STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 22. augusta 2018

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ, a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov

(CON/2018/37)

(2018/C 382/03)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 28. marca 2018 žiadosť Rady Európskej únie a 13. apríla 2018 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k: 1. návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“) a 2. návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (2) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované smernica a navrhované nariadenie obsahujú ustanovenia, ktoré majú vplyv na: 1. základnú úlohu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) definovať a uskutočňovať menovú politiku podľa článku 127 ods. 2 prvej zarážky zmluvy; 2. úlohu ESCB prispievať k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému podľa článku 127 ods. 5 zmluvy a 3. úlohy, ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a ktorými je ECB poverená podľa článku 127 ods. 6 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB víta ciele navrhovanej smernice a navrhovaného nariadenia, ktoré spočívajú v podpore hlbšej integrácie finančných trhov Únie a prehĺbení únie kapitálových trhov. ECB podporuje rozvinutý, harmonizovaný, vysokokvalitný a transparentný trh krytých dlhopisov v Únii a považuje navrhovanú smernicu za dôležitý krok smerom k vytvoreniu takéhoto trhu. ECB tiež považuje za užitočné, že navrhovaná smernica bude slúžiť ako základ pre nové vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov. Implementácia navrhovanej smernice však nemusí viesť k úplnej harmonizácii, keďže členské štáty budú mať pri jej implementácii určitú flexibilitu. Táto flexibilita by nemala ohroziť ďalšie zbližovanie s cieľom dosiahnuť spoločný vysoký štandard vo všetkých členských štátoch.

Skutočnosť, že sa v rámci iniciatív, ktoré sa začali ako súčasť širších cieľov únie kapitálových trhov, rozlišuje medzi rôznymi úpravami jednotlivých produktov, umožňuje zohľadňovať špecifická týchto produktov. ECB v tejto súvislosti podporuje prístup prijatý v navrhovanej smernici, podľa ktorého by bol európske zabezpečené dlhové cenné papiere predmetom samostatného legislatívneho návrhu. Tento prístup rešpektuje špecifickú povahu a vysokú kvalitu aktív v krycích súboroch (krycích skupinách) európskych krytých dlhopisov a zbytočne nekombinuje rôzne druhy aktív.

Navrhovaná smernica upravuje dohľad nad krytými dlhopismi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Dohľad nad týmto produktom je odlišný od úloh ECB týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu ustanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 1024/2013 (3) a uvedené úlohy ním nie sú dotknuté. Navrhovaná smernica nemá vplyv na výhradnú úlohu ECB spočívajúcu v udeľovaní povolení úverovým inštitúciám a odoberaní takýchto povolení (4), ktoré môžu v závislosti od vnútroštátneho právneho rámca zahŕňať aj všeobecné povolenie na vydávanie krytých dlhopisov. Podobne zostáva v právomoci ECB zabezpečiť, aby úverové inštitúcie adekvátne spravovali a vyhodnocovali prudenciálne riziká vyplývajúce z emisií krytých dlhopisov a investícií do krytých dlhopisov.

Eurosystém akceptuje kryté dlhopisy, ktoré spĺňajú kritériá akceptovateľnosti zábezpeky v operáciách menovej politiky Eurosystému. Eurosystém nakupuje kryté dlhopisy v rámci programu nákupu krytých dlhopisov Eurosystému (third covered bond purchase programme – CBPP3) ako súčasť rozšíreného programu nákupu aktív (5). Navrhovaná smernica a navrhované nariadenie sú nezávislé od rámca Eurosystému pre zábezpeku a CBPP3, keďže sú to nástroje menovej politiky, ktoré patria do výlučnej právomoci Eurosystému.

Konkrétne pripomienky k navrhovanej smernici

1.   Vymedzenie pojmov

Navrhuje sa doplniť „dobrovoľnú nadmernú kolateralizáciu“ ako dodatočný prvok pojmu nadmerná kolateralizácia (nadmerné zabezpečenie kolaterálom), tak aby sa na dobrovoľnú nadmernú kolateralizáciu vzťahovali požiadavky na oddelenie aktív. Zavedenie tohto pojmu by zabezpečilo, aby sa na dobrovoľnú nadmernú kolateralizáciu vzťahovali opatrenia ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (6).

2.   Akceptovateľné aktíva

2.1.

