EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AB0005

Stanovisko Európskej centrálnej banky z  25. januára 2012 k návrhu smernice o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a k návrhu nariadenia o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (CON/2012/5)

OJ C 105, 11.4.2012, p. 1–36 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 105/1


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 25. januára 2012

k návrhu smernice o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a k návrhu nariadenia o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti

(CON/2012/5)

2012/C 105/01

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 20. septembra 2011 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“). Dňa 30. novembra 2011 prijala ECB žiadosť Rady o stanovisko k návrhu nariadenia o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (2) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko k navrhovanej smernici a k navrhovanému nariadeniu je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica a navrhované nariadenie obsahujú ustanovenia, ktoré majú vplyv na základné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), t. j. definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie, podporovať plynulé fungovanie platobných systémov a prispievať k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému. V záujme efektívnosti a jasnosti sa ECB rozhodla vydať vo vzťahu k týmto dvom legislatívnym návrhom spoločné stanovisko. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

1.   Ciele navrhovaného nariadenia a navrhovanej smernice

Európska komisia prijala 20. júla 2011 navrhovanú smernicu a navrhované nariadenie, ktoré majú nahradiť smernice 2006/48/ES (3) a 2006/49/ES (4). Návrhy predstavujú dôležitý krok smerom k posilnenej regulácii sektora bánk a investičných spoločností a vytvoreniu spoľahlivejšieho a bezpečnejšieho finančného systému v Únii. ECB víta silný záväzok Únie implementovať medzinárodné normy a dohody v oblasti finančnej regulácie, prihliadajúc pritom, ak je to relevantné, na osobitné črty právneho a finančného systému Únie. ECB silne podporuje včasnú a účinnú implementáciu bazilejských noriem týkajúcich sa kapitálu a likvidity (5). V tejto súvislosti si ECB všíma vedúcu úlohu Komisie pri plnení záväzkov G20 „prijať a plne implementovať tieto normy v rámci dohodnutého časového rámca, ktorý je v súlade s hospodárskym oživením a finančnou stabilitou“ (6), keďže Komisia ako jedna z prvých navrhuje implementovať do legislatívy EÚ rámec Bazilej III (7) a dohody skupiny guvernérov a vedúcich orgánov dohľadu (GVOD) (8). Navrhované opatrenia podstatne zvýšia systémovú odolnosť, prispejú k hladkému fungovaniu finančného systému a zabezpečia stabilný a udržateľný rámec poskytovania finančných služieb v Únii.

2.   Reforma bankovej legislatívy Únie

ECB víta inovatívny prístup Komisie, najmä vo vzťahu navrhovanému nariadeniu, ktoré zahŕňa väčšinu technických príloh k smerniciam 2006/48/ES a 2006/49/ES a obmedzuje možnosti na voľnú úvahu členských štátov. Navrhovaný rámec povedie k zvýšeniu právnej istoty a zároveň sa zníži riziko duplicity na úrovni členských štátov. Finančná kríza tiež ukázala potrebu konať urýchlene a výkonne. Je dôležité zaistiť vhodnú úroveň pružnosti pre rozvoj bankovej regulácie Únie. Čo sa týka budúceho preskúmania navrhovaného nariadenia, ECB odporúča, ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách (9), zabezpečiť, aby zostali predmetom riadneho legislatívneho postupu len tie rámcové zásady obsiahnuté v navrhovanom nariadení, ktoré odrážajú základné politické rozhodnutia a podstatné otázky. Technické pravidlá vrátane tých, ktoré sú súčasťou navrhovaného nariadenia, by sa mali prijať vo forme delegovaných alebo vykonávacích aktov v súlade s článkami 290 a 291 zmluvy, ktoré sa takto stanú hlavným súborom pravidiel platných pre finančné inštitúcie Únie.

3.   Jednotná európska kniha pravidiel pre finančný sektor

3.1.

Ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách (10), ECB silne podporuje vypracovanie jednotnej európskej knihy pravidiel pre všetky finančné inštitúcie (11), keďže prispieva k hladkému fungovaniu jednotného trhu v rámci Únie a napomáha prehlbovaniu finančnej integrácie v Európe. Jednotná európska kniha pravidiel zaistí, že finančné inštitúcie poskytujúce finančné služby na jednotnom trhu budú dodržiavať jeden súbor prudenciálnych pravidiel. Tým sa obmedzujú možnosti regulačnej arbitráže a narušovanie hospodárskej súťaže. Harmonizované pravidlá navyše zvyšujú transparentnosť a znižujú náklady súvisiace s reguláciou a zabezpečením dodržiavania pravidiel.

3.2.

Jednotná európska kniha pravidiel vyžaduje: jednoznačné a vhodné určenie príslušných oblastí, v ktorých sa majú uplatňovať delegované a vykonávacie akty, b) primeranú účasť Európskych orgánov dohľadu (ESA), a tým využívanie ich odbornosti pri vytváraní návrhov technických predpisov, c) konzistentný a koordinovaný prístup v rámci finančných sektorov, d) jednotné kritériá týkajúce sa používania delegovaných aktov alebo vykonávacích aktov v celej finančnej legislatíve Únie pri predchádzajúcom vytvorení návrhov regulačných alebo vykonávacích technických predpisov zo strany ESA alebo bez ich predchádzajúceho vytvorenia (12). Systematická účasť Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) na prijímaní implementačnej legislatívy Únie v sektore bankovníctva prostredníctvom vytvárania návrhov technických predpisov, najmä ak je potrebná predchádzajúca technická analýza, zabezpečí pružný regulačný rámec na úrovni Únie, ktorý účinne podporí jednotný trh finančných služieb v Únii.

4.   Poradná úloha ECB, pokiaľ ide o návrhy delegovaných a vykonávacích aktov

4.1.

Vzhľadom na dôležitosť delegovaných a vykonávacích aktov ako podstatnej súčasti jednotnej európskej knihy pravidiel má ECB k výkonu svojej vlastnej poradnej úlohy podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy nasledujúce poznámky.

4.2.

Návrhy delegovaných alebo vykonávacích aktov Komisiou sú „navrhovanými aktmi Únie“ v zmysle článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy. Tak delegované, ako aj vykonávacie akty sú právnymi aktmi Únie. Väčšina jazykových verzií článku 282 ods. 5 zmluvy odkazuje na „navrhované“ právne akty Únie, pri ktorých sa vyžaduje, aby boli konzultované s ECB (13). Z tohto dôvodu nie je možné obmedziť rozsah povinnosti uskutočniť konzultácie s ECB iba na tie navrhované akty, ktoré sú založené na návrhu Komisie.

4.3.

V prípade C-11/00  (14) Súdny dvor uviedol, že povinnosť konzultovať s ECB „má v podstate zaručiť, že autor takého právneho aktu tento neprijme skôr, ako vypočuje úrad, ktorý je na základe osobitnej právomoci, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva v danej oblasti, a s prihliadnutím na vysoký stupeň odbornosti obzvlášť spôsobilý účelne prispieť k zamýšľanému procesu prijatia aktu“.

4.4.

V tejto súvislosti by sa v dostatočnom časovom predstihu mali s ECB uskutočňovať konzultácie o všetkých navrhovaných aktoch Únie vrátane delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré patria do oblasti pôsobnosti ECB, aby sa mohli plne využiť všetky výhody výkonu jej poradnej úlohy. Navyše, prihliadajúc na dôležitosť návrhov technických predpisov ako súčasti rozvoja legislatívy Únie v oblasti finančných služieb, ECB bude pri plnení svojej poradnej úlohy vo vzťahu k záležitostiam v oblasti jej pôsobnosti dôsledne zohľadňovať časový rozvrh na prijatie týchto aktov a potrebu zaistiť hladké prijímanie implementačných právnych predpisov.

Konkrétne pripomienky

5.   Makroprudenciálny dohľad a priestor pre prísnejšie pravidlá

5.1.

V navrhovanom nariadení sa ustanovujú prudenciálne normy, ktoré sa budú v Únii uplatňovať priamo. Ako bolo uvedené, ECB silne podporuje prístup Komisie, ktorým sa skutočne ustanovuje jednotná európska kniha predpisov pre finančné inštitúcie. Okrem toho ECB plne podporuje cieľ zamerať sa na cielené rizikové expozície týkajúce sa okrem iného určitých sektorov, regiónov alebo členských štátov, prostredníctvom delegovaných aktov, ktorými sa Komisii udeľuje právomoc uložiť prísnejšie prudenciálne požiadavky, ak je to potrebné vzhľadom na zmeny intenzity mikroprudenciálnych a maktoprudenciálnych rizík, ktoré vyplývajú z vývoja na trhu (15). Delegované akty, ktoré môže Komisia prijať, by sa v každom prípade mali vzťahovať aj na prudenciálne požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti a požiadaviek na zverejňovanie informácií, ako aj požiadaviek týkajúcich sa pákového efektu a likvidity, keď sa tieto skutočne stanú súčasťou platného regulačného rámca Únie. ECB však poznamenáva, že šesť mesiacov alebo menej budú v mnohých prípadoch nedostatočným časovým rámcom na uloženie prísnejších požiadaviek ako odozvy na takéto riziká, a že účinné konanie a dosiahnutie želaného cieľa by si vyžadovali oveľa viac času, napr. dva roky alebo viac (16).

5.2.

ECB navyše považuje za dôležité, že je podľa navrhovaného nariadenia možné, aby členský štát uplatnil prísnejšie prudenciálne požiadavky v prípade výskytu systémových rizík pre finančnú stabilitu. Potreba ustanoviť takúto možnosť je odôvodnená okrem iného aj skutočnosťou, že hospodárske a finančné cykly nie sú medzi členskými štátmi úplne harmonizované a členské štáty môžu byť vystavené rôznym druhom systémových rizík. Medzi finančnými sektormi členských štátov existujú navyše významné rozdiely v štrukturálnych prvkoch. Orgány s makroprudenciálnym mandátom môžu preto potrebovať sprísniť kvantitatívne pomery a obmedzenia určitých nástrojov prudenciálnej politiky, ktoré sú obsiahnuté v navrhovanom nariadení, s cieľom viac prispôsobiť prudenciálne požiadavky osobitným cyklickým situáciám, v ktorých sa nachádzajú a účinne reagovať na súvisiace systémové riziká (17).

5.3.

Niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia v tejto súvislosti umožňujú určité úpravy prudenciálnych požiadaviek na vnútroštátnej úrovni. Prvou možnosťou je zavedenia rámca pre proticyklickú kapitálovú rezervu (18). Druhou možnosťou je navrhované rozšírenie rozsahu postupu preskúmania orgánmi dohľadu, čím by sa vnútroštátnym orgánom umožnilo uplatniť vo vzťahu k určitým inštitúciám prísnejšie prudenciálne pravidlá (19). ECB však poznamenáva, že toto navrhované rozšírenie zahŕňa predovšetkým mikroprudenciálne nástroje, ktoré sa majú uplatniť vo vzťahu k rizikám spojeným s jednotlivými inštitúciami alebo skupinami inštitúcií, ale nie ako nástroj makroprudenciálnej politiky vo vzťahu k systémovým rizikám. Po tretie, navrhované nariadenie umožňuje vnútroštátnym orgánom upraviť váhy rizika alebo stanoviť prísnejšie kritériá, napr. pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo podnikanie, ak je to v danom členskom štáte odôvodnené charakteristikami rizík, ktoré hrozia tomuto špecifickému trhovému segmentu (20).

5.4.

ECB podporuje uvedený rámec, ktorý umožňuje vnútroštátnym orgánom upraviť určité prudenciálne požiadavky a je toho názoru, že by sa mal rozšíriť tak, aby umožnil vnútroštátnym orgánom stanoviť na vnútroštátnej úrovni prísnejšie prudenciálne požiadavky na makroprudenciálne účely. Je to potrebné na úplnú a účinnú reakciu na obavy o finančnú stabilitu, ktoré sú spojené so štrukturálnymi prvkami vnútroštátnych finančných systémov alebo systémových rizík. Preto by sa mal rozsah navrhovaného rámca rozšíriť tak, aby zahŕňal aj prísnejšie požiadavky na: a) kapitál, b) limity veľkej majetkovej angažovanosti, c) požiadavky na likviditu a mieru využívania pákového efektu, keď budú zavedené do regulačného rámca Únie. Vnútroštátnym orgánom by sa v tejto súvislosti malo umožniť, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili prísnejšie požiadavky, t.j. aby sprísnili kvantitatívne pomery a limity pre položky a), b) a c) po predchádzajúcom oznámení navrhovaných opatrení Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB). Takéto opatrenia by sa však mali uplatňovať v plnom súlade s ostatnými aspektmi ustanovení navrhovaného nariadenia, ktoré by sa nemali meniť.

5.5.

Na účely zachovania transparentnosti a zaistenia súladu opatrení prijatých v rámci Únie ECB odporúča, aby prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek vnútroštátnymi orgánmi podliehalo určitým zárukám. V tejto súvislosti by ESRB mohol zohrávať dôležitú koordinačnú úlohu pri posudzovaní obáv o finančnú stabilitu a možných nezamýšľaných následkov a vedľajších účinkov takýchto opatrení v iných členských štátoch. EBA a ESRB by navyše mali na svojich internetových stránkach uverejňovať pravidelné aktualizácie opatrení členských štátov, ktoré sú prísnejšie v porovnaní s opatreniami uvedenými v navrhovanom nariadení. Ak pominú obavy o finančnú stabilitu, ktoré viedli k uplatňovaniu prísnejších prudenciálnych opatrení, kvantitatívne pomery a limity by sa mali vrátiť na harmonizovanú úroveň ustanovenú v navrhovanom nariadení.

5.6.

Možné uplatňovanie prísnejších prudenciálnych opatrení určitými členskými štátmi môže celkovo posilniť finančnú stabilitu ako aj finančnú integráciu v Únii. Konkrétne to znamená, že prostredníctvom zmiernenia systémových rizík a ochrany jednotného trhu pred nárastom nadmerných systémových rizík koordinovaným spôsobom môžu orgány účinne prispieť k hladkému fungovaniu finančného systému v Únii a podporiť udržateľné poskytovanie finančných služieb na jednotnom trhu zo strednodobého až dlhodobého hľadiska.

6.   Vlastné zdroje

6.1.

ECB silno podporuje navrhované posilnenie kritérií oprávnenosti pre vlastné regulačné zdroje, ako aj ďalšiu harmonizáciu odpočítaní. Požiadavky na vlastné zdroje predstavujú základný kameň reformy kapitálu dohodnutej na medzinárodnej úrovni. Z pohľadu finančnej stability je preto podstatné, aby sa na základe požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v navrhovanom nariadení zabezpečilo, že bankový sektor v Únii bude mať v držbe kapitál najvyššej kvality, najmä čo sa týka vlastného kapitálu Tier 1, čoho dôsledkom bude vysoký stupeň absorbovania strát. V dôsledku krízy kladie nová reforma kapitálu osobitný dôraz na vlastný kapitál Tier 1. Cieľom je zabezpečiť, aby mali európske úverové inštitúcie v držbe vlastný kapitál Tier 1, ktorý bude mať aspoň takú vysokú kvalitu, akú má kapitál úverových inštitúcií na medzinárodnej úrovni, ako aj zabezpečiť plný súlad s dohodou Bazilej III v znení schválenom GVOD (21). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť nasledujúce:

6.2.

