EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014AB0009
Opinion of the European Central Bank of 5 February 2014 on a proposal for a directive of the European Parliament and of the Council on payment services in the internal market and amending Directives 2002/65/EC, 2013/36/EU and 2009/110/EC and repealing Directive 2007/64/EC (CON/2014/9)
Stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. februára 2014 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (CON/2014/9)
Stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. februára 2014 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (CON/2014/9)
OJ C 224, 15.7.2014, p. 1–25
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
15.7.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 224/1 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 5. februára 2014
k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES
(CON/2014/9)
2014/C 224/01
Úvod a právny základ
Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) 31. októbra 2013 prijala žiadosť Rady o stanovisko k návrhu smernice o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).
Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) prispieva k hladkému fungovaniu platobných systémov a hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 2 a 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.
Všeobecné pripomienky
1. |
Cieľom navrhovanej smernice, ktorá zahŕňa a zrušuje smernicu 2007/64/ES (2) (ďalej len „smernica o platobných službách“), je pomôcť ďalej rozvíjať trh s elektronickými platbami v celej Únii, a umožniť tak spotrebiteľom a účastníkom trhu v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu, a to aj s prihliadnutím na rýchlo sa rozvíjajúci trh s maloobchodnými platbami (zavedenie nových platobných riešení prostredníctvom smartfónov, elektronického obchodu atď.). Tieto návrhy nadväzujú na rozsiahle preskúmanie súčasnej situácie v oblasti platobných služieb, ktoré vykonala Komisia. Komisia v januári 2012 uverejnila zelenú knihu s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (3). Odpoveď na ňu poskytla aj ECB (4). Z odpovedí prijatých v rámci konzultácie o zelenej knihe aj z vlastných štúdií Komisie a jej preskúmania smernice o platobných službách vyplýva, že nedávne inovácie na trhu a technologické inovácie v oblasti služieb maloobchodných platieb predstavujú pre regulačné orgány nové výzvy, ktoré sa majú riešiť v návrhoch. |
2. |
Navrhovaná smernica zavádza mnohé zmeny súčasného režimu smernice o platobných službách vrátane rozšírenia pôsobnosti, pokiaľ ide o geografický rozsah a menu platobných transakcií. Nanovo definuje a mení mnohé súčasné výnimky zo smernice o platobných službách tak, aby boli prísnejšie a aby sa nedali ľahko zneužívať, a vypúšťa niektoré výnimky, ktoré už nie sú potrebné. Napríklad výnimku týkajúcu sa „agentov“ mení tak, aby sa uplatňovala len na agentov, ktorí konajú buď v mene platiteľa, alebo príjemcu. Nanovo definuje aj súčasnú výnimku týkajúcu sa digitálneho obsahu alebo transakcií vykonaných prostredníctvom telekomunikačného zariadenia a zužuje jej zameranie. Zo smernice o platobných službách vypúšťa výnimku pre bankomatové služby, ktoré ponúkajú nezávislé subjekty inštalujúce bankomaty. Najdôležitejšou zmenou je rozšírenie rozsahu pôsobnosti režimu smernice o platobných službách na nové služby a ich poskytovateľov, t. j. na „poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou“, ktorých obchodnou činnosťou je poskytovanie služieb založených na prístupe k platobným účtom (ako sú napríklad platobné iniciačné služby alebo informačné služby o účte), ale ktorí zvyčajne nemajú v držbe finančné prostriedky klientov (5). V navrhovanej smernici sa vzhľadom na obmedzenie výmenných poplatkov podľa navrhovaného nariadenia o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (6) obchodníkom zakazuje účtovať príplatky v prípade kariet, na ktoré sa vzťahujú regulované výmenné poplatky. Menia sa ňou aj mnohé dôležité prvky súčasného režimu, akými sú napríklad požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov, podmienky na uplatnenie výnimky a zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb a platiteľa za neautorizované platobné transakcie. Cieľom je lepšie zosúladiť tieto ustanovenia, zabezpečiť rovnaké podmienky a zvýšiť právnu istotu (7). Všeobecným cieľom navrhovanej smernice je zvýšiť ochranu spotrebiteľov proti podvodom, možnému zneužívaniu a iným incidentom, ktoré súvisia s bezpečnosťou platobných služieb. Navrhovaná smernica zahŕňa niekoľko ustanovení, v ktorých sa od Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) vyžaduje, aby prispieval k jednotnému a súdržnému vykonávaniu dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8). |
