EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013AB0004

Stanovisko Európskej centrálnej banky z  11. januára 2013 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie (CON/2013/4)

OJ C 96, 4.4.2013, p. 18–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

4.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 96/18


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 11. januára 2013

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie

(CON/2013/4)

2013/C 96/04

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 19. septembra 2012 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

Právomoc ECB vydať stanovisko k navrhovanej smernici je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému, ako je uvedené v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB vo všeobecnosti víta navrhovanú smernicu, ktorej cieľom je posilniť rámec PKIPCP osobitne vo vzťahu k: i) politikám a postupom odmeňovania vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká a zamestnancov v kontrolných funkciách, ii) pravidlám určovania depozitárov fondov PKIPCP a výkonu funkcií depozitára vrátane súvisiaceho režimu zodpovednosti a iii) režimu administratívnych sankcií a opatrení. Podľa názoru ECB môžu nové pravidlá zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní nesprávnym praktikám a posilňovaní dôvery investorov. ECB poznamenáva, že navrhované posilnenie rámca PKIPCP je aktuálne s ohľadom na pokroky, ktoré sa dosiahli nariadením o správcoch alternatívnych investičných fondov prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (2) (ďalej len „smernica o správcoch AIF“).

Konkrétne pripomienky

1.   Opätovné použitie aktív depozitárom PKIPCP

Podľa názoru ECB by sa v navrhovanej smernici malo výslovne zakázať, aby depozitár PKIPCP alebo iný subjekt, ktorý bol poverený úschovou fondu PKIPCP, opätovne použili aktíva v ich správe na vlastný účet. Takéto praktiky môžu vystaviť investorov riziku, ako aj vyvolať riziká relevantné z hľadiska finančnej stability, z dôvodu pákového efektu vyplývajúce z týchto praktík. V tejto súvislosti je ECB toho názoru, že rámec PKIPCP by mal byť v tomto ohľade prísnejší než smernica o správcoch AIF, ktorá umožňuje opätovné použitie aktív pod podmienkou, že správcovia fondu vyjadria predchádzajúci súhlas. Je to odôvodnené skutočnosťou, že produkty PKIPCP sa široko distribuujú retailovým investorom, zatiaľ čo fondy spravované podľa smernice o správcoch AIF sú vo všeobecnosti vyhradené profesionálnym investorom.

2.   Poverenie

V navrhovanej smernici sa umožňuje preniesť povinnosti depozitára v oblasti úschovy na povereného uschovávateľa za určitých podmienok, ktoré sú podľa dôvodovej správy v súlade s podmienkami platnými podľa smernice o správcoch AIF. V tejto súvislosti je ECB toho názoru, že ochrana retailových investorov si vyžaduje prísnejšie pravidlá pre depozitárov PKIPCP než pre depozitárov určených správcami alternatívnych investičných fondov. Najmä prenesenie povinností na povereného uschovávateľa umiestneného mimo Únie depozitárom PKIPCP by malo vo všetkých prípadoch podliehať vhodným zárukám, ako sú minimálne kapitálové požiadavky a efektívny dohľad v dotknutej krajine. Napokon je potrebné preskúmať aj zachovanie výnimiek, ktoré umožňujú subjektom v tretích štátoch, aby fungovali ako poverení uschovávatelia depozitárov PKIPCP napriek tomu, že tieto subjekty nespĺňajú požiadavky na poverenie ustanovené v práve Únie.

3.   Oprávnenosť konať ako uschovávateľ PKIPCP

ECB podporuje zavedenie podmienok, podľa ktorých sú iba úverové inštitúcie a investičné firmy oprávnené konať ako depozitári PKIPCP. Zníži sa tým riziko poškodenia investora v dôsledku určenia depozitára PKIPCP, ktorý nepodlieha regulácii a dohľadu na vhodnej úrovni. Okrem toho by sa malo tiež posúdiť, či navrhovaný režim kapitálových požiadaviek na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (3) poskytuje primerané záruky vo vzťahu výkonu funkcií depozitára PKIPCP, berúc do úvahy rozsah a zložitosť PKIPCP, pre ktoré sa tieto funkcie vykonávajú a riziká spojené so zodpovednosťou, ktoré z týchto funkcií vyplývajú.

