17.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 219/2

1.1

ECB víta ciele navrhovaných nariadení, ktoré spočívajú v podpore ďalšej integrácie finančných trhov Únie, diverzifikácii zdrojov financovania a uvoľnení kapitálu pre zdravé poskytovanie úverov reálnej ekonomike. Vypracovanie jednotného súboru hmotnoprávnych pravidiel regulačného rámca Únie pre všetky sekuritizácie predstavuje významný krok na ceste k harmonizácii a jednotnosti regulácie. ECB podporuje aj zavedenie kritérií na identifikáciu podmnožiny sekuritizácií, ktoré možno klasifikovať ako jednoduché, transparentné a štandardizované (STS) a víta úpravu kapitálových požiadaviek v navrhovanej zmene nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktorou by sa zabezpečil taký režim zaobchádzania so sekuritizáciami STS, ktorý by bol citlivejší na riziká.

1.2

ECB má za to, že navrhovanými nariadeniami sa dosiahne správna rovnováha medzi potrebou oživiť európsky sekuritizačný trh tým, že pre emitentov, ako aj pre investorov sa zvýši atraktívnosť rámca pre sekuritizácie a potrebou zachovať prudenciálnu povahu regulačného rámca. ECB poznamenáva, že európske sekuritizácie s prvkami podobnými prvkom navrhovaných sekuritizácií STS zaznamenali počas finančnej krízy nízke úrovne strát (4). Preto je vhodné, aby sa v regulačnom rámci rozlišovalo medzi nimi a zložitejšími, neprehľadnými a individualizovanými sekuritizáciami. ECB sa celkovo domnieva, že navrhované kritériá STS sú vo všeobecnosti primerané a nižšie kapitálové požiadavky, ktoré sa na nich uplatňujú, sú primerané ich porovnateľne nízkemu rizikovému profilu. ECB však zdôrazňuje, že základom jej podpory režimu zaobchádzania s kapitálom v oblasti sekuritizácií STS je existencia spoľahlivých kritérií STS, primeraný atestačný postup a dôsledný dohľad. Podľa názoru ECB by sa dôsledkom toho navrhované nariadenia mali ďalej upraviť a zefektívniť, ako sa uvádza ďalej a ustanovuje v pripojenej technickej prílohe.

2.1

ECB má veľký záujem o udržateľnú obnovu európskeho sekuritizačného trhu. Ako forma financovania zabezpečeného aktívami so schopnosťou usmerňovať tok úverov do reálnej ekonomiky a presúvať riziko má sekuritizácia osobitný význam pre transmisný mechanizmus menovej politiky. Zdravý európsky sekuritizačný trh svedčí o fungujúcom kapitálovom trhu v Únii. Najmä vtedy, keď je schopnosť úverových inštitúcií poskytovať úvery reálnej ekonomike obmedzená a ekonomický rast je v útlme, môže sekuritizácia pôsobiť ako nový zdroj financovania a uvoľniť kapitál na poskytovanie úverov. Preto je potrebné predísť neistote vyplývajúcej z načasovania prijatia navrhovaných nariadení, aby sa účastníkom sekuritizačného trhu poskytla potrebná regulačná prehľadnosť a stabilita za účelom podpory udržateľného rastu trhu.

2.2

ECB má vzhľadom na operácie menovej politiky Eurosystému rozsiahle skúsenosti v oblasti sekuritizácie. Na jednej strane akceptuje cenné papiere kryté aktívami (ABS), ktoré spĺňajú platné kritériá akceptovateľnosti ako kolaterálu pre reverzné obchody Eurosystému na dodanie likvidity a na druhej strane nakupuje ABS ako súčasť rozšíreného programu nákupu aktív Eurosystému (5). Toto predstavuje základ pre stanovisko ECB k navrhovaným nariadeniam, najmä vo vzťahu k transparentnosti, náležitej starostlivosti, dopytu investorov a fungovaniu trhu. ECB však poznamenáva, že navrhované nariadenia sú nezávislé od kolaterálového rámca Eurosystému a programu nákupu ABS, keďže sú to nástroje menovej politiky, ktoré patria do výlučnej právomoci Eurosystému.

