22.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/3

1.

ECB zdôrazňuje, že konkrétnymi pripomienkami v tomto stanovisku nie sú dotknuté prípadné budúce príspevky do širšej európskej diskusie o reforme európskych mechanizmov dohľadu (3), najmä v súvislosti s odporúčaniami expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorú zriadila Komisia (4).

2.

ECB sa niekoľkokrát vyjadrila (5), že súčasná štruktúra smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (6) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (7) by sa nemala považovať za konečný želaný výsledok, ale skôr za jeden krok dlhodobého procesu na vytvorenie priamo uplatniteľného súboru vykonávacích opatrení úrovne 2 pre finančné inštitúcie v Európskej únii v súlade s princípmi a cieľmi vytvorenými na základe Lamfalussyho prístupu. Smernica 2006/48/ES sa len v obmedzenej miere opiera o komitológiu a dáva len malý priestor pre prijatie vykonávacích opatrení (8). Implementácia Bazileja II (9) ponúkla jedinečnú príležitosť na revíziu smernice 2006/48/ES v tomto duchu, ktorá nebola využitá. Preto je potrebné v oblasti bankovníctva ešte veľa urobiť, aby sa dosiahlo plné využitie výhod Lamfalussyho regulačného prístupu. Tento postup by si vyžadoval: i) obmedzenie právnych aktov Spoločenstva úrovne 1 na rámcové zásady, ktoré by odrážali základné politické rozhodnutia a podstatné otázky; a ii) zlúčenie technických ustanovení do jedného alebo viacerých priamo uplatniteľných nariadení na úrovni 2, ktoré by sa pri zvýšenom využití komitológie postupne stali hlavným súborom technických pravidiel platných pre finančné inštitúcie v EÚ. V tejto súvislosti zastáva ECB názor, že väčšina technických príloh smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES by malo byť prijatých rovno ako opatrenia úrovne 2 a pokiaľ je to v súlade s potrebou flexibility pri vnútroštátnej implementácii, tak ako nariadenia Komisie.

3.

Vzhľadom na obmedzené možnosti prijať podstatné a štruktúrované vykonávacie opatrenia úrovne 2 v súvislosti so smernicami 2006/48/ES a 2006/49/ES získavajú významnejšiu úlohu usmernenia na úrovni 3 Lamfalussyho rámca. ECB v tejto súvislosti poznamenáva, že navrhovaná smernica po prvý raz zavádza do smernice 2006/48/ES výslovné odkazy na usmernenia a odporúčania Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (ďalej len „CEBS“) (10). ECB oceňuje prínos týchto usmernení, dôležitú prácu, ktorú CEBS vykonáva pri zbližovaní noriem a praxe v oblasti dohľadu, ako aj potrebu zabezpečiť ich dodržiavanie členskými štátmi. Tieto usmernenia však vzhľadom na svoju nezáväznú povahu nezabezpečujú jednotné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch. V súlade so zásadami „lepšej právnej úpravy“ (11) by sa v právnych predpisoch Spoločenstva nemali používať výslovné odkazy na takéto nezáväzné usmernenia. ECB namiesto toho odporúča, aby navrhovaná smernica stanovila oblasti, v ktorých má CEBS prispievať k väčšiemu zblíženiu postupov v oblasti dohľadu. Navyše v súlade s Lamfalussyho prístupom a odporúčaním uvedeným v odseku 2, ako aj s cieľom ďalej prispievať k prijatiu harmonizovaného právneho rámca na úrovni EÚ by mohlo byť v niektorých prípadoch vhodné, aby zákonodarné orgány Spoločenstva previedli materiálny obsah týchto nezáväzných usmernení CEBS úrovne 3 do záväzných právnych predpisov Spoločenstva a to buď na úroveň 1 v rámci postupu spolurozhodovania alebo vo forme vykonávacích opatrení úrovne 2, ktoré by Komisia prijala v rámci svojej právomoci v oblasti komitológie a ktoré by sa jednotne uplatňovali vo všetkých členských štátoch (12).

4.