ECB víta kvalitatívne požiadavky na akceptovateľné aktíva, ktorými musia byť kryté dlhopisy kolateralizované, a ktoré zahŕňajú tak určité vopred stanovené aktíva vysokej kvality (7), ako aj „iné aktíva vysokej kvality“, ktoré spĺňajú určité požiadavky. Pokiaľ však ide o tieto „iné aktíva vysokej kvality“, príslušné požiadavky nemusia byť vzhľadom na prístup založený na zásadách použitý v navrhovanej smernici dostatočné na zabezpečenie harmonizovaného zaobchádzania s týmito aktívami ako s aktívami vysokej kvality. ECB preto podporuje zavedenie prísnejších požiadaviek do navrhovanej smernice.

2.2.

Pokiaľ ide o akceptovateľnosť aktív nachádzajúcich sa mimo Únie, mal by sa zaviesť maximálny podiel takýchto aktív, aby sa zabezpečila homogénnosť krycieho súboru, aby sa podporil európsky charakter krytých dlhopisov a aby sa podporilo pochopenie rizík spojených s krycími súbormi zo strany investorov.

2.3.

Homogénnosť aktív krycieho súboru je kľúčovou črtou transparentných krytých dlhopisov vysokej kvality a preto sú vhodnejšie homogénne skupiny pozostávajúce výhradne z jednej triedy aktív. Členské štáty však môžu umožniť zmiešané skupiny, v súvislosti s ktorými uvedú opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby rizikový profil aktív v skupine mal dostatočne podobnú povahu, a aby sa zloženie krycieho súboru v priebehu času podstatne nemenilo.

2.4.

Navrhovaná smernica by mala ustanoviť, že požiadavka na oddelenie aktív sa vzťahuje na všetky aktíva vrátane aktív držaných v rámci nadmernej kolateralizácie, a to aj vtedy, ak je táto nadmerná kolateralizácia poskytovaná dobrovoľne. Táto požiadavka by sa však nemala vzťahovať na ďalšie dodatočné záruky týkajúce sa programov krytých dlhopisov, ktoré sú vyžadované vnútroštátnymi zákonmi o krytých dlhopisoch, ale ktoré nie sú súčasťou nadmernej kolateralizácie ako takej (8). Navrhovaná smernica by mala tiež ustanoviť, že aktíva v krycom súbore by mali byť oddelené formou: a) registrácie aktív krycieho súboru v registri krycích aktív; b) prevodu aktív krycieho súboru na účelovo vytvorený subjekt alebo c) držby aktív krycieho súboru v špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcii.

2.5.

Dohľad nad emitentmi krytých dlhopisov by mal byť doplnený priebežným monitorovaním krycích súborov. Vymenovanie osoby dohliadajúcej na krycí súbor pri emisii krytého dlhopisu by mala byť v navrhovanej smernici upravená ako povinná a nie len ako dobrovoľná. Požiadavka na existenciu osoby dohliadajúcej na krycí súbor je už zavedená vo vnútroštátnych právnych predpisoch mnohých členských štátov. Osoba dohliadajúca na krycí súbor by mal spĺňať aspoň minimálne požiadavky stanovené v navrhovanej smernici. Požiadavka, aby bola osoba dohliadajúca na krycí súbor odlišná a nezávislá od úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, ako aj od audítora tejto úverovej inštitúcie, rieši prípadné konflikty záujmov.

2.6.

Niektoré ustanovenia týkajúce sa informácií pre investorov v navrhovanej smernici sú vítané. Po prvé sa informácie pre investorov musia poskytnúť ohľadom všetkých regulovaných krytých dlhopisoch. Po druhé sa zvýšila periodicita zverejňovania informácií pre investorov z polročnej na štvrťročnú. Po tretie, rozsah informácií pre investorov, ktoré sa majú poskytnúť, bol rozšírený tak, aby zahŕňal aj zmluvné a dobrovoľné úrovne nadmernej kolateralizácie, ako aj podrobnosti o rizikách v súvislosti s úrokovými sadzbami, menou, úvermi, trhmi a likviditou. Dotknuté ustanovenia však ponechávajú emitentom, ako aj príslušným orgánom nadmerný priestor na interpretáciu týchto požiadaviek. Možnosť rozdielneho prístupu, napríklad k vymedzeniam pojmov a formátom údajov, by mohol ohroziť spoločné chápanie poskytovaných informácií. S cieľom uľahčiť investorom hĺbkovú analýzu a porovnanie krytých dlhopisov by sa preto mali vyžadovať dodatočné a podrobnejšie informácie. Okrem toho by sa informácie mali predkladať stanoveným spôsobom.

3.   Požiadavky na krytie aktív a likviditu

3.1.

