23.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 91/1

1.

ECB víta hlavný cieľ navrhovaného nariadenia, ktorým je vytvorenie regulačného rámca Únie upravujúceho predaj nakrátko a obdobné praktiky založené na využívaní swapov na úverové zlyhanie. ECB poznamenáva, že navrhované nariadenie zahŕňa mnohé z odporúčaní, ktorými Eurosystém v roku 2010 prispel do verejnej konzultácie Komisie o predaji nakrátko (2). V príspevku Eurosystému z roku 2010 sa uznáva, že predaj nakrátko môže v normálnych trhových podmienkach prispievať k efektívnej tvorbe cien obchodovaných nástrojov a k udržiavaniu likvidity na trhu, ale zároveň sa tiež poukazuje na obavy týkajúce sa rizík, ktoré sú s predajom nakrátko spojené, ako napríklad riziko narušeného vývoja na trhu, zneužívania trhu a zlyhania pri vyrovnaní (3). ECB vo všeobecnosti podporuje regulačný režim Únie, ktorý bol navrhnutý tak, aby riešil tieto obavy, a ktorý sa skladá z navrhovaného nariadenia a zmien a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (4), ktoré sa v súčasnosti prehodnocujú (5). Takýto jednotný režim Únie je potrebný na integráciu finančného trhu v Únii, pričom bude zároveň podporovať konvergenciu s pravidlami prijatými v ostatných hlavných finančných centrách, ako napríklad v Spojených štátoch (6). ECB vyjadrí podrobné pripomienky k zmenám a doplneniam smernice 2003/6/ES, keď k nim bude v dohľadnej dobe konzultovaná.

2.

V súlade s príspevkom Eurosystému z roku 2010 (7) ECB víta: a) režim transparentnosti predaja nakrátko v prípade akcií na základe dvojstupňového modelu, ktorý pôvodne odporúčal Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (8), a b) povinné zverejňovanie významných čistých krátkych pozícií týkajúcich sa emitentov štátnych dlhopisov v Únii alebo zodpovedajúcich nekrytých pozícií v swapoch na úverové zlyhanie (9) príslušným orgánom. ECB podporuje požiadavky, ktorými sa reaguje na riziko zlyhania pri vyrovnaní spôsobené nekrytým predajom nakrátko (10), na základe ktorých fyzické alebo právnické osoby smú uskutočňovať predaj nakrátko len vtedy, ak si vypožičajú akciu alebo štátny dlhový nástroj, uzatvorili dohodu o vypožičaní akcie alebo štátneho dlhového nástroja alebo si ich budú schopné vypožičať v čase vyrovnania na základe potvrdenej dohody. Okrem toho ECB víta návrhy, na základe ktorých: a) sa príslušným orgánom udelia harmonizované právomoci dočasne obmedziť predaj nakrátko a swapové transakcie na úverové zlyhanie vo výnimočných situáciách na základe koordinácie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) (11) a b) sa samotnému ESMA v spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) udelia osobitné intervenčné právomoci, ak exituje hrozba pre správne fungovanie a integritu finančného systému Únie (12).

3.

ECB poznamenáva, že cieľom niekoľkých regulačných iniciatív Únie vrátane navrhovaného nariadenia o zúčtovaní centrálnych zmluvných strán a archívoch obchodných údajov (13), ako aj preskúmanie smernice 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi (14), je zvýšiť požiadavky na zverejňovanie, pokiaľ ide o rôzne druhy aktív a vykazujúcich subjektov. ECB víta toto všeobecné smerovanie za predpokladu, že sa venuje náležitá pozornosť zabezpečeniu konzistentnosti a zabráneniu duplicity alebo opomenutí. Vzhľadom na jeho úlohy v oblasti štatistiky a finančnej stability má Eurosystém veľký záujem v tejto oblasti a v spolupráci s Komisiou bude sledovať pokrok týchto prác.

4.

ECB odporúča (15), aby sa štátne dlhové nástroje upravené navrhovaným nariadením vymedzili ako tie, ktoré sú vydávané alebo garantované subjektami patriacimi do verejného sektora členského štátu alebo Únie, pričom by sa malo použiť to vymedzenie pojmu „verejný sektor“, ktoré už existuje v sekundárnej legislatíve Únie (16). Výhodou takejto legislatívnej techniky bude vylúčenie akýchkoľvek neúmyselných opomenutí a zároveň sa zabezpečí, aby sa dlhové nástroje vydávané centrálnymi bankami ESCB ako súčasť uskutočňovania menovej politiky neklasifikovali ako štátne dlhové nástroje, čo by bolo v rozpore so zákazom financovania verejného sektora centrálnymi bankami uvedeným v článku 123 zmluvy.

