EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AB0032

Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. apríla 2011 k návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách (CON/2011/32)

OJ C 155, 25.5.2011, p. 1–9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

25.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 155/1


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 7. apríla 2011

k návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách

(CON/2011/32)

2011/C 155/01

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 28. januára 2011 žiadosť Rady Európskej únie o poskytnutie stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na základnú úlohu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ktorou je podporovať plynulé fungovanie platobných systémov, ako je uvedené v štvrtej zarážke článku 127 ods. 2 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB víta a podporuje návrh Európskej komisie stanoviť konečné termíny migrácie na prevodové príkazy a priame inkasá v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) prostredníctvom nariadenia Únie. ECB a Eurosystém viackrát upozorňovali na potrebu ustanovenia ambicióznych, ale realistických konečných termínov migrácie na prevodové príkazy a priame inkasá v oblasti SEPA s cieľom dosiahnuť všetky prínosy SEPA. Hoci potenciálne prínosy projektu SEPA sú značné, súčasný prístup založený primárne na iniciatíve trhu nie je možné charakterizovať ako celkom úspešný. Prevládajúca neistota na trhu spôsobená všeobecne ťažkou hospodárskou klímou, nevýhodné postavenie subjektov uskutočňujúcich prvé kroky na trhu v oblasti sietí, ako aj dvojité náklady na paralelné prevádzkovanie systému SEPA a „tradičných“ platobných systémov sú dôvodmi, ktoré spôsobili, že mnohí hráči na trhu, najmä na strane ponuky, sa začali dožadovať toho, aby sa prijatím právnych predpisov na úrovni Únie stanovil konečný termín prechodu na systém SEPA. Na účely úspešného prechodu na systém SEPA sa preto považuje za nevyhnutné prijatie aktu Únie so všeobecnou pôsobnosťou, ktorý je záväzný v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, lebo inak by hrozilo vážne riziko zlyhania celého projektu.

Konkrétne pripomienky

ECB pri viacerých príležitostiach poukázala na potrebu jasných pravidiel týkajúcich sa výmenných poplatkov za priame inkasá. (2) Články 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (3), zaviedli dočasné výmenné poplatky za cezhraničné inkasá, pokiaľ o tom neexistuje odlišná dohoda, a dočasnú úpravu týkajúcu sa vnútroštátnych výmenných poplatkov za priame inkasá. Oba tieto články sa prestanú uplatňovať od 1. novembra 2012 a v záujme zabránenia právnemu vákuu, ktoré by bránilo prechodu na inkasný systém v oblasti SEPA, je dôležité zaviesť dlhodobé riešenie vo vzťahu k výmenným poplatkom za priame inkasá. Článok 6 navrhovaného nariadenia týkajúci sa výmenných poplatkov za priame inkasá prispieva k dosiahnutiu takejto právnej istoty.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 7. apríla 2011

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  KOM(2010) 775 v konečnom znení.

(2)  Pozri spoločné stanovisko Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré objasňuje určité zásady, ktorými sa má riadiť budúci obchodný model inkasného systému v oblasti SEPA (SDD), marec 2009, a správu „The Single Euro Payments, seventh progress report, beyond theory into practice“ (Jednotná oblasť platieb v eurách, siedma správa o pokroku, od teórie k praxi), október 2010, strana 17, obe dostupné na internetovej stránke ECB http://www.ecb.europa.eu

(3)  Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.


PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena a doplnenie 1

Prvá veta 2. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„Úspech SEPA je veľmi dôležitý z ekonomického, monetárneho, ako aj politického hľadiska.“

„Úspech SEPA je veľmi dôležitý z ekonomického, , ako aj politického hľadiska.“

Odôvodnenie

Systém SEPA je dôležitý z ekonomického a politického hľadiska, nezohráva však úlohu v menovej politike; z tohto dôvodu by sa slovo „monetárneho“ malo vypustiť.