ECB chápe, že podnetom pre viacero zmien a doplnení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES navrhovaných Komisiou boli nedávne finančné turbulencie a že reštrukturalizácia týchto smerníc nebola za daných okolností mysliteľná. ECB sa však domnieva, že zásadná revízia týchto smerníc v súlade s uvedenými zásadami by výraznou mierou prispela k posilneniu právnej istoty a transparentnosti právnych predpisov Spoločenstva v oblasti bankovníctva. Pri súčasných problémoch na trhu sa ukazuje dôležitosť právnych nástrojov, ktoré môžu byť ľahko zmenené a doplnené tak, aby sa prispôsobili meniacim sa podmienkam, t. j. vykonávacích opatrení úrovne 2, pričom len rámcové princípy by mali byť upravené v neflexibilných právnych aktoch úrovne 1, keďže tieto sa javia byť stálejšieho charakteru. ECB vyzýva zákonodarné orgány EÚ, aby aj vo svetle záverov expertnej skupiny na vysokej úrovni zobrali do úvahy uvedené odporúčania.

5.

Komisia nedávno predložila návrhy dvoch vykonávacích smerníc, ktoré sa týkajú technických ustanovení ohľadom riadenia rizík (13). ECB poznamenáva, že niektoré z týchto technických ustanovení sa týkajú sekuritizácie a metodík používaných ratingovými agentúrami. ECB nemá konkrétne pripomienky k týmto osobitným ustanoveniam a súhlasí s názorom Komisie, pokiaľ ide o postupnosť opatrení úrovne 1 a 2 (14) a síce, že: i) v záujme prepojenia právnych úprav a transparentnosti by opatrenia úrovne 2 v zásade nemali predchádzať opatreniam úrovne 1, aby sa tak nebránilo diskusii o ich obsahu; a ii) práca na opatreniach úrovne 1 a 2 by sa mala pokiaľ je to možné uskutočňovať súbežne. Takýto postup by uľahčil výkon poradnej úlohy ECB podľa článku 105 ods. 4 Zmluvy v súvislosti s navrhovanými právnymi aktami Spoločenstva (vrátane návrhov vykonávacích opatrení úrovne 2).

6.

ECB v zásade víta cieľ navrhovanej smernice, ktorým je zlepšenie riadenia rizík a likvidity v úverových inštitúciách a to aj v súvislosti s medzibankovými expozíciami (15). ECB najmä zdieľa názor Komisie, že medzibankové expozície prinášajú výrazné riziko, keďže banky, hoci podliehajú regulácii, môžu zlyhať, a tiež že veľké medzibankové expozície si vyžadujú veľmi obozretné riadenie (16).

7.

ECB poznamenáva, že navrhovaná smernica zavádza výnimku pre „aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči inštitúciám za predpokladu, že tieto expozície… netrvajú dlhšie než do nasledujúceho pracovného dňa a sú denominované v mene členského štátu využívajúceho túto možnosť pod podmienkou, že touto menou nie je euro“ (17). ECB je toho názoru, že uvedené ustanovenie vzbudzuje obavy v súvislosti s rovnosťou podmienok hospodárskej súťaže a že by toto ustanovenie malo byť zmenené a doplnené tak, aby zabezpečovalo rovnaké zaobchádzanie medzi členskými štátmi.

8.

ECB tiež vyzýva k opatrnosti pri tvorbe opatrení týkajúcich sa obmedzení medzibankových expozícií, keďže navrhované opatrenia by nemali narúšať plynulý tok likvidity na medzibankovom trhu. Z hľadiska uskutočňovania menovej politiky by nebolo žiadúce obmedzovať plynulý tok likvidity na medzibankovom trhu, najmä pri veľmi krátkych splatnostiach, ktoré sú jednodňové alebo nepresahujú jeden týždeň, a to tak za normálnych okolností ako aj pri súčasných problémoch na finančnom trhu. Za normálnych okolností sú obchodné aktivity protistrán Eurosystému prostriedkom prerozdelenia krátkodobej likvidity na trhu a preto by nemali byť obmedzené, keďže by to bolo na ujmu hladkého smerovania krátkodobých sadzieb na peňažnom trhu k minimálnej úrokovej sadzbe pre hlavnú refinančnú operáciu Eurosystému.

9.