Bežný spôsob výpočtu požiadavky na krytie aktív založený na nominálnej metóde výpočtu uľahčuje porovnanie krytých dlhopisov v jednotlivých členských štátoch a medzi emitentmi, nemôže sa však uplatňovať na zmluvy o derivátoch. Zákonná nadmerná kolateralizácia by sa mala odstrániť z požiadaviek na krytie aktív, pretože jej účelom je zabezpečiť poskytnutie dodatočných aktív, a teda je už zahrnutá v iných ustanoveniach navrhovanej smernice. Z výpočtu krytia by mali byť vyňaté tak nekolateralizované, ako aj kolateralizované pohľadávky, ak dlžník pravdepodobne nesplatí svoj dlh, alebo je dlh po lehote splatnosti (9), keďže za týchto okolností by bol mechanizmus dvojitej ochrany slabší. Na zabezpečenie ochrany investorov je potrebných niekoľko ďalších kritérií. Po prvé by sa na výpočet minimálneho krytia mal uplatňovať minimálne rovnaký pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia, ak je stanovený v nariadení (EÚ) č. 575/2013 (10). Harmonizácia výpočtu pomeru výšky úveru k hodnote zabezpečenia by sa mala zabezpečiť použitím transparentnej indexácie, prinajmenšom ročného precenenia krycích aktív a použitím aktuálneho zostatku úveru namiesto pôvodného zostatku úveru. Po druhé by sa pri výpočte požiadavky na krytie nemali zohľadňovať náhradné aktíva, alebo prinajmenšom by bolo namieste stanoviť pre ne hornú hranicu.

3.2.

Aktíva, ktoré spĺňajú podmienky na ich zahrnutie medzi aktíva úrovne 1 alebo úrovne 2A (11), sa považujú za likvidné aktíva, a preto sú vhodné na zahrnutie do vankúša likvidity krycieho súboru (vankúš likvidity krycej skupiny). Aktíva úrovne 2B, ktoré zahŕňajú napríklad cenné papiere kryté aktívami, podnikové dlhové cenné papiere a akcie, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky (12), sú menej likvidné, a preto by nemali byť zahrnuté do vankúša likvidity krycieho súboru. Navyše by sa do vankúša likvidity krycieho súboru nemali zahrnúť aktíva emitované úverovou inštitúciou, jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou, inou dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti alebo účelovou jednotkou zaoberajúcou sa sekuritizáciou, s ktorou je úverová inštitúcia úzko prepojená (13), aby sa zabránilo koncentrácii spoločností v rámci skupiny emitenta alebo spoločností prepojených s emitentom. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť dostatočnú úroveň diverzifikácie (14), aby sa umožnila rýchla likvidácia týchto aktív bez výraznej straty hodnoty.

3.3.

Vankúš likvidity krycieho súboru by mal pokryť celý čistý záporný tok likvidity počas 180 kalendárnych dní, keďže vankúše likvidity by mali pokrývať aj potenciálne prípady platobnej neschopnosti emitenta. Preto by nemala existovať možnosť túto požiadavku neuplatňovať, ktorá je momentálne upravená v článku 16 ods. 4 navrhovanej smernice, podľa ktorého, ak sú požiadavky na likviditu stanovené v iných aktoch práva Únie, nemusí sa požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatňovať. ECB však chápe, že v tejto súvislosti musí byť upravená súčasná požiadavka, podľa ktorej musia byť aktíva nezaťažené (15), aby boli akceptovateľné ako súčasť vankúša likvidity.

3.4.

Navrhovaná smernica by v súvislosti s požiadavkou na vankúš likvidity krycieho súboru umožnila, aby bol výpočet splatenia istiny pri krytých dlhopisoch so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti založený na predĺženom konečnom dátume splatnosti namiesto plánovaného dátumu splatnosti. To v skutočnosti znamená, že pre tieto typy krytých dlhopisov neexistuje požiadavka na vankúš likvidity pre splatenie istiny k plánovanému dátumu splatnosti. Požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru pre výpočet splatenia istiny pri krytých dlhopisoch so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti by mala byť založená na plánovanom dátume splatnosti, keďže sa očakáva, že tieto kryté dlhopisy budú splatené k plánovanému dátumu splatnosti a ich nesplatenie k plánovanému dátumu splatnosti môže predstavovať pre úverovú inštitúciu významné riziká financovania. Ak sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie držiteľov krytých dlhopisov k plánovanému dátumu splatnosti, nemala by sa splatnosť takýchto krytých dlhopisov za normálnych okolností predlžovať. Ak by teda nebol k dispozícii vankúš likvidity pre splatenie istiny k plánovanému dátumu splatnosti, zvýšila by sa tým pravdepodobnosť predĺženia splatnosti takýchto krytých dlhopisov (16).

4.   Štruktúry s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie (soft bullet alebo pass-through)

4.1.

