EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AB0096

Stanovisko Európskej centrálnej banky z  27. novembra 2012 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (CON/2012/96)

OJ C 30, 1.2.2013, p. 6–11 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

1.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 30/6


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 27. novembra 2012

k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo)

(CON/2012/96)

2013/C 30/05

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 27. septembra 2012 žiadosť Rady o stanovisko k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ECB udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1) (ďalej len „navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu“). V rovnaký deň prijala ECB žiadosť Rady o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo ECB), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. …/…, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (2) (ďalej len „navrhované nariadenie o EBA“).

5. novembra 2012 prijala ECB žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k navrhovanému nariadeniu o EBA, ktorá sa zakladá na článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Právomoc ECB vydať stanovisko k navrhovanému nariadeniu o jednotnom mechanizme dohľadu je založená na článku 127 ods. 6 zmluvy. Právomoc ECB vydať stanovisko k navrhovanému nariadeniu o EBA je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy, keďže navrhované nariadenie o EBA obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému, ako je uvedené v článku 127 ods. 5 zmluvy. Navrhované nariadenie o EBA zohľadňuje osobitné úlohy udelené ECB podľa článku 127 ods. 6 zmluvy a navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu.

Keďže sa oba dokumenty týkajú udelenia osobitných úloh ECB v oblasti dohľadu a zriadenia jednotného mechanizmu dohľadu, ECB prijala k obom návrhom jedno stanovisko, a to napriek tomu, že sa na tieto dokumenty uplatňujú rozdielne legislatívne postupy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1.

Navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu je odpoveďou na požiadavku hláv štátov a presedov vlád na samite eurozóny 29. júna 2012, aby sa predložili návrhy o jednotnom mechanizme dohľadu (3). ECB vo všeobecnosti víta tieto návrhy, ktoré sú v súlade s hlavnými závermi správy predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 (4) a závermi Európskej rady z 29. júna a 18. októbra 2012. Stavba hospodárskej a menovej únie potrebuje podstatne zosilnieť, aby sa v prípade niektorých členských štátov eurozóny pretrhlo nepriaznivé spojenie medzi bankami a štátmi, a aby sa zvrátil súčasný proces fragmentácie finančných trhov v eurozóne.

1.2.

Zriadenie jednotného mechanizmu dohľadu by malo prispieť k obnove dôvery v bankový sektor a k oživeniu požičiavania medzi bankami a cezhraničným tokom úverov prostredníctvom nezávislého integrovaného dohľadu pre všetky zúčastnené členské štáty založeného na systéme, ktorý zahŕňa ECB a vnútroštátne orgány dohľadu. Jednotný mechanizmus dohľadu prispeje aj k účinnému uplatňovaniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby a k harmonizácii postupov a praxe dohľadu prostredníctvom odstránenia vnútroštátnych odchýlok a lepšieho zohľadnenia potrieb integrovanej menovej oblasti. V tomto kontexte je ECB pripravená plniť nové úlohy týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, ktoré sú uvedené v navrhovanom nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu. Podľa názoru ECB článok 127 ods. 6 zmluvy predstavuje vhodný právny základ pre rýchle a efektívne udelenie osobitných úloh v oblasti dohľadu ECB.

1.3.

ECB podporuje závery predbežnej správy predsedu Európskej rady o hospodárskej a menovej únii a integrovanom finančnom rámci (5). V tejto súvislosti poznamenáva, že Európska rada vyzýva na urýchlené prijatie ustanovení o harmonizácii vnútroštátnych rámcov pre riešenie krízových situácií (6) a rámcov ochrany vkladov (7) v podobe legislatívnych návrhov a návrhov na požiadavky kapitálovej primeranosti pre banky do konca roka 2012 (8), čím by sa vytvoril základ pre implementáciu jednotného mechanizmu dohľadu. Predbežná správa okrem toho poukázala na to, že integrovaný finančný rámec nemožno plánovať oddelene od krokov smerujúcich k integrovanejším rozpočtovým a hospodárskym rámcom a zdôraznila tiež potrebu ďalšieho napredovania smerom k jednotnému mechanizmu pre riešenie krízových situácií. ECB zastáva názor, že na dosiahnutie dobre fungujúcej únie finančných trhov je skutočne potrebné, aby jednotný mechanizmus pre riešenie krízových situácií zameraný na Európsky orgán pre riešenie krízových situácií doplnil jednotný mechanizmus dohľadu. Preto by sa mal tento mechanizmus ustanoviť, alebo by sa prinajmenšom mali jasne vytýčiť termíny na jeho ustanovenie, keď na seba ECB v plnom rozsahu prevezme povinnosti v oblasti dohľadu - t.j. na konci nižšie uvedeného prechodného obdobia.