ECB podporuje zoznam podmienok, po splnení ktorých sa položky považujú za položky vlastného kapitálu Tier 1, ktoré odrážajú základné črty vlastného kapitálu v zmysle trvácnosti, absorbovania strát a pružnosti platieb. V súlade s dohodou Bazilej III by kapitálové nástroje uvedené v navrhovanom nariadení mali pozostávať iba z akcií spoločností vymedzených podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov v členských štátoch (s výnimkou kapitálových nástrojov vydaných podielovými fondmi, družstevnými spoločnosťami alebo podobnými inštitúciami (22) a mali by sa považovať za položky vlastného kapitálu Tier 1, len ak spĺňajú všetky podmienky vymedzené v navrhovanom nariadení (23). ECB tiež odporúča, aby Komisia schválila v podobe implementačného aktu zoznam vypracovaný EBA, ktorý by obsahoval druhy akcií považované za vlastný kapitál Tier 1. Takto by zoznam nadobudol záväzný charakter. Okrem toho by sa mali vypracovať návrhy technických predpisov, ktoré by ešte viac spresnili uvedené podmienky. Súlad s týmito podmienkami by mali priebežne zabezpečovať príslušné orgány v spolupráci s EBA. Tieto záruky by prispeli k ďalšiemu zabezpečeniu súladu v Únii a zúženiu priestoru pre finančné inžinierstvo.

6.3.

Čo sa týka významných investícií do poisťovní, zaisťovní a holdingových poisťovní, dohoda Bazilej III vyžaduje, aby sa po prekročení určitej úrovne tieto investície odpočítavali od vlastného kapitálu Tier 1, t. j. prístup zodpovedajúceho odpočtu (24). V dohode Bazilej III sa zohľadňuje, že tieto subjekty nepodliehajú regulačnej konsolidácii a jej cieľom je vyhnúť sa dvojitému započítavaniu regulačného kapitálu. V navrhovanom nariadení sa zachováva možnosť ustanovená v smernici 2006/48/ES, aby príslušné orgány povoľovali uplatňovanie metód ustanovených v smernici 2002/87/ES (25) ako alternatívy vo vzťahu „odpočtu“ (26).

6.4

ECB vo všeobecnosti zdieľa názor, že vlastné regulačné zdroje v rámci bankovej skupiny by sa mali použiť len na krytie strát vyplývajúcich z bankových rizík. Preto ECB podporuje riešenie otázky dvojitého použitia vlastných regulačných zdrojov na úrovni bankovej skupiny, t. j. konsolidovaním všetkých dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami (27), ako aj na úrovni finančného konglomerátu, t. j. zaradením dcérskych spoločností poisťovní do regulačnej konsolidácie. V tejto súvislosti by za žiadnych okolností nemali byť dôsledkom uplatnenia metód uvedených v prílohe I k smernici 2002/87/ES vyššie vlastné regulačné zdroje pre skupiny inštitúcií a finančných inštitúcií uvedené v navrhovanom nariadení (28) v porovnaní s vlastnými regulačnými zdrojmi, ktoré by sa dosiahli pri uplatnení odpočítania.

6.5.

Prihliadajúc na dohodu Bazilej III a prípadne aj na medzinárodné zásady Spoločného fóra o finančných konglomerátoch ECB odporúča zabezpečiť úplný súlad týchto textov vo všetkých sektoroch (29), čo si vyžaduje zosúladenie navrhovaného nariadenia so zodpovedajúcimi ustanoveniami smerníc 2009/138/ES (30) a 2002/87/ES (31). Hoci ECB podporuje, aby spoločný výbor ESA vypracovával návrhy technických predpisov týkajúce sa metód uvedených v smernici 2002/87/ES, zároveň odporúča, aby sa na účely jednoznačnosti právneho textu a odstránenia nesúladov medzi právnymi predpismi z oblasti finančných služieb patriacimi do rôznych sektorov toto zverenie právomoci objavilo len v smernici 2002/87/ES (32).

6.6.

V januári 2011 uverejnila GVOD svoju dohodu, podľa ktorej by všetky dodatočné nástroje Tier 1 a Tier 2 inštitúcie mali byť spôsobilé na plné a trvalé odpísanie alebo úplne premenené na vlastný kapitál Tier 1 v prípade, že táto inštitúcia už nie je životaschopná (33). Navrhované nariadenie potvrdzuje, že zámerom legislatívnych orgánov je plne prevziať túto dohodu (34). ECB má za to, že Komisia zavedie takúto požiadavku vo vzťahu k dodatočným nástrojom Tier 1 a Tier 2 v súvislosti s očakávaným návrhom Komisie o riešení problémov bánk a krízovom riadení vo finančnom sektore.

7.   Kapitálové rezervy

7.1.

ECB víta rozhodnutie zaviesť rámec pre kapitálové rezervy v navrhovanej smernici, keďže tento prístup umožní orgánom reagovať na systémové riziká účinným a pružným spôsobom vo všetkých členských štátoch. ECB najmä považuje proticyklické kapitálové rezervy za kľúčový prvok širšieho súboru makroprudenciálnych nástrojov (35) a silno podporuje zavedenie výslovného proticyklického prvku vo finančnej regulácii.

7.2.

Proticyklická kapitálová rezerva môže podstatne zlepšiť odolnosť bankového sektora a môže tak prispieť k hladkému poskytovaniu finančných služieb v priebehu hospodárskeho cyklu. V tejto súvislosti ECB zdôrazňuje, že rozhodnutie vnútroštátnych orgánov o proticyklických kapitálových rezervách by malo byť podmienené neobmedzenými požiadavkami na vzájomnosť až do 2,5% rizikovo vážených aktív, pričom po prekročení tejto hranice by sa mala uplatniť dobrovoľná vzájomnosť. ECB navyše podporuje návrh, aby boli vnútroštátne orgány spôsobilé stanoviť proticyklickú kapitálovú rezervu, ktorá zohľadňuje všetky finančné a ekonomické premenné, ktoré sa považujú za relevantné na posudzovanie nadmerného rastu úverov a nárastu systémového rizika. Tieto premenné by však nemali mať štrukturálnu povahu, keďže cieľom proticyklickej kapitálovej rezervy by nemala byť reakcia na štrukturálne riziká vo finančnom systéme. ECB preto navrhuje, aby sa z navrhovanej smernice odstránilo začlenenie premenných necyklickej povahy do mechanizmu proticyklickej kapitálovej rezervy (36).

8.   Likvidita

8.1.

ECB víta jednoznačný záväzok Komisie zaviesť do legislatívy Únie v súlade s dohodami Bazilej III (37) požiadavku na krytie likviditou ako aj pomer čistého stabilného financovania. Zavedenie rámca pre riziko likvidity v navrhovanej právnej úprave prinesie podstatné mikroprudenciálne a makroprudenciálne výhody. Požiadavky na likviditu zvýšia rezervy likvidity úverových inštitúcií a znížia premenu rizika spojeného so splatnosťou, čím sa zníži nadmerná prepojenosť vo finančnom systéme a zmierni sa systémové riziko spojené s likviditou. Harmonizované pravidlá týkajúce sa rizika spojeného s likviditou by okrem toho mali pomôcť dosiahnuť rovnaké podmienky a spoľahlivé osvedčené postupy riadenia rizika spojeného s likviditou a mali by celkovo vplývať na zvýšenie blahobytu v európskom hospodárstve.

8.2.

Čo sa týka navrhovaného rámca pre likviditu, ECB by rada zdôraznila nasledujúce skutočnosti.

8.2.1.

Čo sa týka vykazovania likvidných aktív, na niekoľkých miestach dochádza k prelínaniu položiek uvedených v navrhovanom nariadení, ktoré sa týkajú „Vykazovania likvidných aktív“ (38) a položiek, ktoré podliehajú doplňujúcemu vykazovaniu likvidných aktív (39). Preto ECB odporúča prijať jednotný a transparentný zoznam položiek, ktoré sa majú vykazovať. Čo sa týka zaobchádzania s podielovými listami alebo podielmi v podnikoch kolektívneho investovania (PKI) ako s likvidnými aktívami, na obmedzenie rizík koncentrácie v malých inštitúciách je okrem stanovenia absolútnej výšky 250 miliónov EUR (40) potrebné tiež obmedziť počet týchto nástrojov v pomere k celkovému pomeru krytia likvidity.

8.2.2.

Centrálne banky by sa mali podieľať na určovaní miery, v akej sa rezervy centrálnych bánk môžu považovať za zásoby likvidných aktív v čase stresu (41).

8.2.3.

Keďže sa očakáva významná interakcia medzi požiadavkami na likviditu a operáciami menovej politiky, ECB odporúča, aby sa s ňou EBA poradila pri vytváraní jednotného vymedzenia aktív vysokej kvality, ako aj pri hodnotení toho, ako zabezpečiť, aby inštitúcie používali stabilné zdroje financovania, ktoré má EBA pripraviť do 31. decembra 2015 (42). Napriek pozitívnym účinkom regulácie likvidity na implementáciu menovej politiky, t.j. skutočnosti, že vyššie rezervy likvidity a stabilnejšie financovanie úverových inštitúcií znižuje podiel úverových inštitúcií, ktoré sú neustále zmluvnými stranami operácií s centrálnymi bankami, mohlo by tiež dôjsť k možným nepriaznivým účinkom, napr. znížením priemernej likvidity zábezpek, zhoršením kreditnej kvality zmluvných strán a vplyvom na hladkú implementáciu menovej politiky.

8.2.4.

Obzvlášť dôležité je vytvoriť primeraný rámec na dosahovanie súladu s požiadavkami na krytie likvidiou, t.j. pravidlá používania zásob likvidných aktív v stresovej situácii a pravidlá o tom, ako by mali príslušné orgány postupovať v prípade ich porušenia. ECB je toho názoru, že vzhľadom na význam pomeru krytia likviditou z pohľadu mikroprudenciálneho ako aj makroprudenciálneho dohľadu, by sa mal EBA v spolupráci s ESRB podieľať na príprave usmernenia o možnom uvoľnení a následnom náraste kapitálových rezerv v čase stresu (43).

8.3.

Zavedením pomeru čistého stabilného financovania (44) sa zabezpečí, aby boli úverové inštitúcie stabilne financované, a aby si tak mohli plniť svoje povinnosti. Jedným z kľúčových problémov finančných inštitúcií v čase krízy bola naliehavá potreba financovania, ktorá nastala z dôvodu vysokej úrovne nesúladov splatností. Z toho vyplynula potreba neustále sa na peňažných trhoch spoliehať na nahrádzanie splatných krátkodobých záväzkov novými krátkodobými záväzkami, čoho následkom boli problémy s financovaním, ktoré kontaminovali finančné trhy. V tejto súvislosti navrhuje ECB pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je vyhnúť sa možnej nejednoznačnosti pri implementácii tejto požiadavky. Hoci ECB uznáva, že podoba pomeru čistého stabilného financovania si môže vyžadovať určité vylepšenie, očakáva sa, že dlhé pozorovacie obdobie, ktoré bude trvať do 1. januára 2018, bude dostatočné na ďalšiu kalibráciu pomeru, aby sa predišlo riziku možných nezamýšľaných následkov.

9.   Pákový efekt

Finančná kríza jasne ukázala potrebu mať pod kontrolou nadmerný pákový efekt v rámci finančného sektora. ECB preto veľmi víta záväzok Komisie zaviesť ako záväzný nástroj využívanie pákového efektu v rozsahu, ktorý nie je založený na riziku, a ktorý podlieha vhodnému preskúmaniu a kalibrácii pri využití dohodnutého preskúmavacieho obdobia (45). V tejto súvislosti navrhuje ECB objasniť v navrhovanom nariadení záväzok legislatívnych orgánov zaviesť takúto požiadavku (46).

10.   Predkladanie správ na účely dohľadu

Rámce pre predkladanie správ orgánom dohľadu vo oblasti finančného vykazovania (FINREP) a spoločného vykazovania (COREP) naposledy vytvoril Výbor európskych orgánov bankového dohľadu (47). Tieto rámce sú v súčasnosti založené na nezáväzných usmerneniach a vzoroch výkazov. V tejto súvislosti ECB odporúča: spresniť v navrhovanom nariadení rámec pre predkladanie správ COREP, b) zaviesť jednoznačný právny základ pre FINREP a c) ďalej spresniť rozsah uplatňovania návrhov technických predpisov, ktoré má v tejto oblasti vytvoriť ECB (48). Navrhuje sa najmä, aby EBA a ESRB spolupracovali na vymedzení rozsahu finančných informácií nevyhnutných na účely makroprudenciálneho dohľadu. Na účely zhromaždenia informácií potrebných na výkon úloh makroprudenciálneho dohľadu súvisiacich s požiadavkami na predkladanie správ pri veľkej majetkovej angažovanosti, predkladaním správ o likvidite a mierou využívania pákového efektu (49), ECB takisto navrhuje zaviesť minimálne štvrťročné predkladanie správ a prizvať ESRB k vytváraniu návrhov vykonávacích technických predpisov.

11.   Zlepšenie opatrení na zdieľanie informácií

11.1.

Zatiaľ čo nedávna reforma európskeho finančného dohľadu už priniesla zlepšenia v oblasti opatrení na zdieľanie informácií (50), finančná kríza ukázala, aké je dôležité zabezpečiť vhodné opatrenia na zdieľanie informácií medzi verejnými orgánmi, a najmä medzi centrálnymi bankami vrátane ECB a orgánmi dohľadu. ECB navrhuje, aby sa v navrhovanej smernici zohľadnili zmeny zavedené reformou dohľadu a aby sa ďalej zlepšilo vymieňanie informácií medzi orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami ESCB vrátane ECB, ak majú informácie význam pre výkon ich príslušných úloh (51). ECB by taktiež odporučila, aby v priebehu dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti navrhovanej smernice Komisia s pomocou príslušných inštitúcií a orgánov (vrátane ECB, ESRB a EBA) plne preskúmala účinnosť týchto opatrení, a aby prípadne pripravila návrhy na ďalšie zlepšenie tohto rámca na úrovni Únie, pričom by mala najmä brať do úvahy významnú pridanú hodnotu zdieľania informácií medzi orgánmi centrálneho bankovníctva a prudenciálneho dohľadu za normálnych okolností, ako aj v čase stresu (52).

11.2.

ECB taktiež odporúča, aby na základe správy EBA Komisia dôkladne posúdila uplatňovanie navrhovanej smernice a navrhovaného nariadenia vo vzťahu k spolupráci Únie a členských štátov s tretími štátmi. Pri tomto posudzovaní by sa malo prihliadať na ponaučenia z finančnej krízy a malo by sa poukázať na nedostatky a vyhodnotiť, ktoré oblasti si vyžadujú ďalší rozvoj spolupráce, zdieľania informácií a opatrení na zabezpečenie vzájomnosti vrátane vymožiteľnosti pravidiel dohľadu v tretích štátoch. Posudzovať by sa mala aj potreba ešte viac vylepšiť dohody o spolupráci medzi členskými štátmi a EBA na jednej strane a medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo orgánmi, akými sú Medzinárodný menový fond (IMF) a Výbor pre finančnú stabilitu, na strane druhej.