2.3

Napokon sa ECB vzhľadom na svoje úlohy v oblasti menovej politiky a svoje makroprudenciálne úlohy tiež aktívne zúčastnila na verejnej diskusii o regulačných iniciatívach týkajúcich sa sekuritizácie, počas ktorej zdôraznila výhody fungujúcich sekuritizačných trhov (6), odporučila diferencované zaobchádzanie so sekuritizáciou z kapitálového hľadiska a podporila prudenciálny rámec Únie pre sekuritizácie STS (7). Konkrétne odporúčania ECB k navrhovaným nariadeniam, ako sa uvádza ďalej a ustanovuje v pripojenej technickej prílohe, vyjadrujú tieto postoje.

3.1

Bez ohľadu na činnosť ECB v oblasti menovej politiky na sekuritizačnom trhu, sa v rámci nového režimu sekuritizácie úloha ECB ako orgánu dohľadu musí posúdiť samostatne. Konkrétne článok 127 ods. 6 zmluvy umožňuje poveriť ECB len úlohami, ktoré sa týkajú politiky obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami. Na základe toho článok 4 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (8) poveruje ECB úlohou zabezpečovať na účely prudenciálneho dohľadu, aby významné úverové inštitúcie dodržiavali súlad s príslušným právom Únie, ktorým sa stanovujú prudenciálne požiadavky v oblasti sekuritizácie. Článok 15 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách určuje ECB ako príslušný orgán dohľadu nad dodržiavaním súladu s povinnosťami spočívajúcimi v náležitej starostlivosti, s požiadavkami na ponechanie rizika, s požiadavkami na transparentnosť a s kritériami STS zo strany významných úverových inštitúcií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ECB znepokojuje, že článok 15 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách tiež prideľuje ECB úlohy v oblasti dohľadu, ktoré primárne nemajú prudenciálny charakter, ale skôr sa týkajú trhov s produktmi alebo ochrany investorov.

3.2

ECB súhlasí, že by mala mať právomoc zabezpečovať plnenie požiadaviek na náležitú starostlivosť zo strany významných úverových inštitúcií, pokiaľ ide o, vrátane toho, aby významné úverové inštitúcie pôsobiace ako investori v sekuritizáciách overili, či originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ dodržiavajú povinnosti týkajúce sa ponechávania rizika (článok 3 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách), ako aj či dodržiavajú pravidlá ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9) (nariadenie o kapitálových požiadavkách) týkajúce sa presunov významného rizika a priradenia rizikových váh k viacerým triedam sekuritizačných produktov, keďže tieto úlohy sú jednoznačne prudenciálne. V tejto súvislosti ECB tiež súhlasí, že dohľad nad dodržiavaním kritérií pre poskytovanie úverov, ako sa uvádza v kompromisnom texte Rady (10), by tiež patril medzi prudenciálne úlohy, ktorými bola ECB poverená podľa článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

3.3

Články 6 až 14 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách, ktoré zahŕňajú kritériá STS a stanovujú postup na zabezpečenie splnenia požiadaviek STS, sa na druhej strane týkajú dohľadu nad sekuritizačnými trhmi. ECB zastáva názor, že táto úloha sa jednoznačne nachádza mimo rámca úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. ECB víta zmeny zavedené kompromisným textom Rady (11), ktoré členským štátom umožňujú určiť príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dodržiavaním kritérií STS zo strany originátora, sponzora alebo účelovej jednotky zaoberajúcej sa sekuritizáciou, namiesto priameho pridelenia tejto úlohy príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad nimi v súlade s príslušnými odvetvovými právnymi predpismi Únie.

3.4

Aj keď existujú argumenty v prospech charakterizovania týchto pravidiel za prudenciálne, priame zabezpečenie súladu s pravidlami v oblasti ponechania rizika (článok 4) a požiadavkami na transparentnosť (článok 5) zo strany významných úverových inštitúcií pôsobiacich ako originátori, sponzori alebo pôvodní veritelia by sa malo považovať predovšetkým za dohľad nad trhmi s produktmi, keďže tieto pravidlá zabezpečujú zosúladenie záujmov medzi originátormi, sponzormi alebo pôvodnými veriteľmi a investormi a umožňujú investorom pochopiť, posúdiť a porovnať sekuritizačné transakcie. ECB sa preto tiež domnieva, že ju takýmito úlohami nemožno poveriť. ECB poznamenáva, že kompromisný text Rady (12) tiež prideľuje orgánom určeným podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (13) úlohu zabezpečovať súlad s pravidlami v oblasti ponechania rizika a požiadavkami na transparentnosť zo strany úverových inštitúcií pôsobiacich ako sponzori, originátori, pôvodní veritelia alebo účelové jednotky zaoberajúce sa sekuritizáciou. ECB víta, že v kompromisnom texte Rady sa priamo neuvádza ECB a poznamenáva, že tieto úlohy nebude považovať za úlohy prenesené na ECB na základe článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

