23.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 216/1

2.1.

ECB navrhuje ďalšiu zmenu alebo doplnenie článku 9 ods. 1 smernice 98/26/ES z nasledovných dôvodov. Podľa článku 9 ods. 1, práva ECB a centrálnych bank členských štátov ku kolaterálu, ktorý sa im poskytol, nie sú dotknuté konkurzným konaním voči účastníkovi alebo protistrane, ktorá kolaterál poskytla. Takýto kolaterál sa môže použiť na uspokojenie týchto nárokov. Určitá nejednoznačnosť by mohla vzniknúť, ak by sa článok 9 ods. 1 vykladal tak, že kolaterál poskytnutý v súvislosti s operáciami centrálnych bank, vrátane núdzových operácií je chránený len od účinkov konkurzného konania začatého proti účastníkovi systému prevádzkovaného centrálnou bankou alebo protistrane centrálnej banky, ktorý centrálnej banke kolaterál poskytol. Pri hodnotení ochrany kolaterálu poskytnutého centrálnym bankám pre úverové operácie centrálnej banky podľa smernice 98/26/ES vzniká nejasnosť, či ochrana priznaná centrálnym bankám zahŕňa poskytnutie kolaterálu pochádzajúceho od tretej osoby, ktorá nie je účastníkom systému prevádzkovaného centrálnou bankou alebo protistranou centrálnej banky.

2.2.

V súčasnosti sa zdá, že niektoré členské štáty transponovali článok 9 ods. 1 smernice 98/26/ES spôsobom, ktorý nechráni kolaterál poskytnutý centrálnym bankám treťou osobou, ktorá nie je jedným z účastníkov alebo protistrán centrálnej banky, zatiaľ čo väčšina členských štátov transponovala článok 9 ods. 1 tak, že sa vyslovene poskytuje ochrana kolaterálu poskytnutému centrálnym bankám takýmito tretími osobami. Navyše, niektoré členské štáty transponovali znenie predmetného ustanovenia doslovne a v týchto jurisdikciách je predmetom výkladu otázka, či záruka poskytnutá centrálnym bankám takýmito tretími osobami je chránená.

2.3.

Vo svetle vyššie uvedeného, spresnenie znenia článku 9 ods. 1 smernice 98/26/ES by zabezpečilo zosúladenie ochrany kolaterálu poskytnutého centrálnym bankám akoukoľvek treťou osobou vrátane, nie však výlučne, osôb pridružených k účastníkom systému prevádzkovaného centrálnou bankou alebo protistranám centrálnej banky. Tým by sa zabezpečila právna istota vo vzťahu k úveru zabezpečenému kolaterálom, ktorý poskytli centrálne banky, a osobitne tiež ochrana moderných služieb združovania likvidity, napríklad v TARGET2 voči platobnej neschopnosti akejkoľvek tretej osoby poskytujúcej kolaterál za účastníka systému prevádzkovaného centrálnou bankou. Táto reforma by mala obzvlášť význam pre likvidné operácie centrálnej banky v čase finančných ťažkostí, keď sa dá očakávať, že likvidita poskytnutá protistrane môže byť zabezpečená treťou osobou za protistranu vo forme kolaterálu.

3.1.

Článok 2 písm. f) smernice 98/26/ES umožňuje členským štátom považovať „nepriameho účastníka“ za „účastníka“, ak je to odôvodnené z hľadiska systémového rizika a pod podmienkou, že nepriamy účastník je známy pre systém. Byť „známy systému“ je užitočná požiadavka, keďže systém by inak nebol schopný identifikovať, na ktorých nepriamych účastníkov sa ochrana priznaná systémom vzťahuje. Preto by sa malo prijať ustanovenie do vymedzenia pojmu „nepriameho účastníka“, ktoré by vyžadovalo, aby bol nepriamy účastník známy prevádzkovateľovi systému. Tým sa taktiež uľahčí povinnosť prevádzkovateľa systému podľa článku 10 druhého odseku, oznámiť členskému štátu, ktorého právo je uplatniteľné, účastníkov v príslušnom systéme, vrátane akýchkoľvek možných nepriamych účastníkov, ako aj akúkoľvek zmenu, ktorá sa ich týka.

3.2.

Aby sa predišlo pochybnostiam, tak pojem účastník, ako aj pojem nepriam účastník by sa mali zmeniť a doplniť za účelom vyjasnenia, že tieto definície sú taxatívne a zahŕňajú len špeciálne druhy osôb vymenované vo vymedzení pojmov. Akékoľvek rozdiely v uplatňovaní by mohli ohroziť ochranu priznanú smernicou 98/26/ES systémom, ktoré vykonávajú činnosť cezhraničného charakteru.

