9.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 35/31

---

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 11. novembra 2010

o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk

(prepracované znenie)

(ECB/2010/20)

(2011/68/EÚ)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho články 12.1, 14.3 a 26.4,

so zreteľom na príspevok Generálnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) podľa článku 46.2 druhej a tretej zarážky štatútu ESCB,

keďže:

(1)

Usmernenie ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (1) bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. Keďže je potrebné uskutočniť jeho ďalšie zmeny a doplnenia najmä v súvislosti so zabezpečením úrokového rizika a preceňovaním držby SDR, v záujme jasnosti by sa malo prepracovať.

(2)	Na Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) sa na základe článku 15 štatútu ESCB vzťahuje povinnosť predkladať správy.

(3)	Podľa článku 26.3 štatútu ESCB Výkonná rada zostavuje konsolidovanú súvahu ESCB na analytické a prevádzkové účely.

(4)	Podľa článku 26.4 štatútu ESCB Rada guvernérov na účely uplatňovania článku 26 ustanovuje pravidlá potrebné na štandardizovanie účtovníctva a finančného výkazníctva operácií národných centrálnych bánk.

(5)	Vo zverejňovaných ročných finančných výkazoch NCB by sa malo harmonizovať sprístupňovanie informácií, ktoré sa týkajú eurobankoviek v obehu, úročenia čistých pohľadávok/záväzkov v rámci Eurosystému vyplývajúcich z prideľovania eurobankoviek v rámci Eurosystému a menového príjmu,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto usmernenia:

a)	„NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro;

b)	„účelmi účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému“ sa rozumejú účely, na ktoré ECB zostavuje finančné výkazy uvedené v prílohe I v súlade článkami 15 a 26 štatútu ESCB;

c)	„vykazujúcim subjektom“ sa rozumie ECB alebo NCB;

d)	„dňom štvrťročného preceňovania“ sa rozumie posledný kalendárny deň štvrťroka;

e)	„konsolidáciou“ sa rozumie účtovný proces, ktorým sa finančné údaje rôznych samostatných právnických osôb agregujú tak, akoby boli jedným subjektom;

f)	„rokom prechodu na hotovostné euro“ sa rozumie obdobie dvanástich mesiacov odo dňa, ktorým eurobankovky a euromince získajú v členskom štáte, ktorého menou je euro, postavenie zákonného platidla;

g)

„kľúčom na prideľovanie bankoviek“ sa rozumejú percentuálne podiely, ktoré vyplývajú zo zohľadnenia podielu ECB na celkovej emisii eurobankoviek a z uplatňovania kľúča na upisovanie základného imania na podiel národných centrálnych bánk na takejto celkovej emisii podľa rozhodnutia ECB/2010/29 z 13. decembra 2010 o vydávaní eurobankoviek (2);

h)

„úverovou inštitúciou“ sa rozumie buď: a) úverová inštitúcia v zmysle článku 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (3), ako sú implementované do vnútroštátneho práva, ktorá podlieha dohľadu príslušného orgánu, alebo b) iná úverová inštitúcia v zmysle článku 123 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá podlieha kontrole porovnateľnej s dohľadom vykonávaným príslušným orgánom.

2.   Vymedzenie ostatných technických pojmov používaných v tomto usmernení je uvedené v prílohe II.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto usmernenie sa uplatňuje na ECB a národné centrálne banky na účely účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému.

2.   Rozsah pôsobnosti tohto usmernenia sa obmedzuje na režim účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému ustanovený štatútom ESCB. Z tohto dôvodu sa neuplatňuje na vnútroštátne výkazy a finančné účty národných centrálnych bánk. Na dosiahnutie konzistentnosti a porovnateľnosti medzi Eurosystémom a vnútroštátnymi režimami sa odporúča, aby sa NCB vo svojich vnútroštátnych výkazoch a finančných účtoch v čo najväčšom možnom rozsahu riadili pravidlami ustanovenými v tomto usmernení.