V súvislosti s uvedeným ECB zdôrazňuje, že požičiavanie s krátkou lehotou splatnosti nepredstavuje riziko podobného rozsahu ako požičiavanie s dlhšou lehotou splatnosti. Úverová kvalita u protistrán sa tiež líši. Pokiaľ ide o navrhovanú hranicu medzibankových expozícií vo výške 25 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie alebo v sume 150 miliónov EUR (18) bez ohľadu na ich splatnosť, interná kvantitatívna analýza ECB ukazuje, že nezanedbateľné množstvo bánk by bolo pri svojich jednodenných úverových aktivitách obmedzených pri podstatnom množstve transakcií, ak by bola uvedená hranica v platnosti pred začiatkom problémov na finančnom trhu v auguste 2007. To predstavuje podstatnú a neželateľnú zmenu v porovnaní s existujúcim právnym rámcom EÚ, ktorý členským štátom umožňuje úplne alebo čiastočne vyňať „pohľadávky a iné expozície voči inštitúciám splatné do jedného roka vrátane“ z pôsobnosti pravidiel upravujúcich veľké expozície (19). Z hľadiska uskutočňovania menovej politiky sa ECB domnieva, že uvedená navrhovaná hranica by bránila plynulému toku likvidity na medzibankovom trhu a mohla by mať nepriaznivé účinky na hladké fungovanie peňažného trhu s eurom. Hoci ECB zdôrazňuje, že úverové inštitúcie by mali v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe V smernice 2006/48/ES mať pripravené opatrenia na zmiernenie rizík a monitorovacie nástroje na riešenie potenciálneho rizika spojeného s veľmi krátkodobými medzibankovými expozíciami, uvítala by prijatie výnimky z uplatňovania režimu veľkej majetkovej angažovanosti pri pohľadávkach, ktoré majú veľmi krátku splatnosť, napr. do jedného týždňa. ECB by tiež uvítala, ak by sa v rámci celej EÚ uskutočnila analýza peňažného trhu a ak by sa na základe takej analýzy prípadne zaviedli určité opatrenia, akým je napríklad výnimka pre pohľadávky so splatnosťou viac ako jeden týždeň.

10.

ECB sa domnieva, že zmeny a doplnenia smernice 2006/48/ES týkajúce sa rizika likvidity (20), ktoré implementujú výsledky práce vykonanej Bazilejským výborom pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) (21) a CEBS (22) sú potrebným a vítaným krokom berúc do úvahy dôležitosť riadenia rizika likvidity, ktorá sa stala zjavnou spolu s problémami, ktoré na trhu v súčasnosti sú. Berúc do úvahy aj možnú ďalšiu prácu Komisie je dôležité poskytnúť ďalšie pokyny týkajúce sa kľúčových prvkov, akými sú vymedzenie a stanovenie tolerancie voči riziku (23) a primeranosť ochranných rezerv likvidity (24). Berúc do úvahy úlohy centrálnych bánk v oblasti finančnej stability je potrebné zabezpečiť, aby mali primeraný prístup k informáciám, ktoré sa týkajú plánov bánk na financovanie pri nepredvídaných udalostiach.

11.

ECB poznamenáva, že CEBS pri svojom nedávnom technickom poradenstve Komisii, ktoré sa týkalo riadenia rizika likvidity (25), odporúča, aby orgány dohľadu nad cezhranične pôsobiacimi skupinami úzko koordinovali svoju činnosť najmä pomocou zvýšenej výmeny informácií obzvlášť v rámci kolégií orgánov dohľadu za účelom lepšieho porozumenia profilov rizika likvidity skupín a zabránenia nepotrebnému zdvojeniu požiadaviek. CEBS navrhuje aby orgány dohľadu podľa potreby aktívne zvažovali postúpenie úloh súvisiacich s dohľadom nad likviditou pobočiek na orgány dohľadu v domovskej krajine. Berúc do úvahy stále pokračujúcu prácu na postupoch pri riadení rizika likvidity a na postupoch týkajúcich sa delegovania výkonu dohľadu nad likviditou (liquidity concessions) (26) ECB poznamenáva, že jedným z dôsledkov hospodárskej a menovej únie je, že len domovský členský štát by mal byť zodpovedný za dohľad nad likviditou pobočiek úverových inštitúcií v rámci eurozóny. Pri ďalšej revízii smernice 2006/48/ES by sa mohlo rozlišovať medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi, ktoré prijali euro, a členskými štátmi, ktoré euro neprijali. Ak majú príslušné orgány domovských a hostiteľských členských štátov odlišnú menu, mohli by sa na danú pobočku vzťahovať podmienky likvidity hostiteľského členského štátu. V rámci eurozóny však rozlišovanie pri pobočkách stratilo svoj význam, pretože tieto zdieľajú s ústredím rovnakú súvahu v rovnakej mene a nepotrebujú osobitné vlastné prostriedky alebo kapitál. Systémy ochrany vkladov zavedené a oficiálne uznané v jednom členskom štáte musia navyše zahŕňať vkladateľov na pobočkách zriadených úverovými inštitúciami v iných členských štátoch.