Zmena a doplnenie 2

Tretia a nová štvrtá veta 6. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„Poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, platobné transakcie s vysokou hodnotou medzi poskytovateľmi platobných služieb a platby prostredníctvom mobilného telefónu by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel, pretože tieto platobné služby nie sú porovnateľné s prevodovými príkazmi a priamymi inkasami.“

„Poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, platobné transakcie s vysokou hodnotou medzi poskytovateľmi platobných služieb a platby prostredníctvom mobilného telefónu by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel, pretože tieto platobné služby nie sú porovnateľné s prevodovými príkazmi a priamymi inkasami, ako je vymedzené v tomto nariadení. Platobné transakcie spracúvané a zúčtovávané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy by takisto nemali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Odôvodnenie

ECB navrhuje doplniť „ako je vymedzené v tomto nariadení“, aby bolo jasné, že poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, atď. nepredstavujú prevodové príkazy a priame inkasá v zmysle navrhovaného nariadenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie novej štvrtej vety, ktorú navrhla ECB, pozri zmenu a doplnenie 5.

Zmena a doplnenie 3

Druhá veta 9. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„S cieľom vytvoriť integrovaný trh elektronických platobných systémov v eurách je nevyhnutné, aby spracúvanie prevodových príkazov a priamych inkás nebolo obmedzované technickými prekážkami a aby sa uskutočňovalo v rámci schémy, ktorej základné pravidlá by mala dodržiavať väčšina poskytovateľov platobných služieb z väčšiny členských štátov, a aby bolo rovnaké tak pre cezhraničné, ako aj pre výhradne vnútroštátne prevodové príkazy a priame inkasá.“

„S cieľom vytvoriť integrovaný trh elektronických platobných systémov v eurách je nevyhnutné, aby spracúvanie prevodových príkazov a priamych inkás nebolo obmedzované technickými prekážkami, aby sa uskutočňovalo v rámci schémy, ktorej základné pravidlá by mala dodržiavať väčšina poskytovateľov platobných služieb z väčšiny členských štátov, ktorých menou je euro, a aby bolo rovnaké tak pre cezhraničné, ako aj pre výhradne vnútroštátne prevodové príkazy a priame inkasá.“

Odôvodnenie

Interoperabilita je nevyhnutná na zaistenie efektívneho spracúvania platieb v celej Únii. Obe uvedené požiadavky, t.j. uplatňovanie pravidiel tak na vnútroštátnom, ako aj na cezhraničnom základe a požadovaná účasť väčšiny poskytovateľov v 9. bode odôvodnenia a článku 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia, sú dôležitými opatreniami na dosiahnutie celoeurópskeho charakteru platobných schém. Pri zohľadnení vývoja nových platobných služieb by sa však dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany poskytovateľov platobných služieb v členských štátoch, ktorých menou je euro, nemuselo považovať za prioritu vzhľadom na nízky počet transakcií v eurách v niektorých z týchto členských štátov. Preto sa navrhuje obmedziť podmienku ustanovenú v článku 4 ods. 1 písm. b) (pozri zmenu a doplnenie 14) a primerane 9. bod odôvodnenia na väčšinu poskytovateľov platobných služieb vo väčšine členských štátov, ktorých menou je euro. Na jednej strane by sa tým zabránilo vzniku neprekonateľných prekážok pri spustení služieb inovačných prevodových príkazov a priamych inkás a na druhej strany by sa zabezpečil celoeurópsky charakter.

Zmena a doplnenie 4

Prvá veta 16. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„V niektorých členských štátoch existujú určité ‚tradičné‘ platobné nástroje, ktoré sú prevodovými príkazmi alebo priamymi inkasami, ale ktoré majú veľmi špecifické funkcionality, často z historických alebo právnych dôvodov.“

„V niektorých členských štátoch existujú určité ‚tradičné‘ platobné nástroje, ktoré sa klasifikujú ako prevodové príkazy alebo priame inkasá, ale ktoré majú veľmi špecifické funkcionality, často z historických alebo právnych dôvodov.“

Odôvodnenie

Tento návrh má za cieľ objasniť, že určité „tradičné“ platobné nástroje sa klasifikujú ako prevodové príkazy alebo priame inkasá bez ohľadu na ich veľmi špecifickú funkciu.

Zmena a doplnenie 5

Článok 1 ods. 2 písm. b) navrhovaného nariadenia

„2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

b)

platobné transakcie spracúvané a zúčtovávané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy, pri ktorých pôvodným iniciátorom aj konečným príjemcom platby je poskytovateľ platobných služieb“

„2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

b)

platobné transakcie spracúvané a zúčtovávané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy “

Odôvodnenie

Platby uskutočňované prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy nikdy nepatrili do SEPA, a preto by mali byť vyňaté z pôsobnosti navrhovaného nariadenia. V tomto ohľade by sa navrhované nariadenie malo jednoznačne zamerať na hromadné maloobchodné platby, keďže zahrnutie týchto platobných systémov pre veľké sumy by si vzhľadom na veľmi rozdielne úrovne služieb vyžadovalo osobitný a komplexnejší právny akt Únie. Vzhľadom na zložitosť platobných systémov pre veľké sumy, technické problémy, ktorým by bankový sektor pri migrácii na takéto systémy musel čeliť, a skutočnosť, že maloobchodné platby zúčtovávané v rámci platobných systémov pre veľké sumy predstavujú menej ako 1 % z celkového počtu maloobchodných platieb v eurozóne, ECB nevidí dôvod na prijatie takéhoto právneho aktu Únie.