ECB takisto konkrétne odporúča plne preskúmať tie ustanovenia navrhovanej smernice, ktoré sa týkajú podmienok prístupu k činnosti pre pobočky inštitúcií usadených v tretích štátoch, a to v záujme viac harmonizovať pravidlá členských štátov, ktoré sa týkajú usadzovania pobočiek úverových inštitúcií majúcich svoje ústredie mimo Únie, a zabezpečiť súlad legislatívy Únie v oblasti finančných služieb (53) medzi jednotlivými sektormi.

12.   Ostatné záležitosti

Predmetom prílohy k stanovisku je viacero iných záležitostí, ktoré sa týkajú: spolupráce medzi príslušnými orgánmi dohľadu nad centrálnymi protistranami, b) právomocí v oblasti dohľadu, c) záležitostí týkajúcich sa správy a riadenia, c) pravidiel a terminológie, ktoré sa uplatňujú na externé ratingové agentúry, e) sekuritizácie. Sú k nim uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmeny a doplnenia navrhovanej smernice a navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 25. januára 2012

viceprezident ECB

Vítor CONSTÂNCIO


(1)  KOM(2011) 453 v konečnom znení.

(2)  KOM(2011) 452 v konečnom znení.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

(5)  Pozri bod 29 vyhlásenia lídrov zo summitu G20 v Soule z 11. a 12. novembra 2010, v ktorom sa uvádza: „Nový rámec sa premietne do našich vnútroštátnych právnych predpisov, začne sa implementovať od 1. januára 2013 a postupne sa zavedie do 1. januára 2019.“

(6)  Bod 29 vyhlásenia lídrov zo summitu G20 v Soule z 11. a 12. novembra 2010.

(7)  Pozri „Basel III: A global regulatory framework for more resilient banks and banking systems“(Bazilej III: globálny rámec regulácie pre odolnejšie banky a bankové systémy), Bazilejský výbor pre bankový dohľad, december 2010, revidovaná verzia z júna 2011 (ďalej len „dohoda Bazilej III“).

(8)  Pozri tlačové správy GVOD z 26. júla a 12. septembra 2010 dostupné na internetovej stránke BIS na www.bis.org.

(9)  Pozri napríklad odsek 2 stanoviska ECB CON/2009/17 z 5. marca 2009 na žiadosť Rady Európskej únie k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (Ú.v. EÚ C 93, 22.4.2009, s. 3). Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(10)  Pozri napríklad odsek 3 stanoviska ECB CON/2011/42 zo 4. mája 2011 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (Ú.v. EÚ C 159, 28.5.2011, s. 10).

(11)  Pozri odsek 20 záverov Európskej rady z 18. a 19. júna 2009.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84). Nariadenie o zriadení ESA zavádza postupy na vytváranie návrhov technických regulačných a vykonávacích predpisov zo strany ESA, ktoré potom schvaľuje Komisia vo forme delegovaných alebo vykonávacích aktov.

(13)  V týchto jazykových verziách článok 282 ods. 5 zmluvy odkazuje na navrhované akty Únie: bulharskej („проект на акт на Съюза“); španielskej („proyecto de acto de la Unión“); dánskej („udkast“); nemeckej („Entwurf für Rechtsakte der Union“); estónskej („ettepanekute“); gréckej („προτεινόμενη πράξη της Ένωσης“); francúzskej („projet d'acte de l'Union“); talianskej („progetto di atto dell'Unione“); lotyšskej („projektiem“); litovskej („Sąjungos aktų projektų“); holandskej („ontwerp van een handeling van de Unie“); portugalskej („projectos de acto da União“); rumunskej („proiect de act al Uniunii“); slovenskej („navrhovaných aktoch Únie“); slovinskej („osnutki aktov Unije“); fínskej („esityksistä“); švédskej („utkast“). Írska verzia znie „gniomh Aontais arna bheartu“, čo zodpovedá pojmu „plánované“ akty Únie.

(14)  Rozsudok z 10. júla 2003 vo veci C-11/00 Komisia Európskych spoločenstiev proti Európskej centrálnej banke, (Zb. 2003, s. I-7147, najmä body 110 a 111).

(15)  Článok 443 navrhovaného nariadenia.

(16)  Pozri bod odôvodnenia 87 navrhovaného nariadenia.

(17)  Pozri správu o pokroku z 27. októbra 2011 vypracovanú spoločne Radou pre finančnú stabilitu, Medzinárodným menovým fondom a Bankou pre medzinárodné zúčtovanie a určenú G20, ktorá sa týka nástrojov na rámcov makroprudenciálnej politiky. Táto správa k dispozícii na internetovej stránke Rady pre finančnú stabilitu na www.financialstabilityboard.org.

(18)  Pozri hlavu VII, kapitolu 4 navrhovanej smernice.

(19)  Článok 95 navrhovanej smernice.

(20)  Článok 119 ods. 2 navrhovaného nariadenia.

(21)  Pozri tlačovú správu GVOD z 26. júla a 12. septembra 2010.

(22)  Pozri článok 27 navrhovaného nariadenia.

(23)  Pozri článok 26 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(24)  Pozri odsek 84 dohody Bazilej III.

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, s. 1).

(26)  Pozri článok 46 navrhovaného nariadenia.

(27)  V súlade s článkom 16 navrhovaného nariadenia.

(28)  V súlade s článkom 16 navrhovaného nariadenia.

(29)  Pozri odsek 6.1 stanoviska CON/2011/42.

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(31)  Pri porovnaní týchto textov možno pozorovať niekoľko rozdielov týkajúcich sa účastí vo viacerých sektoroch na úrovni jednotlivého subjektu a skupiny. Napríklad podľa smernice 2009/138/ES sa účasti poisťovne v inštitúciách alebo finančných inštitúciách odpočítavajú na úrovni jednotlivého subjektu bez ohľadu na to, či sú poisťovňa a inštitúcie súčasťou rovnakého finančného konglomerátu. Na rozdiel od toho, v navrhovanom nariadení sa ustanovuje výnimka, t.j. príslušné orgány môžu rozhodnúť, že účasť inštitúcie v iných inštitúciách, finančných inštitúciách alebo poisťovniach sa na úrovni jednotlivého subjektu neodpočíta, ak: sú subjekty súčasťou rovnakého finančného konglomerátu; alebo ak nie sú súčasťou finančného konglomerátu, ale používa sa jedna z troch metód vymedzených v prílohe I k smernici 2002/87/ES. Čo sa týka rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou, úverové inštitúcie investičné spoločnosti a finančné inštitúcie podliehajú dohľadu nad skupinou podľa smernice 2009/138/ES. Naopak, rozsah pôsobnosti dohľadu podľa navrhovanej smernice je obmedzený na inštitúcie a finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami inštitúcie, alebo prípadne finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti (článok 16 navrhovaného nariadenia).

(32)  Pozri článok 139 navrhovanej smernice, ktorým sa mení a dopĺňa článok 21 smernice 2002/87/ES. Vyžadovalo by si to vypustenie článku 46 ods. 4 navrhovaného nariadenia.

(33)  Pozri bod odôvodnenia 27 navrhovaného nariadenia a tlačovú správu GVOD z 13. januára 2011.

(34)  Pozri bod odôvodnenia 27 navrhovaného nariadenia.

(35)  Proticyklická kapitálová rezerva sa má aktivovať v obdobiach nadmerného rastu úverov spojených s nárastom systémového rizika a uvoľňovaním v stresových situáciách.

(36)  Článok 126 ods. 3 písm. c) a článok 126 ods. 4 navrhovanej smernice.

(37)  Pozri body odôvodnenia 75 a 76 navrhovaného nariadenia.

(38)  Článok 404 navrhovaného nariadenia.

(39)  Príloha III k navrhovanému nariadeniu.

(40)  Článok 404 ods. 5 navrhovaného nariadenia.

(41)  Pozri najmä články 403 a 404 prílohy III k navrhovanému nariadeniu.

(42)  Pozri článok 481 navrhovaného nariadenia.

(43)  Pozri článok 402 navrhovaného nariadenia.

(44)  Pozri bod odôvodnenia 75 a článok 481 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(45)  Pozri body odôvodnenia 64 až 70 navrhovaného nariadenia.

(46)  Pozri článok 482 navrhovaného nariadenia.

(47)  Pozri kompendium noriem a usmernení Výboru európskych orgánov dohľadu, strany 448-473.

(48)  Pozri článok 94 navrhovaného nariadenia.

(49)  Články 383, 403 a 417 navrhovaného nariadenia.

(50)  Pozri nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, nariadenie (EÚ) č. 1092/2010, nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká 2010 (Ú.v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162).

(51)  Pozri napr. odseky 13 až 15 stanoviska CON/2009/17, odsek 2.2 stanovisko ECB CON/2010/23 z 18. marca 2010 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1998/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (Ú. v. EÚ C 87, 1.4.2010, s. 1) a odsek 5 stanoviska CON/2011/42.

(52)  Pozri odsek 15 stanoviska CON/2009/17.

(53)  Pozri napríklad návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (KOM(2011) 656 v konečnom znení).


PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy k navrhovanej smernici

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena a doplnenie 1

Bod odôvodnenia 3 navrhovanej smernice

„(3)

Všeobecné prudenciálne požiadavky ustanovené ustanovené v nariadení [vložené OP] sú doplnené o jednotlivé opatrenia, o ktorých budú rozhodovať príslušné orgány v dôsledku ich neustáleho preverovania orgánmi dohľadu každej jednotlivej úverovej inštitúcie a investičnej spoločnosti. Škála týchto opatrení dohľadu by sa mala ustanoviť v tejto smernici a príslušné orgány by mali byť schopné vykonávať svoje posúdenie toho, ktoré opatrenia by mali byť uložené. So zreteľom na tieto jednotlivé opatrenia týkajúce sa likvidity by príslušné orgány mali vziať do úvahy zásady stanovené v usmerneniach o likvidite uverejnených Výborom európskych orgánov bankového dohľadu [poznámka pod čiarou].“

„(3)

Všeobecné prudenciálne požiadavky ustanovené ustanovené v nariadení [vložené OP] sú doplnené o jednotlivé opatrenia, o ktorých budú rozhodovať príslušné orgány v dôsledku ich neustáleho preverovania orgánmi dohľadu každej jednotlivej úverovej inštitúcie a investičnej spoločnosti. Škála týchto opatrení dohľadu by sa mala ustanoviť v tejto smernici a príslušné orgány by mali byť schopné vykonávať svoje posúdenie toho, ktoré opatrenia by mali byť uložené. “

Odôvodnenie

ESA nahrádzajú výbory 3. úrovne v rámci Lamfalussyho procesu a preberajú všetky úlohy a zodpovednosť týchto výborov vrátane pokračovania v začatej práci a projektoch, napr. bod odôvodnenia 10 a článok 8 ods. 1 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Preto by sa z bodu odôvodnenia mal vypustiť odkaz na tieto usmernenia.

Zmena a doplnenie 2

Článok 2 ods. 4 navrhovanej smernice (nový)

žiadny text

„4.   EBA vypracuje návrhy regulačných technických predpisov na účely bližšieho vymedzenia kritérií pre zaradenie inštitúcie do zoznamu podľa odseku 3 a pre druhy prípadov, ktoré možno upraviť vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať návrhy regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

Odôvodnenie

V súčasnosti nie je možné určiť kritériá výberu subjektov uvedených na zozname v článku 2 ods. 3 navrhovanej smernice. S cieľom zúžiť škálu možností a voľnú úvahu na vnútroštátnej úrovni ECB navrhuje, aby EBA vypracoval objektívne kritériá, na základe ktorých bude možné pri príležitosti zmeny a doplnenia navrhovanej smernice v budúcnosti posúdiť, či by sa mali zoznamy uvedené v článku 2 ods. 3 bodoch 3 až 22 zmeniť a doplniť. Jedným z návrhov je uplatniť rovnaký postup na druhy prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2 navrhovanej smernice. Túto zmenu a doplnenie je potrebné vykladať v spojení s článkom 136 písm. a) navrhovanej smernice, podľa ktorého má Komisia právomoc robiť technické úpravy zoznamu uvedeného v článku 2 navrhovanej smernice.

Zmena a doplnenie 3

Článok 7 navrhovanej smernice

„Článok 7

Spolupráca s EBA

Príslušné orgány zohľadnia pri výkone svojich povinností zbližovanie v oblasti nástrojov dohľadu a postupov dohľadu pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby:

a)

sa príslušné orgány podieľali na činnostiach EBA;

b)

príslušné orgány vynaložili všetko úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní vydaných EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

c)

národné mandáty udelené príslušným orgánom nebránili plneniu ich povinností ako členov EBA alebo podľa tejto smernice a nariadenia [vložené OP].“

„Článok 7

Spolupráca s EBA a v rámci Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS)

Príslušné orgány zohľadnia pri výkone svojich povinností zbližovanie v oblasti nástrojov dohľadu a postupov dohľadu pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice a nariadenia [vložené OP]. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby:

a)

príslušné orgány ako zúčastnené strany ESFS spolupracovali s dôverou a navzájom sa plne rešpektujúc, najmä keď zabezpečujú tok vhodných a spoľahlivých informácií medzi nimi a ostatnými zúčastnenými stranami ESFS v súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii;

b)

sa príslušné orgány podieľali na činnostiach EBA a aby sa podľa potreby zúčastňovali na kolégiách orgánov dohľadu;

c)

príslušné orgány vynaložili všetko úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní vydaných EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a varovaní a odporúčaní vydaných ESRB podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010;

d)

príslušné orgány úzko spolupracovali s ESRB;

e)

národné mandáty udelené príslušným orgánom nebránili plneniu ich povinností ako členov EBA a prípadne ESRB alebo podľa tejto smernice a nariadenia [vložené OP].“

Odôvodnenie

Zmenami a doplneniami sa v záujme jednoznačnosti a právnej istoty zabezpečí, aby navrhovaná smernica zohľadňovala zásady spolupráce vymedzené v nariadení (EÚ) 1092/2010  (2) , nariadení (EÚ) č. 1096/2010 a v nariadeniach, ktorými sa zriaďujú ESA. ECB odporúča, aby sa primerane zmenili a doplnili ostatné príslušné smernice v oblasti finančného sektora.

Zmena a doplnenie 4

Článok 8 navrhovanej smernice

„Článok 8

Európsky rozmer dohľadu

Príslušné orgány v jednom členskom štáte pri výkone svojich všeobecných úloh na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v príslušnom čase, náležite zohľadňujú potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, a to najmä v krízových situáciách.“

„Článok 8

Európsky rozmer dohľadu

Príslušné orgány v jednom členskom štáte pri výkone svojich všeobecných úloh na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v príslušnom čase, náležite zohľadňujú potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, a to najmä v krízových situáciách, prihliadajúc pritom na potrebu zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a posilniť integráciu finančných trhov v Európe.

Odôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je bližšie objasniť, ktoré ciele majú sledovať príslušné orgány v súvislosti s európskym rozmerom svojich činností. Bod odôvodnenia 42 navrhovanej smernice by sa mal tiež zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

Zmena a doplnenie 5

Články 49 až 51 navrhovanej smernice

„HLAVA VII

DOHĽAD NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM

KAPITOLA 1

Zásady dohľadu nad prudenciálnym podnikaním

ODDIEL I

Právomoci domovského a hostiteľského členského štátu

Článok 49

Kontrolné právomoci domovského členského štátu

1.   Za vykonávanie dohľadu nad prudenciálnym podnikaním inštitúcie vrátane dohľadu nad činnosťami, ktoré vykonáva v súlade s článkami 33 a 34, sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia tejto smernice, ktoré zakladajú zodpovednosť príslušných orgánov hostiteľského členského štátu.

2.   Odsek 1 nebráni vykonávaniu dohľadu na konsolidovanom základe.

Článok 50

Právomoci hostiteľského členského štátu

Opatrenia prijaté hostiteľským členským štátom nesmú spôsobovať diskriminačné ani reštriktívne zaobchádzanie so žiadnou inštitúciou z toho dôvodu, že jej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

Článok 51

Spolupráca v oblasti dohľadu

[…]“

„HLAVA VII

DOHĽAD NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM

KAPITOLA 1

Zásady dohľadu nad prudenciálnym podnikaním

ODDIEL I

P domovský a hostiteľský členský štát

Článok 49

Kontrolné právomoci domovského členského štátu

1.   Za vykonávanie dohľadu nad prudenciálnym podnikaním inštitúcie vrátane dohľadu nad činnosťami, ktoré vykonáva v súlade s článkami 33 a 34, sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia tejto smernice, ktoré zakladajú zodpovednosť príslušných orgánov hostiteľského členského štátu.

2.   Odsek 1 nebráni vykonávaniu dohľadu na konsolidovanom základe.

Článok 50

Spolupráca medzi domovským a hostiteľským členským štátom

[…]“

Odôvodnenie

V článku 50 navrhovanej smernice sa opakuje text článku 41 tretieho odseku smernice 2006/48/ES. Tento tretí odsek odkazuje na druhý odsek článku 41, ktorého predmetom je dohľad nad likviditou pobočiek a opatrenia, ktoré by mohli hostiteľské členské štáty prijať, a ktoré sú výsledkom uskutočňovania ich menovej politiky  (3) . Tento tretí odsek, ktorý je obsolentný, pretože odkazoval na vyššie uvedené opatrenia, by sa mať tiež odstrániť tak, ako v prípade prvého a druhého odseku toho istého článku smernice 2006/48/ES  (4) . Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je vyjasniť z právneho hľadiska úlohy domovských a hostiteľských orgánov v nadpisoch uvedených ustanovení. Po prvé, v článku 49 ods. 1 sa ustanovuje zásada právomoci domovského členského štátu. Tým nie sú dotknuté tie ustanovenia navrhovanej smernice, podľa ktorých majú zodpovednosť príslušné orgány hostiteľského členského štátu. Z tohto dôvodu je zavádzajúce uviesť právomoc hostiteľského členského štátu v nadpise článku 50, pretože tento aspekt je už predmetom predchádzajúceho článku. Po druhé, článok 50 je nadbytočný, pretože zásada nediskriminácie vyplýva z ustanovení samotnej zmluvy.

Zmena a doplnenie 6

Článok 54 ods. 2 navrhovanej smernice

„2.   Odsek 1 nebráni príslušným orgánom rôznych členských štátov v tom, aby si vymieňali informácie alebo poskytovali informácie EBA v súlade s touto smernicou, nariadením [vložené OP], inými smernicami, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie, a s článkami 31 a 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Na tieto informácie sa vzťahujú podmienky týkajúce sa služobného tajomstva ustanovené v odseku 1.“

„2.   Odsek 1 nebráni príslušným orgánom rôznych členských štátov v tom, aby si vymieňali informácie alebo poskytovali informácie EBA v súlade s touto smernicou, nariadením [vložené OP], inými smernicami, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie, a s článkami 31, a 35 a 36 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. Na tieto informácie sa vzťahujú podmienky týkajúce sa služobného tajomstva ustanovené v odseku 1.“

Odôvodnenie

Navrhovanou zmenou a doplnením sa objasňuje, že príslušné orgány a EBA môžu poskytovať ESRB všetky informácie, ktoré ESRB potrebuje na výkon svojich úloh v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. ECB odporúča, aby sa primerane zmenili a doplnili ostatné príslušné smernice v oblasti finančného sektora.

Zmena a doplnenie 7

Článok 59 navrhovanej smernice

„Článok 59

Prenos informácií týkajúcich sa peňažných, systémových a platobných aspektov

1.   Nič v tejto kapitole nebráni príslušnému orgánu v tom, aby poskytol informácie týmto subjektom na účely plnenia ich úloh:

[…]

4.   V prípade krízovej situácie uvedenej v článku 109 ods. 1 členské štáty umožnia príslušným orgánom bezodkladne oznamovať […].“

„Článok 59

Prenos informácií týkajúcich sa peňažných, systémových a platobných aspektov

1.   Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré by príslušným orgánom bránili v tom, aby poskytli informácie týmto subjektom na účely plnenia ich príslušných úloh:

[…]

4.   Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v prípade krízovej situácie uvedenej v článku 109 ods. 1 príslušné orgány bezodkladne oznamovali […].“

Odôvodnenie

Finančná kríza potvrdila, že je nanajvýš dôležité prijať vhodné opatrenia na zdieľanie informácií medzi verejnými orgánmi, a najmä medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu. Preto ECB navrhuje ešte viac vylepšiť spôsoby výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami ESCB vrátane ECB, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa výkonu ich povinností upravených v právnych predpisoch, najmä v krízových situáciách (pozri tiež zmenu a doplnenie 12).

Zmena a doplnenie 8

Článok 64 navrhovanej smernice

„Článok 64

Právomoci dohľadu

Na účely článku 99 a uplatňovania nariadenia [vložené OP] majú príslušné orgány aspoň tieto právomoci:

[…].“

„Článok 64

Právomoci dohľadu

Na účely článku 99 a uplatňovania nariadenia [vložené OP] majú príslušné orgány aspoň tieto právomoci:

[…]

k)

odvolať jedného alebo viacerých členov riadiaceho orgánu v prípade, že nespĺňajú požiadavky uložené v článku 87.

Odôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zabezpečiť v súlade s medzinárodnými štandardmi  (5) , aby boli príslušné orgány podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávnené prijať vhodné opatrenia vrátane odvolania členov riadiaceho orgánu a najvyšších riaditeľov, ktorí nespĺňajú požiadavky vymedzené v článku 87 navrhovanej smernice.

Zmena a doplnenie 9

Článok 67 ods. 1 navrhovanej smernice

„1.   Tento článok sa uplatňuje za všetkých týchto okolností:

[…].“

„1.   Tento článok sa uplatňuje za všetkých týchto okolností:

[…]

n)

inštitúcia, ktorá je zodpovedná za vážne porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu [poznámka pod čiarou].“.

Odôvodnenie

V súlade s článkom 18 písm. f) navrhovanej smernice by príslušné orgány mali mať možnosť odňať inštitúcii povolenie v prípade, keď vážne porušila pravidlá Únie o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Zmena a doplnenie 10

Článok 75 ods. 5 navrhovanej smernice

„5.   […]

Funkcia riadenia rizík je v prípade potreby podriadená priamo riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu, nezávisle od vrcholového manažmentu.

Na čele funkcie riadenia rizík je nezávislý vrcholový výkonný pracovník s jasnou zodpovednosťou za funkciu riadenia rizík.

[…].“

„5.   […]

Funkcia riadenia rizík je v prípade potreby podriadená priamo riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu, nezávisle od vrcholového manažmentu a ak je to vhodné, vyjadruje svoje obavy a varuje tento orgán v prípade špecifického vývoja rizika, ktoré ohrozuje alebo môže ohroziť inštitúciu, a to bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu a/alebo riadiacej funkcii podľa tejto smernice a nariadenia [vložené OP].

Na čele funkcie riadenia rizík je nezávislý vrcholový výkonný pracovník s jasnou zodpovednosťou za funkciu riadenia rizík.

[…].“

Odôvodnenie

ECB odporúča túto zmenu a doplnenie s cieľom viac spresniť, že funkcia riadenia rizika zahŕňa úlohu vyjadrovať obavy a varovať riadiaci orgán pri výkone dohľadu v prípade vývoja týkajúceho sa rizikových expozície zo strany inštitúcie.

Zmena a doplnenie 11

Článok 87 navrhovanej smernice

„Článok 87

Riadiaci orgán

1.   Príslušné orgány požadujú, aby všetci členovia riadiaceho orgánu akejkoľvek inštitúcie vždy mali dostatočne dobrú povesť, dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti a aby výkonu svojich povinností venovali dostatok času. Členovia riadiaceho orgánu musia spĺňať najmä tieto požiadavky:

[…]

b)

Riadiaci orgán musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti inštitúcie vrátane hlavných rizík.

[…]

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na účel spresnenia týchto požiadaviek:

[…]

b)

pochopenie primeraných kolektívnych vedomostí, zručností a skúseností riadiaceho orgánu podľa odseku 1 písm. b);

[…].“

„Článok 87

Riadiaci orgán

1.   Príslušné orgány požadujú, aby všetci členovia riadiaceho orgánu akejkoľvek inštitúcie vždy mali dostatočne dobrú povesť, dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti a aby výkonu svojich povinností venovali dostatok času. Členovia riadiaceho orgánu musia spĺňať najmä tieto požiadavky:

[…]

b)

Riadiaci orgán musí individuálne a kolektívne disponovať primeranými vedomosťami, zručnosťami a skúsenosťami, aby dokázal chápať činnosti inštitúcie vrátane hlavných rizík.

[…]

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na účel spresnenia týchto požiadaviek:

[…]

b)

pochopenie primeraných individuálnych a kolektívnych vedomostí, zručností a skúseností riadiaceho orgánu podľa odseku 1 písm. b);

[…].“

Odôvodnenie

Cieľom zmeny a doplnenia je zabezpečiť, aby mal primerané vedomosti a vyžadované zručnosti nielen riadiaci orgán ako kolektív, ale aj každý jeho jednotlivý člen (pozri odsek 5.1 zelenej knihy Komisie – Správa a riadenie spoločností vo finančných inštitúciách a politiky odmeňovania)  (6) . V tejto súvislosti sa navrhuje, aby bola EBA tiež zverená právomoc vypracovávať návrhy regulačných technických predpisov na účely spresnenia pojmov primeraných individuálnych vedomostí, zručností a skúseností členov riadiaceho orgánu.

Zmena a doplnenie 12

Článok 109 ods. 1 navrhovanej smernice

„1.   Ak nastane krízová situácia vrátane situácie uvedenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo nepriaznivý vývoj na trhoch, čo potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 52, orgán konsolidovaného dohľadu s prihliadnutím na kapitolu 1 oddiel 2 a prípadne na články 54 a 58 smernice 2004/39/ES na to čo najskôr upozorní EBA, ESRB a orgány uvedené v článku 59 ods. 4 a v článku 60, a oznámi všetky informácie, ktoré sú nevyhnutné pre výkon ich úloh. Uvedené povinnosti sa uplatňujú na všetky príslušné orgány. Ak sa orgán uvedený v článku 59 ods. 4 dozvie o situácii opísanej v prvom pododseku, čo najskôr na ňu upozorní príslušné orgány uvedené v článku 107 a EBA.

Príslušný orgán a orgán uvedený v článku 59 ods. 4 podľa možnosti používajú existujúce vymedzené komunikačné kanály.“

„1.   Ak nastane krízová situácia vrátane situácie uvedenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo nepriaznivý vývoj na trhoch, čo potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 52, orgán konsolidovaného dohľadu s prihliadnutím na kapitolu 1 oddiel 2 a prípadne na články 54 a 58 smernice 2004/39/ES na to čo najskôrupozorní EBA, ESRB, centrálne banky a orgány uvedené v článku 60, a oznámi všetky informácie, ktoré sú relevantné pre výkon ich úloh. Ak sa orgán centrálna banka alebo ESRB dozvie o situácii opísanej v prvom pododseku, čo najskôr na ňu upozorní príslušné orgány uvedené v článku 107 a EBA.

Príslušnýé orgány, centrálne banky a ESRB podľa možnosti používajú existujúce vymedzené komunikačné kanály.“

Odôvodnenie

Ako sa uvádza v zmenách a doplneniach 4 a 5 stanoviska CON/2009/17, cieľom týchto navrhovaných zmien a doplnení je objasniť pojem „orgány“ v tomto článku. Najmä je dôležité objasniť, že orgánmi uvedenými v článku 59 ods. 4 sú centrálne banky a ESRB, a nie príslušné orgány. Krížové odkazy na tento pojem „orgány“ by sa mali v texte odstrániť, aby bolo možné navrhovanú smernicu ľahšie čítať a aby sa tak posilnila právna istota.

Cieľom ostatných navrhovaných zmien a doplnení je objasniť povahu informácií, ktoré sa majú poskytnúť, v súlade s článkom 59 navrhovanej smernice. Konkrétne, poskytované informácie by nemali byť vymedzené len ako „nevyhnutné“ informácie, ale mali byť tiež zahŕňať všetky informácie „relevantné“ pre výkon úloh centrálnych bánk a ESRB  (7).

Zmena a doplnenie 13

Článok 126 ods. 4 navrhovanej smernice

„4.   Premenné uvedené v odseku 3 písm. c) môžu zahŕňať […].“

   

Odôvodnenie

Pozri odsek 7 tohto stanoviska. Navrhovanou zmenou a doplnením (vypustenie odseku v článku 126 navrhovanej smernice) sa z proticyklickej kapitálovej rezervy odstráni štrukturálny element, čím sa navrhovaná smernica uvedie do súladu s charakteristickými znakmi dohody Bazilej III. V tejto súvislosti by sa mal z navrhovanej smernice zodpovedajúcim spôsobom vypustiť článok 126 ods. 8 písm. h), ako aj odkaz na „štrukturálne premenné“ v bode odôvodnenia 58 navrhovanej smernice a druhá a tretia veta v bode odôvodnenia 60 navrhovanej smernice.

Zmena a doplnenie 14

Článok 149 ods. 6 navrhovanej smernice

„6.   Členské štáty môžu kedykoľvek počas uvedeného obdobia uložiť kratšie prechodné obdobie, ako sa uvádza v odseku 1, ak je odôvodnené nadmerným rastom úverovej činnosti. V prípade, že členské štáty tak urobia, kratšie obdobie sa uplatňuje len na účely výpočtu proticyklickej kapitálovej rezervy špecifickej pre inštitúciu, ktorý vykonávajú inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom má zodpovednosť určený orgán.“

„6.   Členské štáty môžu na účely implementácie rezervy na zachovanie kapitálu a proticyklickej kapitálovej rezervy kedykoľvek počas uvedeného obdobia uložiť kratšie prechodné obdobie, ako sa uvádza v odseku 1, ak je odôvodnené nadmerným rastom úverovej činnosti. V prípade, že členské štáty tak urobia, kratšie obdobie stanovené pre proticyklickú kapitálovú rezervu môžu uznať ostatné členské štáty na účely výpočtu požiadavky na proticyklickú kapitálovú rezervu špecifickej pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

Odôvodnenie

Členské štáty, v ktorých dochádza k nadmernému úverovému rastu počas prechodného obdobia uvedeného v článku 149 ods. 1 navrhovanej smernice, môžu zvážiť možnosť zrýchliť vytváranie rezervy na zachovanie kapitálu a proticyklickej kapitálovej rezervy  (8) . Ostatné členské štáty by mali mať možnosť uznať skoré uplatňovanie proticyklickej kapitálovej rezervy, aby sa vyhli regulačnej arbitráži.