3.3.

Takisto pojem „systém“ v definícii účastníka a nepriameho účastníka by sa mal v prípade potreby nahradiť novo vymedzeným pojmom „prevádzkovateľ systému“, vzhľadom na skutočnosť, že systémy obvykle nemajú právnu subjektivitu a je to prevádzkovateľ systému, ktorý koná ako účastník v inom systéme a tým zabezpečuje vzájomne prepojenú účasť medzi systémami.

4.1.

Vymedzenie pojmu systém podľa článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES by sa malo zmeniť a doplniť. Pojem „systém“ by mal primerane odrážať celé spektrum existujúcich dohôd tak, aby sa ochrana priznaná smernicou 98/26/ES uplatňovala na čo najširší možný počet systémov, čím sa minimalizuje systémové riziko. Predovšetkým, súčasné vymedzenie pojmu v článku 2 písm. a) prvej a druhej zarážke nepresne vyjadruje spôsob, akým sa väčšina systémov zriaďuje. Vo väčšine systémov, dohoda o zriadení systému nie je jednoducho len zmluva medzi účastníkmi, ale súbor pravidiel a predpisov pre fungovanie systému, ktoré sú prijaté prevádzkovateľom systému alebo prostredníctvom právnych aktov. Od účastníkov sa očakáva dodržiavanie týchto pravidiel. Systémy založené na viacstranných zmluvných dohodách sú výnimkou a nie pravidlom, ako sa predpokladá podľa súčasného znenia článku 2 písm. a). Prevádzkovateľ systému, ako napríklad centrálny depozitár cenných papierov, burza alebo centrálna banka vo všeobecnosti zakladá systém jednostranne. V tomto zmysle by mal byť článok 2 písm. a) naformulovaný tak, že formálne dohody môžu byť založené buď zmluvou, štandardnými obchodnými podmienkami alebo legislatívou, t.j. zákonom alebo vykonávacím predpisom. Preto by vymedzenie pojmu systém malo odkazovať na formálnu dohodu „zahŕňajúcu“ namiesto „medzi“ troma alebo viacerými účastníkmi a táto zmena si vyžiada z toho vyplývajúce zmeny a doplnenia článku 2 písm. a) druhej zarážky.

4.2.

Podľa súčasného vymedzenia pojmu systém nie je jasné, či zúčtovacie systémy ako napríklad centrálne protistrany alebo klíringové ústavy sú chránené pred systémovým rizikom podľa smernice 98/26/ES. Hoci za účelom predídenia neistoty, niekoľko členských štátov oznámilo Komisii klíringové systémy, ako sa predpokladá v článku 2 písm. a) tretej zarážke, slová „zúčtovanie alebo“ by mali byť pridané pred „výkon prevodných príkazov“ v článku 2 písm. a) prvej zarážke tak, aby tieto typy subjektov mohli byť tiež jednoznačne považované za samostatné systémy.

4.3.

Navyše, pojem systém by mal byť vymedzený flexibilne, aby zahŕňal akýkoľvek budúci vývoj v organizácii systémov. Mal by byť najmä dostatočne široko vymedzený, aby zahŕňal akékoľvek budúce systémy, ktoré môžu byť vytvorené Eurosystémom alebo určené ECB v prípade, ak sú zriadené právnym aktom ECB záväzným pre účastníkov v zmysle dojednania s ECB, ktoré sa spravuje právom členského štátu. V každom prípade, systém zriadený právnym aktom ECB by taktiež mal patriť do vymedzenia pojmu systém v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES.

5.1.

