EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013AB0002
Opinion of the European Central Bank of 7 January 2013 on a proposal for a Council regulation establishing a facility for providing financial assistance for Member States whose currency is not the euro (CON/2013/2)
Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. januára 2013 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou nie je euro (CON/2013/2)
Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. januára 2013 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou nie je euro (CON/2013/2)
OJ C 96, 4.4.2013, p. 11–17
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
4.4.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 96/11 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
zo 7. januára 2013
k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou nie je euro
(CON/2013/2)
2013/C 96/03
Úvod a právny základ
Európska centrálna banka (ECB) prijala 19. júla 2012 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým sa zavádza systém finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou nie je euro (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).
Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods.5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré patria do pôsobnosti ECB. ECB najmä podľa súčasného systému ustanoveného v nariadení (ES) č. 332/2002 (2) spravuje pomoc poskytovanú členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“) a podľa navrhovaného nariadenia by jej úlohou malo byť posudzovanie, monitorovanie a spravovanie finančnej pomoci. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.
1. Všeobecné pripomienky
Navrhované nariadenie má nahradiť nariadenie (ES) č. 332/2002 s cieľom vytvoriť systém strednodobej finančnej pomoci pre členské štáty mimo eurozóny, ktorého podmienky by boli pružnejšie, a zabezpečiť rovné podmienky medzi členskými štátmi eurozóny a mimo nej vo väčšom rozsahu, reagujúc tak na súčasnú finančnú krízu. V navrhovanom nariadení sa zavádzajú nástroje a postupy podobné tým, ktoré boli vytvorené na poskytovanie finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“). Zatiaľ čo nariadenie (ES) č. 332/2002 (po jeho poslednej zmene a doplnení) výslovne upravuje len strednodobú finančnú pomoc v podobe úverov členským štátom mimo eurozóny podmienených prijatím programov úprav, podľa navrhovaného nariadenia sú k dispozícii dva dodatočné nástroje financovania: preventívna podmienená úverová linka (PPÚL) a úverová linka s dodatočnými podmienkami (ÚLDP). PPÚL a ÚLDP sú skutočne nástrojmi, ktoré možno použiť na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny. Maximálna výška strednodobej finančnej pomoci, ktorú možno poskytnúť v súlade s navrhovaným nariadením, zostáva rovnaká ako v prípade nariadenia (ES) č. 332/2002, t.j. 50 miliárd EUR.
ECB má za to, že až do zrušenia nariadenia (EÚ) č. 407/2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (3), Únia bude môcť poskytnúť finančnú pomoc členským štátom mimo eurozóny podľa nariadenia (EÚ) č. 407/2010 alebo podľa navrhovaného nariadenia. ECB preto víta snahu čo najviac zjednotiť nástroje dostupné členským štátom eurozóny a mimo jej a zosúladiť postupy na poskytovanie takejto pomoci. Keďže po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o európskom mechanizme stability prestane európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) existovať (4), bolo by vhodné objasniť, či sa pomoc poskytnutá členskému štátu mimo eurozóny v súlade s nariadením (EÚ) č. 407/2010 bude po zániku EFSM spravovať navrhovaným nariadením.
