Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 9. marca 2017

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás so závermi dnešného zasadania Rady guvernérov.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aj naďalej očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme, že až do konca tohto mesiaca budeme pokračovať v uskutočňovaní nákupov v rámci programu nákupu aktív v súčasnom objeme 80 mld. € za mesiac. Od apríla 2017 by mal čistý nákup aktív pokračovať tempom 60 mld. € za mesiac až do konca decembra 2017, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. Popri čistom nákupe sa zároveň budú reinvestovať splátky istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív.

Naše menovopolitické opatrenia naďalej udržiavajú výrazne priaznivé podmienky financovania, ktoré sú predpokladom trvalej konvergencie miery inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Ich pokračujúce premietanie do podmienok úverovania podnikov a domácností prispieva k tvorbe úverov a podporuje rovnomernú stabilizáciu hospodárskeho oživenia v eurozóne. Ukazovatele hospodárskeho sentimentu naznačujú možnosť zrýchľovania cyklického oživenia. Celková inflácia zaznamenala opätovné zvýšenie, pod ktoré sa podpísal predovšetkým nárast inflácie cien energií a potravín. Základné inflačné tlaky však zostávajú tlmené. Rada guvernérov ani naďalej nebude reagovať na zmeny inflácie HICP, ktoré budú podľa nej len prechodného charakteru a nijakým spôsobom neovplyvnia strednodobý výhľad cenovej stability.

Na zintenzívnenie základných inflačných tlakov v eurozóne a podporu celkovej inflácie v strednodobom horizonte je naďalej potrebná veľmi výrazná miera menovej akomodácie. V prípade zhoršenia výhľadu vývoja, alebo ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene vývoja inflácie, sme pripravení rozšíriť program nákupu aktív či predĺžiť jeho trvanie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny sa v poslednom štvrťroku roku 2016 medzikvartálne zvýšil o 0,4 %, čo predstavuje podobné tempo rastu ako v treťom štvrťroku. Aktuálne údaje, predovšetkým výsledky prieskumov, zvyšujú našu dôveru v pokračujúcu stabilizáciu a rozširovanie prebiehajúcej hospodárskej expanzie. Účinok našich menovopolitických opatrení podporuje domáci dopyt a umožňuje pokračovanie procesu oddlžovania. K oživovaniu investičnej aktivity naďalej prispievajú veľmi priaznivé podmienky financovania a rast ziskovosti podnikov. Rast zamestnanosti, ktorý okrem iného čiastočne ťaží z predchádzajúcich štrukturálnych reforiem, má navyše priaznivý vplyv na reálny disponibilný príjem domácností a tým podporuje súkromnú spotrebu. Zároveň vidno známky o niečo intenzívnejšieho svetového oživenia a rastu svetového obchodu. Očakáva sa však, že hospodársky rast v eurozóne bude tlmiť pomalé tempo realizácie štrukturálnych reforiem a zostávajúce bilančné úpravy vo viacerých sektoroch.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2017, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,8 % v roku 2017, 1,7 % v roku 2018 a 1,6 % v roku 2019. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2016 bol výhľad rastu reálneho HDP na roky 2017 a 2018 upravený mierne nahor. Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne sú o niečo menej výrazné, no zostávajú na strane pomalšieho rastu a súvisia najmä s globálnym prostredím.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa ročná miera inflácie HICP v eurozóne vo februári znova zvýšila a dosiahla 2,0 % (oproti 1,8 % v januári 2017 a 1,1 % v decembri 2016). Hlavnou príčinou bol výrazný rast ročnej inflácie cien energií a nespracovaných potravín, pričom známky presvedčivého trendu rastu základnej inflácie zatiaľ nevidno. Celková inflácia pravdepodobne v nadchádzajúcich mesiacoch zostane v blízkosti úrovne 2 %, do značnej miery v dôsledku pohybov ročnej miery zmeny cien energií. Miery základnej inflácie však boli naďalej nízke a očakáva sa, že v strednodobom horizonte budú zaznamenávať len postupný rast, ktorý bude ťažiť z našich menovopolitických opatrení, očakávaného pokračovania hospodárskeho oživenia a zodpovedajúcej postupnej absorpcie nevyužitých kapacít.

Tento vývoj sa odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2017, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 1,7 % v roku 2017, 1,6 % v roku 2018 a 1,7 % v roku 2019. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2016 bol výhľad vývoja celkovej inflácie HICP na rok 2017 upravený výrazne nahor, na rok 2018 mierne nahor a na rok 2019 zostal bez zmeny. Projekcie sú podmienené plnou implementáciou všetkých našich menovopolitických opatrení.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 naďalej rastie výrazným tempom, pričom jeho ročná miera rastu dosiahla v januári 2017 úroveň 4,9 % (oproti 5,0 % v decembri 2016). Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporovali najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v januári 2017 zaznamenal ročné tempo rastu 8,4 % (oproti 8,8 % v decembri 2016).

Úverová dynamika pokračovala v postupnom oživovaní pozorovanom od začiatku roka 2014. Ročná miera rastu úverov nefinančným spoločnostiam dosiahla v januári 2017 rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci 2,3 %. Ročná miera rastu úverov domácnostiam v januári 2017 dosiahla 2,2 % (2,0 % v decembri 2016). Hoci vývoj bankových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora, opatrenia menovej politiky zavedené od júna 2014 výrazne prispievajú k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti a tým aj úverových tokov v celej eurozóne.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdzuje potrebu zachovať veľmi výraznú mieru menovej akomodácie na zabezpečenie trvalého návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %, a to bez neprimeraného odkladu.

Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu, že hospodársky rast v oveľa väčšej miere podporia aj ďalšie politické oblasti. Na zvýšenie odolnosti, zníženie štrukturálnej nezamestnanosti a podporu potenciálnej hospodárskej produkcie je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem. Vzhľadom na celkovú obmedzenú realizáciu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v roku 2016 je v roku 2017 vo všetkých krajinách eurozóny potrebné väčšie reformné úsilie. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, všetky krajiny by mali zintenzívniť svoje snahy o viac prorastový charakter verejných financií. Dôsledné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má z hľadiska zabezpečenia dôvery v rámec riadenia EÚ naďalej rozhodujúci význam.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Kontakt pre médiá