12.

ECB tiež odporúča zmenu a doplnenie článku 41 smernice 2006/48/ES, ktorý upravuje zodpovednosť za opatrenia, ktoré sú výsledkom uskutočňovania menovej politiky tak, aby sa zohľadnila existencia Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“).

13.

ECB podporuje vyjasnenie existujúcich povinností v súvislosti s koordináciou a zdieľaním informácií medzi orgánmi zodpovednými za finančnú stabilitu pri krízovej situácii vrátane nepriaznivého vývoja na finančných trhoch. Vyjasnenie existujúcich povinností je obzvlášť vítané v súvislosti so zdieľaním informácií o konkrétnych bankových skupinách medzi orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami.

14.

ECB poznamenáva, že kým smernica 2006/48/ES ustanovuje, že orgánom dohľadu sa nemá brániť v poskytovaní informácií centrálnym bankám vrátane ECB (27) na účely plnenia ich úloh (28), navrhovaná smernica ustanovuje, že v prípade krízovej situácie v zmysle smernice 2006/48/ES (29) sú členské štáty povinné umožniť orgánom dohľadu poskytnúť informácie centrálnym bankám v Spoločenstve. Tak pre „normálne okolnosti“ ako aj pre krízové situácie navrhovaná smernica ustanovuje, že toto poskytovanie informácií sa uplatňuje, ak sú informácie relevantné pre výkon úloh centrálnych bánk. ECB víta tieto zmeny a doplnenia a obzvlášť víta výslovné uvedenie demonštratívneho zoznamu úloh centrálnych bánk v smernici 2006/48/ES vrátane výkonu menovej politiky, dohľadu nad platobnými systémami a systémami vysporiadania cenných papierov a ochrany finančnej stability, pre ktoré je takéto poskytovanie informácií významné. ECB má ešte dve ďalšie pripomienky. Po prvé, kým v uvedenom zozname úloh sa uvádza „dohľad nad platobnými systémami a systémami vysporiadania cenných papierov“ (30), bolo by vhodné uviesť aj „zúčtovacie systémy“ a dôsledne používať toto znenie: „platobné a zúčtovacie systémy a systémy vysporiadania cenných papierov“ v celej smernici 2006/48/ES. Po druhé, odkaz na úlohy „vyplývajúce zo zákona“ predpokladá, že úlohy boli zverené zákonom. Keďže v niektorých prípadoch nemusia byť funkcie centrálnych bánk upravené zákonom, napríklad úlohy v oblasti finančnej stability, slová „vyplývajúce zo zákona“ by sa mali vypustiť.

15.

ECB si je vedomá toho, že cieľom navrhovaných zmien a doplnení nie je úprava súčasného rámca pre zdieľanie informácií medzi orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami za normálnych okolností, ale ďalšie vylepšenie zdieľania informácií medzi uvedenými orgánmi v prípade krízovej situácie. ECB sa domnieva, že by bolo vhodné vytvoriť priestor na ďalšie zblíženie povahy týchto záväzkov, aby sa zabránilo neželateľnej asymetrii medzi informáciami, ktoré sú centrálnym bankám k dispozícii za normálnych okolností a v krízových situáciách (31). Zo skúseností centrálnych bánk Eurosystému vyplýva, že existujú významné synergie medzi funkciami centrálnych bánk a funkciou dohľadu nad obozretným podnikaním týkajúce sa informácií. To potvrdzuje potrebu posilniť vzájomnú súhru medzi hodnotením finančnej stability centrálnymi bankami a dohľadom nad obozretným podnikaním jednotlivých finančných inštitúcií (32). Ako to už bolo zdôraznené v predchádzajúcich stanoviskách (33), dohľad nad jednotlivými inštitúciami by mal v praxi ťažiť z výsledkov hodnotenia finančnej stability centrálnymi bankami, ktoré by sa naopak mali opierať aj o informácie od orgánov dohľadu. Orgány dohľadu by mali napríklad za normálnych okolností pravidelne komunikovať s inými orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami vo vnútri štátu ako aj v zahraničí, čo by napomohlo efektívnej spolupráci pri dohľade nad riadením rizika likvidity. Táto komunikácia by mala za normálnych okolností prebiehať pravidelne, ale rozsah a hustota zdieľania informácií by sa mali z nepriaznivých okolností primerane upraviť (34).