Zmena a doplnenie 15

Článok 150 ods. 5 navrhovanej smernice (nový)

žiadny text

„5.   Do 31. decembra 2014 Komisia uskutoční konzultácie s ESA, ESCB, ESRB a ostatnými príslušnými inštitúciami a orgánmi na účely preskúmania účinnosti opatrení na zdieľanie informácií podľa tejto smernice, najmä podľa hlavy VII, kapitoly 1, oddielu 2 a podľa potreby pripraví návrhy na ďalšie zlepšenie týchto ustanovení a/alebo opatrení, najmä s prihliadnutím na významnú pridanú hodnotu zdieľania informácií medzi orgánmi centrálneho bankovníctva a prudenciálneho dohľadu za normálnych okolností, ako aj v čase stresu.“

Odôvodnenie

Pozri odsek 11 tohto stanoviska.

Zmena a doplnenie 16

Článok 150 ods. 6 navrhovanej smernice (nový)

žiadny text

„6.   Do 31. decembra 2014 EBA preskúma uplatňovanie ustanovení tejto smernice a nariadenia [vložené OP], spoluprácu Únie a členských štátov s tretími krajinami a o výsledku preskúmania predloží správu. Vo výsledku preskúmania označí nedostatky a vyhodnotí, ktoré oblasti si vyžadujú ďalší rozvoj týkajúci sa spolupráce, zdieľania informácií a vzájomnosti opatrení, vrátane vymožiteľnosti pravidiel dohľadu v tretích krajinách.

EBA takisto posúdi potrebu ďalšieho rozvoja dohôd o spolupráci medzi členskými štátmi a EBA na jednej strane a medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo orgánmi ako sú MMF a Rada pre finančnú stabilitu na strane druhej.

Komisia preskúma hodnotenie uvedené v správe EBA a posúdi, či sú potrebné legislatívne návrhy.“

Odôvodnenie

Na to, aby sa zabezpečila účinná spolupráca a zdieľanie informácií medzi Úniou a orgánmi členských štátov na jednej strane a orgánmi tretích krajín na strane druhej, vymožiteľnosť pravidiel dohľadu v týchto krajinách a prihliadajúc tiež na správu podľa článku 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, je potrebné, aby EBA tieto záležitosti dôkladne preskúmala a pripravila o nich správu do 31. decembra 2014. Táto správa by mala tiež zahŕňať aspekty týkajúce sa spolupráce a opatrení na zdieľanie informácií s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Na základe zistení tejto správy Komisia zhodnotí, či je na vylepšenie tohto rámca potrebný legislatívny návrh.

Zmena a doplnenie 17

Článok 150 ods. 7 navrhovanej smernice (nový)

žiadny text

„7.   Na základe mandátu od Komisie EBA preskúma, či subjekty finančného sektora, ktoré vyhlasujú, že vykonávajú činnosť v súlade s islamskými zásadami bankovníctva, primerane podliehajú ustanoveniam tejto smernice a nariadenia [vložené OP].

The Commission shall review the report prepared by EBA and if appropriate submit a legislative proposal to the European Parliament and the Council.“

Odôvodnenie

Z dôvodu nedávneho nárastu počtu subjektov finančného sektora v Európe, ktoré vykonávajú činnosť v súlade s islamskými zásadami bankovníctva, ECB odporúča, aby bola EBA zverená úloha uskutočniť úplné preskúmanie tohto typu finančnej činnosti a preskúmať potrebu upraviť rámec bankovníctva v Únii, ak je to vhodné.


Pozmeňujúce návrhy k navrhovanému nariadeniu

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (9)

Zmena a doplnenie 1

Preambula navrhovaného nariadenia (nová citácia)

„so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,“

„so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,“

Odôvodnenie

V súlade s článkom 296 zmluvy, ktorý ustanovuje, že v právnych aktoch sa uvedú odkazy na všetky stanoviská ustanovené v zmluvách, je navrhovaná zmena potrebná, aby sa odzrkadlila skutočnosť, že akt Únie je prijatý v súlade s článkami 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy, ktoré upravujú povinnosť uskutočniť konzultácie s ECB o všetkých navrhovaných aktoch Únie v oblastiach jej pôsobnosti.

Zmena a doplnenie 2

Bod odôvodnenia 16a navrhovaného nariadenia (nový)

Žiaden text.

(16a)

Správa Skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v Európskej únii, ktorej predsedá Jacques de Larosière, uvádza, že mikroprudenciálny dohľad nemôže účinným spôsobom zabezpečiť finančnú stabilitu bez primeraného zohľadnenia vývoja na makroúrovni, zatiaľ čo makroprudenciálny dohľad nie je zmysluplný, pokiaľ nemôže určitým spôsobom ovplyvniť dohľad na mikroúrovni.

Úzka spolupráca medzi EBA a ESRB je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania ESRB a dodržiavania jeho varovaní a odporúčaní. EBA by mal byť najmä schopný poskytnúť ESRB všetky významné informácie zhromaždené príslušnými orgánmi v súlade s požiadavkami na vykazovanie upravenými v tomto nariadení.“

Odôvodnenie

Navrhovaný bod odôvodnenia sa týka dôležitosti makroprudenciálneho dohľadu naprieč Úniou a objasňuje, že informácie, ktoré podliehajú požiadavkám na vykazovanie, sú tak na mikroprudenciálne ako aj na makroprudenciálne účely. Rovnaký bod odôvodnenia by mohla obsahovať aj navrhovaná smernica.

Zmena a doplnenie 3

Bod odôvodnenia 56a navrhovaného nariadenia (nový)

Žiaden text.

„(56a)

Dôležitým ponaučením z krízy je potreba výrazne posilniť schopnosť regulačného kapitálu absorbovať straty. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa vyžaduje dohoda Bazilej III v súvislosti s akciovými spoločnosťami, aby „nástroj, ktorý má byť zahrnutý do vlastného kapitálu Tier 1, spĺňal všetky kritériá vymedzené v dohode a tieto kritériá musí spĺňať len s bežnými akciami“. Toto nariadenie implementuje tieto prísne kritériá „aby sa pokryli nástroje pre vlastné zdroje najvyššej kvality v prípade medzinárodne aktívnych bánk, ktoré sú akciovými spoločnosťami“.“

Odôvodnenie

Cieľom tohto návrhu je zdôrazniť príslušné ustanovenia dohody Bazilej III v súvislosti s kritériami oprávnenosti pre akcie ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 (pozri tiež zmeny a doplnenia 6, 7, 8 a 9).

Zmena a doplnenie 4

Bod odôvodnenia 68 navrhovaného nariadenia

„(68)

Miera využívania pákového efektu predstavuje pre Úniu nový nástroj v oblasti regulácie a dohľadu. V súlade s medzinárodnými dohodami by sa mal predovšetkým zaviesť ako dodatočný znak, ktorý sa môže uplatňovať na jednotlivé inštitúcie na základe rozhodnutia orgánov dohľadu. Keby sa inštitúciám uložila povinnosť predkladať správy, umožnilo by to primerané preskúmanie a nastavenie na účely prechodu na záväzné opatrenie v roku 2018.“

„(68)

Miera využívania pákového efektu predstavuje pre Úniu nový nástroj v oblasti regulácie a dohľaduv súlade s dohodou Bazilej III. Mal by sa predovšetkým zaviesť ako dodatočný znak, ktorý sa môže uplatňovať na jednotlivé inštitúcie na základe rozhodnutia orgánov dohľadu. Keby sa inštitúciám uložila povinnosť predkladať správy, umožnilo by to primerané preskúmanie a nastavenie za účelom zabezpečenia povinného uplatňovania miery využívania pákového efektu od roku 2018.“

Odôvodnenie

Táto zmena a doplnenie spresňuje, že miera využívania pákového efektu sa bude uplatňovať od 1. januára 2018.

Zmena a doplnenie 5

Článok 4 navrhovaného nariadenia (nové vymedzenia pojmov)

Žiaden text.

„ ‚externá ratingová agentúra‘ je ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo má certifikát v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009 alebo centrálna banka, ktorá vydáva úverové ratingy, ktoré sú vyňaté z uplatňovania nariadenia (ES) č. 1060/2009.“

„ ‚Nominovaná ratingová agentúra‘ je ratingová agentúra nominovaná inštitúciou.“

Odôvodnenie

Navrhovaná zmena a doplnenie kvôli lepšej zrozumiteľnosti vymedzuje pojmy „externá ratingová agentúra“ a „nominovaná ratingová agentúra“ a dopĺňa ich do zoznamu vymedzení pojmov v navrhovanom nariadení a smernici. Keďže nariadenie (ES) č. 1060/2009  (10) vymedzuje externé ratingové agentúry ako všetky ratingové agentúry, ktoré boli zaregistrované alebo certifikované v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009 alebo centrálne banky vydávajúce úverové ratingy, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 1060/2009, nie je potrebné v navrhovanom nariadení a v navrhovanej smernici vymedziť „oprávnené“ a/alebo „uznané“ externé ratingové agentúry. Z toho istého dôvodu by sa mali primerane zmeniť a doplniť ostatné ustanovenia, ktoré používajú tieto pojmy. ECB tiež odporúča, aby z dôvodu medzisektorovej zhody zodpovedali tieto ustanovenia tým ustanoveniam v prerokovávanom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy  (11) , ktoré sa týkajú ratingových agentúr. To platí aj pre pravidlá týkajúce sa priraďovania úverových ratingov externou ratingovou agentúrou a možnosti zapojenia Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu  (12).

Zmena a doplnenie 6

Článok 24 ods. 4 navrhovaného nariadenia

„4.   EBA vypracúva, spravuje a zverejňuje v každom členskom štáte zoznam foriem kapitálových nástrojov, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu zaradeného do Tier 1. EBA vypracuje a zverejní tento zoznam do 1. januára 2013.“

„4.   Príslušné orgány oznámia EBA formy akcií, ktoré považujú podľa ich vnútroštátneho práva za oprávnené ako nástroje vlastného kapitálu zaradeného do Tier 1. EBA tieto formy akcií priebežne hodnotí a vypracuje návrh zoznamu foriem akcií v každom členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s odsekom 5.

EBA môže na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy požiadať o právne stanoviská za účelom stanovenia oprávnenosti určitých foriem akcií oznámených členskými štátmi vo svetle podmienok vymedzených v článku 26.

Odôvodnenie

EBA by mal mať právomoc hodnotiť formy akcií, ktoré sa považujú za oprávnené ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 na základe informácií prijatých od príslušných orgánov a v súlade s pravidlami vymedzenými v navrhovanom nariadení, najmä s článkom 26 ods. 1 navrhovaného nariadenia. Na tento účel môže EBA požiadať aj o externé právne stanoviská na vyhodnotenie oprávnenosti niektorých foriem akcií oznámených členskými štátmi.

Zmena a doplnenie 7

Článok 24 ods. 5 a 6 navrhovaného nariadenia (nový)

Žiaden text.

„5.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov so zoznamom foriem akcií, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v článku 26.

EBA predloží návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2013.

Komisia má právomoc prijať návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   Iba tie formy akcií, ktoré sú zahrnuté v iplementačnom akte prijatom Komisiou podľa odseku 5 sa považujú za oprávnené ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1.

Príslušné orgány priebežne monitorujú súlad s podmienkami pre vlastný kapitál Tier 1 vymedzenými v kapitole 2.

Odôvodnenie

EBA by mala mať právomoc hodnotiť formy akcií, ktoré sa považujú za nástroje vlastného kapitálu Tier 1 na základe informácií prijatých od príslušných orgánov a v súlade s pravidlami vymedzenými v navrhovanom nariadení, najmä s článkom 26 ods. 1 navrhovaného nariadenia. ECB navrhuje, aby sa navrhovaný zoznam vytvorený EBA zmenil na implementačný akt.

Zmena a doplnenie 8

Článok 26 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1.   Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

[…].“

„1.   Kapitálové nástroje vydané inými inštitúciami ako tými, ktoré sú uvedené v článku 27, sú zložené z akcií podnikov uvedených v zozname v článku 24 ods. 4 a kvalifikujú sa ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

[…].“

Odôvodnenie

Navrhované nariadenie uvádza „kapitálové nástroje“ ako prvky položiek vlastného kapitálu Tier 1. Dohoda Bazilej III uvádza „bežné akcie“ ako prevládajúcu formu vlastného kapitálu Tier 1. ECB odporúča spresniť, že nástroje vlastného kapitálu Tier 1 budú zložené len z akcií, ktoré spĺňajú kritériá v článku 26 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

Zmena a doplnenie 9

Článok 26 ods. 3 navrhovaného nariadenia

„3.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na spresnenie:

a)

uplatniteľných foriem a povahy nepriameho financovania kapitálových nástrojov;

b)

významu rozdeliteľných položiek na účely stanovenia množstva, ktoré je k dispozícii na rozdelenie držiteľom nástrojov vlastných zdrojov inštitúcie.“

„3.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na spresnenie:

a)

uplatniteľných foriem a povahy nepriameho financovania kapitálových nástrojov;

b)

významu rozdeliteľných položiek na účely stanovenia množstva, ktoré je k dispozícii na rozdelenie držiteľom nástrojov vlastných zdrojov inštitúcie;

c)

významu prednostného rozdeľovania výnosov;

d)

vymedzenia a dôsledkov „pokrytia prvého a proporcionálne najväčšieho podielu strát, keď k nim dôjde“;

e)

povahy hornej hranice alebo iného obmedzenia maximálnej výšky rozdeliteľných položiek.

Odôvodnenie

ECB sa domnieva, že EBA by mal vypracovať návrhy regulačných technických predpisov v uvedených oblastiach za účelom zlepšenia harmonizovaného uplatňovania kritérií oprávnenosti akcií ako položiek vlastného kapitálu Tier 1 v členských štátoch.

Zmena a doplnenie 10

Článok 46 navrhovaného nariadenia

„Článok 46

Ďalšie výnimky a možnosti vzťahujúce sa na odpočet v prípade uplatňovania konsolidácie

1.   Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby ako jednu z možností odpočítania podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 poisťovní, zaisťovní a holdingových poisťovacích spoločností, v ktorých má inštitúcia významnú investíciu, uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 uvedené v prílohe I k smernici 2002/87/ES. Inštitúcia uplatňuje zvolenú metódu počas daného obdobia rovnakým spôsobom. Inštitúcia môže uplatňovať metódu 1 (účtovná konsolidácia) len na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu. Príslušný orgán môže udeliť taký súhlas len vtedy, ak je presvedčený, že úroveň integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekt, ktoré budú zahrnuté do rámca konsolidácie podľa metódy 1, je primeraná.