Článok 3

Základné účtovné zásady a metódy

Uplatňujú sa tieto základné účtovné zásady a metódy:

a)   ekonomická realita a transparentnosť: metódy účtovníctva a finančné výkazníctvo odrážajú ekonomickú realitu, sú transparentné a rešpektujú kvalitatívne požiadavky zrozumiteľnosti, relevantnosti, spoľahlivosti a porovnateľnosti. Transakcie sa účtujú a vykazujú v súlade s ich podstatou a ekonomickou realitou, a nie iba v súlade s ich právnou formou;

b)   obozretnosť: oceňovanie aktív a pasív a účtovanie výnosov sa vykonáva obozretne. V kontexte tohto usmernenia uvedené znamená, že nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnos vo výkaze ziskov a strát, ale sa účtujú priamo na účet precenenia, a že nerealizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát ku koncu roka, ak prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Skryté rezervy alebo zámerné chybné vykazovanie položiek v súvahe a vo výkaze ziskov a strát sú v rozpore so zásadou obozretnosti;

c)   udalosti po súvahovom dni: aktíva a pasíva sa upravujú o tie udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom schválenia finančných výkazov príslušnými orgánmi, ak takéto udalosti ovplyvňujú stav aktív alebo pasív v súvahový deň. Aktíva a pasíva sa neupravujú, ak udalosti nastanú po súvahovom dni a ak neovplyvňujú stav aktív a pasív v súvahový deň, avšak informácie o týchto udalostiach sa sprístupnia, ak sú natoľko dôležité, že ich nesprístupnenie by ovplyvnilo schopnosť používateľov finančných výkazov ich náležite vyhodnocovať a prijímať rozhodnutia;

d)   významnosť: odchýlky od účtovných pravidiel vrátane odchýlok, ktoré ovplyvňujú výpočet výkazov ziskov a strát jednotlivých NCB a ECB, sa povoľujú, iba ak ich možno opodstatnene považovať za bezvýznamné v celkovom kontexte a pri predkladaní finančných účtov vykazujúceho subjektu;

e)   zásada kontinuity vykazujúceho podniku: účtovníctvo sa vedie za predpokladu nepretržitej činnosti vykazujúceho podniku;

f)   metóda časového rozlíšenia: výnosy a náklady sa vykazujú v účtovnom období, v ktorom vznikli, a nie v účtovnom období, v ktorom boli prijaté alebo platené;

g)   konzistentnosť a porovnateľnosť: kritériá na oceňovanie súvahových položiek a vykazovanie výnosov sa uplatňujú systematicky so zreteľom na jednotnosť a kontinuitu v rámci Eurosystému, aby sa zaistila porovnateľnosť údajov vo finančných výkazoch.

Článok 4

Vykazovanie aktív a pasív

Finančné alebo ostatné aktíva/pasíva sa vykazujú v súvahe vykazujúceho subjektu iba vtedy, ak:

a)	je pravdepodobné, že akýkoľvek budúci ekonomický úžitok spojený s aktívom alebo pasívom bude plynúť v prospech alebo na ťarchu vykazujúceho subjektu;

b)	v podstate všetky riziká a úžitky spojené s aktívom alebo pasívom boli prevedené na vykazujúci subjekt;

c)	možno spoľahlivo stanoviť obstarávaciu cenu alebo hodnotu aktíva pre vykazujúci subjekt alebo výšku záväzku.

Článok 5

Ekonomický princíp a princíp vyrovnania hotovosti

1.   Ekonomický princíp sa používa ako základ účtovania devízových transakcií, finančných nástrojov v cudzej mene a prislúchajúceho časového rozlíšenia. Na realizáciu tohto princípu sa vypracovali dva rozličné postupy:

a)	„bežný postup“ uvedený v kapitolách III a IV a prílohe III a

b)	„alternatívny postup“ uvedený v prílohe III.

2.   Transakcie s cennými papiermi vrátane kapitálových nástrojov v cudzej mene možno naďalej účtovať podľa princípu vyrovnania hotovosti. Súvisiaci časovo rozlíšený úrok vrátane prémií alebo diskontov sa odo dňa vyrovnania spotu účtuje denne.

3.   Na účtovanie niektorých špecifických transakcií v eurách, finančných nástrojov a prislúchajúceho časového rozlíšenia môžu NCB používať buď ekonomický princíp, alebo princíp vyrovnania hotovosti.

4.   Okrem účtovných prípadov precenenia ku koncu štvrťroka a ku koncu roka a položiek, ktoré sa zverejňujú v položkách „Ostatné aktíva“ a „Ostatné pasíva“, sumy prezentované v denných finančných výkazoch na účely finančného výkazníctva Eurosystému zobrazujú iba pohyby hotovosti v súvahových položkách.