1.4.

Z pohľadu ECB by navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu malo byť v súlade s nasledujúcimi hlavnými zásadami. Po prvé, ECB by mala byť schopná plniť úlohy, ktoré je boli udelené v rámci jednotného mechanizmu dohľadu efektívne a dôsledne bez toho, aby vystavila svoju povesť riziku. Po druhé, ECB by si mala pri plnení všetkých svojich úloh zachovať nezávislosť. Po tretie, nové úlohy ECB týkajúce sa dohľadu by mali byť prísne oddelené od úloh v oblasti menovej politiky, ktoré jej boli zverené zmluvou. Po štvrté, ECB by mala mať v plnom rozsahu k dispozícii vedomosti, odbornosť a prevádzkové zdroje vnútroštátnych orgánov dohľadu. Po piate, jednotný mechanizmus dohľadu by mal fungovať spôsobom, ktorý by bol v plnom rozsahu v súlade so zásadami, na ktorých sa zakladá jednotný trh finančný služieb, a pri dodržiavaní jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v plnom rozsahu. V tejto súvislosti ECB víta aj možnosť zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu členské štáty mimo eurozóny, aby sa zabezpečila väčšia harmonizácia postupov v oblasti dohľadu v rámci Európskej únie, a aby sa tak posilnil vnútorný trh. Po šieste, ECB je pripravená niesť za svoje úlohy v oblasti dohľadu zodpovednosť na najvyššej úrovni.

1.5.

Po prvé, s cieľom umožniť jednotnému mechanizmu dohľadu výkon efektívneho dohľadu sa v navrhovanom nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu udeľujú ECB osobitné úlohy v oblasti dohľadu spojené s potrebnými právomocami v oblasti dohľadu, vyšetrovacími právomocami a priamym prístupom k informáciám. Je to nevyhnutné na zabezpečenie efektívneho plnenia úloh zo strany jednotného mechanizmu dohľadu. ECB víta účasť všetkých úverových inštitúcií. Je to dôležité, aby sa medzi bankami zachovala rovnosť, a aby sa predišlo segmentácii v bankovom systéme. Navrhované udelenie makroprudenciálnych úloh v oblasti dohľadu ECB je vítané aj preto, že ECB bude schopná koordinovať uplatňovanie makroprudenciálnych a mikroprudenciálnych politík. ECB tiež poznamenáva, že v navrhovanom nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu sa ustanovuje, že ECB by mala pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu podporovať bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému (9), čo naznačuje, že jej povinnosti majú aj makroprudenciálny charakter. Podľa názoru ECB by navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu malo umožniť aktiváciu makroprudenciálnych nástrojov ustanovených v práve Únie, a to buď z podnetu ECB alebo z podnetu vnútroštátnych orgánov. Z dôvodu zodpovednosti za finančnú stabilitu, blízkosti k národným hospodárstvam a vnútroštátnym finančným systémom a vedomostiam o nich (10) by mali mať vnútroštátne orgány k dispozícii dostatočné nástroje na zvládnutie makroprudenciálnych rizík týkajúcich sa určitej situácie, v ktorej sa nachádzajú zúčastnené členské štáty bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť, aby aj jednotný mechanizmus dohľadu konal s cieľom obmedziť takéto riziká efektívnym spôsobom. S ohľadom na dôležitosť funkčného oddelenia makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu a na zodpovednosť Rady guvernérov za finančnú stabilitu by sa v rámci jednotného mechanizmu dohľadu mali vytvoriť osobitné postupy na zapojenie Rady guvernérov do rozhodovania ECB o opatreniach makroprudenciálnej politiky.

1.6.