4.   Zodpovednosť

Podľa názoru ECB, „vonkajšie udalosti, ktoré nemožno primerane ovplyvniť“ (4), a ktoré depozitárovi umožňujú, aby sa zbavil zodpovednosti na základe zmluvy, by mali byť detailne vymedzené v delegovaných aktoch Komisie, pričom by sa mali uviesť kategórie aktív, ktoré možno považovať za stratené kvôli takýmto vonkajších udalostiam a konkrétne druhy takýchto predpokladaných udalostí.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovanej smernice, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 11. januára 2013

viceprezident ECB

Vítor CONSTÂNCIO


(1)  COM(2012) 350 final.

(2)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1. Pozri stanovisko ECB CON/2009/81 zo 16. októbra 2009 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/…/ES (Ú. v. EÚ C 272, 13.11.2009, s. 1). Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB http://www.ecb.europa.eu

(3)  Pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte [KOM(2011) 453 v konečnom znení] a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti [KOM(2011) 452 v konečnom znení].

(4)  Pozri článok 26b bod f) smernice 2009/65/ES vložený článkom 1 ods. 8 navrhovanej smernice.


PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena a doplnenie 1

Článok 1 ods. 3

„3.

Článok 22 sa nahrádza takto:

‚Článok 22

 

   …

5.   Aktíva PKIPCP sa zverujú depozitárovi do úschovy takto:

a)

b)

7.   Depozitár nepoverí svojimi funkciami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tretie strany.

Funkciami uvedenými v odseku 5 môže depozitár poveriť len tú tretiu stranu, ktorá vždy počas výkonu úloh, ktorými bola poverená:

a)

má štruktúry a odborné znalosti, ktoré sú náležité a primerané povahe a zložitosti aktív PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, ktoré sa jej zverili;

b)

pokiaľ ide o úlohy úschovy uvedené v odseku 5 písm. a), podlieha účinnej regulácii obozretného podnikania vrátane minimálnych kapitálových požiadaviek, ako aj dohľadu v dotknutej jurisdikcii;

Bez ohľadu na tretí pododsek písm. b), ak sa však v právnych predpisoch tretej krajiny vyžaduje, aby boli určité finančné nástroje držané v úschove miestnym subjektom, a žiadne miestne subjekty nespĺňajú požiadavky na poverenie stanovené v uvedenom písmene, depozitár môže svojimi funkciami poveriť takýto miestny subjekt len v rozsahu, v akom to vyžadujú právne predpisy tretej krajiny a len pokiaľ neexistujú miestne subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa poverenia, a len ak:

a)

investori príslušného PKIPCP sú náležite informovaní o tom, že je takéto poverenie potrebné z dôvodu zákonných obmedzení v právnych predpisoch tretej krajiny, a okolnostiach odôvodňujúcich poverenie, a to pred tým, ako investovali;

b)

PKIPCP alebo správcovská spoločnosť konajúca v mene PKIPCP dala depozitárovi pokyn poveriť úschovou takýchto finančných nástrojov takýto miestny subjekt.

…‘ “

„3.

Článok 22 sa nahrádza takto:

‚Článok 22

 

   …

5.   Aktíva PKIPCP sa zverujú depozitárovi do úschovy takto:

a)

b)

5a.   Finančná nástroje a ostatné aktíva držané v úschove sa nepoužijú opätovne tak, že budú zaťažené alebo prevedené na vlastný účet depozitárom alebo iným subjektom, ktorý bol poverený funkciou úschovy. V opačnom prípade strácajú zmluvné ustanovenia o opätovnom použití platnosť.