2. Konkrétne pripomienky
|
2.1. |
ECB si všíma, že sa zavádzajú úverové linky umožňujúce pomoc členským štátom mimo eurozóny, ktorých hospodárska a finančná situácia je v zásade zdravá (5). Podľa názoru ECB je poskytovanie úverových liniek v súlade s článkom 143 zmluvy, v ktorom sa Únii umožňuje zasiahnuť nielen v prípade, keď má členský štát mimo eurozóny v platobnej bilancii ťažkosti, ale tiež keď mu „hrozia vážne ťažkosti“, najmä ak by tieto potenciálne ťažkosti mohli ohroziť fungovanie vnútorného trhu. ECB zároveň považuje za veľmi dôležité, aby sa kritériá prístupu nevykladali extenzívne pri posudzovaní prístupu k úverovým linkám, a aby sa neustále prísne dodržiavali. Je skutočne nevyhnutné predísť tomu, aby sa príjemcovia týchto úverových liniek nesprávali spôsobom, ktorý je morálnym hazardom. Rovnako ako v prípade členských štátov eurozóny si to bude vyžadovať osobitné úsilie všetkých príslušných strán. |
|
2.2. |
Pokiaľ ide o úlohu ECB a Eurosystému, navrhované nariadenie obsahuje podobné ustanovenia týkajúce sa spravovania finančnej pomoci, t.j. ustanovenia o otváraní účtov v národnej centrálnej banke (NCB) príslušného členského štátu a ich požívaní a o otváraní účtov príslušnou NCB v ECB a ich používaní. V tejto súvislosti má ECB za to, že podľa navrhovaného nariadenia by konala ako fiškálny zástupca v súlade s článkom 21.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a že v súlade so zákazom menového financovania ustanoveným v článku 123 zmluvy by sa od Európskeho systému centrálnych bánk neočakávalo žiadne financovanie. Preto ECB zdôrazňuje, že účty v národných centrálnych bankách a ECB, ktoré sa majú používať na riadenie tejto finančnej pomoci, nebude možné prečerpávať (6). |
|
2.3. |
Okrem spravovania úverov a úverových liniek bude podľa navrhovaného nariadenia účasť ECB v prípadoch poskytovania finančnej pomoci Európskej Únie členským štátom mimo eurozóny väčšia ako v súčasnosti podľa nariadenia (ES) č. 332/2002. Hoci je podľa nariadenia (ES) č. 332/2002 úloha ECB na spravovaní úveru obmedzená, ECB sa zúčastňovala ako pozorovateľ na misiách v členských štátoch mimo eurozóny, ktoré dostávajú finančnú pomoc podľa nariadenia (ES) č. 332/2002. V navrhovanom nariadení sa táto skutočnosť zohľadňuje a navrhuje sa, aby ECB mohla spolupracovať s Komisiou pri posudzovaní udržateľnosti dlhu verejnej správy a súčasných alebo potenciálnych potrieb financovania, pri príprave programov makroekonomických úprav, monitorovaní pokroku pri ich plnení v rámci pravidelných misií a zvýšenom dohľade v prípade poskytovania ÚLDP alebo čerpania PPÚL. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje aj účasť Medzinárodného menového fondu (MMF). Podľa nariadenia (ES) č. 332/2002 boli činnosti súvisiace so strednodobou finančnou pomocou na účely platobnej bilancie zverené iba Komisii. Zdá sa, že úloha ECB a MMF podľa navrhovaného nariadenia do veľkej miery odzrkadľuje existujúci systém pre členské štáty eurozóny podľa EFSM, Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Keďže ECB nie je menovým orgánom členských štátov mimo eurozóny, rozlišuje svoju účasť vo vzťahu k členským štátom eurozóny a mimo nej a poznamenáva, že jej úloha pri navrhovanej spolupráci s Komisiou bude musieť byť organizovaná v rámci jej mandátu a rešpektujúc jej nezávislosť. |
|
2.4. |
ECB poznamenáva, že pri hodnotení plnenia konvergenčných kritérií uvedených v článku 140 zmluvy a bližšie vymedzených v protokole pripojenom ku zmluve bude naďalej brať do úvahy dôsledky medzinárodnej podpory platobnej bilancie a likvidity pri posudzovaní stability výmenného kurzu, a to najmä v prípade mien zúčastnených na mechanizme výmenných kurzov II ( ERM II). Takto bude naďalej postupovať v budúcnosti, a preto sa uvedené bude uplatňovať na každú pomoc poskytnutú v súlade s navrhovaným nariadením. |
|
2.5. |
ECB poznamenáva, že navrhované nariadenie nemôže mať dôsledky pre fungovanie ERM II v tretej etape hospodárskej a menovej únie, ktoré sa bude naďalej spravovať súčasným právnym rámcom (7). |
V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.
Vo Frankfurte nad Mohanom 7. januára 2013
Prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) COM(2012) 336 final.
