13.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/1

1.

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) prijala 3. júna 2009 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/…/ES (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

2.

Právomoc ECB zaujať stanovisko je založená na článku 105 ods. 4 prvej zarážke Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade s článkom 17.5. prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

3.

ECB podporuje zámer vytvoriť harmonizovaný rámec pre reguláciu činnosti správcov alternatívnych investičných fondov v Európskej únii a pre dohľad nad touto činnosťou. Navrhované ustanovenia o podávaní správ príslušným orgánom by mali v zásade významne prispieť k zlepšeniu monitorovania finančnej stability a tým k posúdeniu rizík pre finančnú stabilitu spojených s činnosťou správcov alternatívnych investičných fondov a nimi riadených alternatívnych investičných fondov na základe ucelenejších informácií. Harmonizácia pravidiel a z toho vyplývajúci pas by mali byť na prospech finančnej integrácie prostredníctvom zlepšenia podmienok rovnosti v EÚ.

4.

ECB vyzýva Komisiu Európskych spoločenstiev, aby pokračovala v dialógu s jej medzinárodnými partnermi, najmä so Spojenými štátmi americkými s cieľom zabezpečiť celosvetový jednotný rámec pre reguláciu a dohľad. Ako sa uvádza v príspevku Eurosystém ku konzultácii Komisie k zaisťovacím fondom („hedge funds“), je vzhľadom na značne medzinárodnú povahu tohto odvetvia a z toho vyplývajúce riziká regulačnej arbitráže a vyhýbania sa právu potrebná medzinárodne koordinovaná reakcia (2). Mohlo by to napomôcť k tomu, aby boli požiadavky pre správcov alternatívnych investičných fondov v tretích krajinách rovnaké ako tie, ktoré majú platiť v EÚ a k tomu, aby správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí nie sú usadení v EÚ, mohli mať prístup na trhy EÚ na báze reciprocity.

5.

Bod 3 odôvodnenia navrhovanej smernice stanovuje ako jeden z jej hlavných cieľov zriadenie rámca schopného zvládnuť riziká „vo vzťahu k investorom, iným účastníkom trhov a k trhom“, ktoré predstavujú alternatívne investičné fondy „s ohľadom na rozmanitosť investičných stratégií a metód, ktoré správcovia alternatívnych investičných fondov využívajú“. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že navrhovaná smernica by sa mala týkať všetkých druhov fondov, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice 2009/…/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (3), ako sú zaisťovacie fondy („hedge funds“), komoditné fondy, otvorené fondy investujúce do nehnuteľností, kótované uzavreté fondy, fondy investujúce do verejne neobchodovateľných akcií a fondy rizikového kapitálu. Tieto fondy tvoria heterogénnu skupinu investičných združení rôznych právnych foriem zriadených v rôznych právnych systémoch tak v rámci EÚ, ako aj mimo EÚ. V tejto súvislosti by mohli byť ustanovenia navrhovanej smernice upravené spôsobom, ktorý by lepšie vyjadroval základné rozdiely medzi alternatívnymi investičnými fondmi.

6.

Všetky centrálne banky by mali byť výslovne vyňaté z rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice.

7.

Všeobecnejšie, ECB vidí potenciálne riziko regulačnej arbitráže medzi správcami alternatívnych investičných fondov, poisťovacími spoločnosťami a úverovými inštitúciami, pre ktoré navrhovaná smernica nevytvára rovnaké podmienky. Požiadavky uvedené v navrhovanej smernici by sa mali s výnimkou správy vlastných aktív správcov alternatívnych investičných fondov jednotne uplatňovať na správcov alternatívnych investičných fondov, úverové inštitúcie a poisťovacie spoločnosti. Navrhovaná smernica rovnako nešpecifikuje „primerané a vhodné“ kritériá a minimálne požiadavky na prax pre vedúcich a riadiacich pracovníkov správcov alternatívnych investičných fondov. ECB preto z dôvodu zachovania podmienok rovnosti navrhuje v tomto zmysle vložiť ustanovenia do navrhovanej smernice v súlade s podobnými ustanoveniami v iných oblastiach finančného acquis EÚ.

8.

ECB poznamenáva, že zámerom niektorých ustanovení navrhovanej smernice (napr. tých, ktoré sa týkajú predaja nakrátko, sekuritizácie a nadobudnutia kontrolného vplyvu v spoločnostiach) je upraviť horizontálne otázky, ktoré sa týkajú všetkých účastníkov trhu a nie len správcov alternatívnych investičných fondov. Hoci ECB chápe, prečo boli niektoré z týchto ustanovení do návrhu smernice zahrnuté, navrhuje namiesto toho zvážiť, či by sa tieto ustanovenia nemali prijať prostredníctvom legislatívy, ktorá upravuje rovnosť podmienok medzi rozličnými účastníkmi trhu, napríklad zahrnutím takýchto ustanovení do právnych predpisov EÚ, ktoré sa uplatňujú na všetky oblasti.

9.