KAPITOLA II

PRAVIDLÁ OCEŇOVANIA A ŠTRUKTÚRA SÚVAHY

Článok 6

Štruktúra súvahy

Štruktúra súvahy ECB a NCB je na účely finančného výkazníctva Eurosystému založená na štruktúre stanovenej v prílohe IV.

Článok 7

Pravidlá oceňovania súvahových položiek

1.   Pokiaľ nie je v prílohe IV uvedené inak, na účely oceňovania súvahových položiek sa používajú aktuálne trhové kurzy a ceny.

2.   Preceňovanie zlata, nástrojov v cudzej mene, iných cenných papierov ako tie, ktoré sú klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti a neobchodovateľné cenné papiere, ako aj finančných nástrojov sa v súvahe aj v podsúvahe vykonáva štvrťročne strednými trhovými kurzami a cenami. To nebráni tomu, aby na interné účely vykazujúce subjekty preceňovali svoje portfóliá častejšie pod podmienkou, že počas štvrťroka vykazujú položky vo svojich súvahách iba v transakčnej hodnote.

3.   V prípade zlata sa nerozlišuje medzi cenovými a kurzovými preceňovacími rozdielmi, ale zaúčtuje sa celkový preceňovací rozdiel zlata založený na cene v eurách za stanovenú jednotku hmotnosti zlata, ktorá je odvodená od výmenného kurzu eura voči americkému doláru platného v deň štvrťročného precenenia. Pre cudzie meny vrátane súvahových a podsúvahových transakcií sa preceňovanie vykonáva pre každú menu osobitne, t. j. mena po mene. Na účely tohto článku sa držba SDR vrátane určených jednotlivých držieb mien, ktoré tvoria kôš SDR, považuje za jednu držbu. Preceňovanie cenných papierov sa vykonáva pre jednotlivé druhy cenných papierov osobitne, t. j. kód po kóde pre cenné papiere s rovnakým ISIN. Cenné papiere držané na účely menovej politiky alebo zaradené v položkách „Ostatné finančné aktíva“ alebo „Ostatné“ sa považujú za osobitné portfólio.

4.   Účtovné záznamy precenenia sa stornujú ku koncu ďalšieho štvrťroka s výnimkou nerealizovaných strát, ktoré sa účtujú do výkazu ziskov a strát ku koncu roka; počas štvrťroka sa všetky transakcie vykazujú v transakčných cenách a kurzoch.

5.   Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti sa považujú za osobitné portfólio, oceňujú sa v amortizačných cenách a podliehajú testu na znehodnotenie. Rovnaký postup sa uplatňuje pri neobchodovateľných cenných papieroch. Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti sa môžu predať pred ich splatnosťou, ak nastane niektorá z týchto okolností:

a)	ak sa predané množstvo nepovažuje za významné v porovnaní s celkovou hodnotou portfólia cenných papierov držaných do splatnosti;

b)	ak sa cenné papiere predajú počas mesiaca, na ktorý pripadá dátum splatnosti;

c)	za výnimočných okolností, akou je významné zníženie úverovej spôsobilosti emitenta, alebo po výslovnom rozhodnutí Rady guvernérov v oblasti menovej politiky.

Článok 8

Reverzné obchody

1.   Reverzný obchod vykonávaný na základe dohody o spätnom odkúpení sa v súvahe účtuje na strane pasív ako kolaterizovaný prijatý vklad, zatiaľ čo položka poskytnutá ako zábezpeka zostáva v súvahe na strane aktív. Predané cenné papiere, ktoré sa majú spätne odkúpiť na základe dohody o spätnom odkúpení, vykazuje subjekt, od ktorého sa požaduje, aby ich spätne odkúpil, pričom tieto aktíva zostávajú stále súčasťou portfólia, z ktorého boli predané.

2.   Reverzný obchod vykonávaný na základe reverznej dohody o spätnom odkúpení sa v súvahe účtuje na strane aktív ako kolaterizovaný poskytnutý úver vo výške tohto úveru. Cenné papiere nadobudnuté na základe reverzných dohôd o spätnom odkúpení sa nepreceňujú a vykazujúci subjekt, ktorý finančné prostriedky požičiava, neúčtuje do výkazu ziskov a strát žiadny zisk ani stratu z precenenia.

