TLAČOVÁ SPRÁVA

Ročná účtovná závierka Európskej centrálnej banky za rok končiaci sa 31. decembra 2009

4. marca 2010

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes schválila overenú ročnú účtovnú závierku ECB za rok končiaci sa 31. decembra 2009.

V roku 2009 sa hospodárenie ECB skončilo prebytkom 2 218 mil. €, v porovnaní s prebytkom vo výške 2 661 mil. € v roku 2008. Po uskutočnení technickej úpravy rezervy ECB na krytie rizík jej čistý zisk za rok 2009 predstavuje 2 253 mil. €. [1]

Rada guvernérov zároveň rozhodla, že po zavedení programu nákupu krytých dlhopisov v záujme obozretnosti rozsah rizík krytých touto rezervou popri rizikách spojených so zmenami výmenných kurzov, úrokových mier a ceny zlata rozšíri aj na úrokové riziko. Výška rezervy sa každoročne prehodnocuje.

Na základe rozhodnutia Rady guvernérov bola národným bankám z čistého zisku za rok 2009 dňa 5. januára 2010 vyplatená suma 787 mil. €, ktorá predstavuje celý príjem ECB z eurových bankoviek v obehu. Rada guvernérov 4. marca 2010 rozhodla o rozdelení zostávajúceho zisku vo výške 1 466 mil. € medzi národné centrálne banky.

Hlavným zdrojom bežného príjmu ECB sú výnosy z investícií jej devízových rezerv a splateného základného imania a úrokové výnosy z jej 8 % podielu na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu. V roku 2009 boli úrokové výnosy ovplyvnené nižšími úrokovými sadzbami aktív denominovaných v amerických dolároch ako aj nižšou hraničnou úrokovou sadzbou hlavných refinančných operácií Eurosystému v porovnaní s rokom 2008.

Celkové čisté úrokové výnosy ECB zo všetkých zdrojov dosiahli 1 547 mil. € (v porovnaní s 2 381 mil. € v roku 2008). Bez započítania úrokových výnosov vo výške 787 mil. € z podielu na bankovkách v obehu dosiahli čisté úrokové výnosy 760 mil. €, kým v roku 2008 to bolo 151 mil. €. ECB národným centrálnym bankám z ich pohľadávok z devízových aktív prevedených do ECB vyplatila úroky v hodnote 443 mil. €, čo je o 957 mil. € menej ako v roku 2008. Úrokové výnosy z devízových aktív v roku 2009 dosiahli 700 mil. €, v predchádzajúcom roku to bolo 1 036 mil. €.

Realizované zisky z finančných operácií sa zvýšili o 440 mil. € na 1 103 mil. €. Tento nárast bol spôsobený predovšetkým (a) vyšším ziskom z predaja cenných papierov a (b) vyšším ziskom z predaja zlata v dôsledku podstatného zvýšenia ceny zlata a vyššieho objemu predaja zlata v roku 2009.

Administratívne náklady ECB na zamestnancov, nájom priestorov, poplatky za odborné služby a nákup ostatných tovarov a služieb dosiahli 380 mil. € (v porovnaní s 364 mil. € v roku 2008). Odpisy investičného majetku predstavovali 21 mil. €.

Ročná účtovná závierka bude spolu so správou o činnosti za rok končiaci sa 31. decembra 2009 zverejnená vo výročnej správe ECB 19. apríla 2010.

Redakčné poznámky

  1. Účtovné pravidlá ECB: Jednotné účtovné pravidlá Eurosystému vrátane ECB stanovila Rada guvernérov v súlade s článkom 26 ods. 4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatútu ESCB). Pravidlá boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. [2] Hoci všeobecne vychádzajú z medzinárodne uznávaných účtovných postupov, boli vytvorené s osobitným ohľadom na špecifické postavenie centrálnych bánk Eurosystému. Vzhľadom na vysoké kurzové riziko, ktorému je väčšina týchto centrálnych bánk vystavená, sa v nich kladie osobitný dôraz na zásadu obozretnosti. Tento obozretný prístup sa týka predovšetkým rozdielneho účtovania nerealizovaných ziskov a nerealizovaných strát pri účtovaní výnosov a zákazu započítavania nerealizovaných strát z jedného aktíva voči nerealizovaným ziskom z iného aktíva. Nerealizované zisky sa prevádzajú priamo na účty precenenia, zatiaľ čo nerealizované koncoročné straty, ktoré presahujú zostatok na účtoch precenenia, sa účtujú ako náklady. Všetky národné centrálne banky sú povinné tieto pravidlá dodržiavať pri vykazovaní svojich operácii v rámci Eurosystému, ktoré sú súčasťou týždenných konsolidovaných finančných výkazov Eurosystému. Všetky národné centrálne banky pri zostavovaní vlastnej ročnej účtovnej závierky dobrovoľne používajú v podstate rovnaké pravidlá ako ECB.
  2. Úročenie devízových rezerv prevedených do ECB: Pri prevode devízových rezerv do ECB pri vstupe do Eurosystému získava každá národná centrálna banka úročenú pohľadávku voči ECB v hodnote prevedenej sumy. Rada guvernérov rozhodla, že tieto pohľadávky budú vyjadrené v eurách a budú úročené denne aktuálnou hraničnou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata. V roku 2009 boli výsledkom tohto úročenia úrokové náklady vo výške 443 mil. €.
  3. Rozdelenie výnosov ECB z eurových bankoviek v obehu: Rada guvernérov s platnosťou od roku 2006 rozhodla o tom, že národné centrálne banky síce nárok na tieto výnosy získavajú v roku, v ktorom vznikajú, ale vyplácajú sa až druhý pracovný deň nasledujúceho roka. [3] Tieto výnosy sa rozdeľujú v plnej výške, ak čistý zisk ECB za daný rok nie je nižší ako jej výnosy z eurových bankoviek v obehu a ak Rada guvernérov pred koncom finančného roka nerozhodne o prevode celých alebo časti týchto výnosov do rezervy na krytie rizík súvisiacich so zmenami výmenných kurzov, úrokových mier a ceny zlata a úverového rizika. Dňa 5. januára 2010 bol medzi národné centrálne banky rozdelený celý príjem z eurových bankoviek v obehu za rok 2009 vo výške 787 mil. €.


[1]Úprava rezervy na krytie rizík o 35 mil. € bola spôsobená zmenami podielov centrálnych bánk na základnom imaní ECB a skutočnosťou, že rezerva na krytie rizík nesmie prekročiť hodnotu jej základného imania.

[2]Rozhodnutie ECB/2006/17 z 10. novembra 2006 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky, Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 38, v znení neskorších zmien a doplnení.

[3]Rozhodnutie ECB/2005/11 zo 17. novembra 2005 o rozdeľovaní príjmu Európskej centrálnej banky z eurobankoviek v obehu medzi národnými centrálnymi bankami zúčastnených členských štátov, Ú. v. L EÚ 311, 26.11.2005, s. 41.

Publications

Kontakt pre médiá