[…]

3.   Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby neodpočítali podiel položky uvedenej v článku 33 ods. 1 písm. h) a i) v týchto prípadoch:

a)

ak ide o podiel v príslušnom subjekte, ktorý je zahrnutý do toho istého doplnkového dohľadu ako inštitúcia v súlade so smernicou 2002/87/ES;

b)

ak inštitúcia uvedená v článku 25 má podiel v inej takej inštitúcii alebo vo svojej ústrednej alebo regionálnej úverovej inštitúcii a sú splnené tieto podmienky:

[…].“

„Článok 46

Ďalšie výnimky a možnosti vzťahujúce sa na odpočet v prípade uplatňovania konsolidácie

1.   Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby ako jednu z možností odpočítania podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 poisťovní, zaisťovní a holdingových poisťovacích spoločností, v ktorých má inštitúcia významnú investíciu, uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 uvedené v prílohe I k smernici 2002/87/ES za podmienky, že dôsledkom uplatnenia týchto metód nebudú vyššie vlastné zdroje vzhľadom na prístup k odpočtu na úrovni inštitúcií a finančných inštitúcií uvedených v článku 16. Inštitúcia uplatňuje zvolenú metódu počas daného obdobia rovnakým spôsobom. Inštitúcia môže uplatňovať metódu 1 (účtovná konsolidácia) len na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu. Príslušný orgán môže udeliť taký súhlas len vtedy, ak je presvedčený, že úroveň integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekt, ktoré budú zahrnuté do rámca konsolidácie podľa metódy 1, je primeraná.

[…]

3.   Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby neodpočítali podiel položky uvedenej v článku 33 ods. 1 písm. h) a i) v týchto prípadoch:

a)

ak ide o podiel v príslušnom subjekte, ktorý je zahrnutý do toho istého doplnkového dohľadu ako inštitúcia v súlade so smernicou 2002/87/ES;

b)

ak alternatíva k odpočítaniu nevedie k vyšším vlastným zdrojom vzhľadom na prístup k zníženiu na úrovni inštitúcií a finančných inštitúcií uvedených v článku 16;

c)

ak inštitúcia uvedená v článku 25 má podiel v inej takej inštitúcii alebo vo svojej ústrednej alebo regionálnej úverovej inštitúcii a sú splnené tieto podmienky:

[…].“

Odôvodnenie

ECB chápe, že eliminácia dvojitého použitia vlastných regulačných zdrojov na sektorovej úrovni (odpočítaním významných investícií do poisťovní) a stanovenie ďalších požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu (s použitím jednej z troch metód upravených v prílohe I k smernici 2002/87/ES) sa vzájomne nevylučujú. V dôsledku toho by žiadna alternatíva k prístupu k odpočtu, ako bol dohodnutý GVOD, nemala viesť k vyšším vlastným regulačným zdrojom na úrovní skupiny inštitúcií a finančných inštitúcií uvedených v článku 16 navrhovaného nariadenia.

Zmena a doplnenie 11

Článok 95 navrhovaného nariadenia

„Článok 95

Predkladanie správ týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje

1.   Inštitúcie, ktoré vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje vzhľadom na rizikovú pozíciu, predkladajú správy týkajúce sa týchto požiadaviek na vlastné zdroje najmenej každé tri mesiace.

Toto predkladanie správ zahŕňa finančné informácie vypracované v súlade s účtovným rámcom, ktorému podlieha inštitúcia podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a smernice 86/635/EHS, pokiaľ je to nevyhnutné na získanie komplexného pohľadu na rizikový profil činností inštitúcie.

Inštitúcie predkladajú správy o povinnostiach stanovených v článku 87 najmenej dva razy za rok.

Inštitúcie ohlasujú výsledky a všetky potrebné čiastkové údaje príslušným orgánom.

2.   EBA vypracuje návrhy vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, periodicitu a termíny predkladania správ a riešení v oblasti informačných technológií, ktoré sa majú uplatňovať na takéto ohlasovanie v rámci Únie. Formáty predkladania správ musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností úverových inštitúcií. EBA predloží tieto návrhy vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2013.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

„Článok 95

Predkladanie správ týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje a finančných informácií

1.   Predkladanie správ inštitúciami týkajúcich sa povinností ustanovených v článku 87 sa uskutočňuje aspoň v štvrťročných intervaloch

1a.   Toto predkladanie správ zahŕňa aj finančné informácie vypracované v súlade s účtovným rámcom, ktorému podlieha inštitúcia podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a smernice 86/635/EHS, pokiaľ :

a)

EBA považuje tieto informácie za nevyhnutné na získanie komplexného pohľadu na rizikový profil činností inštitúcie;

b)

EBA v spolupráci s ESRB považuje tieto informácie za nevyhnutné pre vykonávanie úloh makroprudenciálneho dohľadu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1092/2010 a nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Inštitúcie včas ohlasujú výsledky a všetky potrebné čiastkové údaje príslušným orgánom.

2.   EBA vypracuje návrhy vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť vymedzenia pojmov, klasifikačné kritériá, jednotné formáty, periodicitu a termíny predkladania správ a riešení v oblasti informačných technológií, ktoré sa majú uplatňovať na takéto ohlasovanie v rámci Únie. Formáty predkladania správ a periodicita musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností úverových inštitúcií. EBA konzultuje s ESRB vypracovávanie návrhov vykonávacích technických predpisov, ktoré sa týkajú informácií uvedených v odseku 1a písm. b).

EBA predloží tieto návrhy vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2013.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č.1093/2010.“

Odôvodnenie

Táto zmena a doplnenie spresňuje súčasný právny základ pre prijatie foriem predkladania správ COREP a zavádza právny základ pre formy predkladania správ FINREP  (13) . ECB navyše za účelom zabezpečenia lepšieho toku informácií odporúča, aby sa správy predkladali štvrťročne do dvoch mesiacov po príslušnom štvrťroku. Malo by sa tiež jasne uviesť, že informácie poskytované na účely makroprudenciálneho dohľadu by mali dodržiavať všeobecné vymedzenia pojmov a klasifikačné kritériá. EBA a ESRB by mali spolupracovať na vymedzení rozsahu finančných informácií nevyhnutných na účely makroprudenciálneho dohľadu. Bude dôležité zabezpečiť, aby boli formy predkladania správ a ich periodicita upravené podľa veľkosti inštitúcií. Na účely zhromaždenia informácií potrebných na výkon úloh makroprudenciálneho dohľadu súvisiacich s požiadavkami na predkladanie správ pri veľkej majetkovej angažovanosti, predkladaním správ o likvidite a mierou využívania pákového efektu  (14) ECB navrhuje zavedenie miimálne štvrťročného predkladania správ a zapojenie ESRB do vypracovávania návrhov vykonávacích technických predpisov. V súlade s princípom proporcionality by mohli návrhy vykonávaciích technických predpisov obsahovať osobitné požiadavky, pokiaľ ide o periodicitu predkladania správ v závislosti od povahy, rozsahu a komplexnosti aktivít inštitúcií.

Zmena a doplnenie 12

Článok 130 navrhovaného nariadenia

Oddiel 3

Uznávanie a priraďovanie úverových ratingov

Pododdiel 1

Uznávanie ratingových agentúr

Článok 130

Ratingové agentúry

1.   Externý úverový rating sa môže použiť na stanovenie váhy rizika expozície podľa tejto kapitoly len v prípade, ak ho vydala oprávnená ratingová agentúra, alebo ak ho potvrdila oprávnená ratingová agentúra v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

2.   Oprávnené ratingové agentúry sú všetky agentúry, ktoré boli zaregistrované alebo certifikované v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009 a centrálne banky vydávajúce ratingy, ktoré sú vyňaté z nariadenia (ES) č. 1060/2009.

3.   EBA zverejní zoznam oprávnených ratingových agentúr.“

Oddiel 3

Používanie a priraďovanie úverových ratingov

Pododdiel 1

Ratingové agentúry

Článok 130

Používanie ratingov ratingovými agentúrami

1.   Externý úverový rating sa môže použiť na stanovenie váhy rizika expozície podľa tejto kapitoly len v prípade, ak ho vydala , alebo ak ho potvrdila ratingová agentúra v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

2.   

   EBA zverejní zoznam ratingových agentúr v súlade s článkom 2 ods. 4 a článkom 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1060/2009 na svojej internetovej stránke.

Odôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zosúladiť navrhované nariadenie so súčasným postupom v nariadení (ES) č. 1060/2009, kde ESMA a Komisia stanovujú zoznamy ratingových agentúr a centrálnych bánk, na ktoré sa neuplatňuje nariadenie (ES) č. 1060/2009 (pozri tiež zmeny a doplnenia 5, 14 a 15).

Zmena a doplnenie 13

Článok 238 ods. 6 navrhovaného nariadenia

„6.   Príslušné orgány pravidelne informujú EBA o konkrétnych prípadoch uvedených v odseku 2, keď možné zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií nie je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany a prípadoch, keď inštitúcie využili odsek 4. EBA monitoruje škálu postupov v tejto oblasti a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia.“

„6.   Príslušné orgány pravidelne informujú EBA o konkrétnych prípadoch uvedených v odseku 2, keď možné zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií nie je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany a prípadoch, keď inštitúcie využili odsek 4. EBA monitoruje škálu postupov v tejto oblasti a na základe odpozorovanej najlepšej praxe v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov.

Odôvodnenie

ECB je toho názoru, že na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti sekuritizácie a zvýšenia transparentnosti a nespornosti uplatňovaných pravidiel by mal EBA vypracovať skôr návrh vykonávacích technických predpisov než usmernení, berúc do úvahy uznanie presunu významného kreditného rizika, čo umožňuje zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií. Zvýšenie transparentnosti a jasnosti pravidiel v tejto oblasti by prispelo nielen k zabezpečeniu rovnakých podmienok bez ohľadu na hranice a medzi účastníkmi trhu, ale aj k stanoveniu podmienok pre revitalizáciu sekuritizačných trhov. Podobná zmena a doplnenie je navrhovaná pre článok 239 ods. 6 navrhovaného nariadenia.

Zmena a doplnenie 14

Článok 262 navrhovaného nariadenia

„Článok 262

Uznanie externých ratingových agentúr

1.   Inštitúcie môžu používať ratingy uznaných externých ratingových agentúr na určenie váhy rizika týkajúcej sa sekuritizačnej pozície len v prípade, keď rating vydala alebo schválila oprávnená externá ratingová agentúra v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

2.   Oprávnené externé ratingové agentúry sú všetky ratingové agentúry, ktoré boli registrované alebo certifikované v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009, a centrálne banky, ktoré vydávajú ratingy, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 1060/2009.

3.   EBA uverejní zoznam oprávnených externých ratingových agentúr.“

„Článok 262

Použitie úverových ratingov externých ratingových agentúr

   Inštitúcie môžu používať ratingy na určenie váhy rizika týkajúcej sa sekuritizačnej pozície len v prípade, keď rating vydala alebo schválila externá ratingová agentúra v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

   

   “

Odôvodnenie

Pozri zmeny a doplnenia 5,12 a 15.

Zmena a doplnenie 15

Článok 263 navrhovaného nariadenia

„Článok 263

Požiadavky, ktoré musia spĺňať ratingy od externých ratingových agentúr

Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa oddielu 3 môžu inštitúcie používať iba rating od oprávnenej externej ratingovej agentúry, ak sú splnené tieto podmienky:

[…]

(b)

externá ratingová agentúra musela uverejniť ratingy, postupy, metodické predpoklady a základné prvky, na ktorých sa ratingy zakladajú. Uznaná ratingová agentúra musí uverejniť aj analýzy strát a finančných tokov, ako aj citlivosť ratingov na zmeny v základných predpokladoch pre ratingy, vrátane výnosovosti skupinyaktív. Informácie, ktorú sú dostupné len obmedzenému počty subjektov, sa nepovažujú za uverejnené. Ratingy musia byť zahrnuté do matice prechodu ratingovej agentúry;

[…].“

„Článok 263

Požiadavky, ktoré musia spĺňať ratingy od externých ratingových agentúr

Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa oddielu 3 môžu inštitúcie používať iba rating od externej ratingovej agentúry, ak sú splnené tieto podmienky:

[…]

(b)

Uznaná ratingová agentúra musí uverejniť aj analýzy strát a finančných tokov, ako aj citlivosť ratingov na zmeny v základných predpokladoch pre ratingy, vrátane výnosovosti skupinyaktív, a tiež ratingy, postupy, metodické predpoklady a základné prvky, na ktorých sa zakladajú, v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009. Informácie, ktorú sú dostupné len obmedzenému počty subjektov, sa nepovažujú za uverejnené. Ratingy musia byť zahrnuté do matice prechodu ratingovej agentúry;

[…].“

Odôvodnenie

Cieľom zmien a doplnení je spresniť, že požiadavky v navrhovanom nariadení sú doplňujúce k požiadavkám upraveným nariadením (ES) č. 1060/2009.

Zmena a doplnenie 16

Článok 295 ods. 2 písm. b) navrhovaného nariadenia

„b)

príslušný orgán CCP uvedený v písmene a) uverejnil dokument, v ktorom sa potvrdzuje, že CCP dodržiava všetky odporúčania pre centrálne zmluvné strany, ktoré uverejnil Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy a technická komisia Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere;“

„b)

príslušné orgány CCP pre dohľad a dozor uvedené v písmene a) uverejnili dokument, v ktorom sa potvrdzuje, že CCP dodržiava platné medzinárodné normy pre CCP, ktoré uverejnil Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy a technická komisia Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere;“

Odôvodnenie

Tento článok stanovuje podmienky, za ktorých „príslušný orgán“, potvrdzuje, že centrálna protistrana (CCP) spĺňa všetky odporúčania pre CCP uverejnené Výborom pre platobné systémy a systémy zúčtovania a Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (CPSS-IOSCO). „Príslušný orgán“ nemôže sám adekvátne vykonávať spoločné právomoci regulačných orgánov cenných papierov a dozoru. Preto by sa malo v súlade so stanoviskom CON/2011/1  (15) uviesť „príslušné orgány CCP pre dohľad a dozor“. To by bolo tiež v súlade s návrhom zásad CPSS-IOSCO pre infraštruktúry finančného trhu (FMI), ktorý stanovuje, že „príslušné orgány, v súlade s ich zodpovednosťou za reguláciu, dohľad a dozor nad FMI, by mali vykonávať vlastné hodnotenie FMI“  (16) . Okrem toho môže byť odkaz na CPSS-IOSCO odporúčania pre CCP čoskoro prekonaný, pretože odporúčania budú nahradené zásadami pre FMI. Použitie všeobecnejšieho znenia by preto bolo vhodnejšie, aby sa zabránilo nedorozumeniu a aby bolo pripravené na nadchádzajúci vývoj.