3.   V prípade pôžičiek cenných papierov zostávajú cenné papiere v súvahe prevodcu. Takéto transakcie sa účtujú rovnakým spôsobom, aký je predpísaný pre dohody o spätnom odkúpení. Pokiaľ sa však cenné papiere, ktoré si vykazujúci subjekt konajúci ako príjemca požičal, nedržia ku koncu roka na jeho majetkovom účte, musí príjemca vytvoriť rezervu na krytie strát, ak trhová hodnota podkladových cenných papierov vzrástla od dňa uzavretia úverovej transakcie. Príjemca vykáže ako pasívum spätný prevod cenných papierov, ak medzitým cenné papiere predal.

4.   Kolaterizované transakcie so zlatom sa považujú za dohody o spätnom odkúpení. Pohyby zlata, ktoré súvisia s týmito kolaterizovanými transakciami, sa nevykazujú vo finančných výkazoch a rozdiel medzi spotovou a forwardovou cenou transakcie sa účtuje ako časové rozlíšenie.

5.   Reverzné obchody vrátane pôžičiek cenných papierov, ktoré boli uzavreté v rámci automatického programu požičiavania cenných papierov, sa v súvahe účtujú len vtedy, ak sa zábezpeka poskytuje vo forme hotovosti na účte príslušnej NCB alebo ECB.

Článok 9

Obchodovateľné kapitálové nástroje

1.   Tento článok sa vzťahuje na obchodovateľné kapitálové nástroje, t. j. kapitálové cenné papiere alebo podielové fondy, či už transakcie vykonáva priamo vykazujúci subjekt, alebo ním poverený subjekt, okrem činností vykonávaných pre dôchodkové fondy, podielových účastí, investícií do dcérskych spoločností alebo významných podielov.

2.   Kapitálové nástroje v cudzej mene uvedené v položke „Ostatné aktíva“ nie sú súčasťou celkovej pozície v príslušnej mene, ale sa vykazujú oddelene v rámci osobitnej držby cudzej meny. Výpočet súvisiacich ziskov a strát z precenenia cudzej meny sa môže vykonávať buď metódou čistej priemernej obstarávacej ceny, alebo metódou priemernej obstarávacej ceny.

3.   Preceňovanie kapitálových portfólií sa vykonáva v súlade s článkom 7 ods. 2. Preceňovanie sa uskutočňuje na princípe položka po položke. Pre podielové fondy sa preceňovanie vykonáva na čistom základe, a nie pre jednotlivé podiely osobitne. Medzi jednotlivými kapitálovými cennými papiermi ani medzi jednotlivými podielovými fondmi nedochádza k započítaniu.

4.   Transakcie sa v súvahe účtujú v transakčnej cene.

5.   Maklérska provízia sa môže účtovať buď ako transakčný náklad, ktorý sa zahŕňa do ceny aktív, alebo ako náklad vo výkaze ziskov a strát.

6.   Nároky na dividendu sa zahŕňajú do obstarávacej ceny kapitálového nástroja. Pokiaľ nedošlo k jej výplate, možno nárok na dividendu od rozhodného dňa stanovenia jej výšky považovať za samostatnú položku.

7.   Časové rozlíšenie dividend sa ku koncu obdobia neúčtuje, pretože je už zahrnuté v trhovej cene kapitálových nástrojov, s výnimkou akcií, pri ktorých už malo dôjsťk výplate.

8.   Prednostné práva na upísanie akcií sa pri ich vydaní považujú za samostatné aktíva. Obstarávacia cena sa vypočíta na základe existujúcej priemernej obstarávacej ceny starých akcií, nadobúdacej ceny nových akcií a na základe podielu medzi existujúcimi a novými akciami. Základom ocenenia prednostného práva na upisovanie akcií môže byť alternatívne aj jeho trhová cena, priemerná obstarávacia cena starých akcií a trhová cena akcií pred vydaním prednostného práva na upisovanie akcií.

Článok 10

Zabezpečenie úrokového rizika cenných papierov prostredníctvom derivátov

1.   Zabezpečením úrokového rizika cenného papiera prostredníctvom derivátu sa rozumie výber takého derivátu, pri ktorom zmena jeho reálnej hodnoty kompenzuje očakávanú zmenu reálnej hodnoty zabezpečovaného cenného papiera, ku ktorej dochádza v dôsledku pohybu úrokových mier.

2.   Zabezpečované a zabezpečovacie nástroje sa účtujú a uplatňujú sa pre ne postupy v súlade so všeobecnými ustanoveniami, pravidlami oceňovania, účtovaním výnosov a osobitnými požiadavkami na nástroje ustanovenými v tomto usmernení.