5.

Určité osobitné činnosti tvorby trhu a primárne trhové činnosti sú vyňaté z režimu transparentnosti a regulačných intervencií, ktorý sa predpokladá v navrhovanom nariadení (17). Táto výnimka je odôvodnená okrem iného aj vzhľadom k tomu, že plynulé uskutočňovanie činností tvorby trhu má zásadný význam pre to, aby mnohé triedy aktív vrátane dlhových nástrojov vydaných subjektmi verejného sektora členských štátov zostali likvidné a použiteľné ako zábezpeka v operáciách menovej politiky centrálnych bánk. Na druhej strane by sa malo predísť možnému zneužívaniu výnimky pre tvorbu trhu najmä tým, že sa zabezpečí, aby z nej tvorca trhu nemal prospech pri vlastnom obchodovaní (18). ECB odporúča (19), aby sa na Komisiu preniesli právomoci prijímať na základe návrhu od ESMA regulačné technické normy, ktoré by primerane zohľadňovali vyššie uvedené úvahy. V takýchto technických normách možno vziať do úvahy: a) podrobné črty činností tvorby trhu, ktoré ťažia z tejto výnimky; b) postupy vykazovania pre oznamovanie činnosti tvorby trhu príslušným orgánom a c) štruktúry portfólia a postupy účtovania, ktoré majú tvorcovia trhu používať s cieľom jasne identifikovať charakter transakcie buď ako transakcie ovplyvňujúcej tvorbu trhu, alebo iného druhu transakcie, a vylúčiť preúčtovavanie transakcií bez oznámenia príslušnému orgánu.

6.

Ďalšia výnimka z regulačného režimu vytvoreného na základe tohto nariadenia sa týka činností podporujúcich cenovú stabilizáciu počas ponuky cenných papierov na obmedzené obdobie, ak sa dostanú pod predajný tlak (20). Ako sa uvádza v príspevku Eurosystému z roku 2010 (21), ECB súhlasí s hodnotením Komisie, že stabilizačné schémy sú podobne ako tvorba trhu legitímne činnosti, ktoré sú dôležité pre riadne fungovanie primárnych trhov (22). ECB víta skutočnosť, že výnimka, ktorá sa týka stabilizačných opatrení v kontexte režimu predaja nakrátko, sa v navrhovanom nariadení definuje prostredníctvom odkazu na vymedzenie pojmu, ktorý sa používa v režime Únie pre prevenciu pred zneužívaním trhu (23). ECB zároveň odporúča (24), aby sa Komisii zverili právomoci prijímať na návrh ESMA vykonávacie technické normy, ktoré zabezpečia jednotné uplatňovanie výnimiek pre stabilizačné opatrenia podľa režimu predaja nakrátko. Takéto technické normy by dopĺňali technické normy vytvorené pre výnimku zo stabilizačných opatrení podľa režimu zneužívania trhu (25). Dva oddelené súbory vykonávacích technických noriem sú žiadúce na to, aby riešili špecifické črty týchto dvoch prípadov, je to aj vec vhodnej legislatívnej techniky.

7.

Na Komisiu sa na základe navrhovaného nariadenia prenesú právomoci prijímať na návrh ESMA: a) regulačné technické normy, ktorými sa určujú podrobnosti o informáciách poskytovaných príslušným orgánom, pokiaľ ide o čisté krátke pozície prekračujúce určitú prahovú hodnotu pre vykazovanie (26), a b) vykonávacie technické normy, ktorými sa určujú prostriedky, pomocou ktorých sa verejnosti poskytujú informácie o čistých krátkych pozíciách prekračujúce určitú prahovú hodnotu pre vykazovanie (27). ECB odporúča (28) vymedziť prenesenie legislatívnych právomocí na Komisiu tak, aby formáty používané na účely vykazovania a zverejňovania v týchto prípadoch umožňovali v celej Únii včasnú konsolidáciu a hodnotenie pozícií predaja nakrátko ovplyvňujúcich určitých emitentov. Jednotnosť formátov vykazovania bude rozhodujúca pre zabezpečenie účinnej reakcie na prípadné narušenia trhu zo strany ESMA a príslušných vnútroštátnych orgánov, ako aj zo strany ESCB a Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) v súvislosti s ich príslušnými právomocami.

8.