Pri plnení svojej úlohy v zmysle článku 3 ods. 1 štvrtej zarážke a článku 22 štatútu ESCB ako prevádzkovateľov systémov, ktoré sú súčasťou Transeurópskeho automatizovaného expresného systému hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2), ECB a národné centrálne banky (NCB) v súčasnosti považujú zavedenie noriem ISO20022 XML v TARGET2 za otázku strategického významu.

Zmena a doplnenie 6

Článok 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia

„2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

c)

platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane výberov hotovosti z platobného účtu, ak ich výsledkom nie je prevodový príkaz alebo priame inkaso v prospech platobného účtu alebo z platobného účtu identifikovaného základným číslom bankového účtu (BBAN) alebo medzinárodným číslom bankového účtu (IBAN)“

„2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

c)

platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane výberov hotovosti z platobného účtu “

Odôvodnenie

ECB súhlasí, že platby prostredníctvom platobnej karty a výbery hotovosti by mali byť vyňaté z pôsobnosti navrhovaného nariadenia; výsledkom platieb prostredníctvom platobnej karty je však s výnimkou výberov hotovosti z platobného účtu vždy prevodový príkaz alebo priame inkaso v prospech platobného účtu alebo z platobného účtu identifikovaného BBAN alebo IBAN. Platby prostredníctvom platobnej karty navyše nie sú zahrnuté do Komisiou vypracovaného sprievodného hodnotenia vplyvu k navrhovanému nariadeniu a z toho vyplýva, že nepatria do oblasti pôsobnosti navrhovaného nariadenia. Preto ECB navrhuje vypustiť odkaz na používanie BBAN a IBAN, aby sa zabránilo výkladu, že platby prostredníctvom platobnej karty sú de facto zahrnuté do navrhovaného nariadenia, čo je v rozpore s cieľom, ktorý sleduje toto ustanovenie.

Zmena a doplnenie 7

Článok 1 ods. 4 navrhovaného nariadenia (nový)

Žiadny text.

4.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky, ak konajú ako menové orgány alebo iné verejné orgány.

Odôvodnenie

Vzhľadom na nezávislosť centrálnych bánk by činnosti vykonávané ECB alebo národnou centrálnou bankou v súlade s článkom 127 ods. 2 zmluvy a článkom 3 štatútu ESCB mali byť vyňaté z pôsobnosti navrhovaného nariadenia (pozri článok 130 zmluvy). V tomto ohľade ECB navrhuje, aby sa do navrhovaného nariadenia vložila rovnaká výnimka, ako je obsiahnutá v článku 1 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (2) .

Zmena a doplnenie 8

Článok 2 navrhovaného nariadenia (vymedzenie nového pojmu)

Žiadny text.

„ ‚platobná karta‘ je nástroj, ktorý platiteľovi umožňuje i) vykonávať platobné transakcie buď prostredníctvom zariadenia, ktoré prijíma platobné karty, alebo na diaľku, najmä poštou, telefónom alebo prostredníctvom internetu, alebo ii) získavať hotovosť z bankomatu“

Odôvodnenie

ECB vychádza z toho, že cieľom článku 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia je vyňať z jeho pôsobnosti tradičné transakcie prostredníctvom platobnej karty a pritom doňho zahrnúť transakcie, pri ktorých sa platobná karta používa predovšetkým na identifikáciu platiteľa pri iniciovaní transakcie prevodového príkazu alebo priameho inkasa. Keďže väčšina platieb prostredníctvom platobnej karty sa v konečnom dôsledku zúčtováva buď prostredníctvom prevodového príkazu, alebo priameho inkasa, súčasné navrhované znenie by sa mohlo vykladať tak, že vo všeobecnosti zahŕňa aj transakcie prostredníctvom platobnej karty. Na zabezpečenie právnej istoty ECB navrhuje zaviesť definíciu platobnej karty a preformulovať článok 7 ods. 2 navrhovaného nariadenia umožňujúci upustiť od stanovených požiadaviek v prípade transakcií priameho inkasa, ktoré boli iniciované kartou na predajnom mieste (pozri zmenu a doplnenie 17). Navyše článok 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia vyníma z pôsobnosti nariadenia platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty bez toho, aby vymedzil pojem platobná karta.