Inovatívne štruktúry krytých dlhopisov sa veľmi rýchlo vyvíjajú, čo si vyžaduje ich dôkladné priebežné posudzovanie s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj trhu. V priebehu posledných rokov sa začali častejšie používať kryté dlhopisy so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých môže emitujúca úverová inštitúcia predĺžiť plánovanú lehotu splatnosti krytých dlhopisov, hoci špecifické riziká, ktoré tieto štruktúry predstavujú, nemusia byť dostatočne zohľadnené (17).

4.2.

Navrhovaná smernica štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti za určitých podmienok umožňuje. Zo skúseností ECB vyplýva, že nie je možné vo všetkých členských štátoch úplne vylúčiť spustenie predĺženia splatnosti na základe uváženia emitujúcej úverovej inštitúcie, a to vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch uplatniteľných na kryté dlhopisy, potenciálne rozdielne zmluvné ustanovenia programu krytých dlhopisov, ako aj rozdiely v tom, ako vnútroštátne právo upravuje prípady zlyhania a neplatenia v prípade, že dobrovoľné spustenie zlyhania nie je zakázané. Tým, že sa umožnia zmluvne dohodnuté spúšťače predĺženia splatnosti, by navrhovaná smernica mohla spôsobiť výraznú rôznorodosť medzi krytými dlhopismi, čo však bráni harmonizácii. ECB preto odporúča, aby boli povolené iba zákonom stanovené spúšťače a nie zmluvne dohodnuté spúšťače.

4.3.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) navrhol súbor osobitných podmienok, ktoré by mali spĺňať kryté dlhopisy so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, aby sa v súvislosti s nimi mohli využívať preferenčné rizikové váhy. Splatnosti sa môže predĺžiť len vtedy, keď dôjde k týmto spúšťacím udalostiam (obe musia nastať kumulatívne): i) zlyhanie emitenta krytých dlhopisov a ii) krytý dlhopis nespĺňa určité vopred stanovené kritériá/testy, podľa ktorých je pravdepodobné, že krytý dlhopis nebude splatený k plánovanému dátumu splatnosti (18). Tieto dve požiadavky by obmedzili spustenie predĺženia splatnosti na základe uváženia emitujúcej úverovej inštitúcie.

5.   Účinná spolupráca medzi orgánmi dohľadu

Vzhľadom na právomoci ECB týkajúce sa prudenciálnych rizík úverových inštitúcií je pre ECB dôležité zabezpečiť, aby boli riziká vyplývajúce z emisií krytých dlhopisov primerane spravované. ECB by preto mala mať možnosť v jednotlivých prípadoch požadovať príslušné informácie od príslušných orgánov zodpovedných za verejný dohľad nad krytými dlhopismi s cieľom zohľadniť tieto informácie pri priebežnom prudenciálnom dohľade nad príslušnou úverovou inštitúciou.

6.   Označenie

Hoci používanie osobitného označenia krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami usadenými v Únii má svoje výhody, niektoré otázky, ako napríklad určenie príslušného orgánu pre prideľovanie označenia a osobitné požiadavky týkajúce sa udeľovania označenia, sa musia upraviť na úrovni členských štátov. Nie je úplne vylúčené, že niektorí investori by si mohli pomýliť skrátenú formu označenia European Covered Bond (ECB) so skratkou Európskej centrálnej banky (ECB). Preto by bolo vhodnejšie použitie neutrálnejšieho názvu, napr. EU Covered Bond (krytý dlhopis EÚ).

Konkrétne pripomienky k navrhovanému nariadeniu

7.   Nadmerná kolateralizácia a náhradné aktíva

7.1.

ECB víta harmonizovaný prístup k minimálnej nadmernej kolateralizácii a uprednostňuje jednotnú metódu výpočtu bez výnimiek. ECB má preto výhrady k skutočnosti, že podľa návrhu sa uplatňujú rôzne požiadavky v určitých situáciách. Bez ohľadu na problémy spojené so zavedením jednotnej požiadavky v celej Únii, ECB berie na vedomie najnovšie normy Bazilejského výboru (19) a považuje požiadavku vo výške 5 % za rozumnú.

7.2.