3.   Pri oceňovaní zabezpečovaného cenného papiera a zabezpečovacieho derivátu sa možno odchýliť od článku 3 písm. b), článku 7 ods. 3, článku 13 ods. 1 a 2, článku 14 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. d) a článku 15 ods. 2 a použiť nasledujúci alternatívny postup účtovania:

a)

Cenný papier aj derivát sa preceňujú a vykazujú v súvahe v ich trhovej hodnote ku koncu každého štvrťroka. Pre čistú hodnotu nerealizovaného zisku/straty zo zabezpečovaného a zabezpečovacieho nástroja sa používa nasledujúci asymetrický postup oceňovania: i) čistá nerealizovaná strata sa ku koncu roka účtuje do výkazu ziskov a strát a odporúča sa, aby sa amortizovala počas zostávajúcej doby životnosti zabezpečovaného cenného papiera, a ii) čistý nerealizovaný zisk sa účtuje na účet precenenia a stornuje sa v deň nasledujúceho precenenia.

b)

Zabezpečenie už vlastneného cenného papiera: ak sa priemerná obstarávacia cena zabezpečovaného cenného papiera líši od trhovej ceny tohto cenného papiera v momente vzniku zabezpečenia, použije sa nasledujúci spôsob účtovania: i) nerealizované zisky z cenného papiera k tomuto dňu sa účtujú na účet precenenia, zatiaľ čo nerealizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát, a ii) ustanovenia písmena a) sa použijú v prípade zmien trhových hodnôt, ktoré nastanú po dni vzniku zabezpečovacieho vzťahu.

c)	Odporúča sa, aby sa zostatková hodnota neamortizovaných prémií a diskontov ku dňu vzniku zabezpečenia amortizovala počas zostávajúcej doby životnosti zabezpečovaného nástroja.

4.   Keď sa ukončí účtovanie zabezpečenia, cenný papier a derivát, ktoré zostali v účtovných knihách vykazujúceho subjektu, sa ku dňu ukončenia zabezpečenia ocenia ako samostatné nástroje v súlade so všeobecnými pravidlami ustanovenými v tomto usmernení.

5.   Alternatívny postup uvedený v odseku 3 sa môže použiť len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

Pri vzniku zabezpečenia existuje písomná dokumentácia o zabezpečovacom vzťahu, ako aj o cieli a stratégii riadenia rizík pri uskutočňovaní tohto zabezpečenia. Takáto dokumentácia obsahuje všetky uvedené náležitosti: i) identifikáciu derivátu použitého ako zabezpečovací nástroj; ii) identifikáciu príslušného zabezpečovaného cenného papiera a iii) odhad efektívnosti derivátu pri kompenzácii zmien reálnej hodnoty cenného papiera, ktorá zodpovedá riziku zmeny úrokovej miery.

b)

Od zabezpečenia sa očakáva vysoká efektívnosť, pričom túto efektívnosť možno spoľahlivo merať. Musí sa hodnotiť tak perspektívna, ako aj retrospektívna efektívnosť. Odporúča sa, aby: i) sa perspektívna efektívnosť merala porovnávaním minulých zmien reálnej hodnoty zabezpečovanej položky s minulými zmenami reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja alebo preukázaním vysokej štatistickej korelácie medzi reálnou hodnotou zabezpečovanej položky a reálnou hodnotou zabezpečovacieho nástroja a ii) aby sa retrospektívna efektívnosť považovala za preukázanú, ak sa pomer medzi skutočným ziskom/stratou zo zabezpečovanej položky a skutočným ziskom/stratou zo zabezpečovacieho nástroja pohybuje v rozpätí od 80 % do 125 %.

6.   Na zabezpečenie skupiny cenných papierov sa uplatňuje tento postup: cenné papiere s podobnou úrokovou mierou môžu byť agregované a zabezpečené ako skupina len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	cenné papiere majú podobnú dobu životnosti;

b)	táto skupina cenných papierov spĺňa test perspektívnej aj retrospektívnej efektívnosti;

c)	očakáva sa, že zmena v reálnej hodnote, ktorá zodpovedá zabezpečovanému riziku pri každom jednotlivom cennom papieri z tejto skupiny, bude približne proporcionálna k celkovej zmene reálnej hodnoty, ktorá zodpovedá zabezpečovanému riziku tejto skupiny cenných papierov.

