11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 270/1

1.

Vo všeobecnosti ECB podporuje nariadenie a rozhodnutie navrhnuté Komisiou, ktorých cieľom je zriadenie nového orgánu zodpovedného za vykonávanie dohľadu nad obozretným podnikaním na makroúrovni v rámci EÚ, a to ESRB. Súčasná finančná kríza podľa názoru ECB preukázala, že je potrebné posilniť prístup týkajúci sa obozretného podnikania na makroúrovni k regulácii finančného systému a dohľadu nad ním ako celkom. Taktiež sa preukázalo, že je potrebné včas a komplexne prehodnotiť viaceré zdroje systémového rizika a ich dosah na finančný systém. ESRB pomocou identifikácie a vyhodnocovania systémového rizika, vydávaním včasných varovaní a odporúčaní v prípadoch, ak je takéto riziko významné, ako aj sledovaním opatrení prijatých v reakcii na ne, môže významne prispieť k stabilite finančného systému EÚ ako celku.

2.

V záveroch Rady Ecofin z 9. júna 2009 sa uvádza, že: „ECB by mala poskytovať analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu ESRB, ktorá vychádza aj z technickej pomoci poskytnutej národnými centrálnymi bankami a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.“ Toto zohľadňuje odporúčania uvedené v správe skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ z 25. februára 2009, ktorú viedol Jacques de Larosière a oznámenie Komisie z 27. mája 2009, v ktorom sa navrhuje, aby ECB zabezpečovala činnosť sekretariátu ESRB. Európska rada 18. a 19. júna poznamenala, že oznámenie a závery Ecofin znamenajú cestu vpred k vytvoreniu nového rámca pre dohľad nad obozretným podnikaním na makroúrovni a mikroúrovni a podporujú zriadenie ESRB.

3.

ECB rozhodla, že je pripravená zabezpečovať činnosť sekretariátu ESRB a podporovať ESRB, pričom navrhuje, aby sa táto skutočnosť uviedla v odôvodnení navrhovaného nariadenia. ECB je pripravená poskytnúť ESRB makroekonomické, finančné a menové odborné poznatky všetkých centrálnych bánk EÚ za účasti všetkých členov Generálnej rady ECB. Tento príspevok bude podporený činnosťou ECB a ESCB v oblastiach monitorovania finančnej stability, makroekonomických analýz, zberu štatistických informácií a celkovou synergiou v podobe odborných znalostí, zdrojov a infraštruktúry v súvislosti s existujúcou činnosťou centrálneho bankovníctva v EÚ.

4.

Zapojenie sa ECB a ESCB do činnosti ESRB nezmení základný cieľ ESCB podľa článku 105 ods. 1 zmluvy, ktorým je udržiavanie cenovej stability. V tomto ohľade ECB poznamenáva, že jej podporná činnosť vo vzťahu k ESRB nebude mať vplyv tak na inštitucionálnu, funkčnú a finančnú nezávislosť ECB, ako ani na uskutočňovanie úloh ESCB podľa zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), najmä na úlohy týkajúce sa finančnej stability a dohľadu (4).

5.

V oblasti štatistiky je ECB pripravená poskytnúť potrebné informácie ESRB, ktoré sa týkajú makroekonomického a makrofinančného prostredia a má k tomu potrebné odborné znalosti. Uvedené predovšetkým zahŕňa informácie o trhových podmienkach a trhovej infraštruktúre. Informácie o obozretnom podnikaní na mikroúrovni budú poskytovať tri nové európske orgány dohľadu.

6.

Pokiaľ ide o postup pre vydávanie varovaní a odporúčaní v prípade rizika, ako aj opatrení prijatých v reakcii na ne, ECB v plnej miere podporuje navrhované nariadenie (5), ktoré ustanovuje, že varovania a odporúčania ESRB v prípade rizika budú priamo zasielané dotknutým adresátom a súčasne budú tiež zasielané aj Rade Ecofin. Zmeny týchto ustanovení, ktoré by viedli k „nepriamemu“ zasielaniu varovaní a odporúčaní v prípade rizika, by narušili efektívnosť a včasnosť odporúčaní, ako aj nezávislosť a dôveryhodnosť ESRB. Navyše je dôležité, aby postupy, ktoré sa týkajú komunikácie medzi ESRB a inými inštitúciami a výbormi EÚ, nebránili efektívnemu a včasnému plneniu úloh ESRB.