Po druhé, ECB musí plniť úlohy, ktoré jej boli udelené v navrhovanom nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu bez toho, aby tým boli dotknuté ciele ESCB uvedené v článku 127 zmluvy (11). ECB zabezpečí, že jej činnosti v rámci SSM neovplyvnia plnenie úloh ESCB podľa zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) a nenarušia jeho inštitucionálne zriadenie. Podľa zmluvy a štatútu (12) je ECB pri plnení svojich úloh nezávislá v plnom rozsahu (13), čo sa vzťahuje na všetky úlohy v oblasti dohľadu, ktoré jej boli udelené na základe článku 127 ods. 6 zmluvy. V tejto súvislosti sa požiadavka nezávislosti ECB vyplývajúca zo zmluvy vzťahuje na ECB ako inštitúciu, a tým aj na jej orgány vrátane dozornej rady a jej členov pri plnení úloh podľa navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu. Nezávislosť ECB zahŕňa tiež prevádzkovú nezávislosť orgánov dohľadu, ako sa uvádza v nedávno prijatých Basel Committee on Banking Supervision’s Core Principles for Effective Banking Supervision (14) (Hlavné zásady efektívneho výkonu bankového dohľadu Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ďalej len „hlavné zásady“).

1.7.

Ďalšia stránka hlavných zásad, ktorá súvisí so zabezpečením efektívneho výkonu dohľadu, je primeraná právna ochrana orgánov dohľadu pri výkone ich funkcie s cieľom ochrániť verejný záujem. V tejto súvislosti ECB zaznamenala v normotvorbe a judikatúre niekoľkých členských štátoch a na globálnej úrovni trend smerujúci k obmedzovaniu zodpovednosti orgánov dohľadu. Podľa názoru ECB by mala ECB, príslušné vnútroštátne orgány a ich príslušní zamestnanci niesť zodpovednosť len v prípadoch úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti. Po prvé, takéto obmedzenie by odrážalo spoločné zásady vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti bankového dohľadu rastúceho počtu členských štátov, ako aj rôznych dôležitých svetových finančných centier, ktoré sa prikláňajú k obmedzovaniu zodpovednosti orgánov dohľadu. Po druhé, bolo by to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej ku zodpovednosti dochádza len v prípade kvalifikovanej nezákonnosti. Po tretie, touto úpravou by Únia dosiahla súlad s globálnym konsenzom dosiahnutým v podobe hlavných zásad, podľa ktorého zákony v oblasti dohľadu musia chrániť orgány dohľadu a ich zamestnancov pred súdnymi konaniami o konaní a/alebo nečinnosti pri plnení ich povinností dobromyseľne a pred nákladmi na obhajobu takýchto konaní a/alebo nečinnosti tak, aby sa postavenie orgánu dohľadu vo vzťahu k dohliadaným subjektom ešte viac zlepšilo (15). Po štvrté, takýto globálny konsenzus je založený na zložitosti úloh v oblasti dohľadu. Orgány dohľadu majú povinnosť ochraňovať pluralitu záujmov v dobre fungujúcom bankovom systéme a finančnom systéme ako takom. Okrem toho je potrebné, aby orgány dohľadu fungovali pod časovým tlakom, a to najmä v časoch kríz. Po piate, objasnenie režimu zodpovednosti v rámci jednotného mechanizmu dohľadu fungujúceho v prostredí mnohých právnych poriadkov by prispelo k: i) harmonizácii režimu zodpovednosti v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, ii) ochrane integrity schopnosti jednotného mechanizmu dohľadu konať, keďže príliš obmedzujúce a rôznorodé režimy zodpovednosti v rámci zložitej štruktúry jednotného mechanizmu dohľadu by mohli oslabiť rozhodnutie orgánu dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu prijať potrebné opatrenia a iii) obmedzeniu špekulatívnych právnych konaní založených na údajnej zodpovednosti orgánu jednotného mechanizmu dohľadu za konanie alebo nečinnosť.

1.8.

Po tretie, je dôležité prísne oddeliť menovú politiku od úloh v oblasti dohľadu udelených ECB, aby sa predišlo možnému konfliktu záujmov, a aby sa pri plnení týchto úloh zabezpečilo samostatné rozhodovanie a zároveň dodržiavanie inštitucionálneho rámca ESCB. Na tento účel sú potrebné vhodné štruktúry riadenia, ktoré by zabezpečili oddelenie týchto úloh a zároveň umožnili celkovej štruktúre využívať výhody synergií. V tejto súvislosti by sa malo zabezpečiť, aby nová dozorná rada predstavovala epicentrum funkcií ECB v oblasti dohľadu v súlade s navrhovaným nariadením o jednotnom mechanizme dohľadu a v kontexte rámca zmluvy. Okrem vedúcich dohľadu príslušných orgánov zúčastnených členských štátov by mala dozorná rada zahŕňať ako pozorovateľov aj zástupcov tých národných centrálnych bánk, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti dohľadu majúce doplnkový charakter vo vzťahu k činnostiam príslušných vnútroštátnych orgánov, ak sú tieto doplnkové činnosti predmetom právnych predpisov. Dozorná rada by okrem toho mala mať v čo najväčšej miere k dispozícii potrebné nástroje a odbornosť na efektívny výkon svojich úloh, pričom by mala rešpektovať povinnosti rozhodovacích orgánov ECB vyplývajúce z právnych predpisov. V tejto súvislosti by mal rámec pre fungovanie dozornej rady zabezpečiť rovné zaobchádzanie vo vzťahu k účasti zástupcov príslušných vnútroštátnych orgánov všetkých zúčastnených členských štátov vrátane členských štátov, ktoré s ECB nadviazali úzku spoluprácu. S ohľadom na skúsenosti rôznych národných centrálnych bánk, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohľad, ECB príjme vhodné interné pravidlá a postupy na zabezpečenie primeraného oddelenia funkcií, ktoré tieto úlohy podporujú.