3.5

Článok 15 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách by sa preto mal zmeniť s cieľom zabezpečiť, aby právomoci, ktoré v súlade s navrhovaným nariadením o sekuritizáciách prináležia ECB, budú zodpovedať úlohám, ktorými bola poverená v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

4.1

ECB víta, že navrhované nariadenie o sekuritizáciách konsoliduje a zosúlaďuje existujúce regulačné požiadavky v spoločnom súbore pravidiel pre všetky sekuritizácie, keďže to výrazným spôsobom zjednodušuje regulačný rámec a obmedzuje nekonzistentnosť a duplicitu. Pokiaľ je však konsolidácia cieľom, mala by byť komplexná. Preto rovnako ako kompromisný text Rady (14), aj ECB odporúča zrušiť článok 8b nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (15), ale tiež po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v článku 28 ods. 6 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách odporúča zrušiť delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/3 (16) súvisiace s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009, aby sa zabránilo zbytočnému zdvojovaniu povinností týkajúcich sa transparentnosti a zverejňovania informácií stanovených v článku 5 navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách.

4.2

ECB tiež víta prístup navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách, pokiaľ ide o požiadavky na transparentnosť. Je však potrebné nájsť rovnováhu medzi požiadavkami na transparentnosť a dôvernosťou súkromných a bilaterálnych transakcií. Článok 5 vyžaduje sprístupňovanie údajov iba pre existujúcich investorov. Prospekty alebo rovnocenné ponukové dokumenty, údaje o úveroch a ďalšia dokumentácia o sekuritizácii by sa mali tiež sprístupniť potenciálnym investorom. Tieto informácie by sa však mali zverejňovať iba v prípade verejných transakcií, inak by sa mali sprístupňovať iba budúcim investorom, ktorým je transakcia určená. ECB zároveň odporúča určité sekuritizácie oslobodiť od nepotrebných bremien spočívajúcich v povinnostiach zverejňovať informácie, a to napríklad transakcie v rámci skupiny alebo transakcie s jediným investorom (17).

4.3

ECB taktiež odporúča, aby sa v článku 5 ods. 1 písm. a) ustanovila výslovná požiadavka na sprístupňovanie údajov o úveroch, a to aj pre tie programy aktívami zabezpečených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov (ABCP), ktoré nie sú v plnom rozsahu podporované, alebo v prípade, že doby splatnosti podkladových aktív prevyšujú jeden rok, s výnimkou prípadov, kde je to potrebné na ochranu dôvernosti firemných klientov sponzorov (18).

5.1

Úspech rámca sekuritizácií STS bude podstatne závisieť od rozsahu jeho používania účastníkmi trhu. Preto je potrebné, aby kritériá STS a ich uplatňovanie neboli príliš zložité, s cieľom okrem iného zabezpečiť, aby investorom nebránili v plnení ich rozsiahlych povinností spočívajúcich v náležitej starostlivosti. Povinnosť zabezpečiť a oznámiť súlad s kritériami STS majú sekuritizujúce strany. Jasnosť kritérií STS je teda kľúčová pre rozhodnutie originátorov a sponzorov uplatňovať rámec sekuritizácií STS a vystaviť sa príslušným sankciám za neplnenie týchto kritérií. ECB zastáva názor, že väčšina kritérií je dostatočne jasná. Niektoré z nich je však potrebné bližšie špecifikovať s cieľom zabezpečiť právnu istotu a efektívnosť pre tých, ktorí ich budú vykladať a uplatňovať (19). ECB preto odporúča poveriť Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby v úzkej spolupráci s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) vypracoval regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií STS v prípade potreby ďalšieho objasnenia (20). Hoci by sa tým predĺžil časový rámec pre úplné uplatňovanie navrhovaného nariadenia o sekuritizáciách, bolo by to kompenzované výhodami nižších záťaží a väčšej právnej istoty pre všetky zúčastnené strany.