(2) Nariadenie (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s.1).
(3) Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú.v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).
(4) Pozri závery Európskej rady zo 16. – 17. decembra 2010, http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/118578.pdf
(5) Článok 4 navrhovaného nariadenia.
(6) Pozri druhý pododsek odseku 1 stanoviska ECB CON/2009/37 z 20. apríla 2009 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú.v. EÚ C 106, 8.5.2009, s. 1).
(7) Dohoda zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (Ú.v. EÚ C 73, 25.3.2006, s. 21).
PRÍLOHA
Pozmeňujúce návrhy
|
Znenie, ktoré navrhla Rada |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1) |
|
Zmena a doplnenie 1 |
|
|
Článok 3 ods. 2, 3, 7 a 8 a článok 5 ods. 2 |
|
|
„Článok 3 2. Komisia v spolupráci s ECB, a pokiaľ možno s MMF, posúdi udržateľnosť dlhu verejnej správy a súčasné alebo možné finančné potreby dotknutého členského štátu a predloží toto posúdenie Hospodárskemu a finančnému výboru. 3. Dotknutý členský štát pripraví po dohode s Komisiou konajúcou v spolupráci s ECB, a pokiaľ možno s MMF, návrh programu makroekonomických úprav, ktorý bude obsahovať politické požiadavky a bude zameraný na opätovné zavedenie udržateľného stavu platobnej bilancie a obnovenie schopnosti dotknutého štátu zabezpečiť si plné financovanie na finančných trhoch. V návrhu programu makroekonomických úprav sa riadne zohľadnia odporúčania adresované dotknutému členskému štátu podľa článkov 121, 126 a 148 zmluvy a jeho opatrenia, ktoré má dodržiavať, a pritom bude zameraný na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných politických opatrení. […] 7. Komisia v spolupráci s ECB a vo vhodných prípadoch s MMF monitoruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní programu makroekonomických úprav prostredníctvom pravidelných hodnotiacich misií. Komisia informuje Hospodársky a finančný výbor štvrťročne. Dotknutý členský štát plne spolupracuje s Komisiou a ECB. Najmä poskytuje Komisii a ECB všetky informácie, ktoré považujú za potrebné na monitorovanie programu. Dotknutý členský štát má aj povinnosti stanovené v článku 6 ods. 2. 8. Komisia – v spolupráci s ECB a ak je to možné, s MMF – preskúma s dotknutým členským štátom zmeny, ktoré môže byť potrebné urobiť v jeho programe makroekonomických úprav. Rada kvalifikovanou väčšinou na základe odporúčania Komisie schváli akúkoľvek zmenu, ktorú treba v uvedenom programe urobiť . Článok 5 2. Komisia v spolupráci s ECB, a pokiaľ možno s MMF, posúdi udržateľnosť dlhu verejnej správy a súčasné alebo možné finančné potreby dotknutého členského štátu a predloží toto posúdenie Hospodárskemu a finančnému výboru.“ |
„Článok 3 2. Komisia v spolupráci s ECB, a pokiaľ možno podľa potreby s MMF, posúdi udržateľnosť dlhu verejnej správy a súčasné alebo možné finančné potreby dotknutého členského štátu a predloží toto posúdenie Hospodárskemu a finančnému výboru. 3. Dotknutý členský štát pripraví po dohode s Komisiou konajúcou v spolupráci s ECB, ktorá prihliada na názory ECB v prípade, ak sa ECB rozhodla poskytnúť poradenstvo, a pokiaľ možno konajúc podľa potreby v spolupráci s MMF, návrh programu makroekonomických úprav, ktorý bude obsahovať politické požiadavky a bude zameraný na opätovné zavedenie udržateľného stavu platobnej bilancie a obnovenie schopnosti dotknutého štátu zabezpečiť si plné financovanie na finančných trhoch. V návrhu programu makroekonomických úprav sa riadne zohľadnia odporúčania adresované dotknutému členskému