3. |
ECB dôrazne podporuje ciele a obsah navrhovanej smernice. Podporuje najmä návrh rozšíriť súčasný zoznam platobných služieb o platobné iniciačné služby a informačné služby o účte ako prostriedky podpory inovácie a hospodárskej súťaže v oblasti maloobchodných platieb. Orgány dohľadu viedli rozsiahlu diskusiu o prístupe tretích strán k platobným účtom v rámci európskeho fóra o bezpečnosti maloobchodných platieb (ďalej len „fórum SecuRe Pay“). Kľúčové prvky tejto diskusie sa premietli do pozmeňujúcich návrhov ECB. |
4. |
ECB takisto víta skutočnosť, že: a) bola navrhnutá harmonizácia a zlepšenie prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb; b) že sa majú posilniť právomoci príslušných orgánov v oblasti presadzovania predpisov a c) sprísniť určité ustanovenia smernice o platobných službách, o ktorých uplatňovaní doteraz v značnej miere rozhodovali členské štáty podľa vlastného uváženia. Tento prvok vlastného uváženia bol príčinou výrazných rozdielov v uplatňovaní pravidiel v rámci Únie, a tým aj fragmentácie trhu s maloobchodnými platbami (9). ECB vyjadrila svoje názory v odpovedi na zelenú knihu (10), ako aj v rámci ďalších fór (napríklad v rámci fóra SecuRe Pay). ECB oceňuje, že v navrhovanej smernici boli zohľadnené mnohé z odporúčaní uvedených v tejto odpovedi, ako aj mnohé z odporúčaní fóra SecuRe Pay. ECB má však napriek tomu niekoľko konkrétnych pripomienok. |
Konkrétne pripomienky
1. Vymedzené pojmy
Vymedzené pojmy v navrhovanej smernici (11) ostávajú v porovnaní so smernicou o platobných službách prevažne nezmenené, ale mohli by sa ďalej vylepšiť. Do navrhovanej smernice by sa mali doplniť najmä definície „vydávania platobných nástrojov“ a „nadobúdania platobných transakcií“ (12), čím by sa zlepšila zrozumiteľnosť prílohy I k navrhovanej smernici. Ďalšou zmenou by sa mohli zlepšiť aj definície „platobnej iniciačnej služby“ (13) a „informačnej služby o účte“ (14) a v záujme úplnosti by sa mali doplniť aj definície „úhrady“, „cezhraničných platieb“ a „vnútroštátnych platieb“.
2. Ďalšie ustanovenia
2.1. |
Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti (15), v navrhovanej smernici sa stanovuje, že ak má sídlo v Únii len jeden z poskytovateľov platobných služieb v rámci platobnej transakcie, ustanovenia týkajúce sa dátumu pripísania (16) a transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami sa uplatňujú na tie časti transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii (17). V takýchto prípadoch a v súvislosti so všetkými menami by sa pokiaľ možno mala uplatňovať aj hlava IV, ktorá sa vzťahuje na práva a povinnosti týkajúce sa poskytovania a používania platobných služieb. |
2.2. |
V navrhovanej smernici sa nezachovala možnosť obsiahnutá v súčasnej smernici o platobných službách, ktorá členským štátom alebo príslušným orgánom povoľuje rozšíriť platnosť požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré sa uplatňujú na platobné inštitúcie vykonávajúce iné obchodné činnosti než platby, na platobné inštitúcie, ktoré sú zapojené len do poskytovania platobných služieb (18). ECB navrhuje, aby platobné inštitúcie boli povinné zaistiť primeranú ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb vo forme požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či vykonávajú iné obchodné činnosti než platobné služby. |
2.3. |
Z dôvodu efektívnosti by ECB uvítala, aby za zabezpečovanie dodržiavania smernice niesol zodpovednosť len jeden orgán. Uvedomuje si však, že vzhľadom na odlišné usporiadanie v jednotlivých štátoch by s realizáciou tejto myšlienky v praxi mohli nastať problémy. |
2.4. |
ECB navyše navrhuje doplniť Europol ako ďalší orgán, s ktorým si príslušné orgány dohľadu nad platobnými službami môžu vymieňať informácie (19), vzhľadom na jeho odbornosť v oblasti medzinárodnej trestnej činnosti a terorizmu, okrem iného pokiaľ ide o boj proti falšovaniu eura a inému zneužívaniu platobných nástrojov a služieb na účely finančnej trestnej činnosti. |
2.5. |
Vzhľadom na to, že poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet budú v prípade služieb podľa bodu 7 prílohy I k navrhovanej smernici poverení umožniť prístup k platobným účtom, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že služby, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, sa zvyčajne poskytujú cez internet, a preto nie sú obmedzené na jeden členský štát, ECB navrhuje, aby z bezpečnostných dôvodov poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, nemali možnosť získať žiadnu výnimku podľa článku 27. |
2.6. |