Článok 11

Syntetické nástroje

1.   Nástroje kombinované tak, aby vytvorili syntetický nástroj, sa odlišujú od iných nástrojov a zaobchádza sa s nimi osobitne v súlade so všeobecnými ustanoveniami, pravidlami oceňovania, účtovaním výnosov a osobitnými požiadavkami na nástroje ustanovenými v tomto usmernení.

2.   Odchylne od článku 3 písm. b), článku 7 ods. 3, článku 13 ods. 1 a článku 15 ods. 2 sa môže na oceňovanie syntetických nástrojov uplatňovať tento alternatívny postup:

a)

nerealizované zisky a straty nástrojov kombinované tak, aby vytvorili syntetický nástroj, sa započítavajú ku koncu roka. V takom prípade sa čisté nerealizované zisky účtujú na účet precenenia. Čisté nerealizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát, ak prekročia predchádzajúce čisté preceňovacie zisky vedené na príslušnom účte precenenia;

b)	cenné papiere, ktoré sa držia ako súčasť syntetického nástroja, nepatria do celkového portfólia týchto cenných papierov, ale do osobitného portfólia;

c)	nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát ku koncu roka a zodpovedajúce nerealizované zisky sa osobitne amortizujú v nasledujúcich rokoch.

3.   Ak uplynie platnosť jedného z kombinovaných nástrojov alebo sa takýto nástroj predá, je splatný alebo uplatnený, vykazujúci subjekt preruší ďalšie uplatňovanie alternatívneho postupu uvedeného v odseku 2 a všetky neamortizované zisky z oceňovania pripísané v predchádzajúcich rokoch do výkazu ziskov a strát sa okamžite stornujú.

4.   Alternatívny postup uvedený v odseku 2 sa môže použiť len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	jednotlivé nástroje sa vedú a ich výkon sa hodnotí ako jeden kombinovaný nástroj založený buď na riadení rizík, alebo na investičnej stratégii;

b)	pri počiatočnom vykazovaní sú jednotlivé nástroje usporiadané a stanovené ako syntetický nástroj;

c)	použitie alternatívneho postupu odstraňuje alebo významne znižuje nesúlad v oceňovaní (nezhoda v oceňovaní), ku ktorému by došlo pri použití všeobecných pravidiel ustanovených v tomto usmernení na úrovni jednotlivých nástrojov;

d)	dostupnosť písomnej dokumentácie umožňuje overiť splnenie podmienok stanovených v písmenách a), b) a c).

Článok 12

Bankovky

1.   Na účely implementácie článku 49 štatútu ESCB sa bankovky ostatných členských štátov, ktorých menou je euro, v držbe NCB neúčtujú ako bankovky v obehu, ale ako zostatok bankoviek v rámci Eurosystému. Na zaúčtovanie bankoviek ostatných členských štátov, ktorých menou je euro, sa používa tento postup:

a)

NCB, ktorá prijíma bankovky znejúce na národné menové jednotky eurozóny vydané inou NCB, denne oznamuje vydávajúcej NCB hodnotu bankoviek predložených na výmenu, pokiaľ predmetný denný objem nie je malý. Vydávajúca NCB vykoná zodpovedajúcu platbu v prospech prijímajúcej NCB prostredníctvom systému TARGET2 a

b)	po prijatí vyššie uvedeného oznámenia sa v účtovných knihách vydávajúcej NCB upraví položka „bankovky v obehu“.

2.   Položka „bankovky v obehu“ v súvahách NCB je výsledkom troch zložiek:

a)

neupravenej hodnoty eurobankoviek v obehu vrátane bankoviek z roku prechodu na hotovostné euro znejúcich na národné menové jednotky eurozóny v prípade NCB, ktorá prijíma euro, pričom táto neupravená hodnota sa vypočítava podľa jednej z týchto dvoch metód: Metóda A : B = P – D – N – S. Metóda B : B = I – R – N. Pričom: B je neupravená hodnota položky „bankovky v obehu“. P je hodnota bankoviek vyrobených alebo prijatých z tlačiarne alebo od inej NCB. D je hodnota zničených bankoviek. N je hodnota národných bankoviek vydávajúcej NCB v držbe ostatných NCB (ktoré boli oznámené, ale zatiaľ nerepatriované). I je hodnota bankoviek uvedených do obehu. R je hodnota prijatých bankoviek. S je hodnota bankoviek v zásobe/trezore;

b)	zníženej o výšku neúročených pohľadávok voči banke ECI, ktoré súvisia s rozšíreným programom inventarizácie uschovávanej hotovosti (ECI), v prípade prevodu vlastníctva bankoviek súvisiacich s programom ECI;

c)	zvýšenej alebo zníženej o úpravy, ktoré vyplývajú z uplatňovania kľúča na prideľovanie bankoviek.