1.9.

Po štvrté, je nevyhnutné, aby bol jednotný mechanizmus dohľadu schopný využiť pri výkone nových úloh v oblasti dohľadu odbornosť a zdroje vnútroštátnych orgánov dohľadu. Nevyhnutnosťou sú podrobné kvalitatívne informácie a ucelené poznatky o úverových inštitúciách, ako aj spoľahlivé kvantitatívne informácie. Vďaka vhodným decentralizačným postupom, ktoré uchovajú jednotu systému dohľadu a predídu duplicite, bude jednotný mechanizmus dohľadu schopný využívať výhody blízkosti vnútroštátnych orgánov dohľadu a dohliadaných subjektov a zároveň zabezpečiť potrebnú kontinuitu a súlad dohľadu medzi zúčastnenými členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa v navrhovanom nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu mohli viac objasniť praktické spôsoby decentralizácie úloh v oblasti dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, najmä prostredníctvom bližšieho vymedzenia určitých základných organizačných zásad. Malo by sa v ňom konkrétne vymedziť, že ECB by mala využívať príslušné vnútroštátne orgány na výkon úloh v oblasti dohľadu, najmä nad úverovými inštitúciami menšieho ekonomického, finančného a prudenciálneho významu, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB dávať usmernenia a pokyny, alebo preberať na seba úlohy vnútroštátnych orgánov, ak sa to vyžaduje. Navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu by navyše malo byť základom pre vhodný rámec účinného rozdelenie úloh v oblasti dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vrátane oznamovacích postupov v prípade rozhodnutí vo veciach dohľadu, ktoré prijali vnútroštátne orgány dohľadu. Okrem konkrétnych pravidiel, ktoré by mali byť obsahom navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu by mala ECB po porade s príslušnými orgánmi dohľadu zúčastnenými na jednotnom mechanizme dohľadu bližšie vymedziť kritériá a mechanizmy decentralizácie v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, a to v podobe podrobných pravidiel vyžadovaných na implementáciu tohto rámca. Tieto pravidlá by mali najmä umožniť úverovým inštitúciám, ktoré sú adresátmi opatrení v oblasti dohľadu, aby jasne identifikovali svoj príslušný kontaktný orgán. V súlade s ich organizačnou samostatnosťou musí mať ECB ako aj príslušné vnútroštátne orgány dohľadu možnosť určiť zdroje, ktoré potrebujú na implementáciu svojich úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Bude tiež dôležité zabezpečiť, aby konečná zodpovednosť ECB za dohľad v rámci jednotného mechanizmu dohľadu odrážala kontrolné právomoci nad jednotným mechanizmom dohľadu ako celkom a nad dohliadanými subjektami, ako aj veľmi úzku spoluprácu a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vrátane osobitných pravidiel v núdzových situáciách s primeraného toku informácií. Preto by sa v rámci jednotného mechanizmu dohľadu mali prijať účinné opatrenia na zabezpečenie toku informácií, aby sa tým predišlo duplicite vykazovacích povinností úverových inštitúcií.

1.10.