Platobné systémy určené podľa smernice 2009/44/ES (20) (ďalej len „smernica o konečnom zúčtovaní“) sú vylúčené z pravidla v článku 29 ods. 1 navrhovanej smernice, v ktorom sa uvádza, že prístup k platobným systémom by mal byť objektívny a nediskriminačný. V článku 29 ods. 2 poslednom odseku navrhovanej smernice sa však uvádza, že ak určený platobný systém umožňuje nepriamu účasť, takáto účasť by sa mala poskytnúť aj iným poskytovateľom platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo registrovaným poskytovateľom platobných služieb v súlade s článkom 29 ods. 1 Definícia „nepriameho účastníka“ v článku 2 písm. g) smernice o konečnom zúčtovaní v súčasnosti nezahŕňa platobné inštitúcie. ECB preto v záujme zabezpečenia súladu a právnej istoty navrhuje zmeniť uvedenú definíciu v smernici o konečnom zúčtovaní tak, aby zahŕňala aj poskytovateľov platobných služieb. |
2.7. |
S cieľom prepojiť bezpečnostné požiadavky a ochranu spotrebiteľov s myšlienkou otvoreného prístupu k službám platobných účtov ECB navrhuje, aby sa zákazníci náležite autentifikovali prostredníctvom systému prísnej autentifikácie zákazníka. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, by takúto autentifikáciu mohli zabezpečiť prostredníctvom bezpečného presmerovania platiteľa na jeho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet alebo vydávania svojich vlastných personalizovaných bezpečnostných prvkov. Obe možnosti by mali byť súčasťou európskeho štandardizovaného rozhrania pre prístup k platobným účtom, ktorého základom by mala byť otvorená európska norma. Toto rozhranie by malo ktorémukoľvek poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou, umožniť prístup k platobným účtom u ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb v celej Únii. Normu by mohol vymedziť orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB a mala by obsahovať technické a funkčné špecifikácie, ako aj súvisiace postupy. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, by navyše: a) mali chrániť personalizované bezpečnostné prvky používateľov platobných služieb, ktoré sami vydali; b) mali by sa autentifikovať jednoznačným spôsobom, pokiaľ ide o poskytovateľa(-ov) platobných služieb spravujúceho(-ich) účet; c) nemali by uchovávať údaje získané pri prístupe k platobným účtom, s výnimkou informácií na identifikáciu platieb, ktoré iniciujú (akými sú napríklad informácie o referenčnom čísle, čísle IBAN platiteľa a príjemcu, ako aj sume transakcie), a d) nemali by používať údaje na iné účely, než výslovne povolil používateľ platobných služieb (21). Ako jedna z možností na objasnenie niekoľkých týchto aspektov prichádza do úvahy uzatvorenie zmlúv medzi poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet a poskytovateľmi služieb, ktorí sú treťou stranou. V záujme efektívnosti a s cieľom nevytvárať neprimerané prekážky hospodárskej súťaži by sa v navrhovanej smernici mali objasniť hlavné aspekty (vrátane režimu zodpovednosti). Ďalšie obchodné pravidlá (vrátane technických a prevádzkových opatrení zahŕňajúcich napríklad autentifikáciu, ochranu citlivých údajov, identifikáciu a vysledovateľnosť platobných príkazov) by sa mohli definovať vytvorením platobnej schémy, ku ktorej by sa pripojili všetci relevantní aktéri a vďaka ktorej by nebolo potrebné žiadať o súhlas s jednotlivými zmluvami. |
2.8. |
Pokiaľ ide o ustanovenia o rámcových zmluvách a ochrane spotrebiteľov, ECB zastáva názor, že pre spotrebiteľov ako majiteľov platobných účtov by sa v súvislosti s platobnými iniciačnými službami mala zabezpečiť úroveň ochrany porovnateľná s ochranou, ktorá sa poskytuje dlžníkom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (22) (ďalej len „nariadenie o SEPA“). To znamená, že spotrebiteľ by mal mať právo dať pokyn svojmu poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet, aby zostavil pozitívny alebo negatívny zoznam konkrétnych poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou (23). |
2.9. |
V súvislosti s inkasami sa v navrhovanej smernici uvádza, že platiteľ by mal mať právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov okrem prípadov, keď príjemca už splnil svoje zmluvné povinnosti a už nastalo poskytnutie služieb alebo spotreba tovaru zo strany platiteľa (24). Namiesto toho, aby navrhovaná smernica posilnila ochranu spotrebiteľov, sa zdá pravdepodobné, že už neumožní uplatňovať neobmedzené práva na vrátenie finančných prostriedkov v rámci súčasného inkasného systému SEPA. S cieľom dodržať tieto ustanovenia o práve na vrátenie finančných prostriedkov by poskytovatelia platobných služieb museli pravdepodobne zbierať informácie o nákupoch svojich zákazníkov. Táto otázka môže vyvolávať obavy v súvislosti s ochranou súkromia a zvyšuje aj administratívnu záťaž poskytovateľov platobných služieb. ECB namiesto toho navrhuje, aby právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov platilo vo všeobecnosti a osem týždňov v prípade všetkých spotrebiteľských inkás. V prípade určitých druhov tovarov a služieb by dlžníci a veritelia mali mať možnosť dohodnúť sa osobitne na tom, že sa nebudú uplatňovať žiadne práva na vrátenie finančných prostriedkov. Podrobný zoznam takýchto tovarov a služieb by mohla zostaviť Komisia prostredníctvom delegovaných aktov. |