Zmena a doplnenie 17

Článok 296 ods. 5 písm. b) navrhovaného nariadenia

„b)

príslušné právne predpisy, pravidlá a zmluvné ustanovenia platné alebo záväzné pre danú inštitúciu alebo CCP zaručujú v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti zúčtovacieho člena, presun pozícií úverovej inštitúcie týkajúcich sa týchto zmlúv a transakcií a zodpovedajúceho kolaterálu na iného zúčtovacieho člena v príslušnom období rizika do zabezpečenia.“

„b)

príslušné právne predpisy, pravidlá a zmluvné ustanovenia platné alebo záväzné pre danú inštitúciu alebo CCP umožňujú v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti zúčtovacieho člena, presun pozícií úverovej inštitúcie týkajúcich sa týchto zmlúv a transakcií a zodpovedajúceho kolaterálu na iného zúčtovacieho člena v príslušnom období rizika do zabezpečenia.“

Odôvodnenie

Navrhované nariadenie ustanovuje, že nižšie kapitálové požiadavky pre priamych účastníkov by sa mali uplatniť len na klientske portfóliá, kde sú úplne oddelené od portfólií zúčtovacieho člena klienta a kde je zabezpečené, že pozície by sa mohli byť „preniesť“ na iného zúčtovacieho člena v prípade omeškania zúčtovacieho člena klienta. Za iných okolností by zákazníci čelili oveľa vyšším kapitálovým požiadavkám spojeným s čisto dvojstrannými transakciami. Zatiaľ čo prvá podmienka je v praxi dosiahnuteľná (a bude podporovaná navrhovanou CPSS/IOSCO zásadou segregácie  (17) ), poskytnutie právnej záruky na prenositeľnosť za všetkých okolností sa môže ukázať ako ťažké a snáď aj nemožné dosiahnuť. CCP sa však už často snažia umožniť prenositeľnosť, čo budú povinné robiť podľa navrhovaných CPSS/IOSCO zásad. ECB preto navrhuje nahradiť výraz „zaručujú“ výrazom „umožňujú“, čo by zabezpečilo zníženie kapitálovej požiadavky pri existencii opatrení prijatých CCP, ktoré podporujú prenositeľnosť, ale o ktorých v skutočnosti nemožno povedať, že ju „zaručujú“. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že rozumná segregácia pozícií a kolaterálu je už výhodná z hľadiska finančnej stability, pretože chráni klienta pred úverovým rizikom vo vzťahu k zlyhaniu jeho zúčtovacieho člena. Vzhľadom na záväzok G20 rozšíriť ústredné zúčtovanie na všetky štandardizované medziburzové deriváty  (18) a vzhľadom na to, že v praxi sa rad menších účastníkov bude môcť k takémuto zúčtovaniu dostať len nepriamo, by bola táto zmena doplnenie prínosom pre účinné plnenie záväzku G20 a pre podporu finančnej stability.

Zmena a doplnenie 18

Článok 299 ods. 7 navrhovaného nariadenia

„7.   EBA vypracuje vykonávacie technické predpisy, v ktorých sa určia tieto faktory:

a)

frekvencia a časové termíny výpočtov uvedených v odseku 1;

b)

frekvencia, časové termíny a jednotný formát oznámenia uvedeného v odseku 4;

c)

situácie, v ktorých príslušný orgán inštitúcie, ktorá koná ako zúčtovací člen, môže požadovať vyššie frekvencie výpočtu a predkladania správ, ako sú frekvencie stanovené podľa písmen a) a b).

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.“

„7.   EBA vypracuje v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi pre dohľad a dozor nad CCP vykonávacie technické predpisy, v ktorých sa určia tieto faktory:

a)

frekvencia a časové termíny výpočtov uvedených v odseku 1;

b)

frekvencia, časové termíny a jednotný formát oznámenia uvedeného v odseku 4;

c)

situácie, v ktorých príslušný orgán inštitúcie, ktorá koná ako zúčtovací člen, môže požadovať vyššie frekvencie výpočtu a predkladania správ, ako sú frekvencie stanovené podľa písmen a) a b).

EBA predloží v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi pre dohľad a dozor nad CCP tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.“

Odôvodnenie

Primeraná úroveň kapitálových požiadaviek je nevyhnutná pre finančnú stabilitu. Úzka koordinácia medzi regulačnými orgánmi cenných papierov, bankovým dohľadom a centrálnymi bankami ako dozorom je potrebná, aby nedochádzalo k prekrývaniu regulácie alebo vytváraniu medzier. Podľa CPSS/IOSCO odporúčaní sú regulačné orgány, orgány dohľadu a dozorné orgány na rovnakej úrovni. Preto by mali orgány Únie vypracovať každý návrh vykonávacích technických predpisov a požiadaviek pre CCP v spolupráci s členmi ESCB.

Zmena a doplnenie 19

Článok 402 navrhovaného nariadenia

„Článok 402

Plnenie požiadaviek na likviditu

Ak úverová inštitúcia nesplní, alebo sa očakáva, že nesplní požiadavku stanovenú v článku 401 ods. 1, bezodkladne to oznámi príslušným orgánom a bez zbytočného odkladu predloží príslušnému orgánu plán včasnej obnovy súladu s článkom 401. Až do obnovenia tohto súladu úverová inštitúcia ohlasuje položky denne ku koncu každého pracovného dňa, ak príslušný orgán nepovolí nižšiu periodicitu a väčšie oneskorenie. Príslušné orgány udelia takéto povolenie len za základe individuálnej situácie úverovej inštitúcie. Monitorujú vykonávanie plánu obnovy a prípadne vyžadujú včasnejšiu obnovu.“

„Článok 402

Plnenie požiadaviek na likviditu

Ak inštitúcia nesplní, alebo sa očakáva, že nesplní požiadavku stanovenú v článku 401 ods. 1, bezodkladne to oznámi príslušným orgánom a bez zbytočného odkladu predloží príslušnému orgánu plán včasnej obnovy súladu s článkom 401. Až do obnovenia tohto súladu inštitúcia ohlasuje položky denne ku koncu každého pracovného dňa, ak príslušný orgán nepovolí nižšiu periodicitu a väčšie oneskorenie. Príslušné orgány udelia takéto povolenie len za základe individuálnej situácie inštitúcie. Monitorujú vykonávanie plánu obnovy a prípadne vyžadujú včasnejšiu obnovu.

EBA v spolupráci s ESRB vydá usmernenie o dodržiavaní požiadaviek na likviditu vrátane zásad pre možné použitie zásob likvidných aktív v prípade stresového scenára a o postupe v prípade ich nedodržania.

Odôvodnenie

Vhodný rámec pre dodržiavanie požiadavky na krytie likviditou by mal inštitúciám umožniť zníženie zásob likvidných aktív v prípade stresového scenára. Takýto rámec nie je dôležitý len na mikroprudenciálne účely, ale aj zo širšej trhovej a systémovej perspektívy. Ak sa požiadavka na krytie likviditou stane stálym záväzným obmedzením, môže zvýšiť procyklický efekt a zhoršiť dopad šokov likvidity, keďže úverové inštitúcie nebudú schopné v prípade šoku použiť svoje likvidné aktíva. To by mohlo viesť k hromadnému predaju aktív („fire sales“), hromadeniu likvidity a k obmedzeniu úverov.

Článok 402 navrhovaného nariadenia zavádza základný rámec pre dodržiavanie požiadaviek na likviditu a poskytuje príslušným orgánom priestor pre voľnú úvahu na zabezpečenie adekvátneho použitia a obnovenia súboru likvidných aktív v časoch stresu. Podľa názoru ECB by sa mal EBA v spolupráci s ESRB podieľať na formulácii usmernenia o možnom uvoľnení a budovaní súboru likvidných aktív v časoch stresu.

V súlade s bodmi odôvodnenia 74 a 75 navrhovaného nariadenia má ECB za to, že toto ustanovenie by sa malo uplatňovať aj na investičné firmy a preto v celom článku odporúča nahradenie termínu „úverové inštitúcie“ termínom „inštitúcie“.

Zmena a doplnenie 20

Článok 404 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1.   Inštitúcie vykazujú nasledujúce položky ako likvidné aktíva, ak nie sú vylúčené v odseku 2, a len ak likvidné aktíva spĺňajú podmienky uvedené v odseku 3:

a)

hotovosť a vklady držané v centrálnych bankách v takej miere, v akej tieto vklady možno vybrať v čase stresu;

b)

prevoditeľné aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou;

c)

prevoditeľné aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústrednej vláde členského štátu alebo tretej krajiny, alebo pohľadávky, za ktoré ručí ústredná vláda členského štátu alebo tretej krajiny, ak inštitúcia nadobudne riziko likvidity v danom členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré kryje držbou týchto likvidných aktív;

d)

prevoditeľné aktíva s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou.

[…].“

„1.   Inštitúcie vykazujú nasledujúce položky ako likvidné aktíva, ak nie sú vylúčené v odseku 2, a len ak likvidné aktíva spĺňajú podmienky uvedené v odseku 3:

a)

hotovosť;

b)

vklady držané v centrálnych bankách v takej miere, v akej tieto vklady možno vybrať v čase stresu;

c)

prevoditeľné aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou;

d)

prevoditeľné aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústrednej vláde členského štátu alebo tretej krajiny, alebo pohľadávky, za ktoré ručí ústredná vláda členského štátu alebo tretej krajiny, ak inštitúcia nadobudne riziko likvidity v danom členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré kryje držbou týchto likvidných aktív;

e)

prevoditeľné aktíva s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou.

Pokiaľ ide o vklady držané v centrálnych bankách uvedené v článku 404 ods. 1 písm. b), cieľom príslušného orgánu a centrálnej banky je dosiahnutie všeobecnej zhody v súvislosti s mierou, v akej môžu byť vklady v čase stresu vybraté.

[…].“

Odôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je bližšie upraviť, že centrálne banky by mali byť súčasťou rozhodovania o druhoch aktív držaných v centrálnych bankách, ktoré sa majú považovať za likvidné aktíva. To je v súlade s dohodou Bazilej III, kde sa uvádza, že príslušné orgány dohľadu by mali prerokovať s príslušnou centrálnou bankou a dohodnúť sa s ňou na rozsahu, v akom by sa mali rezervy centrálnej banky započítať do zásob likvidných aktív. Inými slovami, mali by stanoviť rozsah, v akom môžu byť rezervy centrálnej banky znížené v čase stresu  (19).

Kým článok 404 navrhovaného nariadenia uvádza „vklady držané v centrálnych bankách v takej miere, v akej tieto vklady možno vybrať v čase stresu“, príloha III navrhovaného nariadenia uvádza „rezervy centrálnych bánk, ak tieto rezervy možno čerpať v čase stresu“. Vzhľadom na to, že ide o zhodné koncepty, mala by sa zjednotiť terminológia (pozri tiež zmenu a doplnenie 30).

Pokiaľ ide o vklady držané v Eurosystéme, ECB je toho názoru, že jednodňové vklady, t.j. zdroje vložené do jednodňových sterilizačných operácií a prostriedky na bežných účtoch úverových inštitúcií mínus priemerná požiadavka na minimálne rezervy za 30 dní, by sa mali započítať do likvidných aktív.

Zmena a doplnenie 21

Článok 404 ods. 5 navrhovaného nariadenia

„5.   S podielovými listami alebo podielmi v PKI možno zaobchádzať ako s likvidnými aktívami do absolútnej výšky 250 miliónov EUR za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v článku 127 ods. 3 a že PKI, okrem derivátov na zmiernenie úrokového rizika a kreditného rizika, investuje len do likvidných aktív.“

„5.   S podielovými listami alebo podielmi v PKI možno zaobchádzať ako s likvidnými aktívami do absolútnej výšky 250 miliónov EUR za predpokladu, že ich podiel na celkovej požiadavke krytia likviditou neprekročí hranicu stanovenú v súlade s odsekom 5a, že sú splnené požiadavky uvedené v článku 127 ods. 3 a že PKI, okrem derivátov na zmiernenie úrokového rizika a kreditného rizika, investuje len do likvidných aktív.“

Odôvodnenie

Pokiaľ ide o zaobchádzanie s podielovými listami alebo podielmi v PKI ako s likvidnými aktívami, ECB sa obáva, či je vhodné nastaviť len absolútny limit 250 miliónov EUR, keďže by to umožňovalo malým inštitúciám splniť požiadavku krytia likviditou iba s týmito nástrojmi. Aby sa obmedzilo riziko koncentrácie, mohol by sa namiesto toho zaviesť limit napríklad vo výške 10 % z celkovej požiadavky na krytie likviditou. ECB je toho názoru, že EBA by mal ďalej prehodnotiť a primerane kalibrovať tento limit ako súčasť svojej celkovej analýzy týkajúcej sa vymedzenia likvidných aktív.

Navyše zaobchádzanie s podielovými listami alebo podielmi v PKI ako s likvidnými aktívami v navrhovanom nariadení nie je v súlade, prinajmenšom pre Eurosystém, s požiadavkou uvedenou v článku 404 ods. 3 písm. b) navrhovaného nariadenia, že likvidné aktíva musia byť za bežných okolností oprávnený kolaterál pre potreby dennej likvidity a pre jednodňové poskytovanie likvidity centrálnej banky členského štátu. V skutočnosti podielové listy alebo podiely v PKI nie sú oprávnený kolaterál pre operácie menovej politiky Eurosystému bez ohľadu na typ podkladových aktív, do ktorých investujú PKI. Okrem toho podielové listy alebo podiely v PKI nie sú zahrnuté do podrobného zoznamu likvidných aktív v dohode Bazilej III.

Zmena a doplnenie 22

Článok 404 ods. 5a navrhovaného nariadenia (nový)

Žiaden text.

„5a.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov upravujúcich hranicu uvedenú v odseku 5.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisia má právomoc prijať návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

Odôvodnenie

ECB navrhuje, aby EBA určil prostredníctvom návrhu vykonávacích technických predpisov hranicu, o ktorej hovorí článok 404 ods. 5 navrhovaného nariadenia pre stanovenie maximálneho podielu podielových listov/podielov PKI v celkovom pomere pokrytia likvidity.

Zmena a doplnenie 23

Článok 443 navrhovaného nariadenia

„Článok 443

Prudenciálne požiadavky

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 445 delegované akty na uloženie prísnejších prudenciálnych požiadaviek na obmedzené obdobie pre všetky expozície alebo pre expozície voči jednému sektoru alebo viacerým sektorom, regiónom alebo členským štátom, ak to je potrebné na zohľadnenie zmien intenzity mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík, ktoré vyplývajú z vývoja trhu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, najmä na základe odporúčania alebo stanoviska ESRB, týkajúcich sa

[…].“

„Článok 443

Prudenciálne požiadavky

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 445 delegované akty na uloženie prísnejších prudenciálnych požiadaviek na obmedzené obdobie pre všetky expozície alebo pre expozície voči jednému sektoru alebo viacerým sektorom, regiónom alebo členským štátom, ak to je potrebné na zohľadnenie zmien intenzity mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík, ktoré vyplývajú z vývoja trhu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, najmä na základe odporúčania alebo stanoviska ESRB, týkajúcich sa

[…]

l)

požiadaviek na veľkú majetkovú angažovanosť stanovených v článkoch 381 a 384 až 392;

m)

požiadaviek na zverejnenie stanovených v článkoch 419 až 420 a článkoch 422 až 436;

n)

požiadaviek na likviditu a mieru využívania pákového efektu [keď budú zavedené do regulačného rámca Únie].

Toto delegovanie právomoci podlieha postupu uvedenému v článku 446.

