EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AB0018

Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. marca 2012 o posilnenej správe ekonomických záležitostí eurozóny (CON/2012/18)

OJ C 141, 17.5.2012, p. 7–24 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 141/7


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 7. marca 2012

o posilnenej správe ekonomických záležitostí eurozóny

(CON/2012/18)

2012/C 141/03

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 21. decembra 2011 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (1) (ďalej len „navrhované nariadenie o monitorovaní návrhov rozpočtových plánov“) a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne (2) alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené (ďalej len „navrhované nariadenie o posilnení postupov dohľadu“) (ďalej len „navrhované nariadenia“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenia sú dôležité pre základnú úlohu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorou je udržiavať cenovú stabilitu, ako je uvedené v článku 127 ods. 1 a článku 282 ods. 2 zmluvy a článku 2 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

Ako sa uvádza v stanovisku CON/2011/13 (3), súčasná kríza jasne ukázala, že ambiciózna reforma rámca pre správu ekonomických záležitostí je v skutočnom a silnom záujme Európskej únie, členských štátov a najmä eurozóny. Posilnenie Paktu o stabilite a raste (PSR), ktorý je súčasťou legislatívneho balíka pozostávajúceho zo šiestich právnych aktoch (4), ktoré nadobudli účinnosť 13. decembra 2011, vytvorilo spoľahlivejší rámec Únie pre koordináciu a dohľad nad hospodárskou a fiškálnou politikou. Vzhľadom na to, že byť súčasťou monetárnej únie má ďalekosiahle dôsledky a vyžaduje oveľa užšiu koordináciu a dohľad na zaistenie stability a udržateľnosti eurozóny ako celku, summit eurozóny z 26. októbra 2011 zdôraznil svoj záväzok vykonať ďalšie opatrenia.

V súlade so svojím stanoviskom vyjadreným v kontexte prijatia vyššie uvedených právnych aktov, ktoré vyžaduje zásadnú zmenu eurozóny, ECB víta navrhované nariadenia a odporúča niektoré zmeny a doplnenia zamerané na: a) ďalšie posilnenie rozpočtovej disciplíny členských štátov eurozóny a b) ďalšie posilnenie dohľadu nad členskými štátmi eurozóny, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, bez ohľadu na to, či dostávajú finančnú pomoc alebo môže byť nutné, aby takúto pomoc dostávali.

ECB považuje navrhované nariadenia za zlučiteľné s a doplňujúce novú Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „TSCG“), na ktorej sa 30. januára 2012 dohodli účastníci zasadnutia Európskej rady.

Podmienkou pre pokrok ohľadom vyššie uvedenej zásadnej zmeny je, aby členské štáty včas a dôsledne dodržiavali povinnosti podľa TSCG a navrhovaných nariadení po ich prijatí.

I.   Navrhované nariadenie o monitorovaní návrhov rozpočtových plánov

Toto navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré posilnia rozpočtový dohľad návrhov rozpočtových plánov zo strany Európskej komisie a ustanovuje postupy dôslednejšieho monitorovania na zabezpečenie nápravy nadmerných deficitov. ECB víta navrhované nariadenie, ktoré po svojom prijatí doplní posilnený PSR. Je ďalším krokom smerom k posilneniu správy ekonomických záležitostí Únie so zreteľom na členské štáty eurozóny a k zabezpečeniu riadneho fungovania hospodárskej a menovej únie. Navrhované nariadenie by najmä: a) vyžadovalo od členských štátov eurozóny, aby zaviedli numerické fiškálne pravidlá pre vyrovnanosť rozpočtu, ktorými sa do vnútroštátnych rozpočtových procesov prevedú ich strednodobé rozpočtové ciele a aby vytvorili nezávislú fiškálnu radu na vypracovanie nezávislých makroekonomických a/alebo rozpočtových prognóz pre každoročné strednodobé fiškálne plány a návrhy rozpočtových zákonov; b) posilnilo monitorovanie a posudzovanie návrhov rozpočtových plánov všetkých členských štátov eurozóny vrátane stanovenia spoločného rozpočtového harmonogramu, požadovania ďalších informácií a zavedenie toho, aby Komisia mala možnosť prijať stanovisko k návrhu rozpočtového plánu a vyžiadať si prepracovaný plán, ak sa zistí zvlášť závažné nedodržiavanie povinností PSR; c) pomohlo zabezpečiť včasnú nápravu nadmerných deficitov prostredníctvom dôslednejšieho monitorovania členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite a odporúčania Komisie prijať ďalšie opatrenia v prípade rizika nedodržiavania odporúčaní Rady; a d) zabezpečilo vysokú kvalitu účtov verejnej správy prostredníctvom nezávislého komplexného auditu, ktorý dopĺňa nedávno zavedené minimálne požiadavky týkajúce sa nezávislosti národných štatistických úradov a možnosť sankcií v prípade falšovania rozpočtových štatistík..

Zároveň existuje priestor na zlepšenie, aby malo navrhované nariadenie väčšiu silu a bolo účinnejšie. ECB má v tomto ohľade niekoľko pripomienok.

1.

Na ďalšie posilnenie nariadenia by Komisia mala na účely zabezpečenia skorého pripojenia k stabilizačným programom (5) vyžadovať, aby členské štáty eurozóny nielen predkladali návrhy rozpočtových plánov (6), ale aj aktualizované strednodobé fiškálne plány. Tieto plány by mali zahŕňať aj vývoj verejného dlhu, implicitné a podmienené záväzky vlády a ostatné údaje dôležité pre posúdenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií (7). To Komisii umožní monitorovať a posudzovať návrhy rozpočtových plánov na nadchádzajúci rok, zohľadňujúc strednodobé vplyvy nových opatrení na rozpočty, ako aj akékoľvek špecifické riziká krajiny pre trvalú udržateľnosť verejných financií.

2.

ECB navrhuje, aby Komisia vydala stanovisko, ak by návrh rozpočtového plánu smeroval k nedodržiavaniu povinností v oblasti rozpočtovej politiky ustanovených v Pakte o stabilite a raste a ak by bol štrukturálny schodok vyšší ako ten, ktorý sa predpokladá v stabilizačnom programe členského štátu; alebo ak by miera verejného dlhu bola vyššia ako 60 % hrubého domáceho produktu a ak by neklesala dostatočným tempom, ako to ustanovuje Pakt o stabilite a raste; alebo ak Komisia zistí riziko pre fiškálnu trvalú udržateľnosť. Komisia by preto mala zohľadniť každé stanovisko Rady k stabilizačnému programu. ECB zároveň odporúča výslovne uviesť (v článku 6 ods. 1), že Komisia posudzuje kvalitu procesu zhromažďovania podkladových údajov, ktoré by mohli viesť napríklad k stanovisku ku kvalite rozpočtových štatistík alebo k nedostatku nezávislosti makroekonomických a/alebo rozpočtových prognóz (8).

3.