2.10. |
Finančná kompenzácia, ktorú majú poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet v súvislosti s neautorizovanými platobnými transakciami podľa článkov 65 a 82 navrhovanej smernice, nezodpovedá kompenzácii za nevykonanie, chybné vykonanie alebo neskoré vykonanie. ECB preto navrhuje vzájomné zosúladenie týchto ustanovení, aby sa zabezpečili podobné pravidlá kompenzácie (25). |
2.11. |
Existujúca smernica o platobných službách v značnej miere prispela k zefektívneniu maloobchodných platieb tým, že na vykonanie úhrad zaviedla lehotu „D + 1“ (26). ECB si je vedomá toho, že vývoj v oblasti obchodných praktík a technológií umožňuje čoraz rýchlejšie vykonávanie platieb, a víta skutočnosť, že takéto služby sú už k dispozícii v niekoľkých členských štátoch a prinášajú prospech spotrebiteľom aj podnikom. ECB očakáva, že trhy budú čas vykonávania platieb v celej Európe aj naďalej skracovať, a je pripravená podporiť tento proces vo svojej úlohe stimulátora. |
2.12. |
Posudzovanie bezpečnostných opatrení poskytovateľov platobných služieb a ich oznámení o incidentoch (27) je jednou z hlavných právomocí orgánov prudenciálneho dohľadu a centrálnych bánk. Vypracovávanie požiadaviek týkajúcich sa dohľadu v týchto oblastiach by preto malo ostať pod kontrolou týchto orgánov. Podľa smernice o platobných službách sa však informácie o prevádzkových rizikách (vrátane bezpečnostných rizík) musia vymieňať s príslušnými orgánmi, ECB a v prípade potreby s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a príslušnými orgánmi podľa smernice NIS. Za koordináciu takejto výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov by mal byť zodpovedný orgán EBA, zatiaľ čo členov ESCB bude o otázkach súvisiacich s platobnými systémami a platobnými nástrojmi informovať ECB. |
2.13. |
EBA by mal vypracovať aj usmernenia určené príslušným orgánom týkajúce sa postupov podávania sťažností (28), ktoré pomôžu pri harmonizácii postupov. |
2.14. |
V prípade určitých ustanovení (29) o vnútroštátnych platobných transakciách sa členské štáty môže rozhodovať len na základe vlastného uváženia. Zdá sa, že takéto pravidlá nie sú v súlade s cieľom vybudovať jednotný trh s platobnými službami, a mali by sa vypustiť. |
2.15. |
Navrhovaná smernica zahŕňa samostatné ustanovenia o prístupe k informáciám o platobnom účte a ich použití zo strany poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, a zo strany vydavateľov platobných nástrojov, ktorí sú treťou stranou (t. j. keď platobnú kartu vydáva poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou (30)). Keďže tieto služby sa v podstate nelíšia, ECB navrhuje tieto ustanovenia zlúčiť vzhľadom na to, že pôvodný režim prístupu k informáciám o platobnom účte a ich používania zo strany poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, by sa mohol uplatňovať mutatis mutandis na vydavateľov platobných nástrojov, ktorí sú treťou stranou. |
V prípadoch, keď ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovanej smernice, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením.
Vo Frankfurte nad Mohanom 5. februára 2014
Prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) COM(2013) 547/3.
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).
(3) COM(2011) 941 final.
(4) Pozri odpoveď Eurosystému z marca 2012 na zelenú knihu Európskej komisie s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami. Odpoveď je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu
(5) Pozri bod 7 prílohy I k navrhovanej smernici.
(6) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu [COM(2013) 550/3], 2013/0265.
(7) Ďalšie ustanovenia objasňujú pravidlá prístupu k platobným systémom a právo na vrátenie finančných prostriedkov a takisto zosúlaďujú bezpečnostné aspekty a aspekty autentifikácie s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii [COM(2013) 48 final] (ďalej len „smernica o bezpečnosti sietí a informácií“ alebo „smernica NIS“). Informácie o navrhovanej smernici NIS pozri ďalej v bode 2.12.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(9) Pozri napríklad článok 66 navrhovanej smernice o pravidlách týkajúcich sa zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb a platiteľa v prípade neautorizovaných kartových transakcií.