16.

ECB víta navrhované posilnenie právnych základov kolégií orgánov dohľadu (35). Ide o krok v ústrety dosiahnutiu konvergencie v oblasti dohľadu, ktorý by zabezpečil súlad medzi členskými štátmi. ECB sa domnieva, že využitie kolégií orgánov dohľadu by posilnilo spoluprácu pri každodennom dohľade nad cezhranične pôsobiacimi bankami, hodnotenie rizika narušenia finančnej stability a koordináciu riadenia krízových situácií.

17.

Vzhľadom na to, že otázky finančnej stability by mali byť posudzované na cezhraničnej úrovni, ECB plne podporuje Radou Ecofin niekoľkokrát zdôraznený cieľ posilnenia rozmeru Spoločenstva v mandáte národných orgánov dohľadu, ktorý je vyjadrený v navrhovanej smernici (36),. ECB preto víta ustanovenia, ktoré sa týkajú posúdenia možného dopadu rozhodnutia na stabilitu finančných systémov vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch. ECB z dôvodov zachovania jednotnosti navrhuje, aby sa vždy používal výraz „potenciálny vplyv“ rozhodnutia namiesto „vplyv“ (37). ECB sa tiež domnieva, že by sa pre praktické uplatnenie uvedených ustanovení mali vziať do úvahy konzultačné mechanizmy s ostatnými dotknutými členskými štátmi, ktoré by boli podobné tým, ktoré sa nachádzajú v smerniciach z oblasti finančného sektora v prípadoch, kedy sa na tento účel nedajú využiť kolégiá (38).

18.

Medzi ciele navrhovaných opatrení týkajúcich sa kapitálových požiadaviek a riadenia rizika v rámci sekuritizácie (39) patrí najmä: i) záväzok originátorov a/alebo sponzorov ponechať si „významný čistý hospodársky podiel“ (40) pri sekuritizačných transakciách, ii) požiadavka na úverové inštitúcie, aby lepšie chápali riziká, ktoré preberajú ako investori v rámci sekuritizácie, iii) zlepšenie postupov pri poskytovaní informácií úverovými inštitúciami, ktoré sú originátormi alebo sponzormi, a iv) posilnenie dohľadu príslušnými orgánmi v súvislosti so sekuritizáciou. ECB v princípe podporuje zavedenie týchto navrhovaných zmien a doplnení, ktorých cieľom je zosúladenie stimulov jednotlivých účastníkov sekuritizačného trhu (41). ECB zároveň zdôrazňuje potrebu využitia veľkého, likvidného a dobre fungujúceho sekundárneho sekuritizačného trhu a to najmä v súvislosti s akceptovateľnosťou cenných papierov krytých aktívami ako kolaterálu pre operácie menovej politiky.

Po prvé, ak táto navrhovaná smernica zostane napriek odporúčaniam v odsekoch 2 až 4 tohto stanoviska aktom úrovne 1, ECB zdôrazňuje potrebu i) vyjasniť rozsah pôsobnosti uvedených ustanovení; ii) vymedziť pojem „významný čistý hospodársky podiel“; a iii) používať pojmy jednotne, aby sa zvýšila konvergencia pri ich uplatňovaní a aby sa zabránilo regulačnej arbitráži. Požiadavky na náležitú starostlivosť, ktoré rozlišujú medzi obchodným a neobchodným portfóliom a zodpovedajú príslušným investičným horizontom, by sa mali tiež zvážiť, aby sa zabránilo prípadným nepriaznivým vplyvom na vykonávanie činností spojených s tvorbou trhu.