7.

Pokiaľ ide o organizačné aspekty ESRB, ECB považuje za osobitne dôležité, aby zloženie Riadiaceho výboru ESRB zodpovedajúcim spôsobom zohľadňovalo zloženie Generálnej rady ESRB. V prípade Generálnej rady ESRB bude 29 členov s hlasovacím právom reprezentovať centrálne banky, zatiaľ čo štyri ďalšie osoby s hlasovacím právom pozostávajú z člena Komisie a predsedov troch nových európskych orgánov dohľadu. Je nevyhnutné, aby zloženie riadiaceho výboru odrážalo zloženie generálnej rady s cieľom zabezpečiť, že výbor je reprezentatívny z hľadiska zloženia rady, ktorej zasadnutia by mal pripravovať. Preto je zahrnutie piatich členov, ktorí reprezentujú centrálne banky (okrem predsedu a podpredsedu ESRB), popri štyroch vyššie uvedených členoch s hlasovacím právom, minimálnou hranicou s cieľom zabezpečiť takúto vhodnú rovnováhu spolu s dostatočným zastúpením národných centrálnych bánk eurozóny a mimo eurozóny. S ohľadom na uvedené ECB zásadne podporuje návrh Komisie, aby sedem členov riadiaceho výboru bolo vybraných z členov Generálnej rady ECB (6). Keďže sa však zloženie eurozóny bude postupom času meniť, nebolo by vhodné, aby sa v právnom akte ustanovilo konkrétne a nemenné rozdelenie miest medzi centrálnymi bankami eurozóny a centrálnymi bankami mimo eurozóny. Nakoniec, ECB podporuje prístup Komisie, v zmysle ktorého len predseda ESRB dáva pokyny vedúcemu sekretariátu (7).

8.

Predseda a podpredseda Generálnej rady ESRB by mali byť volení na základe rovnakého postupu a rovnakou skupinou členov s hlasovacím právom, aby podpredseda mohol v prípade potreby v plnej miere predsedu zastúpiť. V dôsledku toho by mal byť podpredseda tiež volený, ako sa uvádza v návrhu Komisie, členmi generálnej rady a spomedzi tých členov generálnej rady, ktorí sú zároveň členmi Generálnej rady ECB. Rozdielne postupy pre voľbu predsedu a podpredsedu by navyše spôsobili neprimerané ťažkosti a mohli by vyvolať neopodstatnený dojem, že každý z nich zastupuje rozličné skupiny v rámci ESRB.

9.

Pokiaľ ide o zloženie Generálnej rady ESRB, ECB podporuje návrh Komisie, aby prezident a viceprezident ECB boli členmi Generálnej rady ESRB s hlasovacím právom. Uvedené je v súlade so zásadou, že členovia Generálnej rady ECB tvoria podstatnú časť členov generálnej rady (8) s hlasovacím právom. Navyše, zahrnutie viceprezidenta ECB by bolo v súlade so závermi predsedníctva Európskej rady z 18. a 19. júna 2009, podľa ktorých by viceprezident mohol hlasovať v prípade volieb predsedu ESRB ako člen Generálnej rady ECB. Ak by nebol členom Generálnej rady ESRB, viceprezident by sa naozaj nemohol zúčastniť hlasovania v prípade týchto volieb.

10.

ESRB je orgánom Spoločenstva, ktorého úlohy sa týkajú finančného systému EÚ a zahŕňajú vydávanie odporúčaní a prijímanie vhodných opatrení s cieľom riešiť systémové riziko a zaistiť stabilitu systému, pričom jeho členovia sú vyberaní spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Avšak s ohľadom na systémový význam niektorých európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, pre finančný systém EÚ, možno zvážiť, či by nebolo vhodné, aby zástupcovia týchto krajín boli pozvaní zúčastniť sa niektorých zasadnutí ESRB a/alebo výborov pre technické otázky ako pozorovatelia v prípade, ak sú predmetom diskusie relevantné otázky.