Komisia by si vo svojom stanovisku mala od členských štátov eurozóny vyžiadať prepracovaný návrh rozpočtového plánu v prípade nedodržiavania povinností v oblasti rozpočtovej politiky stanovených v Pakte o stabilite a raste. Okrem toho by si Komisia mala od členských štátov vyžiadať prepracovaný návrh rozpočtového plánu v prípade nedodržiavania návrhu rozpočtu s deficitom a/alebo dlhovým trendom ustanoveným v stabilizačnom programe členského štátu, zohľadňujúc akékoľvek stanovisko Rady k stabilizačnému programu alebo ak Komisia zistí riziká pre fiškálnu trvalú udržateľnosť (t.j. nemal by sa vyžadovať len v prípadoch „zvlášť závažného nedodržiavania“ povinností v oblasti rozpočtovej politiky na nadchádzajúci rok ustanovených v PSR, ale hneď potom, ako dôjde k nedodržiavaniu alebo ak sa zistia iné riziká pre fiškálnu trvalú udržateľnosť) (9).

4.

V navrhovanom nariadení sa ustanovuje, že Komisia si vyžiada prepracovaný návrh rozpočtového plánu v prípade „zvlášť závažného nedodržiavania“ povinností v oblasti rozpočtovej politiky ustanovených v PSR. ECB navrhuje zmeniť a doplniť toto znenie na „nedodržiavanie“ s cieľom zabezpečiť včasné prepracovanie návrhu rozpočtového plánu.

Na posilnenie časti PSR venovanej náprave ECB takisto považuje za opodstatnené užšie sledovanie primeranosti nápravných opatrení – ak existujú pochybnosti o včasnej náprave nadmerného deficitu – prostredníctvom silnejšieho používania tlaku v Euroskupine, Rade a nakoniec v Európskej rade, ako aj častejším použitím sankcií (10) (týkajúcich sa dobrej povesti).

II.   Navrhované nariadenie o postupoch posilnenia dohľadu

Toto navrhované nariadenie ustanovuje mechanizmus dohľadu, ktorý sa uplatňuje na členské štáty eurozóny, ktoré zažívajú tlaky na finančnom trhu alebo sú takýmito tlakmi ohrozené a/alebo dostávajú finančnú pomoc. Navrhované nariadenie je celkovo vítané, keďže kladie výslovný dôraz na prax dôraznejšieho monitorovania členských štátov, ktoré zažívajú tlaky na finančnom trhu alebo dostávajú finančnú pomoc. Takisto je vítaná účasť ECB a Európskych orgánov dohľadu. ECB má napriek tomu viacero pripomienok.

1.

ECB víta skutočnosť, že aj keď členský štát nedostáva žiadny druh finančnej pomoci, Komisia môže rozhodnúť, že členský štát bude podliehať zvýšenému dohľadu, ak má vážne finančné ťažkosti (bolo by vhodnejšie používať spoločnú terminológiu v celom navrhovanom nariadení, ktoré v súčasnosti odkazuje na „závažné“ (t.j. článok 1) ako aj „vážne“ ťažkosti (t.j. článok 2)). Okrem toho by uvedenie príkladov toho, čo by mohlo predstavovať závažnú ťažkosť, uľahčilo porozumenie navrhovaného nariadenia, na rozdiel od smerovania k vyčerpávajúcemu vymedzeniu, ktoré by nebolo obozretné. Takéto vymedzenie by takisto zamedzilo uplatňovaniu navrhovaného nariadenia v situáciách spôsobených neskorším vývojom na trhu, ktorý by nebolo možné predpokladať v čae prijatia nariadenia (11).

2.

Keďže zdroje ťažkostí členských štátov podliehajúcich zvýšenému dohľadu by ľahko mohli zahŕňať alebo vytvárať systémové riziká, činnosť v tejto oblasti by mohla využiť účasť Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). Z tohto dôvodu by bolo užitočné, ak je to potrebné, informovať ESRB o výsledkoch zvýšeného dohľadu.

3.

Ďalším kľúčovým prvkom navrhovaného nariadenia je, že Rada môže odporučiť, aby členský štát podliehajúci zvýšenému dohľadu, požiadal o finančnú pomoc a pripravil makroekonomický ozdravný program, ak sa zistí, že sa vyžaduje viac opatrení a finančná situácia členského štátu má výrazné nepriaznivé účinky na finančnú stabilitu eurozóny ako celku (12). Toto je dôležité ustanovenie, keďže silno nabáda členský štát, aby požiadal o finančnú pomoc a zamedzil zbytočným prieťahom, keďže by to mohlo mať škodlivé dôsledky na finančnú stabilitu eurozóny ako celok. Toto ustanovenie by mohlo byť posilnené prinútením Rady („Rada prijme“) prijať odporúčanie takéhoto druhu.

4.

Pokiaľ ide o rozlíšenie medzi preventívnou pomocou so zvýšeným dohľadom a finančnou pomocou s veľmi posilneným monitorovaním, je dôležité zdôrazniť, že požiadavky na ozdravenie musia byť ambiciózne v prípade každej pomoci. Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby sa nevyhýbali ambicióznejšiemu ozdravnému programu požiadaním o preventívnu pomoc namiesto priamej finančnej pomoci.

5.

ECB osobitne víta, že navrhované nariadenie ukladá členským štátom povinnosť uskutočniť konzultácie s Radou, Komisiou a ECB pred obrátením sa na medzinárodných veriteľov so žiadosťou o finančnú pomoc. (13) ECB poznamenáva, že povinnosti členských štátov eurozóny, ktoré majú záujem získať finančnú pomoc, by sa mali spájať s viac ako len s výmenou informácií. Okrem toho by takéto členské štáty mali diskutovať o možnostiach, ktoré sú k dispozícii na základe existujúcich finančných nástrojov Únie alebo eurozóny a nástrojov medzinárodných finančných inštitúcií a veriteľov. Navrhovaný postup pri posilnenom dohľade by sa mohol ďalej posilniť viacerými spôsobmi. Osobitná povaha finančnej pomoci udelenej na preventívnom základe je uznaná (14), keďže členské štáty, ktorým bola takáto pomoc udelená, sú oslobodené od zvýšeného dohľadu, pokiaľ sa nečerpá z úverovej linky, za predpokladu, že prístup k takejto preventívnej pomoci nie je podmienený prijatím nových politických opatrení. Nepretržité monitorovanie kritérií oprávnenosti zo strany Komisie ustanovených v nástrojoch finančnej pomoci Únie a medzivládnych nástrojoch finančnej pomoci by sa však takisto malo uplatňovať na členské štáty, ktorým sa poskytol prístup k finančnej pomoci na preventívnom základe, aj keď táto pomoc nie je podmienená prijatím nových politických opatrení. V každom prípade, ak členský štát usúdi, že je potrebné požiadať o preventívnu finančnú pomoc, dôslednejšie monitorovanie sa zdá byť opodstatnené.

6.

ECB poznamenáva, že navrhované nariadenie bezpodmienečne oslobodzuje členské štáty, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci udelenej na preventívnom základe a úverov na rekapitalizáciu finančných inštitúcií od posudzovania trvalej udržateľnosti verejného dlhu a od povinnosti pripraviť makroekonomický ozdravný program (15). ECB odporúča ponechať otvorenú možnosť posúdenia trvalej udržateľnosti verejného dlhu takisto so zreteľom na členské štáty podľa preventívneho programu. Toto je ešte viac opodstatnené, ak členský štát dostáva úver na rekapitalizáciu finančných inštitúcií vzhľadom na úzke prepojenie medzi fiškálnou trvalou udržateľnosťou a nestabilitou finančného sektora a vplyv úveru na celkovú úroveň zadĺženia členského štátu. Oslobodenie od prípravy makroekonomického ozdravného programu by nemalo vylučovať poskytnutie technickej pomoci a účasť parlamentov (16).