(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.
(11) Pozri článok 4 navrhovanej smernice.
(12) Pozri pozmeňujúci návrh 12 v prílohe.
(13) Pozri článok 4 bod 32 navrhovanej smernice.
(14) Pozri článok 4 bod 33 navrhovanej smernice.
(15) Pozri článok 2 navrhovanej smernice.
(16) Pozri článok 78 navrhovanej smernice.
(17) Pozri hlavu III navrhovanej smernice.
(18) Pozri článok 9 smernice o platobných službách.
(19) Pozri článok 25 navrhovanej smernice.
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 37).
(21) Pozri článok 58 navrhovanej smernice.
(22) Pozri odôvodnenie 13 a článok 5 ods. 3 písm. d) bod iii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22) (ďalej len „nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách“ alebo „nariadenie o SEPA“).
(23) Pozri články 45 a 59 (nový) navrhovanej smernice.
(24) Pozri odôvodnenie 57 a článok 67 ods. 1 navrhovanej smernice.
(25) Pozri články 65, 80 a 82 navrhovanej smernice.
(26) V článku 69 ods. 1 existujúcej smernice o platobných službách sa stanovuje, že úhrady musia byť pripísané na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu najneskôr do konca pracovného dňa nasledujúceho po prijatí platobného príkazu.
(27) Pozri články 85 a 86 navrhovanej smernice.
(28) Pozri článok 88 ods. 1 navrhovanej smernice.
(29) Pozri článok 35 ods. 2 a článok 56 ods. 2 navrhovanej smernice.
(30) Pozri články 58 a 59.
PRÍLOHA
Pozmeňujúce návrhy
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny, ktoré navrhuje ECB (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 6 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Pozri zmenu 31. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 7 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Pozri zmenu 31. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 3 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 18 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie ECB navrhuje uviesť všetky druhy poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, v jednom odôvodnení. Odôvodnenia 18 a 26 boli preto zlúčené a uvádza sa v nich aj odkaz na poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí vydávajú platobné nástroje, napríklad debetné alebo kreditné karty. Z dôvodu zahrnutia poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí vydávajú platobné nástroje, ECB navrhuje vypustiť odkaz na alternatívu ku kartám. Okrem toho sa navrhuje možnosť, aby informačné služby o účte mohli byť poskytované zároveň s platobnými iniciačnými službami. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 4 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 26 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Toto odôvodnenie bolo zlúčené s odôvodnením 18 (pozri zmenu 3). |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 5 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 51 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Redakčné objasnenie dotknutých strán. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 6 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 52 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Pozri zmeny 19 a 24. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 7 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 57 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Podmienenie práva na vrátenie finančných prostriedkov súvisiacim nákupom vyvoláva obavy v súvislosti s ochranou súkromia, ako aj s efektívnosťou a nákladmi. Prijatie tohto návrhu by pravdepodobne znamenalo, že by už neboli povolené neobmedzené práva na vrátenie finančných prostriedkov v rámci súčasného inkasného systému SEPA, čo by malo za následok menej výhodné podmienky pre spotrebiteľov. ECB navrhuje, aby právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov platilo vo všeobecnosti a osem týždňov v prípade všetkých spotrebiteľských inkás. V prípade tovarov alebo služieb uvedených na zozname a určených na okamžitú spotrebu by sa dlžníci a veritelia mohli osobitne a výslovne dohodnúť na tom, že sa nebudú uplatňovať žiadne práva na vrátenie finančných prostriedkov. Takýto zoznam by mohla zostaviť Komisia prostredníctvom delegovaného aktu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 8 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie 80 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Do právomoci centrálnych bánk patria aj aspekty bezpečnosti platobných služieb. ECB zaviedla dobrovoľnú úzku spoluprácu s orgánmi dohľadu nad poskytovateľmi platobných služieb v rámci fóra SecuRe Pay, Táto úspešná spolupráca by sa mala formalizovať. Keďže súčasný návrh nezahŕňa žiadne regulačné technické predpisy, odkaz na ne bol vypustený. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 9 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie V záujme zabezpečenia komplexnej ochrany používateľov platobných služieb by sa ustanovenia o transparentnosti a dátume pripísania na účet, ako aj ustanovenia o právach a povinnostiach v súvislosti s poskytovaním a používaním platobných služieb mali vzťahovať na transakcie, pri ktorých má sídlo v Únii len jeden z poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o tie časti transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 10 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 4 bod 32 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Definícia musí byť čo najjednoduchšia a najflexibilnejšia, aby bolo možné zahrnúť aj budúce riešenia. Nemali by sa v nej uvádzať požiadavky ani odkazy na konkrétne technológie. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 11 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 4 bod 33 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Definícia musí byť čo najjednoduchšia a najflexibilnejšia, aby bolo možné zahrnúť aj budúce riešenia. Nemali by sa v nej uvádzať požiadavky ani odkazy na konkrétne technológie. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 12 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 4 bod 39 až 43 (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiadny text. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Mali by sa doplniť definície „vydávania platobných nástrojov“ a „nadobúdania platobných transakcií“ s cieľom zabezpečiť, že do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice budú zahrnutí všetci poskytovatelia zapojení do platobných služieb v zmysle prílohy I. Tieto definície by sa mali zosúladiť s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu [COM(2013) 550/3], 2013/0265. Do vymedzenia pojmov by sa mala zahrnúť definícia „úhrady“, keďže ide o jeden zo základných platobných nástrojov podľa navrhovaného nariadenia. Vložená definícia je zosúladená s nariadením o SEPA. V dôsledku zahrnutia definícií „cezhraničnej platby“ a „vnútroštátnej platby“ by sa mala zlepšiť zrozumiteľnosť. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 13 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 9 ods. 1 úvodný odsek |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie V súlade s cieľom harmonizovať požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov ECB navrhuje alternatívny text, aby sa zabezpečila primeraná ochrana finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v prípade všetkých inštitúcií bez ohľadu na to, či vykonávajú iné obchodné činnosti. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 14 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 12 ods. 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
[…]
|
[…]
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Poskytovanie presných štatistických informácií zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska monitorovania rizík súvisiacich s platobnými inštitúciami. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 15 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 25 ods. 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Europol by sa mal doplniť ako ďalší orgán, s ktorým by si príslušné orgány mali mať možnosť vymieňať informácie vzhľadom na jeho právomoci a odbornosť pri vyšetrovaní a koordinácii na úrovni Únie, okrem iného pokiaľ ide o boj proti falšovaniu eura, peňazí a inej závažnej finančnej trestnej činnosti zahŕňajúcej platobné prostriedky. Pozri prílohu k rozhodnutiu Rady 2009/371/SVV (3). |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 16 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 27 ods. 5 písm. a) (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiadny text. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Keďže poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet musia poskytovať prístup poskytovateľom služieb, ktorí sú treťou stranou, udelenie výnimky z požiadaviek v oblasti dohľadu poskytovateľom služieb, ktorí sú treťou stranou, by mohlo mať za následok nepredvídané riziká. Okrem toho služby, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, sa zvyčajne poskytujú cez internet, a preto nie sú obmedzené na jeden členský štát. Z tohto dôvodu by poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, nemali mať možnosť získať výnimku. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 17 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 35 ods. 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie V prípade vnútroštátnych platobných transakcií (t. j. transakcií, ktoré nie sú cezhraničné) sa nezdá potrebné umožniť členským štátom alebo ich príslušným orgánom, aby vzhľadom na výnimku pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty mohli v značnej miere upraviť maximálnu výšku platby v článku 35 ods. 1 Umožnenie tejto úpravy by okrem toho malo za následok veľmi odlišné vnútroštátne režimy výnimiek, čo je v rozpore s cieľom vybudovať integrovaný a harmonizovaný trh s maloobchodnými platbami v Európe. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 18 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 39 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Toto doplnenie slúži na objasnenie toho, že v súvislosti s poplatkami poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, budú môcť podrobne uvádzať len svoje vlastné poplatky, a nie poplatky účtované poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 19 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 40 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
„Ak sa platobný príkaz iniciuje vlastným systémom poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, tento v prípade podvodu alebo sporu sprístupní platiteľovi a poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a autorizačné informácie.“ |
„Ak sa platobný príkaz iniciuje vlastným systémom poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, tento v prípade podvodu alebo sporu sprístupní platiteľovi a poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a autorizačné informácie dôkaz o autentifikácii používateľa v súlade s článkom 58 ods. 2“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Keďže by sa personalizované bezpečnostné prvky už nemali zdieľať, poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, musí v prípade sporu alebo podvodu dokázať, že a) poskytovateľ platobných služieb potvrdil poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou, že transakcia bola autorizovaná, alebo b) že došlo k nespochybniteľnej autentifikácii zákazníka na základe personalizovaných bezpečnostných prvkov vydaných poskytovateľom služieb, ktorý je treťou stranou. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 20 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 41 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
„Ihneď po prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 37 ods. 1, tieto údaje: […].“ |