ECB víta skutočnosť, že v navrhovanom nariadení je upravené, že limity ukazovateľa LTV by sa mali uplatňovať ako mäkké limity krytia. Napríklad neexistujú žiadne limity pre veľkosť podkladového úveru, ale takýto úver sa môže podieľať na požiadavke na krytie záväzkov len do výšky príslušného limitu ukazovateľa LTV. Tento limit ukazovateľa LTV by sa mal uplatňovať nielen pri zahrnutí príslušného úveru, ale počas celého obdobia jeho splatnosti. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa požiadavka na oddelenie aktív v krycom súbore podľa navrhovanej smernice vzťahovala na celkovú výšku úveru vrátane tej časti úveru, ktorá presahuje príslušný limit ukazovateľa LTV. Okrem požiadaviek na zábezpeku vo forme nehnuteľného majetku, ktoré sú stanovené v článku 208 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by bolo na účely limitov ukazovateľa LTV namieste monitorovať a aktualizovať hodnotu nehnuteľností najmenej raz ročne s použitím metódy indexácie.

7.3.

Vzhľadom na ťažkosti spojené s financovaním lodnej dopravy z dôvodu vysoko cyklickej povahy odvetvia lodnej dopravy (20) by bolo vhodné z preferenčného zaobchádzania podľa článku 129 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyňať kryté dlhopisy, ktoré sú kolateralizované úvermi zabezpečenými námornými záložnými právami na lode.

7.4.

Je namieste, aby aktíva, ktoré sa môžu použiť na nadmernú kolateralizáciu, boli akceptovateľné aktíva uvedené v navrhovanom nariadení a aby sa na tieto aktíva vzťahovali rovnaké limity na veľkosť expozície, ako sú stanovené v navrhovanom nariadení.

7.5.

Je dôležité, aby existovali kvalitatívne požiadavky na náhradné aktíva pre kryté dlhopisy a je vhodné, aby sa uplatňovali rovnaké požiadavky ako na akceptovateľné aktíva v súlade s navrhovaným nariadením. Tieto kvalitatívne kritériá by však mali byť nahradené kvantitatívnymi obmedzeniami (21). Tieto kvantitatívne obmedzenia by bližšie upravovali zloženie krycieho súboru s cieľom zabezpečiť jeho homogénnosť a uľahčili by schopnosť investorov vykonávať hĺbkovú analýzu. Podľa analýzy uskutočnenej EBA obsahuje výrazná väčšina vnútroštátnych právnych predpisov uplatniteľných na kryté dlhopisy reguláciu náhradných aktív z hľadiska zloženia a kvantitatívnych obmedzení (22). ECB preto odporúča zahrnúť do navrhovaného nariadenia požiadavku na obmedzenie týkajúce sa náhradných aktív vo výške 20 % z celkovej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitenta.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice alebo navrhovaného nariadenia, sú v osobitnom technickom pracovnom dokumente uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

---

(1)  COM(2018) 94 final.

(2)  COM(2018) 93 final.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(4)  Pozri článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(5)  Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2014/40 z 15. októbra 2014 o vykonávaní tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (Ú. v. EÚ L 335, 22.11.2014, s. 22).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190). Pozri najmä článok 76 ods. 2 písm. e) a článok 79 ods. 1 písm. a), podľa ktorých sú členské štáty povinné zaistiť primeranú ochranu dohôd o krytých dlhopisoch, s cieľom zabrániť okrem iného prevodu časti, ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o krytých dlhopisoch, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody. Pozri tiež stranu 141 správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo o krytých dlhopisoch: Recommendations on harmonisation of covered bond frameworks in the EU, 20. decembra 2016 (EBA-Op-2016-23) (ďalej len „odporúčanie EBA“).

(7)  Pozri článok 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)  Napríklad v prípade španielskych krytých dlhopisov (cédulas) predstavuje celé portfólio hypoték dodatočnú záruku k požadovanej úrovni nadmernej kolateralizácie. Táto dodatočná záruka sa v priebehu času mení.

(9)  Pozri článok 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(10)  Pozri článok 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(11)  Pozri články 10 a 11 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(12)  Pozri článok 12 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

(13)  Pozri článok 7 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

(14)  Pozri článok 8 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

(15)  Pozri článok 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

(16)  Pozri tiež odsek 22.4 stanoviska CON/2017/46. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(17)  Pozri tiež s. 17 a 18 dokumentu „ECB contribution to the European Commission’s consultation on Capital Markets Union mid-term review 2017“, dostupný na webovom sídle ECB.

(18)  Pozri s. 137 odporúčania EBA.

(19)  Pozri dokument Basel III: Finalising post-crisis reforms, 7. decembra 2017, dostupný na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie www.bis.org, ktorý zvažuje požiadavku vo výške 10 %.

(20)  Pozri dokument ECB Banking Supervision reviews lending to troubled shipping sector, 17. mája 2017, dostupný na webovom sídle ECB o bankovom dohľade www.bankingsupervision.europa.eu.

(21)  Pozri s. 139 reakcie odporúčania EBA.

(22)  Pozri s. 139 reakcie odporúčania EBA.