Zmena a doplnenie 9

Článok 2 navrhovaného nariadenia (vymedzenie nového pojmu)

Žiadny text.

„ ‚platobné systémy pre veľké sumy‘ sú platobné systémy, ktorých hlavným účelom je spracovávať, zúčtovávať a/alebo vyrovnávať platobné transakcie, ktoré majú vysokú prioritu a zahŕňajú predovšetkým veľké sumy.“

Odôvodnenie

Navrhovaný nový článok 1 ods. 2 písm. b) navrhovaného nariadenia (pozri zmenu a doplnenie 5) obsahuje pojem „platobné systémy pre veľké sumy“, ktorý by mal byť vymedzený.

Zmena a doplnenie 10

Článok 2 navrhovaného nariadenia (vymedzenie nového pojmu)

Žiadny text.

„ ‚maloobchodné platobné systémy‘ sú platobné systémy, ktorých hlavným účelom je spracovávať, zúčtovávať a/alebo vyrovnávať platobné transakcie, ktoré sú na účely prevodu spolu zoskupené a zahŕňajú predovšetkým malé sumy a majú nízku prioritu.“

Odôvodnenie

Článok 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia zavádza pojem interoperability medzi platobnými systémami, ktorá by sa mala uplatňovať len na systémy maloobchodných platieb (pozri zmenu a doplnenie 15). V zmysle uvedeného sa mal vymedziť pojem „maloobchodné platobné systémy“.

Zmena a doplnenie 11

Článok 2 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„(1)

‚prevodový príkaz‘ je platobná služba pripísania prostriedkov na platobný účet príjemcu, keď platobnú transakciu alebo rad platobných transakcií iniciuje platiteľ na základe súhlasu, ktorý poskytol svojmu poskytovateľovi platobných služieb“

„(1)

‚prevodový príkaz‘ je platobná služba pripísania prostriedkov na platobný účet príjemcu, keď platobnú transakciu alebo rad platobných transakcií iniciuje platiteľ na základe pokynu, ktorý poskytol svojmu poskytovateľovi platobných služieb“

Odôvodnenie

Keďže prevodový príkaz si vyžaduje konkrétny krok, ktorý predstavuje viac ako len samotný súhlas zo strany platiteľa, jeho vymedzenie by malo byť podrobnejšie.

Zmena a doplnenie 12

Článok 2 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„(2)

‚priame inkaso‘ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa“

„(2)

‚priame inkaso‘ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu, ktorý platiteľposkytne príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo svojmu vlastnému poskytovateľovi platobných služieb.

Odôvodnenie

S cieľom zaistiť súlad s ostatnými príslušnými sekundárnymi aktmi Únie a z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť vymedzenie pojmu ‚priame inkaso‘ obsiahnuté v navrhovanom nariadení s vymedzením, ktoré obsahuje článok 2 ods. 14 nariadenia (ES) č. 924/2009 a článok 4 ods. 28 smernice 2007/64/ES.

Zmena a doplnenie 13

Článok 2 ods. 7 navrhovaného nariadenia

„(7)

‚platobná schéma‘ je súbor pravidiel, postupov a štandardov na uskutočňovanie platieb medzi účastníkmi schémy, pričom tento súbor je oddelený od všetkých infraštruktúr alebo platobných systémov, ktoré podporujú jeho prevádzku medzi členskými štátmi a v rámci nich“

„(7)

‚platobná schéma‘ je súbor spoločných pravidiel, postupov a štandardov dohodnutých medzi poskytovateľmi platobných služieb na účely uskutočňovania platobných transakcií

Odôvodnenie

S cieľom zaistiť súlad s ostatnými príslušnými sekundárnymi aktmi Únie a z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť vymedzenie pojmu „platobná schéma“ obsiahnuté v navrhovanom nariadení s vymedzením pojmu „systém inkasa“, ktoré obsahuje článok 2 ods. 15 nariadenia (ES) č. 924/2009, a to vzhľadom na spoločné prvky týchto dvoch definícií.