„Ihneď po prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb platiteľa spravujúci účet poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 37 ods. 1, tieto údaje: […].“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Táto zmena slúži na objasnenie toho, že tento článok sa týka len poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet, keďže povinnosti poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, sú už uvedené v článku 39. Vzťahuje sa to na situácie zahŕňajúce poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, ako aj na tradičné platobné služby. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 21 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 45 ods. 5 písm. g) (nové) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiadny text. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Používatelia platobných služieb si budú môcť uplatňovať svoje práva podľa navrhovaného nového článku 59 (nový) zablokovať platobné iniciačné služby alebo zostaviť pozitívny alebo negatívny zoznam konkrétnych poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, len ak budú zodpovedajúcim spôsobom informovaní. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 22 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 54 ods. 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene 26. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 23 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 56 ods. 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie V prípade vnútroštátnych platobných transakcií (t. j. transakcií, ktoré nie sú cezhraničné) sa nezdá potrebné umožniť členským štátom alebo ich príslušným orgánom, aby vzhľadom na výnimku pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty mohli v značnej miere upraviť maximálnu výšku platby v článku 56 ods. 1 Umožnenie tejto úpravy by okrem toho malo za následok veľmi odlišné vnútroštátne režimy výnimiek, čo je v rozpore s cieľom vybudovať integrovaný a harmonizovaný trh s maloobchodnými platbami v Európe. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 24 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 58 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Základným princípom bezpečnosti informačných technológií je, aby sa údaje použité na autentifikáciu používateľa platobných služieb neposkytovali žiadnej tretej strane. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, by mali preto zabezpečiť prísnu autentifikáciu zákazníka buď prostredníctvom: a) bezpečného presmerovania používateľa platobných služieb na jeho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, alebo b) vydávania svojich vlastných personalizovaných bezpečnostných prvkov. Obe možnosti by mali byť súčasťou európskeho štandardizovaného technického rozhrania pre prístup k platobným účtom. Základom tohto bezpečného štandardizovaného rozhrania pre poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, na prístup k informáciám o platobných účtoch by mala byť otvorená európska norma. Toto rozhranie by po transpozícii návrhu malo umožniť ktorémukoľvek poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou, prístup k platobným účtom u ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb v celej Únii. Rozhranie by krátko po prijatí navrhovanej smernice mal vymedziť orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB a malo by obsahovať aspoň technické a funkčné špecifikácie, ako aj súvisiace postupy. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, by navyše: a) mali chrániť personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb; b) mali by sa autentifikovať jednoznačným spôsobom, pokiaľ ide o poskytovateľa(-ov) platobných služieb spravujúceho(-ich) účet používateľa platobných služieb; c) nemali by uchovávať údaje získané pri prístupe k platobnému účtu používateľa platobných služieb, s výnimkou informácií na identifikáciu platby iniciovanej poskytovateľmi služieb, ktorí sú treťou stranou, akými sú napríklad informácie o referenčnom čísle, čísle IBAN platiteľa a príjemcu alebo sume transakcie, a d) nemali by používať žiadne údaje na iné účely, než výslovne povolil platiteľ. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 25 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 59 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
„Článok 59 Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie zo strany vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou
|
„Článok 59 Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie zo strany vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Ustanovenia tohto článku o prístupe k informáciám o platobnom účte a ich použití zo strany vydavateľa platobných nástrojov (napríklad platobných kariet), ktorý je treťou stranou, sú v podstate identické s ustanoveniami článku 58 o prístupe k informáciám o platobnom účte a ich použití poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou. Článok 59 by sa preto mohol vypustiť bez ohrozenia právnej istoty z pohľadu poskytovateľov platobných služieb a platiteľov využívajúcich ich služby. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 26 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 59 (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiadny text. |
„Článok 59. Platiteľ musí mať právo: i) dať pokyn svojmu poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet zablokovať akékoľvek platobné iniciačné služby z platobného účtu používateľa; ii) zablokovať akékoľvek platobné iniciačné služby iniciované jedným alebo viacerými konkrétnymi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, alebo c) autorizovať len platobné iniciačné služby iniciované jedným alebo viacerými konkrétnymi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú treťou stranou.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie V súlade s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov a zárukami pre používateľov platobných služieb uvedenými v odôvodnení 13 a článku 5 ods. 3 písm. d) bode iii) nariadenia o SEPA a s cieľom zabezpečiť súlad právnych predpisov by sa mal doplniť nový článok, ktorým by sa používateľom platobných služieb zaručilo právo dať pokyn svojim poskytovateľom platobných služieb, aby zostavili pozitívny alebo negatívny zoznam konkrétnych poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou. Toto ustanovenie by sa však nemalo týkať iných používateľov platobných služieb, než sú spotrebitelia (pozri zmenu 22). Keďže pokyny musí dávať platiteľ, ustanovenie by sa nemalo vzťahovať na všeobecný automatický mechanizmus blokovania ani na zahrnutie všeobecného mechanizmu blokovania poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, do podmienok alebo zmlúv poskytovateľa platobných služieb. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 27 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 65 ods. 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Z pohľadu ochrany zákazníkov je prirodzené, že platiteľ sa so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov obráti na poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, keďže vzťah platiteľa s poskytovateľom služieb, ktorý je treťou stranou, môže mať len jednorazový charakter (napríklad pri iniciácii platby). Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by potom kompenzáciu mohol žiadať od poskytovateľa služieb, ktorý je treťou stranou, okrem prípadu, keď poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, môže dokázať, že za chybu nie je zodpovedný. Kompenzácia pre poskytovateľa služieb, ktorý je treťou stranou, by sa mala riadiť tými istými pravidlami ako nevykonanie, chybné vykonanie alebo neskoré vykonanie platobnej transakcie podľa článku 80, ako aj právo na náhradu podľa článku 82. Takáto kompenzácia môže byť dostupná napríklad v prípade, keď poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, vydal svoje vlastné bezpečnostné prvky, napríklad pre platobnú kartu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 28 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 66 ods. 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Ochrana spotrebiteľov by sa mala zabezpečiť bez ohľadu na kanál, cez ktorý sa iniciuje platba. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 29 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 67 ods. 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Podmienenie práva na vrátenie finančných prostriedkov súvisiacim nákupom vyvoláva obavy v súvislosti s ochranou súkromia, ako aj s efektívnosťou a nákladmi. Prijatie tohto návrhu by pravdepodobne znamenalo, že by už neboli povolené neobmedzené práva na vrátenie finančných prostriedkov v rámci súčasného inkasného systému SEPA, čo by malo za následok menej výhodné podmienky pre spotrebiteľov. ECB navrhuje, aby právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov platilo vo všeobecnosti a osem týždňov v prípade všetkých spotrebiteľských inkás. V prípade tovarov alebo služieb uvedených v zozname a určených na okamžitú spotrebu by sa dlžníci a veritelia mohli osobitne a výslovne dohodnúť na tom, že sa nebudú uplatňovať žiadne práva na vrátenie finančných prostriedkov. Takýto zoznam by mohla zostaviť Komisia prostredníctvom delegovaného aktu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 30 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 82 ods. 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Právo na náhradu by sa malo vzťahovať aj na neautorizované platobné transakcie. V záujme lepšej zrozumiteľnosti by sa mal v navrhovanej smernici vymedziť pojem „sprostredkovateľ“. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 31 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 85 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
„Článok 85 Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov
|
„Článok 85 Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Orgány dohľadu a ESCB sú príslušnými orgánmi na vydávanie usmernení pre poskytovateľov platobných služieb týkajúcich sa riadenia a oznamovania incidentov, ako aj usmernení týkajúcich sa výmeny oznámení o incidentoch medzi dotknutými orgánmi. Zahrnutie poskytovateľov platobných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice NIS by mohlo zasahovať do vykonávania úloh orgánov dohľadu a centrálnych bánk a malo by sa mu predísť. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň súladu jednotlivých sektorových právnych predpisov by sa však mohli zohľadniť usmernenia, ktoré agentúra ENISA vypracovala pre ostatné sektory, ako aj požiadavky, ktoré sa majú stanoviť vo vykonávacom akte Komisie v súlade s článkom 14 ods. 7 navrhovanej smernice NIS. Poverenie na vydávanie usmernení týkajúcich sa klasifikácie a oznamovania incidentov úzko súvisí s požiadavkami stanovenými v tomto článku. ECB preto navrhuje, aby poverenie bolo zahrnuté do tohto článku, a nie do článku 86. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 32 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 86 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
„Článok 86 Implementácia a podávanie správ
|
„Článok 86 Implementácia a podávanie správ
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Požiadavky na podávanie správ o prevádzkových a bezpečnostných rizikách by mali vymedziť a posúdiť orgány prudenciálneho dohľadu a centrálne banky. Informácie si možno vymieňať s agentúrou ENISA alebo s príslušnými orgánmi podľa smernice NIS, pričom vhodným orgánom na koordináciu tejto výmeny by bol orgán EBA. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 33 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 87 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Pozri vysvetlenie k zmene 24. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmena 34 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 89 ods. 5 (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiadny text. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Harmonizované postupy podávania sťažností by uľahčili vybavovanie cezhraničných sťažností a prispeli by k hladkému a efektívnemu plneniu požiadaviek a podpore príslušných orgánov pri výkone ich povinností podľa navrhovanej smernice. |
(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(2) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/EÚ z [dátum] o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]).
(3) Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).