ECB v zásade víta ustanovenia, ktoré sa týkajú požiadaviek na vykazovanie správcami alternatívnych investičných fondov (ktoré by mali byť povinné poskytovať príslušným orgánom informácie vysokej kvality) a mechanizmov na výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu. ECB však navrhuje vykonanie hĺbkovej analýzy, aby sa požiadavky na vykazovanie zamerali na údaje, pri ktorých sa môže rozumne očakávať, že budú významné pre monitorovanie finančnej stability, aby sa zabezpečil súlad požiadaviek na vykazovanie s právnym rámcom, ktorým bude zriadený Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) a Európsky systém orgánov finančného dohľadu, a aby sa týmto orgánom umožnilo získať informácie v oblasti dohľadu potrebné a vhodné na plnenie ich úloh (4). Kým cielené požiadavky na vykazovanie, ktoré vyplynú z tejto analýzy, by sa mali premietnuť do navrhovanej smernice, ďalšie upresnenie by bolo možné vykonať prostredníctvom komitológie. ECB je pripravená s touto analýzou pomôcť.

10.

Náležitá pozornosť by sa mohla venovať aj zjednoteniu niektorých požiadaviek na vykazovanie príslušným orgánom (ako sú uvedené v navrhovaných článkoch 21 a 24) s tými, ktoré sú uvedené v nariadení ECB/2007/8 z 27. júla 2007 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (5). Toto nariadenie, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje na investičné fondy usadené v eurozóne, umožňuje zber harmonizovanej štatistickej bilancie. Zjednotenie s týmito požiadavkami na vykazovanie a používanie štandardizovaného vzoru na vykazovanie všetkými alternatívnymi investičnými fondmi, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná smernica, by napomohlo posudzovaniu systémových rizík v rámci celej EÚ. Tiež by sa tým minimalizovala ďalšia záťaž spojená s vykazovaním pre tie alternatívne investičné fondy, ktoré už takéto informácie vykazujú. Hoci by navrhovaná smernica mala vymedziť základné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na obchodné modely uplatňované správcami alternatívnych investičných fondov, ECB by tiež podporila použitie postupov komitológie na určité technickejšie a podrobnejšie ustanovenia, ktorých cieľom by bola štandardizácia informácií uvedených v navrhovaných článkoch 21 a 24 v rámci celej EÚ. Medzi položkami, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie, by preto mohli byť napríklad informácie o bilancii alternatívnych investičných fondov podľa nariadenia ECB/2007/8, výkazy ziskov a strát, výkazy a projekcie peňažných tokov (vrátane primárnych zdrojov financovania, zoznam hlavných maklérov („prime brokers“) a núdzové mechanizmy týkajúce sa likvidity v rôznych situáciách), obmedzenia predčasného vyplatenia investorov, držané aktíva s použitím oceňovania na základe modelu, pákový efekt, derivátové pozície (vrátane fiktívnych čiastok a poskytnutého kolaterálu), nelikvidné aktíva a aktíva neinvestičného stupňa a využitie predaja nakrátko. ECB očakáva, že implementačné opatrenia, ktoré sa majú v tejto oblasti prijať, budú konzultované s ESRB.

11.

Koncept pákového efektu je zásadný pre obchodný model, ktorý uplatňujú mnohí správcovia alternatívnych investičných fondov. Vymedzenie pojmu „pákový efekt“ v navrhovanej smernici však neobsahuje osobitné koncepty rozsahu využívania pákového efektu. ECB sa obáva, že bez ďalšieho upresnenia v texte navrhovanej smernice by mohla byť implementácia tohto pojmu zložitá. Vykonávacie opatrenia v tejto oblasti by mali využiť technické príspevky centrálnych bánk a iných orgánov, ktoré tiež vystupujú ako orgány dohľadu. ECB preto očakáva, že sa s ESRB a s ESFS budú konzultovať implementačné opatrenia, ktoré sa majú v tejto oblasti prijať, vrátane možných opatrení upresňujúcich pojem „pákový efekt“ a upresnení, kedy alternatívne investičné fondy systematicky využívajú vysoké úrovne pákového efektu, ako je to navrhnuté v zmene a doplnení 7 v prílohe.

12.

Článok 25 ods. 3 navrhovanej smernice ustanovuje, že Komisia prijme vykonávacie opatrenia, v ktorých sa ustanovia limity úrovne pákového efektu, ktoré môžu používať správcovia alternatívnych investičných fondov berúc do úvahy okrem iného druh alternatívneho investičného fondu (ďalej len „AIF“), jeho investičnú stratégiu a pôvod pákového efektu. ECB uznáva, že pákový efekt môže vytvárať vážne riziká pre finančnú stabilitu. Správcovia alternatívnych investičných fondov môžu vďaka svojej finančnej flexibilite hrať dôležitú úlohu pri podpore likvidity finančného trhu, čim prispejú k efektívnemu fungovaniu finančného trhu a k určovaniu cien. Pre zachovanie tejto úlohy je potrebné, aby boli zavedené vyrovnané a riziku primerané obmedzenia pre využívanie pákového efektu alternatívnych investičných fondov, ktoré by zohľadnili ich plný rizikový profil a zároveň výrazne neoslabovali ich investičnú flexibilitu.

13.

ECB je v prípade potreby pripravená sa vyjadriť ku každému prepracovanému návrhu, ktorý bude k dispozícii. V prípade, ak ECB odporúča zmenu alebo doplnenie navrhovanej smernice, navrhované znenie príslušných zmien a doplnení je uvedené v prílohe spolu s odôvodnením. Väčšina týchto návrhov sa nezaoberá už uvedenými všeobecnejšími pripomienkami.