7.

Zabrániť účinkom presahovania je kľúčovým cieľom zvýšeného dohľadu členských štátov eurozóny, ktoré prežívajú finančné otrasy, a preto je takisto dôležité oprávniť Radu začať a uplatňovať postupy zvýšeného dohľadu tak, že požiada Komisiu o začatie zvýšeného dohľadu, vyžiada si dodatočné informácie o situácii finančných inštitúcií, uskutoční dodatočné záťažové testy alebo požiada o doplňujúci postup (17).

8.

V navrhovanom nariadení sa vyžaduje od členského štátu podliehajúceho ozdravnému programu, ktorý má nedostatočné administratívne kapacity alebo významné problémy pri vykonávaní svojho ozdravného programu, aby požiadal Komisiu o technickú pomoc (18). Potrebu takej pomoci takisto vyvoláva veľká záťaž, ktorú predstavuje makroekonomický ozdravný program pre dotknutý členský štát, a preto by bolo užitočné, ak by aj ostatné inštitúcie Únie a členské štáty mali možnosť poskytovať takúto pomoc a prispievať svojimi odbornými znalosťami.

9.

Navyše by bolo užitočné vytvoriť pozíciu poradcu, natrvalo usadeného v dotknutom členskom štáte, ktorý by radil orgánom tohto členského štátu pri vykonávaní ozdravného programu a zabezpečoval koordináciu s inštitúciami Únie a členskými štátmi zúčastnenými na technickej pomoci.

10.

ECB chápe, že ak sa členský štát bude spoliehať len na finančnú pomoc poskytnutú Európskym mechanizmom pre finančnú stabilitu, Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym nástrojom pre stabilitu namiesto finančnej pomoci poskytovanej akýmikoľvek tretími krajinami alebo finančnými inštitúciami, makroekonomický ozdravný program bude de facto odrážať podmienky hospodárskej politiky dohodnuté medzi všetkými stranami v kontexte udeľovania prístupu k takejto finančnej pomoci. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti ECB odporúča, aby sa to výslovne uviedlo v článku 6 navrhovaného nariadenia.

III.   Vzťah s TSCG

Prijatie TSCG má za následok zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia o monitorovaní návrhov rozpočtových plánov. ECB okrem iného navrhuje, aby sa toto nariadenie v maximálnej miere týkalo: a) ustanovení o numerických fiškálnych pravidlách, vrátane časového plánu na rýchlu konvergenciu na strednodobý cieľ, zahŕňajúc možnosť dočasných odchýlok v dôsledku výnimočných okolností; b) hlavných prvkov mechanizmu automatickej nápravy; c) požiadavky, aby členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom schodku, zaviedli programy rozpočtového a hospodárskeho partnerstva; a d) a predbežné vykazovanie plánov emisie verejného dlhu.

Ak by takéto zmeny a doplnenia neboli doplnené do navrhovaného nariadenia, ECB by výrazne podporila predloženie ďalších legislatívnych návrhov. Zároveň poznamenáva, že zámer Komisie predkladať legislatívne návrhy vo vyššie uvedených veciach c) a d) spolu s návrhmi na koordináciu zásadných plánov reformy hospodárskej politiky členských štátov, bol začlenený do ôsmeho bodu odôvodnenia TSGG. ECB jednoznačne podporuje tento prístup.

Pokiaľ ide o zavedenie nového radu strednodobých cieľov, ako sa uvádza v deviatom bode odôvodnenia TSGG, ECB poznamenáva, že ak tento rad nie je doplnený do navrhovaného nariadenia, Komisia by mohla predložiť legislatívny návrh na jeho doplnenie. ECB by takýto návrh privítala.

Čo sa týka mechanizmu automatickej nápravy, okrem spomenutia jeho hlavných prvkov v navrhovanom nariadení v súlade s návrhom ECB, Komisia poskytne všetky ostatné potrebné prvky v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. e) a článkom 3.2 TSGG.

Ak sa v dôsledku TSCG prijmú ďalšie zmeny a doplnenia k navrhovaným nariadeniam alebo ak sa pristúpi k ďalším legislatívnym iniciatívam prostredníctvom právneho rámca Únie a ustanovení udeľujúcich Rade dodatočné úlohy, malo by sa v prípade potreby použiť pravidlo opačnej kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní. Rozhodnutie týkajúce sa nedodržiavania požiadaviek politiky ustanovených v programe podľa článku 6 ods. 5 navrhovaného nariadenia o posilnení postupov pri dohľade je akútnym prípadom, pri ktorom sa odporúča uplatniť pravidlo opačnej kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní.

V každom prípade, ak ustanovenia TSCG nie sú dostatočne bližšie určené, t.j. ustanovenie o lepšej koordinácii plánovania emisií verejného dlhu, tiež so zreteľom na nedávne skúsenosti počas krízy štátnych dlhov v eurozóne, by navrhované nariadenie malo obsahovať konkrétnejšie ustanovenia. Tieto ustanovenia by mali vychádzať z už zavedenej koordinácie zo strany vnútroštátnych úradov pre správu dlhu v rámci podvýboru pre trhy EÚ so štátnymi dlhopismi Ekonomického a finančného výboru a jasne prekračovať hranice súčasnej koordinácie ad hoc a výmeny informácií.

Pokiaľ ide o lehoty ustanovené v TSCG a v navrhovanom nariadení o monitorovaní návrhov rozpočtových plánov, postup rýchlej ratifikácie TSCG a súvisiacej zmeny a doplnenia ústav alebo ekvivalentných právnych aktov zabezpečí, aby lehota na dodržanie s fiškálnymi pravidlami ustanovená v navrhovanom nariadení, t.j. šesť mesiacov od jeho nadobudnutia účinnosti, mohla byť skutočne dodržaná (19).

Pozmeňujúce návrhy

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 7. marca 2012

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  KOM(2011) 821 v konečnom znení.

(2)  KOM(2011) 819 v konečnom znení.

(3)  Stanovisko CON/2011/13 zo 16. februára 2011 k reforme správy ekonomických záležitostí v Európskej únii.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8); Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25); nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33); a smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41).

(5)  Pozri článok 2, ktorý odkazuje na nariadenie (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. EÚ L 209, 2.8.1997, s. 1).

(6)  Pozri článok 5 ods. 1.

(7)  Pozri článok 5 ods. 3 a navrhovanú zmenu a doplnenie 3 v prílohe k tomuto stanovisku.

(8)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 5 v prílohe k tomuto stanovisku.

(9)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 4 v prílohe k tomuto stanovisku.

(10)  Pozri navrhované zmeny a doplnenia 6 a 9 v prílohe k tomuto stanovisku.

(11)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 4 v prílohe k tomuto stanovisku.

(12)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 8 v prílohe k tomuto stanoviska.

(13)  Pozri článok 4.

(14)  Pozri článok 2 ods. 3.

(15)  Pozri článok 13 navrhovaného nariadenia.

(16)  Pozri článok 6 ods. 6 – 6 ods. 8 narhovaného nariadenia a navrhovanú zmenu a doplnenie 10 v prílohe tohto stanoviska.

(17)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 7 v prílohe tohto stanoviska.

(18)  Pozri článok 6 ods. 6.

(19)  Pozri článok 12 ods. 3 navrhovaného nariadenia.


PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy týkajúce sa navrhovaného nariadenia o monitorovaní návrhov rozpočtových plánov

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena a doplnenie 1

Článok 2 ods. 1 pododseky 1, 6 (nový) a 7 (nový)

„1.

‚nezávislá fiškálna rada‘ je orgán s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členského štátu poverený monitorovaním vykonávania vnútroštátnych fiškálnych pravidiel;“

„1.

‚nezávislá fiškálna rada‘ je orgán s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členského štátu poverený monitorovaním a posudzovaním vykonávania vnútroštátnych fiškálnych pravidiel a vybavený technickými úlohami súvisiacimi s tvorbou fiškálnej politiky [bližšie to určí Komisia];

6.

‚ročné štrukturálne saldo verejných financií‘ je ročné cyklicky upravené saldo bez jednorazových a dočasných opatrení;

7.

‚mimoriadne situácie‘ sú neobvyklé udalosti mimo kontroly členského štátu, ktoré majú väčší vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobia prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne [alebo v Únii] ako celku.

Odôvodnenie

Komisia by mala jasne vymedziť úlohy nezávislej fiškálnej rady. Vymedzenia pojmov by mali odrážať tie, ktoré sú uvedené v TSCG (článok 3 ods. 3). ECB navrhuje použiť tieto pojmy v článku 4.

Zmena a doplnenie 2

Článok 4 ods. 1), 1 písm. a) (nové), 1 písm. b) (nové) a 1 písm. c) (nové)

„1.   Členské štáty majú zavedené numerické fiškálne pravidlá pre vyrovnanosť rozpočtu, ktorými sa do vnútroštátnych rozpočtových procesov prevedie ich strednodobý rozpočtový cieľ podľa článku 2a nariadenia (ES) č. 1466/97. Tieto pravidlá sa vzťahujú na vládu všeobecne ako celok a majú záväznú, pokiaľ možno ústavnú, povahu.“

„1.   Členské štáty majú zavedené numerické fiškálne pravidlá pre vyrovnanosť rozpočtu, ktorými sa do vnútroštátnych rozpočtových procesov prevedie ich strednodobý rozpočtový cieľ podľa článku 2a nariadenia (ES) č. 1466/97. Tieto pravidlá sa vzťahujú na vládu všeobecne ako celok a majú záväznú, pokiaľ možno ústavnú, povahu. Členské štáty sa môžu dočasne odkloniť od strednodobého cieľa alebo od postupu prispôsobovania sa takémuto cieľu iba vo v mimoriadnych situáciách za predpokladu, že to neohrozí trvalú fiškálnu udržateľnosť v strednodobom výhľade.

1a.   Členské štáty zabezpečia, aby bol ročný stav rozpočtu verejnej správy vyrovnaný alebo prebytkový. Na tento účel, ako osobitná dohoda medzi členskými štátmi presahujúca rámec nariadenia (ES) č. 1466/97, ročné štrukturálne saldo verejnej správy nepresiahne referenčnú hodnotu špecifickú pre jednotlivé krajiny, s limitom štrukturálneho schodku na úrovni 0,5 % HDP. Ak je výška verejného dlhu výrazne pod 60 % HDP a riziká súvisiace s dlhodobou trvalou fiškálnou udržateľnosťou sú nízke, môže referenčná hodnota špecifická pre jednotlivé krajiny preročné štrukturálne saldo verejných financií dosiahnuť limit štrukturálneho schodku najviac 1 % nominálneho HDP.

1b.   Členské štáty zavedú mechanizmus nápravy, ktorý sa spustí automaticky s cieľom napraviť výrazné zaznamenané odchýlky od strednodobého cieľa alebo od postupu prispôsobenia sa takémuto cieľu, vrátane ich kumulovaného vplyvu na dynamiku verejného dlhu. [Povaha, rozsah a časový rámec mechanizmu nápravy, vrátane v prípade mimoriadnych situácií, sú ustanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.]

1c.   Členské štáty zabezpečia rýchlu konvergenciu ich strednodobých cieľov na základe ambicióznych a záväzných časových rámcov navrhnutých Komisiou, ktoré zohľadňujú riziká pre fiškálnu trvalú udržateľnosť špecifickú pre jednotlivé krajiny. Navrhované časové rámce sa zverejnia.

Odôvodnenie

Navrhované nariadenie by malo zahŕňať hlavné zásady TSCG (v tomto prípade článku 3).

Zmena a doplnenie 3

Článok 5 ods. 3 písm. g) (nové) a ods. 3a (nové)

 

„g)

podrobné informácie o vývoji dlhu verejnej správy, ako aj ostatné údaje dôležité na posúdenie rizík pre udržateľnosť verejných financií, najmä prehľad implicitných záväzkov a podmienených záväzkov s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy, ako je vymedzené v článku 14 ods. 3 smernice Rady 2011/85/EÚ.

3a.   V záujme lepšej koordinácie a monitorovania plánov emisie verejného dlhu pre verejnú správu ich členské štáty vopred a včas oznámia Komisii a Euroskupine.

Odôvodnenie

Požiadavky na monitorovanie by mali zahŕňať odkaz na vládny dlh a na implicitné a podmienené záväzky s cieľom zachytiť riziká pre dlhodobú fiškálnu trvalú udržateľnosť. Navrhované nariadenie by malo ďalej tiež odkazovať na predbežné vykazovanie plánov emisie verejného dlhu podľa článku 6 a bodu 8 odôvodnenia TSCG.

Zmena a doplnenie 4

Článok 5 ods. 5, prvý pododsek

„5.   Ak Komisia zistí zvlášť závažné nedodržiavanie povinností v oblasti rozpočtovej politiky ustanovených v Pakte o stabilite a raste, od dotknutého členského štátu si do dvoch týždňov od predloženia návrhu rozpočtového plánu vyžiada prepracovaný návrh rozpočtového plánu. Táto žiadosť sa zverejní.“

„5.   Ak Komisia zistí nedodržiavanie povinností v oblasti rozpočtovej politiky ustanovených v Pakte o stabilite a raste, od dotknutého členského štátu si do dvoch týždňov od predloženia návrhu rozpočtového plánu vyžiada prepracovaný návrh rozpočtového plánu. Táto žiadosť sa zverejní. Okrem toho si Komisia od členských štátov vyžiada prepracovaný návrh rozpočtového plánu v prípade nedodržiavania návrhu rozpočtu s deficitom a/alebo dlhovým trendom ustanoveným v stabilizačnom programe dotknutého členského štátu, zohľadňujúc každé stanovisko Rady k stabilizačnému programu alebo ak Komisia zistí riziká pre fiškálnu trvalú udržateľnosť.

Odôvodnenie

Navrhované nariadenie by malo zabezpečiť, aby boli návrhy rozpočtových plánov plne v súlade s povinnosťami v oblasti rozpočtovej politiky na nadchádzajúci rok ustanovenými v PSR, ako aj s cieľmi stabilizačného programu, zohľadňujúc každé stanovisko Rady týkajúce sa stabilizačného programu. Takisto, ak Komisia zistí riziká pre fiškálnu trvalú udržateľnosť, mala by si vyžiadať prepracovaný návrh rozpočtového plánu.

