TLAČOVÁ SPRÁVA

Spoločné vyhlásenie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky pri príležitosti formálneho zavedenia platobných nástrojov SEPA v bankách EÚ

28. januára 2008

Dnešným dňom začína fungovať Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA) a európske banky formálne zavádzajú prvý platobný nástroj SEPA – bezhotovostné úhrady. Predstavuje to prvý krok v procese migrácie, počas ktorého klienti v nasledujúcich rokov v rámci trhom riadeného procesu prejdú od existujúcich národných elektronických platobných nástrojov na nové nástroje SEPA. Ide o logický krok nadväzujúci na zavedenie eura, ktorý prinesie značné výhody v podobe konkurencieschopnejšieho a efektívnejšieho trhu platobných služieb.

Jednotná oblasť platieb v eurách ľuďom umožňuje uskutočňovať platby v rámci celej eurozóny rovnako rýchlo, bezpečne a jednoducho ako doteraz v prípade domácich platieb. V rámci SEPA sa všetky platby v eurách považujú za domáce a realizujú sa pomocou jedného súboru platobných nástrojov. SEPA je teda prirodzeným pokračovaním procesu zavedenia eura a zároveň ďalším podstatným krokom k plnému využitiu potenciálu jednotného trhu v Európe. Platby SEPA sa môžu využívať aj na platby v eurách v rámci krajín EÚ nepatriacich do eurozóny, ako aj v niekoľkých susedných krajinách. [1]

Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia (EK) oficiálne spustenie systému SEPA vítajú a oceňujú značné úsilie, ktoré v rámci príprav na jeho zavedenie vynaložili európske banky pod záštitou Európskej platobnej rady. Dnešný deň oficiálnym zavedením bezhotovostných platieb ako prvého platobného nástroja SEPA predstavuje významný medzník v procese prechodu na Jednotnú oblasť platieb v eurách. Platobný nástroj SEPA na priame inkaso bude z technických a právnych dôvodov zavedený neskôr, ale malo by to byť najneskôr do 1. novembra 2009. V prípade kartových platieb už od 1. januára 2008 funguje rámec SEPA pre platobné karty.

SEPA výrazne prispeje k realizácii lisabonskej agendy. Zvýši efektívnosť platobného styku v EÚ a bude podnetom pre ďalšie inovácie, čím zvýši konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva ako celku. Vo verejnom sektore by SEPA mohla byť použitá ako platforma pre fungovanie elektronickej verejnej správy, a tým prispieť k efektívnemu poskytovaniu verejných služieb.

Ako ukazujú dve štúdie ECB [2] a EK [3], efekt SEPA bude značný. Predovšetkým štúdia EK ukazuje, že potenciálne prínosy SEPA by len na trhoch služieb platobného styku v nasledujúcich šiestich rokoch mohli prekročiť 123 mld. EUR, resp. ďalších 238 mld. EUR, ak by sa SEPA mohla využívať ako platforma na elektronickú fakturáciu.

Tieto dve štúdie zároveň ukazujú, že proces migrácie na nástroje SEPA bude predstavovať výzvu, a to predovšetkým pre banky. Podľa štúdie ECB banky môžu podstatne znížiť svoje náklady, ale zároveň ich čaká väčšia konkurencia. SEPA bude pre banky aj príležitosťou na zavádzanie nových služieb s pridanou hodnotou v rámci platobného styku. ECB a EK preto banky vyzývajú k tomu, aby v procese prechodu na nástroje SEPA pokračovali nezmeneným tempom, a tým umožnili rýchlu, trhom riadenú migráciu klientov na nové platobné nástroje SEPA a zároveň udržali náklady na duálne platobné nástroje (t. j. existujúce domáce platobné nástroje a nové štandardy SEPA) na minime. To si zároveň vyžaduje, aby príslušné zainteresované subjekty urýchlene spustili nový platobný nástroj SEPA na priame inkaso a v plnej miere zaviedli rámec SEPA pre platobné karty.

Z efektívnosti, ktorú SEPA so sebou prináša, budú ako častí používatelia platobných nástrojov ťažiť predovšetkým podniky a verejná správa. Práve preto by mali zohrať významnú úlohu v úspešnom zavedení SEPA tým, že čo najskôr prijmú nástroje SEPA v rámci trhom riadeného procesu a predídu [4] tak zhoršeniu ceny a kvality služieb v porovnaní so súčasnými národnými platobných nástrojmi.

Pri príležitosti oficiálneho zavedenia SEPA sa dnes večer v Bruseli uskutoční oslava pod záštitou komisára EK pre vnútorný trh a služby Charlieho McCreevyho, členky Výkonnej rady ECB Getrudy Tumpel‑Gugerellovej a predsedu Európskej platobnej rady Gerarda Hartsinka, ktorej sa zúčastnia zvláštni hostia z trhu platobných služieb EÚ.



[1] Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

[2] „The economic impact of the Single Euro Payments Area” (Ekonomický vplyv Jednotnej oblasti platieb v eurách), ECB Occasional Paper No 71, august 2007.

[3] Odkaz na tlačovú správu COM IP o výsledkoch štúdie Capgemini.

Payments & markets

Kontakt pre médiá