Po druhé, ECB poznamenáva, že kým zachovanie významného hospodárskeho podielu môže byť teoreticky významným prostriedkom na zosúladenie stimulov, jeho praktické uplatnenie môže byť zložité (42). ECB z týchto dôvodov víta zámer Komisie podať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a účinnosti navrhovaných ustanovení vzhľadom na vývoj na trhu, berúc tiež do úvahy potrebu obnoviť fungovanie sekuritizačných trhov. ECB tiež berie na vedomie bod odôvodnenia navrhovaný Radou, ktorý sa týka opatrení na riešenie potenciálneho nesúladu medzi sekuritizačnými štruktúrami a potrebou zabezpečiť konzistenciu a ucelenosť vo všetkých relevantných právnych predpisoch vzťahujúcich sa na finančný sektor (43).

Po tretie, ECB považuje za vhodné prehodnotiť terminológiu v oblasti sekuritizácie používanú tak smernicou 2006/48/ES, ako aj navrhovanou smernicou tak, aby sa viac zosúladila s bežnou právnou terminológiou a aby sa zabezpečila právna istota (44).

Po štvrté, je potrebné preskúmať vzájomný vzťah medzi požiadavkou na zachovanie významného čistého hospodárskeho podielu a účtovnými požiadavkami (45). V súvislosti s uvedeným sa ECB vyslovuje za to, aby Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (ďalej len „IASB“) vypracovala príručku k Medzinárodným štandardom finančného výkazníctva č.39 (46) a k interpretácii č. 12 Stáleho interpretačného výboru IASB (47) pri riešení potenciálneho dopadu ustanovení navrhovanej smernice, ktoré sa týkajú sekuritizácie, na pravidlá vyňatia z bilancie a na pravidlá konsolidácie.

19.

ECB navrhuje, aby sa pri odkazoch na ECB, ESCB a národné centrálne banky ESCB používali výrazy, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „štatút ESCB“), aby sa predišlo ďalšiemu upevňovaniu zastaralých pojmov a uľahčilo sa čítanie smernice.

20.

Smernica 2006/48/ES obsahuje množstvo sériových alebo spätných odkazov, ktoré majú vplyv na jej jasnosť a zrozumiteľnosť (48). Navyše, viacero odkazov nie je formulovaných „takým spôsobom, aby bola podstata ustanovenia, na ktoré sa odvolávame, pochopiteľná aj bez nahliadnutia do daného ustanovenia“ (49). Takýto nešťastný prístup sa uplatňuje aj v navrhovanej smernici (50). ECB v záujme zabezpečenia právnej istoty a transparentnosti odporúča, aby sa tieto ustanovenia preformulovali tak, aby ich bolo možné čítať a bolo im rozumieť bez toho, aby bolo potrebné nahliadnuť rôznych iných ustanovení smernice 2006/48/ES.

21.

Smernica 2006/48/ES odkazuje na „iné verejnoprávne orgány zodpovedné za dohľad nad platobnými systémami“ (51). ECB pri viacerých príležitostiach zhodne uviedla, že článok 105 ods. 2 Zmluvy a článok 3.1. štatútu ESCB predstavujú právny základ pre činnosti Eurosystému v oblasti dohľadu a že právomoc Eurosystému v tejto oblasti vyplýva z článku 22 štatútu ESCB (52). ECB sa domnieva, že článok 105 ods. 2 Zmluvy a článok 3.1 štatútu ESCB vylučujú zasahovanie do právomoci Eurosystému v oblasti dohľadu zo strany akýchkoľvek orgánov Spoločenstva alebo vnútroštátnych orgánov iných ako centrálna banka konajúca v rámci ESCB/Eurosystému (53). ECB na základe uvedeného a v súlade s postojom prijatým k iným právnym predpisom Spoločenstva (54) odporúča vypustiť uvedený odkaz (55).

22.

Činnosti spočívajúce v zúčtovaní, vysporiadaní a úschove predstavujú osobitný druh expozície, ku ktorej by sa nemalo pristupovať podobne ako k expozíciám vyplývajúcim z bežných medzibankových úverových činností. Hlavným dôvodom je, že takéto expozície majú veľmi krátku lehotu splatnosti, zvyčajne jednodennú a nespadajú pod kontrolu dotknutých inštitúcií, keďže sú zväčša výsledkom činnosti klienta. Hoci by mali existovať primerané opatrenia na zmiernenie rizika a monitorovacie opatrenia na riešenie potenciálnych rizík spojených s týmito aktivitami, ECB podporuje výnimku v tomto smere uvedenú v navrhovanej smernici (56). Pozmeňujúce návrhy uvedené v prílohe bližšie objasňujú túto výnimku.