7.   Depozitár nepoverí svojimi funkciami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tretie strany.

Funkciami uvedenými v odseku 5 môže depozitár poveriť len tú tretiu stranu, ktorá vždy počas výkonu úloh, ktorými bola poverená:

a)

má štruktúry a odborné znalosti, ktoré sú náležité a primerané povahe a zložitosti aktív PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, ktoré sa jej zverili;

b)

pokiaľ ide o úlohy úschovy uvedené v odseku 5 písm. a), podlieha účinnej regulácii obozretného podnikania vrátane minimálnych kapitálových požiadaviek, ako aj dohľadu v dotknutej jurisdikcii;

Bez ohľadu na tretí pododsek písm. b), ak sa však v právnych predpisoch tretej krajiny vyžaduje, aby boli určité finančné nástroje držané v úschove miestnym subjektom, a žiadne miestne subjekty nespĺňajú požiadavky na poverenie stanovené v uvedenom písmene, depozitár môže svojimi funkciami poveriť takýto miestny subjekt len v rozsahu, v akom to vyžadujú právne predpisy tretej krajiny a len pokiaľ neexistujú miestne subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa poverenia, a len ak:

a)

investori príslušného PKIPCP sú náležite informovaní o tom, že je takéto poverenie, ktoré v plnom rozsahu nespĺňa všeobecné požiadavky na poverenie stanovené v práve Únie, je potrebné z dôvodu zákonných obmedzení v právnych predpisoch tretej krajiny, a okolnostiach odôvodňujúcich poverenie, a to pred tým, ako investovali;

b)

PKIPCP alebo správcovská spoločnosť konajúca v mene PKIPCP dala depozitárovi pokyn poveriť úschovou takýchto finančných nástrojov takýto miestny subjekt.

…‘ “

Odôvodnenie

ECB je toho názoru, že rámec PKIPCP má byť prísnejší než rámec podľa smernice o správcoch AIF a nemal by za žiadnych podmienok umožňovať opätovné použitie aktív depozitárom. Uvedené je odôvodnené tým, že: i) produkty PKIPCP s široko distribuujú retailovým investorom, ii) opätovné použitie aktív depozitárom by z dôvodu súvisiaceho pákového efektu mohlo vyvolať riziká relevantné z hľadiska finančnej stability.

Je žiaduce, aby aj v prípade prenesenia právomocí na povereného uschovávateľa umiestneného mimo Únie depozitárom PKIPCP platili rovnaké záruky, ako sú minimálne kapitálové požiadavky a efektívny dohľad v príslušnej krajine v súlade s právom Únie. Prípadné výnimky by sa mali jasne oznámiť investorovi. V tejto súvislosti si ochrana retailových investorov vyžaduje prísnejšie pravidlá pre depozitárov PKIPCP než pre depozitárov určených správcami alternatívnych investičných fondov.

Zmena a doplnenie 2

Článok 1 ods. 8

„8.

Vkladajú sa tieto články 26a a 26b:

‚Článok 26a

Článok 26b

1.   Komisia je oprávnená prijímať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 112 a za podmienok stanovených v článkoch 112a a 112b opatrenia, v ktorých bližšie určí:

f)

čo sa rozumie pod vonkajšími udalosťami podľa článku 24 ods. 1, ktoré nemožno primerane ovplyvniť a ktorých následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť.‘ “

„8.

Vkladajú sa tieto články 26a a 26b:

‚Článok 26a

Článok 26b

1.   Komisia je oprávnená prijímať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 112 a za podmienok stanovených v článkoch 112a a 112b opatrenia, v ktorých bližšie určí:

f)

čo sa rozumie pod vonkajšími udalosťami podľa článku 24 ods. 1, ktoré nemožno primerane ovplyvniť a ktorých následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť, vrátane konkrétnych druhov týchto udalostí a kategórií aktív, ktoré možno v dôsledku takýchto vonkajších udalostí považovať za stratené.‘ “

Odôvodnenie

„Vonkajšie udalosti, ktoré nemožno primerane ovplyvniť“, a ktoré depozitárovi umožňujú, aby sa zbavil zodpovednosti na základe zmluvy, by mali byť detailne vymedzené v delegovaných aktoch Komisie, pričom by sa mali uviesť kategórie aktív, ktoré možno považovať za stratené kvôli vonkajších udalostiam a konkrétne druhy takýchto predpokladaných udalostí.


(1)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.


Top