2.   ESRB môže odporučiť rozšírenie zoznamu prudenciálnych požiadaviek uvedených v odseku 1.

Odôvodnenie

Rozsah delegovaných aktov, ktoré môže Komisia prijať, by sa mal rozšíriť tak, aby pokrýval prudenciálne požiadavky na veľkú majetkovú angažovanosť a požiadavky na zverejňovanie ako aj požiadavky na likviditu a mieru využívania pákového efektu, keď sa stanú súčasťou regulačného rámca Únie.

ECB tiež navrhuje, aby mohol ESRB vydať odporúčania Komisii týkajúce sa rozšírenia zoznamu prudenciálnych požiadaviek.

Zmena a doplnenie 24

Časť deväť a navrhovaného nariadenia (nová)

Žiaden text.

„ČASŤ DEVÄŤ a

UPLATŇOVANIE PRÍSNEJŠÍCH PRUDENCIÁLNYCH POŽIADAVIEK VNÚTROŠTÁTNYMI ORGÁNMI

Článok 443a

Uplatňovanie prísnejších prudenciálnych požiadaviek vnútroštátnymi orgánmi

1.   Vnútroštátne orgány môžu buď z vlastnej iniciatívy alebo na základe odporúčania ESRB podľa nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 uplatniť na inštitúcie prísnejšie prudenciálne požiadavky, ak boli identifikované makroprudenciálne riziká, ktoré predstavujú ohrozenie finančnej stability na vnútroštátnej úrovni v týchto oblastiach:

a)

úroveň vlastných zdrojov stanovená v článku 87 ods. 1;

b)

požiadavky na veľkú majetkovú angažovanosť stanovené v článkoch 381 a 384 až 392;

c)

požiadavky na likviditu a mieru využívania pákového efektu [keď budú zavedené do regulačného rámca Únie].

2.   Vnútroštátne orgány oznámia ESRB ich návrh na zavedenie prísnejších prudenciálnych požiadaviek v súlade s odsekom 1 písm. a) až c) najneskôr do dvoch pracovných dní odo dňa ich návrhu s ohľadom na zistené makroprudenciálne riziká pre finančnú stabilitu. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1092/2010 a s prihliadnutím na požiadavky zachovania dôvernosti, bude ESRB, na žiadosť Komisie alebo najmenej troch členských štátov, hrať koordinačnú úlohu pri posudzovaní otázok finančnej stability a možných nezamýšľaných následkov a vedľajších účinkov na ostatné členské štáty, ktoré by mohli vyplynúť z uloženia prísnejších požiadaviek.

3.   Prísnejšie prudenciálne požiadavky uvedené v odseku 1 sa použijú iba sprísnením kvantitatívnych pomerov a limitov pre písm. a), b) a c) v odseku 1 a v plnom súlade so všetkými ostatnými aspektmi ustanovení tohto nariadenia.

4.   ESRB a EBA zverejnia prísnejšie prudenciálne požiadavky, ktoré prijali vnútroštátne orgány na svojich internetových stránkach.

5.   Ak ESRB zistí, že zistené makroprudenciálne riziká pre finančnú stabilitu posúdené v súlade s odsekom 2, ktoré viedli k prísnejším prudenciálnym požiadavkám, prestali existovať, vnútroštátne orgány zrušia prísnejšie požiadavky a budú sa uplatňovať pôvodné ustanovenia tohto nariadenia. Ak sa tak nestane, ESRB vydá odporúčanie Komisii, aby prijala opatrenia proti členskému štátu, ak príslušný členský štát náležite nekoná z hľadiska systémového rizika.

6.   ESRB môže v súlade s nariadením (EÚ) č. 1092/2010 odporučiť rozšírenie zoznamu prudenciálnych požiadaviek uvedených v odseku 1.“

Odôvodnenie

Táto zmena a doplnenie je zameraná na vymedzenie postupov a podmienok, za ktorých môžu vnútroštátne orgány uplatňovať prísnejšie prudenciálne požiadavky, ak sa v členských štátoch objavia systémové riziká pre finančnú stabilitu a na vymedzenie úlohy ESRB v tejto súvislosti (pre viac informácií, pokiaľ ide o zdôvodnenie tohto ustanovenia pozri body 5.4 až 5.6 tohto stanoviska).

ECB tiež navrhuje, aby ESRB vydával odporúčania Komisii, pokiaľ ide o rozšírenie zoznamu prudenciálnych požiadaviek.

Zmena a doplnenie 25

Článok 444 ods. 3 navrhovaného nariadenia

„3.   Komisia prijme prvý delegovaný akt uvedený v odseku 1 najneskôr do 31. decembra 2015. Delegovaný akt prijatý v súlade s týmto článkom sa však neuplatňuje pred 1. januárom 2015.“

„3.   Komisia prijme prvý delegovaný akt uvedený v odseku 1 najneskôr do 31. decembra 2014. Delegovaný akt prijatý v súlade s týmto článkom sa však neuplatňuje pred 1. januárom 2015.“

Odôvodnenie

Delegovaný akt podrobne upresňujúci požiadavku krytia likvidity by sa mal prijať najneskôr do 31. decembra 2014, aby to bolo v súlade so záväzkom Komisie uplatňovať požiadavku krytia likviditou od 1. januára 2015.

Zmena a doplnenie 26

Článok 473 ods. 1 písm. c) navrhovaného nariadenia (nový)

Žiaden text.

„c)

tieto podiely v prvom rade sa považujú za oprávnené na stupeň kreditnej kvality 1.“

Odôvodnenie

Článok 124 navrhovaného nariadenia ustanovuje, že určité kategórie krytých dlhopisov sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, ak spĺňajú určité požiadavky. Jednou z týchto kategórií sú kryté dlhopisy zabezpečené podielmi v prvom rade emitovanými francúzskymi fondmi Fonds Communs de Créances (FCC) alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou a riadiacimi sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči nehnuteľnému majetku určenému na bývanie. Jednou z požiadaviek uvedených v článku 124 pre túto kategóriu krytých dlhopisov je, že podiely v prvom rade vydané FCC alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou nepresahujú 10% nominálnej hodnoty nesplatenej emisie.

Článok 473 (1) navrhovaného nariadenia ustanovuje, že do 31. decembra 2014 limit 10% pre podiely v prvom rade emitované FCC alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou uvedenými v článku 124 ods. 1 písm. d) a e) za určitých podmienok neplatí. Preto až do 31. decembra 2014 nie sú obmedzenia uvedené v článku 124 ods. 1 písm. d) a e) navrhovaného nariadenia, pokiaľ ide o percento podielov v prvom rade vydaných FCC alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou.

Ako sa uvádza v stanovisku CON/2010/65  (20) , ECB je toho názoru, že cieľom normotvorcov v blízkej budúcnosti by malo byť zrušenie výnimky 10 % limitu pre FCC alebo rovnocenné subjekty zaoberajúce sa sekuritizáciou ustanoveného v článku 124 ods. 1 písm. d) a e) a vypracovanie pevne stanoveného súboru kritérií pre zaradenie aktív do krycej skupiny krytých dlhopisov, ktorý: a) sa nespolieha na externé ratingy; b) je dostatočne presvedčivý na to, aby zaistil dôveru trhu voči krytým dlhopisom, a súčasné umožňuje, aby finančné inštitúcie mali dostatočný čas na úpravu svojho príslušného podnikateľského modelu; c) umožňuje iba sekuritizácie v skupine; d) požaduje od orgánov dohľadu prístup založený na prezretí podkladových aktív pre sekuritizáciu. ECB víta regulačné kroky, ktoré vedú k zníženiu miery, do akej sa právna úprava spolieha na externý rating. ECB však navrhuje zachovať odkaz na najvýhodnejšiu kreditnú kvalitu požadovanú pre tieto jednotky, pokiaľ sa výnimka ustanovená v článku 473 ods. 1 uplatňuje s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť a transparentnosť trhu s krytým dlhopismi.

Zmena a doplnenie 27

Článok 473 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„2.   Do 31. januára 2013 Komisia preskúma vhodnosť výnimky stanovenej v odseku 1 a prípadne vhodnosť rozšírenia podobného zaobchádzania na akúkoľvek inú formu krytého dlhopisu. Z hľadiska uvedeného preskúmania Komisia môže podľa potreby prijať delegované akty v súlade s článkom 445 na stanovenie trvalého charakteru uvedenej výnimky alebo vypracovať legislatívne návrhy na jej rozšírenie na ostatné formy krytých dlhopisov.“

„2.   Do 1. januára 2013 Komisia preskúma vhodnosť výnimky stanovenej v odseku 1 . Z hľadiska uvedeného preskúmania Komisia môže podľa potreby prijať delegované akty v súlade s článkom 445 na stanovenie trvalého charakteru uvedenej výnimky alebo ju zrušiť. .“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 26.

Zmena a doplnenie 28

Článok 481 navrhovaného nariadenia

„Článok 481

Požiadavky na likviditu

1.   […]

EBA vo svojej správe preskúma najmä vhodnosť kalibrácie: […]

2.   EBA podá do 31. decembra 2013 Komisii správu o vhodných jednotných vymedzeniach vysokej a mimoriadne vysokej likviditnej a kreditnej kvality prevoditeľných aktív na účely článku 404. […]

3.   EBA podá do 31. decembra 2015 Komisii správu, či a ako by bolo vhodné zabezpečiť, aby inštitúcie používali stabilné zdroje financovania […]

Na základe týchto správ Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2016 správu, a podľa potreby legislatívny návrh.“

„Článok 481

Požiadavky na likviditu

1.   […]

EBA po konzultácii s ECB vo svojej správe preskúma najmä vhodnosť kalibrácie: […]

d)

vhodného limitu ako percenta z celkovej požiadavky na krytie likviditou pre podielové listy alebo podiely v PKI na účely článku 404 ods. 5.

2.   EBA po konzultácii s ECB podá do 31. decembra 2013 Komisii správu o vhodných jednotných vymedzeniach vysokej a mimoriadne vysokej likviditnej a kreditnej kvality prevoditeľných aktív na účely článku 404 […]

3.   EBA po konzultácii s ECB podá do 31. decembra 2015 Komisii správu, ako by bolo vhodné zabezpečiť, aby inštitúcie používali stabilné zdroje financovania […]

Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2016 správu a legislatívny návrh.“

Odôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia, ktorá sa týka konzultácie s ECB, je objasnenie, že ECB by mala prispieť k príprave správ vzhľadom na jej právomoci a odborné znalosti v tejto oblasti. Očakáva sa významná a komplexná interakcia medzi reguláciou likvidity a operáciami menovej politiky, preto je dôležité zabezpečiť, aby regulácia neviedla k nezamýšľaným následkom, pokiaľ ide o použitie zdrojov centrálnych bánk a súvisiacich finančných trhov. Ako je uvedené v zmene a doplnení 24, EBA by pripravil návrh vykonávacích technických predpisov pre kalibráciu limitu pre investovanie do podielových listov alebo podielov v PKI ako percento z celkovej požiadavky na krytie likviditou.

Cieľom navrhovaných zmien a doplnení, ktoré sa týkajú zavedenia pomeru čistého stabilného financovania, je odstránenie prípadných nejednoznačností v súvislosti s vykonávaním tejto požiadavky, aj keď presný obsah pomeru čistého stabilného financovania doteraz nie je stanovený. Dohoda Bazilej III stanovuje, že pomer čistého stabilného financovania sa k 1. januáru 2018 dostane na minimálny štandard po pozorovacom období, počas ktorého sa uplatňuje ustanovenie o preskúmaní za účelom riešenia nezamýšľaných následkov.

Zmena a doplnenie 29

Článok 482 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1.   Komisia predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve a účinnosti pomeru pákového efektu. K správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh o zavedení jednej alebo viacerých úrovní pomeru pákového efektu, ktoré by inštitúcie boli povinné plniť, a navrhne sa v ňom primeraná kalibrácia týchto úrovní a primerané úpravy hodnoty kapitálu a celkovej hodnoty expozície v zmysle článku 416.“

„1.   Komisia predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve a účinnosti pomeru pákového efektu. K správe sa pripojí legislatívny návrh o zavedení jednej alebo viacerých úrovní pomeru pákového efektu, ktoré inštitúcie povinné plniť, a navrhne sa v ňom primeraná kalibrácia týchto úrovní a primerané úpravy hodnoty kapitálu a celkovej hodnoty expozície v zmysle článku 416.“

Odôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je rozptýliť akékoľvek obavy súvisiace so záväzkom zaviesť využívanie pákového efektu v rozsahu, ktorý podlieha vhodnej kalibrácii po sledovanom období.

Zmena a doplnenie 30

Príloha III navrhovaného nariadenia

PRÍLOHA III

Položky, ktoré sú predmetom doplňujúceho vykazovania likvidných aktív […].“

Odôvodnenie

Aby sa predišlo nejasnostiam a zjednodušilo sa vykazovanie likvidných aktív inštitúciami, ECB odporúča vypustiť prílohu III a zlúčiť jej obsah po vhodných úpravách a zmenách a doplneniach so zoznamom likvidných aktív navrhovaným v článku 404 ods. 1 navrhovaného nariadenia. Odkazy na prílohu III v iných ustanoveniach navrhovaného nariadenia by mali byť rovnako vypustené. V prípade, že príloha III zostane súčasťou navrhovaného nariadenia, význam položiek, ktoré sú predmetom „doplňujúceho“ vykazovania v názve, by sa mal spresniť, aby nespôsoboval otázky pri interpretácii.


(1)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú.v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(3)  V tejto súvislosti pozri odsek 11 stanoviska CON/2009/17 a jeho zmenu a doplnenie 3.

(4)  V tejto súvislosti pozri prechodné ustanovenia v článku 145 navrhovanej smernice.

(5)  Pozri napríklad dokument Bazilejského výboru pre bankový dohľad Core Principles Methodology z októbra 2006, s. 38.

(6)  KOM(2010) 284 v konečnom znení.

(7)  Pozri aj zmenu a doplnenie 5 stanoviska CON/2009/17.

(8)  Odseky 133 a 150 dohody Bazilej III.

(9)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).

(11)  KOM(2011) 8 v konečnom znení.

(12)  Pozri odsek 6.4 stanoviska CON/2011/42.

(13)  Vzory výkazov COREP a FINREP, účinné k dátumu vykazovania, vypracované vo forme usmernení EBA uverejnených na internetovej stránke EBA http://www.eba.europa.eu alebo, ak je to vhodné, vo forme technických predpisov, ktoré vypracoval EBA a prijala Komisia podľa článku 74 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

(14)  Články 383, 403 a 417 navrhovaného nariadenia.

(15)  Stanovisko Európskej centrálnej banky z 13. januára 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ C 57, 23.2.2011, s. 1).

(16)  Pozri odsek 1.27 „Principles for Financial Market Infrastructures“, consultative report, marec 2011, Výbor pre platobné systémy a systémy vyrovnania a Technického výboru Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, dostupný na internetovej stránke IOSCO www.iosco.org.

(17)  Pozri „Principles for Financial Market Infrastructures“, consultative report, marec 2011, Výbor pre platobné systémy a systémy vyrovnania a Technického výboru Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere.

(18)  Pozri záväzky G20 zo septembra 2009 a júna 2010.

(19)  Odsek 40, poznámka pod čiarou 9 v dohode Bazilej III.

(20)  Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 6. augusta 2010 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (CON/2010/65) (Ú. v. EÚ C 223, 18.8.2010, s. 1).


Top