Zmena a doplnenie 5

Článok 6 ods. 1

„1.   Komisia v prípade potreby do 30. novembra príjme stanovisko k návrhu rozpočtového plánu.“

„1.   Komisia posúdi návrhy rozpočtových plánov, zohľadňujúc strednodobé vplyvy nových opatrení na rozpočet a posúdi vplyv na fiškálnu trvalú udržateľnosť. Zároveň posúdi kvalitu procesu zhromažďovania podkladových údajov. Komisia v prípade potreby do 30. novembra príjme stanovisko k návrhu rozpočtového plánu. Stanovisko sa príjme vždy v akejkoľvek z nasledujúcich situácií: a) ak by návrhy rozpočtových plánov smerovali k nedodržiavaniu povinností v oblasti rozpočtovej politiky ustanovených v Pakte o stabilite a raste; b) ak by návrhy rozpočtových plánov smerovali k štrukturálnemu schodku vyššiemu ako ten, ktorý predpokladá stabilizačný program členského štátu; c) ak by miera verejného dlhu bola vyššia ako 60 % HDP a ak by neklesala dostatočným tempom, ako to ustanovuje Pakt o stabilite a raste; alebo d) ak Komisia zistí riziko pre fiškálnu trvalú udržateľnosť.

Odôvodnenie

Aby bolo navrhované nariadenie účinné, je dôležité spresniť situácie, v ktorých bude musieť Komisia prijať stanovisko.

Zmena a doplnenie 6

Článok 6 ods. 4

„4.   Euroskupina prerokuje stanoviská Komisie k vnútroštátnym rozpočtovým plánom a rozpočtovú situáciu a vyhliadky v eurozóne ako celku na základe celkového posúdenia vykonanom Komisiou v súlade s odsekom 3. Toto posúdenie sa zverejní.“

„4.   Euroskupina a v prípade opakovaného nedodržania zo strany členských štátov Európska rada prerokujú stanoviská Komisie k vnútroštátnym rozpočtovým plánom. Euroskupina a v prípade opakovaného nedodržania zo strany členských štátov Európska rada prerokujú rozpočtovú situáciu a vyhliadky v eurozóne ako celku na základe celkového posúdenia vykonanom Komisiou v súlade s odsekom 3. Toto posúdenie sa zverejní.“

Odôvodnenie

Zmena a doplnenie by mali posilniť tlak partnerov v prípade opakovaného nedodržania zo strany členských štátov.

Zmena a doplnenie 7

Článok 7 ods. 1, ods. 1a (nový) a ods. 2

„1.   Ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 6 zmluvy rozhodne, že členský štát má nadmerný deficit, na dotknutý členský štát sa vzťahujú odseky 2 až 5 tohto článku, pokiaľ sa nezruší postup pri nadmernom deficite, ktorý sa naň uplatňuje.

2.   Členský štát, na ktorý sa vzťahuje dôslednejšie monitorovanie, bezodkladne vykoná podrobné posúdenie plnenia rozpočtu počas roka v prípade vlády všeobecne a jej subsektorov. …“

„1.   Ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 6 zmluvy rozhodne, že členský štát má nadmerný deficit, na dotknutý členský štát sa vzťahujú odseky 1a6 tohto článku, pokiaľ sa nezruší postup pri nadmernom deficite, ktorý sa naň uplatňuje.

1a.   Členský štát, na ktorý sa vzťahuje postup pri nadmernom schodku, zavedie program rozpočtového a hospodárskeho partnerstva, vrátane podrobného opisu štrukturálnych reforiem potrebných na zabezpečenie účinnej a trvácnej nápravy nadmerných deficitov.

2.   [zmena sa netýka slovenského znenia]

Odôvodnenie

Navrhované nariadenie by malo obsahovať hlavné zásady TSCG (v tomto prípade článku 5).

Zmena a doplnenie 8

Článok 7 ods. 3, prvý pododsek

„3.   Členský štát pravidelne podáva správy Komisii a Hospodárskemu a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý určí na tento účel, o plnení rozpočtu počas roka, pre vládu všeobecne a jej subsektory, o vplyve diskrečných opatrení na rozpočet prijatých na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov, o cieľoch pre štátne výdavky a príjmy, ako aj informácie o prijatých opatreniach a povahe predpokladaných opatrení na dosiahnutie cieľov. Správa sa zverejní.“

„3.   Členský štát pravidelne podáva správy Komisii a Hospodárskemu a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý určí na tento účel, o plnení rozpočtu počas roka, pre vládu všeobecne a jej subsektory, o vplyve diskrečných opatrení na rozpočet prijatých na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov, o cieľoch pre štátne výdavky a príjmy, ako aj informácie o prijatých opatreniach a povahe predpokladaných opatrení na dosiahnutie cieľov. Členský štát takisto podáva správy o plnení programu rozpočtového a hospodárskeho partnerstva a o štrukturálnych reformách potrebných na zabezpečenie účinnej a trvácnej nápravy nadmerného deficitu. Správa sa zverejní.“

Odôvodnenie

V súlade so zmenou a doplnením 7.

Zmena a doplnenie 9

Článok 8 ods. 3a (nové)

 

3a)   Euroskupina a Rada prerokujú primeranosť opatrení prijatých členským štátom a v prípade potreby Rada navrhne ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania lehoty na nápravu nadmerného deficitu alebo úpravy programu rozpočtového a hospodárskeho partnerstva. Ak členský štát nevykoná takétoďalšie opatrenia, Európska rada prerokuje situáciu a navrhne ďalšie opatrenie, ktoré bude považovať za nevyhnutné.“

Odôvodnenie

Zmena a doplnenie by mali posilniť tlak partnerov v Euroskupine a v Rade a v prípade opakovaného nedodržania zaviesť pre Európsku radu možnosť, aby navrhla akékoľvek ďalšie opatrenie, ktoré má uskutočniť členský štát.


Pozmeňujúce návrhy k navrhovanému nariadeniu o posilnení postupov dohľadu

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (2)

Zmena a doplnenie 1

Bod odôvodnenia 1

„1.

Bezprecedentná celosvetová kríza, ktorá v posledných troch rokoch zasiahla svet, vážne narušila hospodársky rast a finančnú stabilitu a spôsobila výrazné zhoršenie deficitu verejných financií a stavu zadlženosti členských štátov, čo mnohé z nich viedlo žiadať o finančnú pomoc mimo rámca Únie.“

„1.

Bezprecedentná celosvetová kríza, ktorá v posledných troch rokoch zasiahla svet, vážne narušila hospodársky rast a finančnú stabilitu a spôsobila výrazné zhoršenie deficitu verejných financií a stavu zadlženosti členských štátov, čo mnohé z nich viedlo žiadať o finančnú pomoc, tak v rámci, ako aj mimo rámca Únie.“

Odôvodnenie

Finančnú pomoc poskytol aj Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), ktorý je nástrojom Únie.

Zmena a doplnenie 2

Bod odôvodnenia 4

„4.

Ak členský štát, ktorého menou je euro, prežíva – alebo ktorému hrozia – závažné finančné otrasy, mal by sa naň vzťahovať zvýšený dohľad, aby sa zaistil jeho hladký návrat do normálneho stavu a ochrana ostatných členských štátov eurozóny proti možným negatívnym účinkom presahovania. Tento zvýšený dohľad by mal zahŕňať širší prístup k informáciám potrebným na dôkladné monitorovanie hospodárskej, fiškálnej a finančnej situácie a pravidelné podávanie správ Ekonomickému a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel. Rovnaké spôsoby vykonávania dohľadu by sa mali uplatňovať na členské štáty, ktoré žiadajú o preventívnu pomoc z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), Medzinárodného menového fondu (MMF) alebo od inej medzinárodnej finančnej inštitúcie.“

„4.