Po piate, navrhované nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu a o EBA musia zabezpečiť, aby bol nový rámec v súlade s jednotným trhom. K dosiahnutiu tohto cieľa môžu prispieť nasledujúce dva hlavné prvky. Po prvé, navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu by malo umožniť členským štátom, ktoré majú záujem o účasť na jednotnom mechanizme dohľadu, aby sa podieľali na vhodnom mechanizme úzkej spolupráce, a aby sa v plnom rozsahu podieľali na činnostiach dozornej rady rovnako ako členské štáty eurozóny, t.j. aby mali rovnaké práva a povinnosti. Po druhé, udelenie úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami členských štátov eurozóny ECB vytvára nový inštitucionálny rámec, ktorý si môže vyžadovať úpravy riadenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA). Navrhované nariadenie o EBA by malo zaistiť potrebné úpravy štruktúry riadenia a právomocí EBA, najmä rovnaké postavenie vnútroštátnych orgánov dohľadu a ECB, pričom by malo chrániť nezávislosť ECB. ECB sa bude naďalej zúčastňovať na rade orgánov dohľadu EBA za podmienok uvedených v nariadení (EÚ) č. 1093/2010 (16). S ohľadom na svoju novú ústrednú úlohu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu prispeje ECB k tomu, aby vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnené na jednotnom mechanizme dohľadu zaujímali v rozhodovacích orgánoch EBA vzájomne súladné postoje o otázkach, ktoré patria do právomoci ECB v oblasti dohľadu vrátane vytvorenia osobitných pravidiel v tejto oblasti podľa potreby a bez toho, aby boli dotknuté úlohy dohľadu, ktoré plnia príslušné vnútroštátne orgány. Mohli by sa tiež prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulej spolupráce jednotného mechanizmu dohľadu s nezúčastnenými členskými štátmi.

1.11.

Po šieste, na vyváženie nezávislosti je nevyhnutná demokratická zodpovednosť. ECB má v súčasnosti zodpovednosť a povinnosť podávať správy, ktoré by mali byť v prípade jej existujúcich úloh zachované. ECB poznamenáva, že bude mať podobné povinnosti v súvislosti so svojimi novými právomocami v oblasti dohľadu podľa navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu. Vychádzajúc z týchto povinností ustanovených v právnom predpise, mali by sa vytvoriť osobitné a primerané formy zodpovednosti okrem iného aj v súlade s hlavnými zásadami. Tieto mechanizmy zodpovednosti by mali odrážať nasledujúce úvahy. Po prvé, mali by rešpektovať nezávislosť ECB. Po druhé, zodpovednosť by sa mala uplatňovať na úrovni prijímania a vykonávania rozhodnutí. Mechanizmy zodpovednosti by sa preto mali primárne vytvoriť na európskej úrovni bez toho, aby bola dotknutá existujúca úprava zodpovednosti vnútroštátnych orgánov dohľadu, čo sa uplatňuje aj na ich príslušné úlohy v oblasti dohľadu, ktoré neboli udelené jednotnému mechanizmu dohľadu, a podľa potreby príležitostné výmeny názorov predsedu alebo členov dozornej rady s vnútroštátnymi parlamentmi. Po tretie, mal by sa zaviesť dôkladný mechanizmus na zabezpečenie dôvernosti informácie z oblasti dohľadu.

2.   Prechodné ustanovenia

ECB zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť dohodu o uvedených návrhoch do konca roka 2012, aby sa zachoval plánovaný harmonogram, najmä nadobudnutie účinnosti navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu 1. januára 2013, postupné uvádzanie do prevádzky v priebehu roka 2013 a úplná implementácia do 1. januára 2014. Záväzná postupnosť krokov je rozhodujúca pre to, aby mala ECB možnosť začať s prípravou opatrení, zorganizovať spoluprácu medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súlade s decentralizovaným rámcom, vyčleniť primerané zdroje a byť vnútorne pripravená prevziať úlohy v oblasti dohľadu v súlade s dohodnutým harmonogramom postupného zavádzania. V tejto súvislosti podporuje ECB návrh Komisie, aby si ECB počas prechodného obdobia mohla vyžiadať všetky informácie potrebné na to, aby mohla komplexne posúdiť úverové inštitúcie zúčastnených členských štátov (vrátane preskúmania kvality aktív). Mal by sa tým podporiť plynulý prechod k začatiu prevádzky dohľadu zo strany jednotného mechanizmu dohľadu. ECB považuje harmonogram navrhovaný Komisiou za odvážny, ale zrealizovateľný.