ECB zastáva názor, že pojem „okamih vstupu“ do systému pre účely článku 3 ods. 3 smernice 98/26/ES vyžaduje spresnenie. Konkrétne, článok 3 ods. 3 uvádza, že okamih vstupu prevodného príkazu do systému je vymedzený pravidlami daného systému. Samotný okamih vstupu nie je vymedzený, a preto sa odlišuje medzi systémami tak vo vzťahu k jeho vymedzeniu, ako aj vo vzťahu k okamihu skutočného vstupu. Ak vnútroštátne právo, ktorým sa systém spravuje, vymedzuje okamih vstupu, pravidlá systému musia byť v súlade s takýmto vymedzením. Avšak vnútroštátne právo by malo poskytnúť dostatočnú flexibilitu pre pravidlá systému upravujúce okamih vstupu, aby mohli byť prispôsobené na zohľadnenie osobitnej povahy operácii daného systému a aby chránili sofistikované zúčtovacie/optimalizačné postupy. Navyše je dôležité, aby medzi interoperabilnými systémami mali pravidlá všetkých zúčastnených systémov možnosť vymedziť okamih vstupu s dostatočnou flexibilitou, aby sa zabezpečila ochrana vzájomne prepojeného systému zúčtovania, a tým zaistila interoperabilita. ECB odporúča zodpovedajúcim spôsobom spresniť článok 3 ods. 4, aby sa odstránila nejednoznačnosť súvisiaca so skutočnosťou, že systémy majú určitú mieru voľnosti pri špecifikácii vhodného okamihu vstupu bez toho, aby boli obmedzené v tomto ohľade vnútroštátnym právom, ktoré môže byť rigidné a obtiažne novelizovateľné. Podobné úvahy sa vzťahujú na pojem neodvolateľnosti na účely článku 5 smernice 98/26/ES.

5.2.

ECB podporuje zmeny a doplnenia týkajúce sa interoperabilných systémov vzhľadom na skutočnosť, že počet a význam týchto systémov sa výrazne zvýšil od prijatia smernice 98/26/ES. Predovšetkým, systémy zaviedli prepojenia a dokonca vzájomne sprístupnené prepojenia medzi sebou a pristupujú do iných systémov ako účastníci alebo prostredníctvom iných rozhraní. Avšak ECB navrhuje nahradiť pojem „systém“ vo vymedzení pojmu „interoperabilné systémy“ pojmom „usporiadanie“ medzi dvoma alebo viacerými systémami s cieľom zahrnúť všetky možné typy spojení a zároveň sa vyhnúť domnienke, že sa vytvára nová kategória systémov. Pre praktickú ukážku, TARGET2 platobná infraštruktúra (3) Eurosystému pozostáva z množiny právne samostatných platobných systémov, ktoré sú vzájomne prepojené jednou technickou platformou založenou na usmernení ECB. Viac ako 60 iných systémov, vrátane systémov krajín mimo eurozóny, je pripojených na TARGET2 buď ako účastníci alebo prostredníctvom dvojstranných dohôd cez rozhranie pridruženého systému.

9.1.

ECB veľmi víta navrhované zmeny a doplnenia smernice 2002/47/ES, ktoré sú namierené na uľahčenie použitia úverových pohľadávok ako kolaterálu pre centrálne banky. Tieto zmeny robia právne postavenie centrálnych bánk v Európskej únii bezpečnejšie pri prijímaní úverových pohľadávok ako kolaterálu, s ohľadom na inak neharmonizovaný súbor pravidiel úverových pohľadávok v rozdielnych jurisdikciách EÚ. Možnosť použitia úverových pohľadávok ako kolaterálu pri operáciách centrálnej banky má veľký význam pre úverové inštitúcie v euro zóne, ktoré majú vysoký počet úverových pohľadávok vo svojich súvahách. Pre Eurosystém je veľmi dôležité, aby mohol používať úverové pohľadávky ako kolaterál v rámci režimu vytvoreného smernicou 2002/47/ES, čím by sa uľahčilo neformálne a dostatočne operatívne nakladanie s týmto druhom aktív, najmä prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to aj na cezhraničnom základe. V súvislosti s tým preto ECB podporuje prijať znenie navrhnuté Komisiou bez toho, aby bola členským štátom daná možnosť voľby pri jeho implementácii, ktorá by mohla narušiť platnosť a právnu istotu pri prijímaní takéhoto kolaterálu.

9.2.

