3 a článok 27 ods. 2 nariadenia o SSM.

(13)  Pozri článok 27 ods. 2 a 3 navrhovaného nariadenia.

(14)  Pozri napríklad pozmeňujúce návrhy v zmenách 2, 5, 8 a 10.

(15)  Pozri článok 26 ods. 11 a odôvodnenie 70 nariadenia o SSM.

(16)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 12.

(17)  Článok 11 ods. 4 navrhovaného nariadenia by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Pozri príslušný pozmeňujúci návrh v zmene 5.

(18)  Článok 23 ods. 1 písm. ec) všeobecného smerovania v súvislosti s návrhom smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/EHS, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, v zmysle dohody ministrov financií členských štátov na zasadnutí Rady ECOFIN 27. júna 2013 [2012/0150 (COD)-11148/1/13 Rev 1].

(19)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 14.

(20)  V odôvodnení 16 navrhovaného nariadenia sa uvádza, že „ECB má ako orgán dohľadu v rámci JMD najlepšie možnosti posúdiť, či je úverová inštitúcia v úpadku alebo či pravdepodobne bude v úpadku a či neexistujú žiadne reálne vyhliadky na to, že by nejaké alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu zabránilo jej úpadku v primeranom časovom horizonte“.

(21)  Táto otázka bola nastolená aj v stanovisku CON/2012/99, bode 2.1.

(22)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 6.

(23)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 8.

(24)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 8.

(25)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmenách 11, 12 a 13.

(26)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmenách 15, 16 a 17.

(27)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 15.

(28)  V súlade s Kľúčovými atribútmi účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie, ktoré vypracovala Rada pre finančnú stabilitu v októbri 2011. K dispozícii na internetovej stránke Rady pre finančnú stabilitu www.financialstabilityboard.org. Pozri prílohu II a oddiel 10.

(29)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 3.

(30)  Pozri článok 13 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(31)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 7.

(32)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 4.

(33)  Pozri napríklad návrh článku 39 ods. 2 smernice o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií, v ktorom sa stanovujú podmienky, za ktorých sa pasívum považuje za oprávnené pasívum.

(34)  Pozri oznámenie Komisie z 30. júla 2013 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 (Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1).

(35)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 22.

(36)  S výhradou zoznamu výnimiek, ktoré možno uplatniť za výnimočných okolností. Pozri článok 24 ods. 5 navrhovaného nariadenia.

(37)  V článkoch 15 a 73 navrhovaného nariadenia by sa preto mal uviesť odkaz na články 98a a 99 pripravovanej smernice o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií.

(38)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 19.

(39)  K dispozícii na internetovej stránke Európskej rady www.consilium.europa.eu.

(40)  ECB v tejto súvislosti upozorňuje, že centrálna banka v súlade so zákazom menového financovania nesmie financovať fond na riešenie krízových situácií. Pozri napríklad Konvergenčnú správu ECB za rok 2013, str. 28.

(41)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 20.

(42)  Podľa záverov Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012: „Jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií by sa mal zakladať na príspevkoch samotného finančného sektora a mal by zahŕňať vhodný a účinný zabezpečovací mechanizmus. Tento zabezpečovací mechanizmus by mal byť zo strednodobého hľadiska fiškálne neutrálny tak, že sa zabezpečí, aby sa verejná pomoc spätne získala prostredníctvom poplatkov ex post uložených finančnému sektoru.“ ECB si je vedomá toho, že samotným navrhovaným nariadením takúto úverovú linku nemožno vytvoriť a že sa treba spoliehať na povinnosť rady pre riešenie krízových situácií aktívne sa snažiť o jej vytvorenie, za predpokladu, že sú zavedené finančné mechanizmy na poskytnutie prístupu k takejto linke.

(43)  Pozri bod 4.1.3 dôvodovej správy k navrhovanému nariadeniu (ďalej len „dôvodová správa“), ako aj poslednú vetu článku 16 ods. 8 navrhovaného nariadenia.

(44)  Pozri článok 16 ods. 10 navrhovaného nariadenia a bod 1.2 dôvodovej správy.

(45)  Pozri najmä odôvodnenia 7, 9 a 13 navrhovaného nariadenia.

(46)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 6.

(47)  Pozri pozmeňujúci návrh v zmene 21.

(48)  Pozri článok 16 navrhovaného nariadenia, s prihliadnutím na článok 78 o nezmluvnej zodpovednosti rady pre riešenie krízových situácií.

(49)  Pozri napríklad článok 3 ods. 13 navrhovaného nariadenia, v ktorom sa definuje „skupina“. Táto definícia sa odkláňa od vymedzenia tohto pojmu uvedeného v článku 2 ods. 4 všeobecného smerovania z 27. júna 2013 v súvislosti s návrhom smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk v úpadku.

(50)  V zmysle vymedzenia v nariadení o SSM.

---

---