Zmena a doplnenie 14

Článok 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1.   Poskytovatelia platobných služieb uskutočňujú prevodové príkazy a priame inkasá v rámci platobnej schémy, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

jej pravidlá sú rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné prevodové príkazy a priame inkasá medzi členskými štátmi a v rámci nich

b)

účastníci schémy predstavujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci väčšiny členských štátov.“

„1.   Poskytovatelia platobných služieb uskutočňujú prevodové príkazy a priame inkasá v rámci platobnej schémy, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

jej pravidlá sú rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné prevodové príkazy a priame inkasá medzi členskými štátmi a v rámci nich

b)

účastníci schémy predstavujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci väčšiny členských štátov, ktorých menou je euro.“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 3.

Zmena a doplnenie 15

Článok 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„2.   Platobné systémy a v prípade potreby platobné schémy musia byť technicky interoperabilné prostredníctvom použitia štandardov vyvinutých medzinárodnými alebo európskymi štandardizačnými orgánmi.“

„2.   Maloobchodné platobné systémy musia byť technicky interoperabilné prostredníctvom použitia štandardov vyvinutých medzinárodnými alebo európskymi štandardizačnými orgánmi.“

Odôvodnenie

Článok 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia vyžaduje technickú interoperabilitu platobných systémov a (v prípade potreby) platobných schém bez konkrétneho vymedzenia toho, čo sa myslí takouto technickou interoperabilitou. V ideálnom prípade by bolo vhodné vypracovať presnejšie znenie, ktoré by objasnilo význam tohto pojmu. Ak takéto znenie nie je k dispozícii, ECB navrhuje vypustiť odkaz na platobné schémy, keďže si myslí, že technická interoperabilita medzi takýmito schémami nie je prevádzkovo uskutočniteľná. Oveľa dôležitejšie je, že maloobchodné platobné systémy a platobné systémy pre veľké sumy sú z hľadiska spracovania, zúčtovania a vyrovnania veľmi odlišné, napriek tomu, že oba druhy systémov je možné využiť na spracovanie maloobchodných platobných transakcií. Vo všeobecnosti maloobchodné platobné systémy využívajú platobné systémy pre veĺké sumy na zúčtovanie svojich zostatkov. Malo by sa ozrejmiť, že interoperabilitu možno očakávať len medzi platobnými systémami rovnakého druhu. Požadovať interoperabilitu medzi maloobchodnými platobnými systémami a platobnými systémami pre veľké sumy by nezakladalo len otázku proporcionality, keďže maloobchodné platby spracúvané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy ako napríklad TARGET2 a EURO1 predstavujú menej ako 1 % z celkového počtu maloobchodných platieb v eurozóne, ale mohlo by mať aj nezamýšľané vedľajšie účinky z hľadiska rizika a stability.

Zmena a doplnenie 16

Článok 5 ods. 1 a 2 navrhovaného nariadenia

„1.   Najneskôr do [vložiť konkrétny dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] sa musia prevodové príkazy uskutočňovať v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 2 prílohy.

2.   Najneskôr do [vložiť konkrétny dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] sa musia priame inkasá uskutočňovať v súlade s článkom 6 a technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 3 prílohy.“

„1.   Najneskôr do 31. januára 2013 [] sa musia prevodové príkazy uskutočňovať v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 2 prílohy.

2.   Najneskôr do 31. januára 2014 [] sa musia priame inkasá uskutočňovať v súlade s článkom 6 a technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 3 prílohy.“

Odôvodnenie

ECB súhlasí, aby požiadavky na prevodové príkazy a priame inkasá nadobudli účinnosť v pomerne krátkej lehote, najmä vzhľadom na skutočnosť, že systém prevodových príkazov v oblasti SEPA bol spustený v januári 2008 a inkasný systém v oblasti SEPA v novembri 2009. Vzhľadom na potrebu poskytnúť platobnému sektoru dostatočne dlhý prípravný čas ECB navrhuje ustanoviť konkrétne dátumy, ktorými by, pokiaľ je to možné, mohol byť koniec januára 2013 pre prevodové príkazy a koniec januára 2014 pre priame inkasá.