3.   Implementácia reformy

V súlade s uvedeným by sa nariadením o jednotnom mechanizme dohľadu mali zveriť ECB potrebné právomoci na efektívny výkon úloh, ktoré jej boli udelené. ECB má podľa článku 132 zmluvy a článku 34.1 štatútu ESCB a ECB regulačné právomoci, ktoré jej umožnia implementovať tieto úlohy v súlade s acquis a budúcou legislatívou Únie, najmä s jednotným súborom pravidiel pre finančné služby (vrátane postupov typu „dodržuj alebo vysvetli“ v súvislosti s usmerneniami a odporúčaniami EBA). Po prijatí navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu a implementácii reforiem by sa však žiadali ďalšie zlepšenia, ktoré by prispeli k podpore ECB pri výkone jej úloh v oblasti dohľadu. Po prvé, v navrhovanom nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu by sa malo umožniť ECB, aby prijala nariadenia s cieľom bližšie vymedziť opatrenia a postupy, ktoré majú uplatňovať príslušné vnútroštátne orgány pri ukladaní sankcií. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby mala ECB právomoc prijímať preventívne opatrenia, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva k dispozícii príslušné orgány. Po druhé, hlavné prudenciálne nástroje uvedené v bankovej legislatíve Únie by mali byť podľa potreby posilnené ich zakotvením v priamo aplikovateľnom práve Únie, ako je tomu v súčasnosti napríklad v prípade ustanovení navrhovaného CRR. Priamo aplikovateľný súbor pravidiel by prispel k efektivite jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj k fungovaniu jednotného trhu. Po tretie, v súlade s článkom 25.1 štatútu ESCB je ECB pripravená prispieť k ďalšej harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov poskytovaním rád zúčastneným členským štátom, ako majú do vnútroštátneho právneho poriadku implementovať smernice Únie týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému v prípade vecí, ktoré sa týkajú úloh udelených ECB navrhovaným nariadením o jednotnom mechanizme dohľadu.

4.   Ďalšie zmeny a doplnenia navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu

Navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu obsahuje ustanovenie o správe o uplatňovaní nariadenia s termínom do 31. decembra 2015, ktorá môže viesť k úprave jeho textu, čo by si vyžadovalo použitie postupu podľa článku 127 ods. 6 zmluvy. S cieľom zabezpečiť, aby mohlo byť navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu v budúcnosti včas a pružne technicky upravené podľa nových okolností, ECB odporúča, aby Európska rada zvážila uplatnenie článku 48 Zmluvy o Európskej únii. Podľa tohto článku 48 môže Európska rada buď prijať rozhodnutie, ktoré oprávni Radu uznášať sa kvalifikovanou väčšinou (17) o budúcich technických zmenách navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu, alebo prijať takéto zmeny a doplnenia riadnym legislatívnym postupom (18). Takýto zjednodušený postup prijímania zmien a doplnení navrhovaného nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu by umožnil zohľadnenie ďalšieho vývoja legislatívy Únie v oblasti bankovníctva a prudenciálneho dohľadu, ktorá má vplyv na jednotný mechanizmus dohľadu.

Vo Frankfurte nad Mohanom 27. novembra 2012

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  KOM(2012) 511 final.

(2)  KOM(2012) 512 final.

(3)  Vyhlásenie zo samitu eurozóny, 29. júna 2012.

(4)  „Towards a genuine economic and monetary union“ (Smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii).

(5)  Predbežná správa predsedu Európskej rady „Towards a genuine economic and monetary union“ (Smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii) z 12. októbra 2012.

(6)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/EHS, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 – KOM(2012) 280 v konečnom znení.

(7)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov – KOM(2010) 368 v konečnom znení.

(8)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, KOM(2011) 453 v konečnom znení a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti („navrhované CRR“) – KOM(2011) 452 v konečnom znení.

(9)  Článok 1 navrhovaného nariadenia o SSM.

(10)  Pozri stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2012/5 z 25. januára 2012 k návrhu smernice o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a k návrhu nariadenia o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (Ú.v. EÚ C 105, 11.4.2012, s. 1).

(11)  Pozri články 127 ods. 1 a 282 ods. 2 zmluvy a článok 2 štatútu ESCB.

(12)  Pozri články 130 a 282 ods. 3 zmluvy a článok 7 štatútu ESCB.

(13)  Pojem nezávislosti centrálnej banky zahŕňa funkčnú, inštitucionálnu, osobnú a finančnú nezávislosť (pozri napríklad Konvergenčnú správu ECB z roku 2012, s. 21).

(14)  Prijaté v septembri 2012. Dostupné na internetovej stránke Banky pre medzinárodné zúčtovanie na http://www.bis.org

(15)  Zásada 2 odsek 9 hlavných zásad.

(16)  Článok 40 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú.v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(17)  Článok 48 ods. 7 prvý pododsek

(18)  Článok 48 ods. 7 druhý pododsek.


Top