štátu podľa článkov 121, 126 a 148 zmluvy a jeho opatrenia, ktoré má dodržiavať, a pritom bude zameraný na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných politických opatrení. Ak je dotknutý členský štát členským štátom, ktorého mena sa zúčastňuje na ERM II, malo by sa prihliadať na záväzky podľa ERM II. […] 7. Komisia v spolupráci s ECB a vo vhodných prípadoch podľa potreby s MMF monitoruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní programu makroekonomických úprav prostredníctvom pravidelných hodnotiacich misií. Komisia informuje Hospodársky a finančný výbor štvrťročne. Dotknutý členský štát plne spolupracuje s Komisiou a ECB. Najmä poskytuje Komisii a ECB všetky informácie, ktoré považujú za potrebné na monitorovanie programu. Dotknutý členský štát má aj povinnosti stanovené v článku 6 ods. 2. 8. Komisia – v spolupráci s ECB prihliadajúc na názory ECB v prípade, ak sa ECB rozhodla poskytnúť poradenstvo a ak je to možné, konajúc podľa potreby v spolupráci s MMF – preskúma s dotknutým členským štátom zmeny, ktoré môže byť potrebné urobiť v jeho programe makroekonomických úprav. Rada kvalifikovanou väčšinou na základe odporúčania Komisie schváli akúkoľvek zmenu, ktorú treba v uvedenom programe urobiť . Článok 5 2. Komisia v spolupráci s ECB, a pokiaľ možno podľa potreby s MMF, posúdi udržateľnosť dlhu verejnej správy a súčasné alebo možné finančné potreby dotknutého členského štátu a predloží toto posúdenie Hospodárskemu a finančnému výboru.“ |
|
Odôvodnenie V celom navrhovanom nariadení je potrebné používať súladnú terminológiu, aby sa predišlo všetkým pochybnostiam ohľadom úlohy MMF. Navrhované nariadenie by okrem toho malo zostať v súlade s ostatnými porovnateľnými právnymi nástrojmi o finančnej pomoci Únie a finančnej pomoci nepochádzajúcej od Únie, napr. s nariadením (EÚ) č. 407/2010, rámcovou dohodou o EFSF a zmluvou o ESM. Cieľom vypustenia „konajúcou v spolupráci s ECB“ v článku 3 ods. 3 a „v spolupráci s ECB“ v článku 3 ods. 8 a vloženia „ktorá prihliada/prihliadajúc na názory ECB v prípade, ak sa ECB rozhodla poskytnúť poradenstvo“ v oboch odsekoch je zohľadniť skutočnosť, že ECB by mala byť menej zapojená do prípravy programov úprav. Hoci zo zvyšku textu navrhovaného Radou vyplýva, že ECB má úlohu, ktorú možno opísať ako úlohu prevažne monitorovacej povahy, úloha ECB podľa článkov 3 ods.3 a 3 ods. 8 by bola skôr úlohou inštitúcie, ktorá vytvára program ekonomických úprav. Keďže za menovú politiku členského štátu mimo eurozóny zodpovedá jeho národná centrálna banka, ECB nepovažuje prevzatie takejto úlohy vo vzťahu k tomuto členskému štátu za vhodné. ECB by preto nemala zasahovať do nezávislého rozhodovania takejto národnej centrálnej banky svojím príspevkom k programu ekonomických úprav. |
|
|
Zmena a doplnenie 2 |
|
|
Článok 3 ods. 11 a 12 |
|
|
„11. V prípade, že dotknutý členský štát má nedostatočné administratívne kapacity alebo významné problémy pri vykonávaní svojho programu, požiada o technickú pomoc od Komisie, ktorá môže na tento účel vytvoriť skupiny odborníkov spoločne s členskými štátmi a inými európskymi a/alebo príslušnými medzinárodnými inštitúciami. Technická pomoc môže zahŕňať ustanovenie zástupcu usadeného v danom štáte a podporných pracovníkov na účely poskytovania poradenstva orgánom vo veci vykonávania ozdravného programu. 12. Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže dotknutému členskému štátu poskytnúť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní ozdravného programu.“ |