5.2

Zdravá kvalita aktív je kľúčová pre rámec sekuritizácií STS a je základom pre kapitálové požiadavky pre sekuritizácie STS. Preto sú prípustné splácané úvery reštrukturalizované viac ako tri roky pred ich zahrnutím do sekuritizácie STS. Akékoľvek zmiernenie nad rámec tejto prahovej hodnoty, ako sa napríklad uvádza v kompromisnom texte Rady (21), by si vyžadovalo opätovné nastavenie kapitálových požiadaviek uvedených v súčasnom návrhu, s cieľom zachovať prudenciálnu povahu rámca sekuritizácií STS.

5.3

Programy ABCP majú potenciál podporiť financovanie reálnej ekonomiky. Preferenčné zaobchádzanie s regulatórnym kapitálom by sa však malo obmedziť na programy ABCP, pri ktorých nedochádza k nesúladu splatnosti medzi podkladovými aktívami a záväzkami z obchodovateľných cenných papierov. ECB preto odporúča, aby podkladové aktíva STS programov ABCP mali maximálnu zostatkovú splatnosť jeden rok, namiesto troch rokov alebo namiesto šiestich rokov, ako navrhuje kompromisný text Rady (22), pričom väčšina existujúcich programov ABCP by toto obmedzenie mohla splniť alebo sa mu prispôsobiť, keďže sa odhaduje, že približne polovica podkladových aktív existujúcich programov ABCP má zostatkovú splatnosť kratšiu ako jeden rok a ide predovšetkým o obchodné pohľadávky. Z prudenciálneho hľadiska nesúlad splatností vystavuje investorov v prípade zlyhania sponzora riziku predĺženia a možným stratám, a sponzorov vystavuje problémom spojeným s likviditou alebo dokonca stratám, ak investori prestanú obnovovať krátkodobé cenné papiere v časoch, keď dochádza k narušeniu trhu. Napokon, laxný prístup, pokiaľ ide o maximálnu splatnosť, by mohol viesť k nežiaducim možnostiam regulačnej arbitráže medzi tradičnými sekuritizáciami STS a STS programami ABCP a z hľadiska politiky by to mohlo mať vplyv na trhy s cennými papiermi krytými aktívami (ABS) zabezpečené úvermi na nákup motorových vozidiel a spotrebnými úvermi.

5.4

Sekuritizácie STS by mali spĺňať vyšší štandard transparentnosti ako sekuritizácie, ktoré nie sú sekuritizáciami STS, keďže na sekuritizácie STS sa vzťahuje preferenčné zaobchádzanie s regulatórnym kapitálom, ktoré je okrem iného odôvodnené vyšším stupňom transparentnosti. Správy pre investorov sú hlavným zdrojom informácií pre investorov po ukončení transakcie. Navrhované nariadenie o sekuritizáciách by preto malo jasne ustanoviť, že pri sekuritizáciách STS sú povinné vyššie štandardy na poskytovanie informácií investorom (23).

5.5

Rámec sekuritizácií STS by sa nemal vzťahovať na sekuritizácie, ktorých splatenie závisí od likvidácie kolaterálu (24). Výnosnosť týchto sekuritizácií do značnej miery závisí od predpokladov, pokiaľ ide o primerané zmiernenie trhových rizík. Môžu sa prejaviť riziká, ktoré prekračujú rámec predpokladaných stresových scenárov, a tým narúšajú tieto predpoklady. Do rámca sekuritizácií STS by mali byť prípustné iba sekuritizácie, ktorých splatenie výlučne závisí od ochoty a schopnosti dlžníkov splniť si svoje záväzky.

6.1

ECB víta, že navrhované nariadenie o sekuritizáciách vyžaduje, aby sekuritizujúce strany spoločne vydávali osvedčenia o tom, že sekuritizácia spĺňa kritériá STS, a zároveň aby investori uskutočňovali svoju vlastnú náležitú starostlivosť týkajúcu sa splnenia týchto kritérií. Tento základný mechanizmus kladie hlavnú zodpovednosť za splnenie kritérií STS na sekuritizujúce strany, ktoré dokážu najlepšie prevziať túto zodpovednosť. Zároveň sa vyhýba spoliehaniu sa na osvedčovanie treťou stranou alebo orgánom dohľadu a v dôsledku toho si všetky sekuritizujúce strany zachovajú motiváciu správať sa obozretne (25).

