18.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/3

2.1.

Jeden z problémov, ktorý Európska komisia identifikovala v súvislosti s nezodpovedným poskytovaním úverov na trhoch EÚ s hypotekárnymi úvermi, sa týka pôžičiek denominovaných v cudzej mene, ktoré si spotrebitelia vezmú v danej mene, aby využili ponúkanú zvýhodnenú úrokovú sadzbu, ale bez adekvátneho pochopenia kurzového rizika, ktoré s tým súvisí (2).

2.2.

ECB vo svojom dokumente Financial Stability Review z roku 2010 uviedla, že nedávna finančná kríza zdôraznila možné systémové riziká spojené s rozšírenosťou úverov v cudzej mene v niektorých členských štátoch a potrebu sledovať a riešiť tento problém, aby sa zabránilo ďalšiemu nárastu úverov v cudzej mene (3). ECB zaznamenala, že vysoká miera úverov v cudzej mene poskytnutých nezabezpečeným dlžníkom môže v niektorých členských štátoch viesť k výraznej zraniteľnosti, keďže takéto úvery menia priame vystavenie bankového systému kurzovému riziku na úverové riziko a vystavujú hospodárstvo výrazným makrofinančným rizikám. Okrem toho, vysoká úroveň dlhu v cudzej mene môže obmedzovať manévrovací priestor menovej politiky a jej účinnosť. Vzhľadom na tieto negatívne vedľajšie javy spojené s úvermi v cudzej mene ECB zdôraznila, že je dôležité, aby tvorcovia politiky prijímali opatrenia na zabránenie nadmernému nárastu týchto úverov v bankovom systéme (4).

2.3.

V tejto súvislosti ECB uviedla, že prijatie opatrení regulačnej politiky a politiky dohľadu môže významnou mierou prispieť k zmierneniu rizík vyplývajúcich z úverov v cudzej mene (5). Vo všeobecnosti platí, že na obmedzenie úverov v cudzej mene sú tvorcovia politiky dôrazne vyzývaní k tomu, aby pre hospodárske subjekty vytvorili také prevádzkové prostredie, ktoré bude v každom smere veriteľov a dlžníkov nabádať k obozretnému rozhodovaniu založenému na dostatočných informáciách. To zahŕňa uskutočňovanie zdravých makroekonomických politík zameraných na stabilitu a politík na posilnenie finančnej gramotnosti, ako aj primeranú finančnú reguláciu a dohľad (6). V tejto súvislosti navrhovaná smernica špecifikuje informácie, ktoré sa majú poskytnúť spotrebiteľom, ak sa má úver poskytnúť v inej mene ako je národná mena dlžníka (7). ECB má za to, že poskytované informácie by mali tiež obsahovať vysvetlenie potenciálnych rizík pre spotrebiteľov v prípade, že sú úvery denominované v cudzej mene (8).

3.1.

Na základe navrhovanej smernice by mal každý členský štát zabezpečiť všetkým veriteľom (9) nediskriminačný prístup k databázam používaným v danom členskom štáte, aby mohli posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľov a kontrolovať dodržiavanie úverových záväzkov spotrebiteľov po celú dobu trvania úverovej zmluvy. Okrem toho, na základe navrhovanej smernice by na Komisiu mali byť delegované právomoci definovať jednotné kritéria registrácie a podmienky spracovania dát, ktorými sa riadia databázy, vrátane maximálnych hodnôt registrácie a dohodnutých vymedzení kľúčových pojmov, ktoré sa v takýchto databázach používajú (10).

3.2.

Ohľadom týchto aspektov, s výnimkou jedného technického návrhu (pozri zmenu a doplnenie 1) by ECB rada vyjadrila nasledujúce pripomienky týkajúce sa právomocí delegovaných na Komisiu.

3.2.1.

Po prvé, databázy, na ktoré sa odvoláva navrhovaná smernica, obsahujú databázy prevádzkované súkromnými úverovými kanceláriami alebo agentúrami úverových referencií a verejné úverové registre, ktoré v príslušných členských štátoch slúžia na posúdenie úverovej bonity spotrebiteľov a na kontrolu dodržiavania ich úverových záväzkov po celú dobu trvania úverovej zmluvy. Centrálne úverové registre vedú národné centrálne banky v mnohých členských štátoch a niektoré z týchto registrov slúžia na vyššie uvedené účely. ECB, ktorá v tejto oblasti pôsobí ako katalyzátor (11), podporuje spoluprácu, výmenu informácií a zjednotenie definícií a pojmov medzi centrálnymi úverovými registrami na cezhraničnej úrovni (12). Opakované turbulencie v bankovom a finančnom sektore zdôraznili dôležitosť centrálnych úverových registrov, ktoré môžu úverovým inštitúciám pomôcť účinne sledovať a riadiť úverové riziko tým, že im poskytujú prístup k informáciám o zadĺženosti dlžníkov. Centrálne úverové registre sú užitočné na vykonávanie dohľadu nad obozretným podnikaním, pre úlohu centrálnej banky spočívajúcu v prispievaní k stabilite finančného systému a na štatistické účely. Rozvíjanie cezhraničnej súčinnosti medzi centrálnymi úverovými registrami by malo tiež prispieť k tomu, aby bol veriteľom zabezpečený primeraný prístup do centrálnych úverových registrov.

3.2.2.

Po druhé, ECB podporuje navrhovaný prístup udeliť Komisii delegované právomoci definovať jednotné kritériá úverovej registrácie a podmienky spracovania dát, ktorými sa riadia databázy s úmyslom prehĺbiť harmonizáciu pravidiel v tejto oblasti. S cieľom zabezpečiť harmonizáciu a sprístupnenie výstupných údajov na ich zdieľanie na cezhraničnom základe by si podmienky spracovania dát a kritériá úverovej registrácie vyžadovali identifikáciu základného súboru atribútov, spoločné identifikátory a spoločnú definíciu základných pojmov a obsahu dát. Okrem toho by sa mali vziať do úvahy otázky dôvernosti a ochrany údajov, ako aj aspekty týkajúce sa interoperability národných databáz. ECB tiež vychádza z toho, že jednotné kritériá úverovej registrácie by sa mali chápať ako minimálne normy, ktoré súkromným úverovým kanceláriám alebo agentúram úverových referencií a verejným úverovým registrom v súvislosti s ich účelmi a obchodnými modelmi podľa potreby umožnia zbierať dodatočné informácie o týchto úveroch.

3.2.3.

Po tretie, ECB odporúča nadviazať úzku spoluprácu s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), ECB a tými centrálnymi bankami ESCB, ktoré prevádzkujú uvedené databázy, a to z dôvodu ich príslušných právomocí a odbornosti v tejto oblasti. Z dôvodov konzistentnosti a komplexnosti ECB takisto odporúča udeliť Komisii obdobné delegované právomoci v súvislosti s databázami uvedenými v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (13) so zreteľom na zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak sa zákonodarca rozhodne neudeliť Komisii delegované právomoci, ECB odporúča, opierajúc sa o vykonanú prácu (14), skúmať možnosti ďalšej harmonizácie pravidiel a praktík na úrovni EÚ a taktiež pritom zohľadniť odporúčania vydané na medzinárodných fórach, napríklad so zreteľom na účinný dozor nad systémami vykazovania (15).