KAPITOLA III

ÚČTOVANIE VÝNOSOV

Článok 13

Účtovanie výnosov

1.   Na účtovanie výnosov sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)	realizované zisky a realizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát;

b)	nerealizované zisky sa neúčtujú ako výnosy, ale sa účtujú priamo na účet precenenia;

c)	nerealizované straty sa ku koncu roka účtujú do výkazu ziskov a strát, ak prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia;

d)	nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči novým nerealizovaným ziskom;

e)	nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo držby zlata sa nezapočítavajú s nerealizovanými ziskami z iných cenných papierov, mien alebo zlata;

f)	na konci roka sa straty zo zníženia hodnoty účtujú na účet ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, až kým zníženie hodnoty neklesne a tento pokles môže súvisieť s pozorovateľnou udalosťou, ktorá nastala po prvom zaznamenaní zníženia hodnoty.

2.   Prémie alebo diskonty vydaných alebo nakúpených cenných papierov sa počítajú a vykazujú ako súčasť úrokových výnosov a amortizujú sa počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov buď podľa lineárnej metódy, alebo metódy efektívnej úrokovej miery (IRR). Metóda IRR je však povinná pre diskontné cenné papiere, do ktorých splatnosti zostáva v čase nadobudnutia viac ako jeden rok.

3.   Časové rozlíšenie k finančným aktívam a pasívam v cudzej mene, napr. splatný úrok a amortizované prémie/diskonty, sa denne vypočítava a účtuje na účtoch na základe najnovších platných kurzov. Časové rozlíšenie k finančným aktívam a pasívam v eurách sa vypočítava a účtuje na účtoch najmenej raz za štvrťrok. Časové rozlíšenie ostatných položiek sa vypočítava a účtuje na účtoch najmenej raz ročne.

4.   Vykazujúce subjekty vykazujú počas štvrťroka údaje v transakčnej hodnote bez ohľadu na periodicitu výpočtu časového rozlíšenia, avšak s výnimkami podľa článku 5 ods. 4.

5.   Časové rozlíšenie v cudzích menách sa prepočítava podľa výmenného kurzu platného v deň účtovania a má vplyv na pozíciu meny.

6.   Vo všeobecnosti sa pre výpočet časového rozlíšenia počas roka môže uplatňovať miestna prax, t. j. časové rozlíšenie sa môže vypočítavať buď do posledného pracovného dňa, alebo do posledného kalendárneho dňa štvrťroka. Na konci roka je však povinným referenčným dňom 31. december.

7.   Z úbytkov meny, ktoré spôsobia zmenu pozície v danej mene, môžu vzniknúť realizované kurzové zisky alebo straty.

Článok 14

Transakčné náklady

1.   Na transakčné náklady sa uplatňujú tieto všeobecné pravidlá:

a)	metóda priemernej obstarávacej ceny sa používa na dennom základe pre zlato, devízové nástroje a cenné papiere na výpočet obstarávacej ceny predávaných položiek, pričom sa berie do úvahy vplyv výmenného kurzu a/alebo cenových pohybov;

b)	priemerná obstarávacia cena/kurz aktíva/pasíva sa znižuje/zvyšuje o nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát ku koncu roka;

c)

v prípade nadobudnutia kupónových cenných papierov sa suma nakúpeného kupónového výnosu považuje za osobitnú položku. V prípade cenných papierov v cudzej mene sa zahŕňa do pozície tejto cudzej meny, avšak neovplyvňuje ani obstarávaciu cenu alebo cenu aktíva na účely stanovenia priemernej obstarávacej ceny, ani obstarávaciu cenu tejto meny.

2.   Na cenné papiere sa uplatňujú tieto osobitné pravidlá:

a)	transakcie sa vykazujú v transakčnej cene a účtujú sa na finančných účtoch v čistej cene;

b)	poplatky za úschovu a správu, poplatky za bežný účet a ostatné nepriame náklady sa nepovažujú za transakčné náklady a účtujú sa do výkazu ziskov a strát. Nepovažujú sa za súčasť priemernej obstarávacej ceny konkrétneho aktíva;

c)	príjem sa účtuje v hrubom vyjadrení, pričom daň vyberaná zrážkou a ostatné dane sa účtujú samostatne;

d)

na účely výpočtu priemernej obstarávacej ceny cenného papiera buď i) všetky nákupy vykonané počas dňa sa pripočítavajú k obstarávacej cene z predošlého dňa, čím sa stanoví nová vážená priemerná obstarávacia cena pred uplatnením predajov toho istého dňa, alebo ii) jednotlivé nákupy a predaje cenných papierov sa môžu uplatňovať v tom poradí, v akom sa vyskytli počas dňa na účely výpočtu aktuálnej priemernej obstarávacej ceny.