6.2

ECB uznáva potenciálne výhody, ktoré skúsené tretie strany môžu ponúknuť prostredníctvom svojich nazhromaždených odborných vedomostí, pri preskúmaní splnenia kritérií STS, najmä v prospech originátorov, ktorí nikdy neuskutočňovali sekuritizácie alebo alebo ich uskutočňujú zriedkavo. Tretím stranám by sa však nemala právnymi predpismi výslovne zveriť úloha v postupe osvedčovania kritérií STS, ako sa uvádza v navrhovanom nariadení o sekuritizáciách, keďže by to oslabilo základný pilier rámca sekuritizácií STS (26). Po prvé, zakotvenie úlohy tretích strán pri osvedčovaní súladu s kritériami STS v právnych predpisoch by mohlo viesť k morálnemu hazardu investorov. Investori by mohli byť menej motivovaní uskutočniť nezávislú náležitú starostlivosť týkajúcu sa sekuritizácií STS, keďže osvedčenie treťou stranou by mohli nesprávne prirovnať k schváleniu orgánom dohľadu. Navyše by sa skomplikoval daný postup a predstavovalo by to záťaž pre verejné zdroje vzhľadom na potrebu dohliadať na tretie strany samostatne. Okrem toho by to viedlo k vzniku systémového rizika, keďže vyhlásenie neplatnosti jedného alebo viacerých osvedčení STS tretej strany by mohlo vzbudzovať obavy v súvislosti so všetkými jej osvedčeniami. Napokon, takáto úloha upravená právnymi predpismi nie je potrebná na získanie uznaných možných výhod, ktoré ponúkajú tretie strany, ktoré by mohli jednoducho uzatvárať zmluvy s originátormi a sponzormi, s cieľom poskytnúť im poradenstvo v súvislosti s plnením kritérií STS. ECB sa naopak domnieva, že hlavný spôsob poskytnutia právnej istoty pre sekuritizujúce strany spočíva v tom, že sa vypracujú dostatočne jasné kritériá STS (27).

6.3

Postup oznámenia plnenia kritérií STS by mal zabezpečiť väčšiu prehľadnosť pre investorov tak, že v súhrne prospektu alebo v rovnocennom informačnom memorande sa výslovne uvedie, či a akým spôsobom sa plnia kritéria STS. To by pomohlo investorom v ich postupoch týkajúcich sa nezávislej náležitej starostlivosti (28).

10.1

ECB dôrazne podporuje, aby do regulačného rámca ohľadom bankového kapitálu boli zahrnuté kritériá STS prostredníctvom navrhovanej zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách a zlepšil sa tak revidovaný bazilejskej rámec pre sekuritizáciu z decembra 2014. Kritériá STS obmedzujú dva hlavné zdroje rizika v sekuritizáciách STS: štrukturálne riziko a úverové riziko súvisiace s aktívami. Nižší rizikový profil sekuritizácií STS preto odôvodňuje relatívne nižšie kapitálové požiadavky.

10.2

Nastavenie kapitálových požiadaviek, ako aj hierarchia prístupov k ich výpočtu pre sekuritizácie STS, majú význam z hľadiska účinnosti nového rámca, aby sa podarilo nájsť správnu rovnováhu medzi oživením sekuritizačného trhu Únie a zachovaním prudenciálnej povahy rámca pre sekuritizácie. ECB sa domnieva, že toto nastavenie, ktoré znižuje kapitálové požiadavky pre sekuritizácie STS je v článkoch 260, 262 a 264 primerané, ak vezmeme do úvahy nižší rizikový profil týchto sekuritizácií.