„11. V prípade, že dotknutý členský štát má nedostatočné administratívne kapacity alebo významné problémy pri vykonávaní svojho programu makroekonomických úprav, požiada o technickú pomoc od Komisie, ktorá môže na tento účel vytvoriť skupiny odborníkov spoločne s členskými štátmi a inými európskymi a/alebo príslušnými medzinárodnými inštitúciami. Technická pomoc môže zahŕňať ustanovenie zástupcu usadeného v danom štáte a podporných pracovníkov na účely poskytovania poradenstva orgánom vo veci vykonávania ozdravného programu. 12. Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže dotknutému členskému štátu poskytnúť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní ozdravného programu makroekonomických úprav.“ |
|
Odôvodnenie Z dôvodu predchádzania pochybnostiam ohľadom povahy programu, na ktorý sa odkazuje, ako aj z dôvodov súladu sa navrhuje, aby sa v celom texte navrhovaného nariadenia používalo slovné spojenie „program makroekonomických úprav“. |
|
|
Zmena a doplnenie 3 |
|
|
Článok 3 ods. 10 |
|
|
„10. Najneskôr v lehote šiestich mesiacov od rozhodnutia stanoveného v odseku 9 Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže rozhodnúť o obnovení vyplácania pomoci, ak zastáva názor, že dotknutý členský štát dodržiava dohodnuté podmienky finančnej pomoci. V prípade, že takéto rozhodnutie nebolo v tejto lehote prijaté, ďalšie vyplácanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia sa nevykoná.“ |
„10. Najneskôr v lehote šiestich mesiacov od rozhodnutia stanoveného v odseku 9 Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže rozhodnúť o obnovení vyplácania pomoci, ak zastáva názor, že dotknutý členský štát dodržiava dohodnuté podmienky finančnej pomoci. V prípade, že takéto rozhodnutie nebolo v tejto lehote prijaté, ďalšie vyplácanie dohodnutej finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia sa nevykoná.“ |
|
Odôvodnenie Cieľom tohto návrhu je objasniť, že účelom ustanovenia nie je zabrániť prístupu k novej finančnej pomoci, ktorá napr. môže byť potrebná z dôvodu určitého vývoja mimo dotknutého členského štátu. |
|
|
Zmena a doplnenie 4 |
|
|
Článok 4 ods. 1 |
|
|
„1. Prístup k PPÚL je obmedzený na tie členské štáty, ktorých hospodárska a finančná situácia je stále v zásade zdravá.“ |
„1. Prístup k PPÚL je obmedzený na tie členské štáty, ktorých hospodárska a finančná situácia je stále zostáva v zásade zdravá.“ |
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť, že prístup k PPÚL môže mať len ten členský štát, ktorého situácia zostáva v zásade zdravá a nezmení sa v najbližšom období. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť, aby sa odchýlenie od terminológie, ktorá sa doposiaľ používala v právnom rámci EFSF/ESM, nevykladalo ako obsahová zmena. |
|
|
Zmena a doplnenie 5 |
|
|
Článok 5 ods. 5 |
|
|
„5. Komisia a dotknutý členský štát uzavrú memorandum o porozumení, v ktorom sa podrobne opíšu podmienky spojené s úverovou linkou.“ |
„5. Komisia a dotknutý členský štát uzavrú memorandum o porozumení, v ktorom sa podrobne opíšu podmienky spojené s úverovou linkou. Komisia oznámi memorandum o porozumení Európskemu parlamentu a Rade.“ |
|
Odôvodnenie S cieľom zabezpečiť súlad s článkom 3 ods. 6 sa navrhuje, aby sa Európskemu parlamentu a Rade oznamovalo memorandum o porozumení, v ktorom sa podrobne opisujú podmienky spojené s úverovou linkou. |
|
|
Zmena a doplnenie 6 |
|
|
Článok 11 ods. 1 |
|
|
„1. Dotknutý členský štát informuje Komisiu o svojom zámere čerpať finančné prostriedky zo svojej úverovej linky najmenej 45 kalendárnych dní vopred. Podrobné pravidlá sa stanovia v rozhodnutí podľa článku 5 ods. 5.“ |
