TLAČOVÁ KONFERENCIA

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 8. marca 2018

ÚVODNÉ VYHLÁSENIE

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás so závermi dnešného zasadania Rady guvernérov.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Naďalej očakávame, že na súčasnej úrovni zostanú dlhšie, a to ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív.

Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme, že čistý nákup aktív, ktorý prebieha tempom 30 mld. € za mesiac, má pokračovať až do konca septembra 2018, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. Eurosystém bude naďalej reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné. Týmto spôsobom prispeje k priaznivému stavu likvidity i k primeranému nastaveniu menovej politiky.

Aktuálne informácie vrátane najnovších projekcií našich odborníkov poukazujú na výrazné a plošné tempo rastu hospodárstva eurozóny, ktoré by malo v krátkodobom horizonte podľa projekcií expandovať o niečo rýchlejšie, než sa očakávalo doteraz. Tento výhľad hospodárskeho rastu nás utvrdzuje v presvedčení, že inflácia sa bude pohybovať smerom k nášmu inflačnému cieľu na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Ukazovatele základnej inflácie pritom zostávajú tlmené a zatiaľ nevykazujú presvedčivé známky trvalého trendu rastu. Za týchto okolností bude Rada guvernérov aj naďalej sledovať vývoj kurzových a finančných podmienok a ich možný vplyv na výhľad vývoja inflácie. Celkovo je na ďalšie zintenzívnenie základných inflačných tlakov a podporu vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte i naďalej potrebná výrazná miera menovej stimulácie. Pokračujúca menová podpora sa poskytuje formou čistého nákupu aktív, rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a pripravovaných reinvestícií, ako aj prostredníctvom našej signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP, ktorý v treťom štvrťroku 2017 vzrástol o 0,7 %, sa v poslednom štvrťroku medzikvartálne zvýšil o 0,6 %. Najnovšie ekonomické údaje a výsledky prieskumov poukazujú na naďalej výrazné a plošné tempo rastu. Naše menovopolitické opatrenia, ktoré prispievajú k procesu oddlžovania, naďalej podporujú domáci dopyt. Súkromná spotreba ťaží z rastu zamestnanosti, ktorý je okrem iného výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo zvyšovania majetku domácností. Podniková investičná aktivita sa naďalej zintenzívňuje vďaka výrazne priaznivým podmienkam financovania, rastu ziskovosti podnikov a stabilnému dopytu. V posledných štvrťrokoch dochádza k ďalšiemu rastu investícií do nehnuteľností na bývanie. Rozsiahla globálna expanzia okrem toho stimuluje vývoz z eurozóny.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2018. Podľa nich by sa mal ročný reálny HDP zvýšiť o 2,4 % v roku 2018, o 1,9 % v roku 2019 a o 1,7 % v roku 2020. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2017 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2018 upravený nahor a na roky 2019 a 2020 zostáva nezmenený.

Riziká spojené s výhľadom hospodárskeho rastu v eurozóne sa považujú za celkovo vyvážené. Momentálne kladná cyklická dynamika by na jednej strane mohla krátkodobo viesť k rýchlejšiemu rastu. Na druhej strane naďalej existujú riziká pomalšieho rastu súvisiace predovšetkým s globálnymi faktormi vrátane rastúceho protekcionizmu a vývoja na devízových a ďalších finančných trhoch.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne vo februári 2018 klesla z januárových 1,3 % na 1,2 %, a to najmä vzhľadom na záporné bázické efekty inflácie cien nespracovaných potravín. Čo sa týka budúceho vývoja, na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že ročné miery celkovej inflácie sa budú po zvyšok roka pohybovať okolo úrovne 1,5 %. Ukazovatele základnej inflácie zostávajú celkovo tlmené. V strednodobom horizonte sa očakáva ich postupný nárast, ku ktorému majú prispieť naše menovopolitické opatrenia, pokračujúca hospodárska expanzia, zodpovedajúca absorpcia nevyužitých kapacít a zrýchľovanie mzdového rastu.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v marcových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých má ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 1,4 % v roku 2018, 1,4 % v roku 2019 a 1,7 % v roku 2020. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2017 bol výhľad vývoja celkovej inflácie HICP na rok 2019 upravený mierne nadol a na roky 2018 a 2020 zostáva nezmenený.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 naďalej rastie výrazným tempom. Jeho ročná miera rastu v januári 2018 rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci dosiahla 4,6 %, čo je odrazom vplyvu menovopolitických opatrení ECB a nízkych oportunitných nákladov držby najlikvidnejších vkladov. K rastu peňažnej zásoby tak naďalej najviac prispieval menový agregát M1, ktorý ďalej zaznamenáva stabilné ročné tempo rastu.

Oživenie rastu úverov súkromnému sektoru pozorované od začiatku roka 2014 napreduje. Ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám sa v januári 2018 zvýšila na 3,4 % (z 3,1 % v decembri 2017), zatiaľ čo ročná miera rastu úverov domácnostiam zostala nezmenená na úrovni 2,9 %. Účinok opatrení menovej politiky prijatých od júna 2014 naďalej výraznou mierou prispieva k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti, prístupu k úverovým zdrojom (predovšetkým pre malé a stredné podniky) a úverových tokov v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu výraznej miery menovej akomodácie na zabezpečenie trvalého návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Pozitívny účinok našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia odolnosti, zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a podpory produktivity a rastového potenciálu eurozóny je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem v krajinách eurozóny. Vzhľadom na celkovú obmedzenú realizáciu odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2017, o ktorej včera informovala Európska komisia, je v krajinách eurozóny nevyhnutné väčšie reformné úsilie. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, čoraz viac stabilná a plošná hospodárska expanzia je dôvodom na doplnenie fiškálnych rezerv, predovšetkým v prípade krajín s naďalej vysokým dlhom verejnej správy. Všetkým krajinám by pomohlo zintenzívniť snahy o viac prorastový charakter verejných financií. Dôsledné, transparentné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov naliehavo vyzýva na prijatie konkrétnych a rozhodných krokov na dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Kontakt pre médiá