10.3

Pokiaľ ide o hierarchiu prístupov, ECB zastáva názor, že zmeny obsiahnuté v článku 254 ods. 3 predstavujú prvý pozitívny krok smerom k rovnejšiemu regulačnému zaobchádzaniu so sekuritizáciami STS vydanými v rôznych jurisdikciách Únie. V znení návrhu sa úverovým inštitúciám umožňuje, aby za určitých podmienok ohraničlil kapitálové požiadavky na základe prístupu k sekuritizáciám na základe externých ratingov („SEC-ERBA“) na úrovni uplatniteľnej podľa štandardizovaného prístupu k sekuritizácii („SEC-SA“) (31). Tento návrh znamená, že budú vyrovnanejšie podmienky pre sekuritizácie vydané v jurisdikciách Únie, na ktoré sa vzťahujú samostatné ohraničenia hodnotenia a ostatné reštriktívne ratingové metodiky, ktoré vedú k tomu, že kapitálové požiadavky podľa prístupu SEC-ERBA sú podstatne prísnejšie ako podľa prístupu SEC-SA, napriek tomu, že používanie prístupu SEC-SA by malo zvyčajne viesť k prísnejším kapitálovým požiadavkám. Návrh však vytvára príležitosti na arbitráž, ak banky selektívne uplatňujú ohraničenie SEC-SA pre niektoré, ale nie všetky prípustné sekuritizácie. Rovnaké zaobchádzanie zároveň nebude efektívne, ak sa ohraničenie povolí v niektorej z jurisdikcií, zatiaľ čo v iných sa zakáže na základe diskrečnej právomoci vnútroštátnych orgánov v oblasti dohľadu poskytnúť alebo odoprieť súhlas.

10.4

ECB odporúča neumožniť použitie SEC-ERBA (32) iba pre sekuritizácie STS. Tým by sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie medzi všetkými sekuritizáciami STS Únie a medzi sekuritizáciami STS Únie a sekuritizáciami STS mimo Únie vydanými v jurisdikciách, v ktorých použitie externých ratingov a následné uplatňovanie prístupu SEC-ERBA nie je povolené. Zároveň sa zachováva prudenciálna povaha rámca pre sekuritizáciu STS, keďže sekuritizácie STS majú nižšie štrukturálne riziko a nižšie riziko kvality aktív, čo umožňuje odôvodniť uplatňovanie prístupu SEC-SA, založenom podľa vzorca, namiesto prístupu SEC-ERBA. Zjednodušenie hierarchie STS by okrem iného odstránilo riziko arbitráže (33). Príslušné orgány by si napriek tomu mali zachovať svoju diskrečnú právomoc pri ukladaní kapitálových požiadaviek vyšších ako tie, ktoré vyplývajú z uplatňovania prístupu SEC-SA pre sekuritizácie STS (a pre sekuritizácie, ktoré nie sú sekuritizáciami STS), ak je to odôvodnené na základe jednotlivých prípadov, napr. v prípade zostatkových štrukturálnych zložitostí alebo iných relevantných rizikových faktorov nedostatočne premietnutých do všetkých prípadov podľa štandardizovaného prístupu (34). Je však dôležité mať na zreteli, že odporúčanie ECB nepovoliť uplatňovanie prístupu SEC-ERBA je viazané na zachovávanie prísnych noriem kvality aktív a vlastného osvedčenia (35).

11.1

Navrhovaná zmena nariadenia o kapitálových požiadavkách zavádza diferencované zaobchádzanie s kapitálom pre nadriadené tranže syntetických sekuritizácií, ktoré spĺňajú určité kritériá (36). Syntetické sekuritizácie môžu prispieť k dosiahnutiu celkových cieľov navrhovaných nariadení, vrátane cieľa poskytnúť finančné prostriedky reálnemu hospodárstvu. Z prudenciálneho hľadiska však argumenty v prospech zmiernenia kapitálových požiadaviek pre určité syntetické sekuritizácie nie sú také silné ako pri tradičných sekuritizáciách STS. Konkrétne vzhľadom na súkromnú povahu syntetických sekuritizácií neexistuje v súčasnosti dostatok informácií o ich objeme alebo výnosnosti. ECB preto súhlasí s opatrným prístupom Komisie, podľa ktorého je preferenčné zaobchádzanie prísne obmedzené na podmnožinu syntetických sekuritizačných štruktúr.

11.2

Okrem toho by sa mala ďalej posilniť obozretnosť rámca uplatniteľného pre kvalifikované syntetické štruktúry prostredníctvom vytvorenia kritérií osobitne prispôsobených syntentickým sekuritizáciám. Navrhované uplatňovanie požiadaviek tradičných sekuritizácií STS pre syntentické sekuritizácie podľa článku 270 písm. a) navrhovanej zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách nie je v tejto súvislosti primerané vzhľadom na výrazne odlišné štrukturálne charakteristiky tradičných a syntetických sekuritizácií. Zavedenie kritérií špecifických pre syntetické sekuritizačné transakcie by nemalo rozšíriť úzky rozsah navrhnutý v článku 270 (37).