Pokiaľ ide o osobitnú otázku týkajúcu sa povinností zverejňovania uložených subjektom uskutočňujúcim predaj nakrátko (29), ECB vychádza z toho, že v navrhovanom nariadení sa predpokladá, že takéto zverejňovanie sa bude uskutočňovať použitím úradne určených mechanizmov centrálneho archivovania regulovaných informácií zavedených ako súčasť režimu Únie pre transparentnosť cenných papierov (30). ECB v zásade podporuje túto metódu zverejňovania, pričom odporúča (31), aby sa zakladala na interaktívnom vykazovaní s použitím štandardných dátových formátov tak, aby bola možná efektívna konsolidácia a flexibilný prístup k informáciám v rámci celej Únie na integrovanom základe. Napríklad všetky zverejnené informácie by mohli byť dostupné prostredníctvom ESMA formou centralizovaného prístupu k úradne určeným mechanizmom. To by odrážalo cezhraničný vplyv rizík spojených s predajom nakrátko a koordinačnú úlohu, ktorú pre ESMA predpokladá navrhované nariadenie.

9.1.

V navrhovanom nariadení sa stanovujú opatrenia na zdieľanie informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ESMA, pokiaľ ide o čisté krátke pozície vykazované týmto príslušným orgánom. ECB predkladá v tejto súvislosti nasledovné odporúčania (32).

9.2.

Po prvé, minimálne by sa mali zefektívniť navrhované spôsoby zdieľania informácií medzi príslušnými orgánmi a ESMA najmä tým, že by sa ESMA umožnilo požadovať zdieľanie informácií v reálnom čase, ak je to potrebné na efektívny výkon jeho úloh. V dlhšom časovom horizonte by ESMA mal získať automatický prístup ku všetkým informáciám, ktoré sa vykazujú na základe navrhovaného nariadenia. ECB preto odporúča, aby ESMA začal pracovať na vytvorení centralizovaných mechanizmov zbierania informácií v Únii, ktoré by používali spoločného identifikátora pre vykazujúce subjekty a minimálnu spoločnú taxonómiu; takéto mechanizmy by mali umožňovať flexibilný prístup k informáciám v reálnom čase na účely politiky, pričom sa zabezpečí dôvernosť prijatých údajov. ECB sa domnieva, že vytvorenie takýchto centralizovaných mechanizmov by pomohlo prekonať obmedzenia, ktoré sú typické pre používanie nekoordinovaných skupín mikroúdajov, a taktiež by umožňovalo, aby sa informácie zozbierané na základe navrhovaného nariadenia používali spolu s ostatnými dostupnými súbormi údajov, čím by sa minimalizovala administratívna záťaž pre vykazujúce subjekty a verejné orgány (33).

9.3.

Po druhé, navrhovaným nariadením by sa malo výslovne stanoviť zdieľanie informácií medzi ESMA a centrálnymi bankami ESCB s cieľom uľahčiť výkon funkcií ESCB v oblasti zberu štatistických údajov (34) a sledovania a hodnotenia finančnej stability (35).

9.4.

Po tretie, navrhovaným nariadením by sa malo ustanoviť zdieľanie informácií medzi ESMA a ESRB, ktoré by ESRB uľahčilo zber informácií na účely výkonu jeho úloh a identifikácie a určenia poradia dôležitosti systémových rizík, ktoré môžu vyplynúť z vývoja v rámci finančného systému (36).

10.

Navrhované nariadenie umožňuje, aby ESMA uskutočnila s ESRB nepovinnú konzultáciu o opatreniach, ktoré ESMA ukladá vo výnimočných situáciách, s cieľom riešiť negatívne vplyvy predaja nakrátko (37). ECB odporúča (38), aby ESMA mal právo konzultovať s ESRB v prípadoch, keď mu boli oznámené opatrenia zavedené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Na zabezpečenie efektívneho priebehu takýchto konzultácií by sa mohli stanoviť primerané časové lehoty (39). ECB poznamenáva, že konzultácie s ERSB vo vzťahu k intervenčným opatreniam uskutočneným na základe režimu Únie pre predaj nakrátko by umožnili primerané zohľadnenie makroprudenciálneho pohľadu pri zamýšľaných intervenciách. Európske orgány dohľadu (ESA) vrátane ESMA musia navyše s ESRB úzko spolupracovať a pravidelne a včas mu poskytovať všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh (40), pričom ESRB môže od ESA požadovať dodatočné informácie (41). Ustanovenia, ktoré predpokladajú konzultácie ESMA s ESRB o zamýšľaných intervenčných predajoch nakrátko, umožnia ESRB, aby po prvé kvalifikovane a včas posúdil, či je v konkrétnej situácii potrebná žiadosť o ďalšie informácie vzhľadom na možné systémové riziká, a aby po druhé formuloval takéto prípadné žiadosti pragmatickým a jednotným spôsobom.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.