„1. Dotknutý členský štát informuje Komisiu a ECB o svojom zámere čerpať finančné prostriedky zo svojej úverovej linky najmenej 45 kalendárnych dní vopred. Podrobné pravidlá sa stanovia v rozhodnutí podľa článku 5 ods. 5.“ |
|
Odôvodnenie Keďže sa ECB ukladajú určité povinnosti súvisiace so spravovaním úverov, dotknutý členský štát by ju mal informovať o svojom zámere čerpať finančné prostriedky zo svojej úverovej linky v rovnakom čase ako Komisiu. |
|
|
Zmena a doplnenie 7 |
|
|
Článok 12 ods. 3 |
|
|
„3. Keď Rada už rozhodla o úvere, Komisia je oprávnená požičiavať si na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií v najvhodnejšom čase medzi plánovanými výplatami tak, aby optimalizovala náklady financovania a zachovala si na trhoch svoju povesť eminenta Únie. Získané finančné prostriedky, ktoré zatiaľ neboli vyplatené, sa musia vždy viesť na účelovom peňažnom účte alebo na účelovom účte cenných papierov, s ktorým sa nakladá v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na mimorozpočtové operácie, a ktorý sa nemôže použiť na žiadne iné účely než na poskytnutie finančnej pomoci členskému štátu podľa tohto mechanizmu.“ |
„3. Keď Rada už rozhodla o úvere, alebo keď bola prijatá žiadosť členské štátu o čerpanie finančných prostriedkov zo svojich úverových liniek, Komisia je oprávnená požičiavať si na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií v najvhodnejšom čase medzi plánovanými výplatami tak, aby optimalizovala náklady financovania a zachovala si na trhoch svoju povesť eminenta Únie. Získané finančné prostriedky, ktoré zatiaľ neboli vyplatené, sa musia vždy viesť na účelovom peňažnom účte alebo na účelovom účte cenných papierov, s ktorým sa nakladá v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na mimorozpočtové operácie, a ktorý sa nemôže použiť na žiadne iné účely než na poskytnutie finančnej pomoci členskému štátu podľa tohto mechanizmu.“ |
|
Odôvodnenie Je potrebné rozšíriť pôsobnosť článku 12 ods. 3, aby bola Komisia schopná požičať si na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií v tom najvhodnejšom čase v súvislosti so všetkými druhmi finančnej pomoci, vrátane prípadu, keď sa členský štát rozhodne čerpať finančné prostriedky zo svojej úverovej linky. |
|
|
Zmena a doplnenie 8 |
|
|
Článok 14 ods. 2 Spravovanie úverov a úverových liniek |
|
|
„2. Dotknutý členský štát si vo svojej národnej centrálnej banke otvorí osobitný účet na riadenie finančnej pomoci prijatej od Únie. Tento členský štát takisto prevádza istinu a splatné úroky súvisiace s úverom na účet v ECB štrnásť pracovných dní (podľa TARGET2) pred zodpovedajúcim dátumom splatnosti.“ |
„2. Dotknutý členský štát si vo svojej národnej centrálnej banke otvorí osobitný účet na riadenie finančnej pomoci prijatej od Únie. Centrálna banka dotknutého členského štátu si v ECB otvorí osobitný účet. Prostredníctvom účtu otvoreného vo svojej centrálnej banke T tento členský štát takisto prevádza istinu a splatné úroky súvisiace s úverom alebo úverovou linkou na príslušný účet v ECB štrnásť pracovných dní (podľa TARGET2) pred zodpovedajúcim dátumom splatnosti.“ |
|
Odôvodnenie Objasňuje sa, že samotný dotknutý členský štát nemá účet u ECB. Namiesto toho si jeho centrálna banka otvára u ECB účet v jeho mene. Navrhuje sa tiež objasniť, že spravovanie sa netýka len úverov, ale aj úverových liniek, keďže tieto predstavujú odlišné finančné nástroje a ako také budú vyžadovať otvorenie účtu v ECB. |
|
(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.