Ak členský štát, ktorého menou je euro, prežíva – alebo ktorému hrozia – závažné finančné otrasy, mal by sa naň vzťahovať zvýšený dohľad, aby sa zaistil jeho hladký návrat do normálneho stavu a ochrana ostatných členských štátov eurozóny proti možným negatívnym účinkom presahovania. Tento zvýšený dohľad by mal zahŕňať širší prístup k informáciám potrebným na dôkladné monitorovanie hospodárskej, fiškálnej a finančnej situácie a pravidelné podávanie správ Ekonomickému a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel. Rovnaké spôsoby vykonávania dohľadu by sa mali uplatňovať na členské štáty, ktoré žiadajú o preventívnu pomoc z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), Medzinárodného menového fondu (MMF) alebo od inej medzinárodnej finančnej inštitúcie.“

Odôvodnenie

Podľa článku 1 rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia zahŕňa EFSM.

Zmena a doplnenie 3

Článok 1

„1.   Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, a/alebo ktoré dostávajú alebo môžu dostať finančnú pomoc od jedného alebo niekoľkých iných štátov, z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) alebo od inejmedzinárodnej finančnej inštitúcie, akou je napríklad Medzinárodný menový fond (MMF).“

„1.   Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, a/alebo požiadali alebo dostávajú finančnú pomoc od jedného alebo niekoľkých iných štátov, z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS)alebo od inej medzinárodnej finančnej inštitúcie, akou je napríklad Medzinárodný menový fond (MMF).“

Odôvodnenie

Z dôvodov právnej istoty sa odporúča používať rovnaké pojmy v celom navrhovanom nariadení.

Zmena a doplnenie 4

Článok 2 ods. 1

„1.   Komisia môže rozhodnúť o tom, aby členský štát, ktorý má vážne ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, podliehal zvýšenému dohľadu. Dotknutému členskému štátu bude predtým umožnené vyjadriť svoje stanovisko. Komisia každých šesť mesiacov rozhodne o prípadnom predĺžení zvýšeného dohľadu.“

„1.   Komisia rozhodne o tom, aby členský štát, ktorý má, alebo ktorému hrozia závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, ktoré by mohli mať nepriaznivé účinky presahovania na ostatné členské štáty eurozóny, podliehal zvýšenému dohľadu. Dotknutému členskému štátu bude predtým umožnené vyjadriť svoje stanovisko v Ekonomickom a finančnom výbore alebo podvýbore, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel. Komisia každých šesť mesiacov rozhodne o prípadnom predĺžení zvýšeného dohľadu a podá správy o svojich zisteniach Ekonomickému a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel. Rada može požiadať Komisiu o začatie, pokračovanie alebo ukončenie svojho zvýšeného dohľadu.

Odôvodnenie

Z dôvodov právnej istoty sa odporúča používať rovnaké výrazy v celom navrhovanom nariadení. Hrozba závažných ťažkostí by takisto mohla vyžadovať zvýšený dohľad, aby sa v tejto situácii zabránilo zhoršeniu v počiatočnom štádiu.

So zreteľom na možné závažné účinky presahovania a riziká pre stabilitu eurozóny, by vlastné uváženie Komisie malo byť obmedzené v čase rozhodovania, či uplatniť na členský štát zvýšený dohľad alebo nie, čo sa dosiahne prostredníctvom slova „rozhodne“. Ekonomický a finančný výbor alebo akýkoľvek určený podvýbor by okrem toho mali byť informované o rozhodnutí uplatniť zvýšený dohľad na členský štát a na pokrok v tomto členskom štáte. To by Ekonomickému a finančnému výboru umožnilo pripraviť pre Radu kvalifikované rozhodnutie vo vzťahu ku všetkým fázam postupu. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Komisie, Rada by mala byť oprávnená požiadať Komisiu o začatie alebo pokračovanie zvýšeného dohľadu.

Zmena a doplnenie 5

Článok 2 ods. 2

„2.   Komisia rozhodne o podrobení členského štátu, ktorý dostáva finančnú pomoc na preventívnom základe od jedného alebo viacerých iných štátov, z ENFS, EMS alebo od inej medzinárodnej finančnej inštitúcie, akou je napríklad MMF, zvýšenému dohľadu. Komisia vypracuje zoznam dotknutých nástrojov preventívnej finančnej pomoci a neustále ho aktualizuje, aby sa v ňom zohľadnili prípadné zmeny v politike finančnej podpory z ENFS, EMS alebo od inej prípadnej medzinárodnej finančnej inštitúcie.“

„2.   Komisia rozhodne o podrobení členského štátu, ktorý požaduje prístup k alebo dostáva finančnú pomoc na preventívnom základe od jedného alebo viacerých iných štátov, ENFS, EFSM, EMS alebo od inej medzinárodnej finančnej inštitúcie, akou je napríklad MMF, zvýšenému dohľadu. Komisia vypracuje zoznam dotknutých nástrojov preventívnej finančnej pomoci a neustále ho aktualizuje, aby sa v ňom zohľadnili prípadné zmeny v politike finančnej podpory z ENFS, EMS alebo od inej prípadnej medzinárodnej finančnej inštitúcie.“

Odôvodnenie

Ako bolo uvedené, zvýšený dohľad by sa mal začať v počiatočnom štádiu, hneď potom, čo členský štát požiada o finančnú pomoc. Ustanovenie je potrebné vyjasniť, aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam o automatickom uplatnení zvýšeného dohľadu na členský štát hneď od chvíle, keď požiada o pomoc. Podľa článku 1 rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia zahŕňa finančnú pomoc poskytnutú EFSM.

Zmena a doplnenie 6

Článok 2 ods. 3

„3.   Odsek 2 sa neuplatňuje na členský štát, ktorý dostáva finančnú pomoc na preventívnom základe formou úverovej linky, ktorá nie je podmienená prijatiu nových politických opatrení dotknutým členským štátom, pokiaľ sa z tejto úverovej linky nečerpá.“

„3.   Odsek 2 sa neuplatňuje na členský štát, ktorý dostáva finančnú pomoc na preventívnom základe formou úverovej linky, ktorá nie je podmienená prijatiu nových politických opatrení dotknutým členským štátom, pokiaľ sa z tejto úverovej linky nečerpá. Po poskytnutí finančnej pomoci monitoruje Komisia priebežné dodržiavanie kritérií oprávnenosti ustanovených v úniových a medzivládnych nástrojoch finančnej pomoci.

Odôvodnenie

Výnimka pre členské štáty, ktoré dostávajú finančnú pomoc na preventívnom základe vo forme úverovej linky, ktorá nie je podmienená prijatím nových politických opatrení zo strany dotknutého členského štátu, by nemala byť dôvodom na vyňatie týchto členských štátov z monitorovania v súvislosti s dodržiavaním kritérií oprávnenosti, pokiaľ sa z tejto úverovej linky nečerpá.

Zmena a doplnenie 7

Článok 3 ods. 3

„3.   Členský štát, ktorý je pod zvýšeným dohľadom, na žiadosť Komisie:

…“

„3.   Členský štát, ktorý je pod zvýšeným dohľadom, na žiadosť Komisie:

Rada môže od Komisie žiadať, aby požiadala členský štát, ktorý je pod zvýšeným dohľadom, o uskutočnenie krokov ustanovených v bodoch a), b) a d) a/alebo splnenie požiadavky stanovenej v bode c).