Zmena a doplnenie 17

Článok 7 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„2.   Členské štáty môžu svojim príslušných orgánom umožniť, aby upustili od všetkých alebo niektorých požiadaviek ustanovených v odsekoch 1, 2 a 3 článku 5 až do [vložiť konkrétny dátum 60 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] pri tých platobných transakciách, ktoré boli iniciované platobnou kartou na predajnom mieste a ktorých výsledkom je priame inkaso z platobného účtu identifikovaného číslom BBAN alebo IBAN.“

„2.   Členské štáty môžu svojim príslušných orgánom umožniť, aby upustili od všetkých alebo niektorých požiadaviek ustanovených v článku 5 ods. 1 až 3 až do [vložiť konkrétny dátum 60 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] pri tých platobných transakciách, ktoré boli iniciované platobnou kartou na predajnom mieste a ktorých výsledkom je transakcia priameho inkasa.“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenia k zmene a doplneniu 8 a k zmene a doplneniu 20.

Zmena a doplnenie 18

Článok 12 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 ods. 4 sa prenáša na Komisiu na dobu neurčitú. V mimoriadne naliehavom prípade sa uplatňuje článok 15.“

„1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 ods. 4 sa prenáša na Komisiu na dobu neurčitú. Komisia pripraví návrhy delegovaných aktov v úzkej spolupráci s Eurosystémom a v prípade potreby s ostatnými členmi ESCB a po konzultácii s poskytovateľmi služieb a zástupcami používateľov. V mimoriadne naliehavom prípade sa uplatňuje článok 15.“

Odôvodnenie

Aby sa zabránilo narušeniu vývoja nových a inovačných platobných nástrojov, je mimoriadne dôležité, aby sa technické požiadavky stanovené v delegovaných aktoch mohli meniť a dopĺňať hladkým a efektívnym spôsobom. Komisia by mala svoje delegované právomoci vykonávať v úzkej spolupráci s Eurosystémom a v prípade potreby s ostatnými členmi ESCB a takisto na základe konzultácie s platobným sektorom a ostatnými zainteresovanými stranami s cieľom okrem iného zaistiť, aby načasovanie zmien a doplnení zohľadňovalo hospodárske cykly platobného sektoru.

Zmena a doplnenie 19

Bod 1 písm. d) prílohy k navrhovanému nariadeniu

„d)

Pole s údajmi o poukazovaných prostriedkoch musí umožniť vloženie najmenej 140 znakov. Platobné schémy môžu umožňovať vyšší počet znakov s výnimkou prípadov, keď zariadenie používané na poukazovanie informácií má technické obmedzenia súvisiace s počtom znakov, v takom prípade sa uplatňuje toto technické obmedzenie.“

„d)

Pole s údajmi o poukazovaných prostriedkoch musí umožniť vloženie najmenej 140 znakov. Platobné schémy môžu umožňovať vyšší počet znakov s výnimkou prípadov, keď zariadenie používané na poukazovanie informácií má technické obmedzenia súvisiace s počtom znakov, v takom prípade sa uplatňuje toto technické obmedzenie.“

Odôvodnenie

Platobné schémy by nemali byť obmedzené v počte znakov, ktoré je možné poskytnúť, a preto sa navrhuje stanoviť minimálny počet 140 znakov.

Zmena a doplnenie 20

Bod 3 písm. f) prílohy k navrhovanému nariadeniu

„f)

Súhlas sa udelí tak príjemcovi, ako aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu) a oprávnenia spolu s neskoršími úpravami a/alebo zrušeniami uloží príjemca alebo tretia strana v mene príjemcu.“

„f)

Súhlas sa udelí tak príjemcovi, ako aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, a to priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu, () a oprávnenia spolu s neskoršími úpravami a/alebo zrušeniami uloží príjemca alebo tretia strana v mene príjemcu.“

Odôvodnenie

Znenie bodu 3 písm. f) prílohy k navrhovanému nariadeniu by sa mohlo nesprávne vykladať tak, že existujúce oprávnenia, ktoré výslovne nezmieňujú tak príjemcu, ako aj poskytovateľa platobných služieb, sú neplatné a musia byť opätovne podpísané. To by mohlo predstavovať veľmi ťažkú úlohu vzhľadom na obrovský počet existujúcich oprávnení na priame inkasá. S cieľom zabrániť vzniku akejkoľvek možnej pochybnosti by sa preto malo objasniť, že súhlas poskytovateľovi platobných služieb platiteľa je možné udeliť nepriamo prostredníctvom príjemcu.


(1)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(2)  Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.


Top