Navrhované zmeny v článku 1 ods. 4 písm. a) smernice 2002/47/ES obmedzujú jeho uplatňovanie na úverové pohľadávky akceptovateľné ako kolaterál pre úverové operácie centrálnej banky. Na účely ECB a Eurosystému je to dostatočné. Avšak navrhovaná zmena a doplnenie obsahuje úpravu, ktorá umožňuje použitie úverových pohľadávok nielen na účely operácií centrálnej banky, pričom sa navrhuje uplatňovanie pravidiel v smernici 2002/47/ES na akékoľvek úverové pohľadávky akceptovateľné ako kolaterál v prípade úverových operácií centrálnej banky v EÚ. Vzniká problém transparentnosti týkajúci sa rozsahu, v akom navrhovaná zmena umožní aj príjemcom kolaterálu, ktorí nie sú centrálnou bankou, použiť takéto akceptovateľné úverové pohľadávky centrálnej banky na účely kolaterálu. Predovšetkým, nie všetky centrálne banky EÚ môžu mať ľahko dostupné kritériá akceptovateľnosti pre prijatie úverových pohľadávok ako kolaterálu, čo by mohlo spôsobiť problémy príjemcom kolaterálu, ktorí nie sú centrálnou bankou, efektívnym spôsobom určiť, či úverová pohľadávka, ktorú zamýšľajú použiť ako kolaterál, je v skutočnosti akceptovateľná. Okrem toho, kritériá akceptovateľnosti, ktoré sa uplatňujú v Eurosystéme a v centrálnych bankách mimo eurozóny, sa môžu odlišovať a takéto kritériá môžu byť časom zmenené a doplnené. Obdobne, za účelom zabezpečenia právnej istoty a rovnakých pravidiel v celej EÚ, ECB odporúča, aby bol v smernici 2002/47/ES prijatý jednoduchý a jednotný pojem úverových pohľadávok, ktorý by nespájal takéto úverové pohľadávky s kritériami akceptovateľnosti používanými centrálnymi bankami. Takýto pojem úverových pohľadávok na účely vymedzenia rozsahu pôsobnosti smernice 2002/47/ES by mal byť dostatočne široko vymedzený, aby zahŕňal úverové pohľadávky, ktoré sú akceptovateľné Eurosystémom. Ak nie je možné prijať takýto jednotný pojem, je dôležité zabezpečiť aspoň to, aby úverové pohľadávky skutočne zmobilizované ako kolaterál vo vzťahu k Eurosystému boli vymedzené v novom pojme v smernici 2002/47/ES.

9.3.

Navrhované zmeny a doplnenia nezahŕňajú objasnenie kolíznych noriem vzťahujúcich sa na cezhraničné použitie úverových pohľadávok ako kolaterálu. Súčasné znenie článku 9 smernice 2002/47/ES o kolíznych normách sa vzťahuje len na zaknihované cenné papiere a jednoznačne sa nevzťahujú na úverové pohľadávky. Pre cezhraničnú mobilizáciu úverových pohľadávok ako kolaterálu je nesmierne dôležité zosúladiť príslušné kolízne normy. Úverové pohľadávky použité ako kolaterál môžu zahŕňať viacero jurisdikcií, napríklad jurisdikciu dlžníka, veriteľa, zmluvy atď., a z dôvodu právnej istoty potrebujú strany presne vedieť, ktoré právo je rozhodné na účely platnosti a priority mobilizovaných úverových pohľadávok ako kolaterálu. V súčasnosti nie sú kolízne normy o účinkoch postúpenia pohľadávok voči tretím osobám v EÚ zosúladené; neistota existuje s ohľadom na rozhodné právo a tieto osoby musia dodržiavať požiadavky viacerých jurisdikcií, aby dosiahli určitú istotu o spoľahlivosti prijímania kolaterálu. Toto je výrazná prekážka a cezhraničnému využívaniu úverových pohľadávok ako kolaterálu v rámci EÚ by výrazne pomohlo, ak by sa prijal jednotný súbor kolíznych noriem účinný voči takým tretím osobám. Keďže sa v nariadení Rím I (7) takáto zmena nenachádza, je obzvlášť dôležité zahrnúť takéto pravidlá do smernice 2002/47/ES. Existencia takýchto spoločných pravidiel by priniesla veľký úžitok.

9.4.

ECB taktiež navrhuje nasledovné technické pripomienky s cieľom zabezpečiť konzistentnosť v rámci navrhovanej smernice, pokiaľ ide o zahrnutie úverových pohľadávok do smernice 2002/47/ES. S cieľom zabezpečiť, že nie len postúpenie úverových pohľadávok, ale aj záložné právo k úverovým pohľadávkam je upravené v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2002/47/ES, článok 2 ods. 1 písm. c) by sa mal zmeniť a doplniť tak, aby odkazoval na nárok na kolaterál v plnom rozsahu s cieľom objasniť, že záložné právo k úverovým pohľadávkam alebo uplatnenie osobitného zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k nim („charging of credit claims“) je tiež vymedzené v rámci pojmu „záložná dohoda o finančnej záruke“. Navyše, odkaz na úverové pohľadávky v článku 2 ods. 1 písm. e) by sa mal doplniť do pojmu finančných nástrojov. Nakoniec, článok 3 by sa mal zmeniť a doplniť tak, aby odkazoval na „prevod držby“ popri registrácii a notifikácii v súvislosti s podmienkami platnosti dohody o finančnej záruke.