Odôvodnenie

So zreteľom na možné veľké následky by bolo užitočné, ak by mohla Rada prostredníctvom Komisie ako sprostredkovateľa požiadať o dodatočné informácie alebo osobitné kroky vymenované v článku 3 ods. 3.

Zmena a doplnenie 8

Článok 3 ods. 5

„5.   Ak sa dospeje k záveru – na základe posúdenia predpokladanom v odseku 4 –, že sú potrebné ďalšie opatrenia a finančná situácia dotknutého členského štátu má výrazné nepriaznivé účinky na finančnú stabilitu eurozóny, dotknutému členskému štátu môže Rada kvalifikovanou väčšinouna návrh Komisie odporučiť, aby požiadal o finančnú pomoc a pripravil makroekonomický ozdravný program. Rada môže rozhodnúť o zverejnení tohto odporúčania.“

„5.   Ak sa dospeje k záveru – na základe posúdenia predpokladanom v odseku 4 –, že sú potrebné ďalšie opatrenia a finančná situácia dotknutého členského štátu má výrazné nepriaznivé účinky na finančnú stabilitu eurozóny, dotknutému členskému štátu Rada kvalifikovanou väčšinouna návrh Komisie odporučí, aby požiadal o finančnú pomoc a pripravil makroekonomický ozdravný program. Rada môže rozhodnúť o zverejnení tohto odporúčania.“

Odôvodnenie

Článok 3 ods. 5 by sa mal posilniť uložením povinnosti Rade vydať odporúčanie, aby dotknutý členský štát požiadal o finančnú pomoc, ak má jeho situácia výrazné nepriaznivé účinky na finančnú stabilitu eurozóny, čo je skutočne dostatočným dôvodom.

Zmena a doplnenie 9

Článok 4

„Členský štát, ktorý má záujem získať finančnú pomoc od jedného alebo viacerých iných štátov, z ENFS, EMS, Medzinárodného menového fondu (MMF) alebo od inej inštitúcie mimo rámca Únie, bezodkladne o svojom zámere informuje Radu, Komisiu a ECB. Hospodársky a finančný výbor alebo podvýbor, ktorý tento výbor môže určiť na daný účel, vedie po prijatí posúdenia od Komisie diskusiu o predpokladanej žiadosti.“

„Členský štát, ktorý plánuje požiadať o finančnú pomoc od jedného alebo viacerých iných štátov, z ENFS, EFSM, EMS, Medzinárodného menového fondu (MMF) alebo od inej inštitúcie mimo rámca Únie, bezodkladne o svojom zámere informuje Radu, Komisiu a ECB. Hospodársky a finančný výbor alebo podvýbor, ktorý tento výbor môže určiť na daný účel, vedie po prijatí posúdenia od Komisie diskusiu o predpokladanej žiadosti, okrem iného, s cieľom preskúmať možnosti dostupné na základe existujúcich finančných nástrojov Únie alebo eurozóny a nástrojov medzinárodných finančných inštitúcií a veriteľov predtým, ako sa členský štát obráti na potenciálnych veriteľov.“

Odôvodnenie

Povinnosti členských štátov eurozóny by mali zahŕňať viac ako len výmenu informácií so svojimi európskymi partnermi a výslovne obsahovať povinnosť rokovať o použití rozličných nástrojov finančnej pomoci dostupných na európskej a medzinárodnej úrovni. Podľa článku 1 sa navrhované nariadenie vzťahuje tiež na EFSM.

Zmena a doplnenie 10

Článok 5

„Ak sa žiada o pomoc z ENFS alebo EMS, Komisia – v spolupráci s ECB a ak to bude možné s MMF – pripraví analýzu udržateľnosti verejného dlhu dotknutého členského štátu vrátane schopnosti členského štátu splatiť predpokladanú finančnú pomoc a pošle ju Hospodárskemu a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel.“

„Ak sa žiada o pomoc z ENFS alebo EMS, Komisia – v spolupráci s ECB a, ak je to vhodné, s MMF – pripraví analýzu udržateľnosti verejného dlhu dotknutého členského štátu vrátane schopnosti členského štátu splatiť predpokladanú finančnú pomoc a pošle ju Hospodárskemu a finančnému výboru alebo podvýboru, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel.“

Odôvodnenie

V súlade so súčasnou praxou by sa mal MMF podieľať na analýze trvalej udržateľnosti verejného dlhu. Z dôvodov právnej istoty by sa rovnaké znenie malo použiť v celom texte.

Zmena a doplnenie 11

Článok 6

„1.   Členský štát, ktorý dostáva finančnú pomoc od jedného alebo viacerých iných štátov, od MMF, z ENFS alebo EMS, pripraví po dohode s Komisiou – konajúcou v spolupráci s ECB – návrh ozdravného programu, ktorý bude zameraný na znovuzavedenie zdravej a udržateľnej hospodárskej a finančnej situácie a obnovenie jeho schopnosti zabezpečiť si plné financovanie na finančných trhoch. V návrhu ozdravného programu sa riadne zohľadnia súčasné odporúčania adresované dotknutému členskému štátu podľa článkov 121, 126 a/alebo 148 zmluvy – a jeho opatrenia, ktoré má dodržiavať – a pritom bude zameraný na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných politických opatrení.

2.   Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie schváli makroekonomický ozdravný program.

3.   Komisia v spolupráci s ECB monitoruje pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ozdravného programu a informuje každé tri mesiace Hospodársky a finančný výbor alebo podvýbor, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel. Dotknutý členský štát s Komisiou plne spolupracuje. Predovšetkým Komisii poskytne všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na monitorovanie programu. Uplatňuje sa článok 3 ods. 3.

4.   Komisia – v spolupráci s ECB – preskúma s dotknutým členským štátom zmeny, ktoré môžu byť potrebné v jeho ozdravnom programe. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o zmenách, ktoré treba vykonať v ozdravnom programe.

6.   Členský štát podliehajúci ozdravnému programu, ktorý má nedostatočné administratívne kapacity alebo významné problémy pri vykonávaní svojho ozdravného programu, požiada o technickú pomoc od Komisie.“

„1.   Členský štát, ktorý žiada o finančnú pomoc od jedného alebo viacerých iných štátov, od MMF, z ENFS, EFSM alebo EMS, pripraví po dohode s Komisiou – konajúcou v spolupráci s ECB a, ak je to potrebné, s MMF – návrh ozdravného programu, ktorý bude zameraný na znovuzavedenie zdravej a udržateľnej hospodárskej a finančnej situácie a obnovenie jeho schopnosti zabezpečiť si plné financovanie na finančných trhoch. V návrhu ozdravného programu sa riadne zohľadnia súčasné odporúčania adresované dotknutému členskému štátu podľa článkov 121, 126, 136 a/alebo 148 zmluvy – a jeho opatrenia, ktoré má dodržiavať – a pritom bude zameraný na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných politických opatrení.

2.   Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie schváli makroekonomický ozdravný program. Ak je zdrojom finančnej pomoci EFSM, ENSF alebo EMS, znenie návrhu Komisie je úplne v súlade s tým, na ktorom sa dohodli zúčastnené strany v kontexte udeľovania prístupu k vyššie uvedeným nástrojom Únie a medzivládnym nástrojom.

3.   Komisia v spolupráci s ECB a, ak je to vhodné, s MMF monitoruje pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ozdravného programu. Komisia informuje každé tri mesiace Hospodársky a finančný výbor alebo podvýbor, ktorý môže tento výbor určiť na daný účel. Dotknutý členský štát s Komisiou plne spolupracuje. Predovšetkým Komisii poskytne všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na monitorovanie programu. Uplatňuje sa článok 3 ods. 3. V prípade nedostatočnej spolupráce môže Rada na návrh Komisie zaslať dotknutému členskému štátu verejnú žiadosť ustanovujúcu kroky, ktoré má členský štát podniknúť.

4.   Komisia – v spolupráci s ECB a, ak je to vhodné, s MMF – preskúma s dotknutým členským štátom zmeny, ktoré môžu byť potrebné v jeho ozdravnom programe. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o zmenách, ktoré treba vykonať v ozdravnom programe.

6.   Členský štát podliehajúci ozdravnému programu, ktorý má nedostatočné administratívne kapacity alebo významné problémy pri vykonávaní svojho ozdravného programu, požiada o technickú pomoc od Komisie, ktorá môže spolu s členskými štátmi a s ostatnými inštitúciami Európskej únie a/alebo príslušnými medzinárodnými inštitúciami na tento účel zriadiť skupiny odborníkov. Technická pomoc môže zahŕňať vytvorenie pozície poradcu alebo podporných zamestnancov z inštitúcií Európskej únie trvalo usadených v dotknutom členskom štáte, ktorí by radiliorgánom dotknutého členského štátu ohľadom vykonávania ozdravného programu a zabezpečovali koordináciu so zúčastnenými inštitúciami.“

Odôvodnenie

Podľa článku 1 patrí EFSM do pôsobnosti navrhovaného nariadenia. Navrhované znenie si zároveň kladie za cieľ objasniť povinnosti zúčastnených inštitúcií.

Odsek 2 má za cieľ objasniť, že od členských štátov, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci na základe dojednaní s EFSM, ENSF a EMS, sa nebude vyžadovať, aby vypracovali dva odlišné makroekonomické ozdravné programy, ale aby namiesto toho v makroekonomickom ozdravnom programe podľa tohto článku striktne dodržiavali všetky podmienky hospodárskej politiky dohodnuté s dotknutým členským štátom v kontexte udeľovania prístupu k EFSM, ENSF a EMS.

Ak členský štát nespolupracuje, môže ho hrozba zverejnenia v odseku 3 nabádať k tomu, aby podnikol ďalšie kroky.

Okrem Komisie by ostatné inštitúcie s príslušnými odbornými znalosťami a členské štáty mohli užitočne poskytnúť technickú pomoc. Poradca, ktorý by bol trvalo usadený v danom členskom state, by výrazne zvýšil pravdepodobnosť vhodného vykonania ozdravného programu.

Zmena a doplnenie 12

Článok 11 ods. 1, 5 (nový) a 6 (nový)

„1.   Členský štát je pod dohľadom po ukončení programu, pokiaľ nesplatí minimálne 75 % finančnej pomoci prijatej od jedného alebo viacerých členských štátov, z EFSM, ENFS alebo ESM. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže predĺžiť trvanie dohľadu po ukončení programu.“

„1.   Členský štát je pod dohľadom po ukončení programu, pokiaľ nesplatí minimálne 75 % finančnej pomoci prijatej od jedného alebo viacerých štátov, z EFSM, ENFS, ESM alebo od inej medzinárodnej finančnej inštitúcie. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže predĺžiť trvanie dohľadu po ukončení programu.

5.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže pozvať zástupcov dotknutého členského štátu, aby sa zúčastnili na diskusii ohľadom monitorovania po ukončení programu.

6.   Parlament dotknutého členského štátu môže pozvať zástupcov Komisie, aby sa zúčastnili na diskusii ohľadom monitorovania po ukončení programu.

Odôvodnenie

Cieľom prvej pripomienky je zosúladiť znenie tohto článku s článkom 1 ods. 1.

Zvýšený verejný tlak zo strany Európskeho parlamentu a vnútroštátnych parlamentov ešte viac nabáda dotknuté členské štáty k tomu, aby uplatňovali vhodné postupy. S touto účasťou by sa tiež malo počítať v rámci dohľadu po ukončení programu, ako sa s tým počíta v súvislosti so zvýšeným dohľadom (článok 3) a makroekonomickými ozdravnými programami (článok 6).

Zmena a doplnenie 13

Článok 12

„V súvislosti s opatreniami uvedenými v článkoch 2 ods. 1, 3, 6 ods. 2, 6 ods. 4 a 11 ods. 4 hlasujú iba členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro, a Rada rozhoduje bez prihliadnutia na hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Kvalifikovaná väčšina členov Rady uvedených v prvom odseku sa počíta podľa článku 238 ods. 3 písm. b) zmluvy.“

„V súvislosti s opatreniami uvedenými v článkoch , 3 ods. 5, 6 ods. 2, 6 ods. 4, 6 ods. 5, 11 ods. 1 a 11 ods. 4 hlasujú iba členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro, a Rada rozhoduje bez prihliadnutia na hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Kvalifikovaná väčšina členov Rady uvedených v prvom odseku sa počíta podľa článku 238 ods. 3 písm. b) zmluvy.“

Odôvodnenie

Článok 12 musí odkazovať na všetky rozhodnutia, ktoré má prijať Rada.

Zmena a doplnenie 14

Článok 13

„Ustanovenia článkov 5 a 6 sa neuplatňujú na finančnú pomoc udelenú na preventívnom základe a na úvery na rekapitalizáciu finančných inštitúcií.“

„Ustanovenia odsekov 1 až 5 článku 6 sa neuplatňujú na finančnú pomoc udelenú na preventívnom základe a na úvery na rekapitalizáciu finančných inštitúcií. Toto nemá vplyv na podmienky spojené s tými druhmi finančnej pomoci, ktoré sú ustanovené na základe príslušných nástrojov finančnej pomoci Únie alebo medzivládnych nástrojov finančnej pomoci.“

Odôvodnenie

Oslobodenie od povinnosti vypracovať makroekonomický ozdravný program (článok 6) by sa malo obmedziť, aby sa nevylúčilo poskytovanie technickej pomoci a účasť parlamentov. Malo by sa to týkať len osobitnej situácie preventívneho programu a úverov poskytnutých na rekapitalizáciu finančných inštitúcií a nemalo by sa to týkať príslušných ustanovení rámcovej dohody o EFSF, zmluvy o ESM a nástrojov finančnej pomoci, ktorými sa vykonáva takáto finančná pomoc. Je vhodné ponechať otvorenú možnosť posúdiť trvalú udržateľnosť verejného dlhu v prípade, že členský štát dostáva preventívny program, aby bolo možné overiť kritéria oprávnenosti tohto štátu pre tento program. Zároveň v prípade podpory pre rekapitalizáciu finančných inštitúcií je na mieste posúdiť trvalú udržateľnosť verejného dlhu vzhľadom na úzky vzťah medzi fiškálnou trvalou udržateľnosťou a nestabilitou finančného sektora. Odsek by sa mohol prípadne pripojiť k článku 6 v záujme väčšej zrozumiteľnosti a článok 13 by sa mohol vypustiť.


(1)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(2)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.


Top