3.   Na zlato a devízy sa uplatňujú tieto osobitné pravidlá:

a)	transakcie v cudzej mene, ktoré nemenia pozíciu tejto meny, sa prepočítavajú na eurá podľa výmenného kurzu, ktorý je platný buď v deň uzatvorenia obchodu, alebo v deň vyrovnania, a neovplyvňujú obstarávaciu cenu tejto pozície;

b)	transakcie v cudzej mene, ktoré menia pozíciu tejto meny, sa prepočítavajú na eurá podľa výmenného kurzu, ktorý je platný v deň uzatvorenia obchodu;

c)	vyrovnanie istiny pri reverzných obchodoch s cennými papiermi v cudzej mene alebo v zlate nespôsobuje zmenu v pozícii príslušnej meny ani zlata;

d)	skutočné prijatia hotovosti a platby sa prepočítavajú podľa výmenného kurzu platného v deň, keď sa realizuje vyrovnanie;

e)

ak je dlhá pozícia, čisté prírastky meny a zlata vykonané počas dňa sa pripočítavajú k stavu z predchádzajúceho dňa v dennej priemernej obstarávacej cene prírastkov pre každú príslušnú menu a zlato, aby sa vypočítal nový vážený priemerný kurz meny a zlata. V prípade čistých úbytkov sa výpočet realizovaných ziskov alebo strát zakladá na priemernej obstarávacej cene príslušnej meny alebo držby zlata z predchádzajúceho dňa, pričom priemerná obstarávacia cena zostáva nezmenená. Rozdiely v priemernom kurze meny a cene zlata medzi prírastkami a úbytkami realizovanými počas dňa vedú tiež k realizovaným ziskom alebo stratám. Ak je cudzia mena alebo zlato v pasívnej pozícii, vyššie uvedený postup sa uplatňuje obrátene. A to tak, že priemerná obstarávacia cena pasívnej pozície je ovplyvnená čistými úbytkami, zatiaľ čo čisté prírastky spôsobujú zníženie pozície pri existujúcom váženom priemernom kurze meny a cene zlata a vedú k realizovaným ziskom alebo stratám;

f)	náklady na devízové transakcie a ostatné všeobecné náklady sa účtujú do výkazu ziskov a strát.

KAPITOLA IV

ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ PRE PODSÚVAHOVÉ NÁSTROJE

Článok 15

Všeobecné pravidlá

1.   Menové forwardy, forwardové časti menových swapov a ostatné menové nástroje, ktoré zahŕňajú výmenu jednej meny za druhú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu priemernej obstarávacej ceny meny a kurzových ziskov a strát zahŕňajú do čistých pozícií cudzích mien.

2.   Úrokové swapy, futures, dohody o forwardovej úrokovej miere, ostatné úrokové nástroje a opcie sa účtujú a preceňujú na základe princípu položka po položke. Tieto nástroje sa vykazujú oddelene od súvahových položiek.

3.   Zisky a straty vyplývajúce z podsúvahových nástrojov sa vykazujú rovnako a uplatňuje sa pre ne podobný postup ako pre súvahové nástroje.

Článok 16

Menové forwardy

1.   Forwardové nákupy a predaje sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania v spotovom kurze forwardovej transakcie. Realizované zisky a straty z predaja sa vypočítavajú s použitím priemernej obstarávacej ceny meny v deň uzatvorenia obchodu v súlade s denným započítaním nákupov a predajov.

2.   Rozdiel medzi spotovými a forwardovými kurzami sa účtuje ako platený alebo prijatý úrok na základe časového rozlíšenia.

3.   Ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú.

4.   Pozíciu meny ovplyvňujú forwardové transakcie odo dňa uzatvorenia obchodu v spotovom kurze.

5.   Forwardové pozície sa oceňujú spolu so spotovou pozíciou tej istej meny, čím sa kompenzujú akékoľvek rozdiely, ktoré môžu vzniknúť v rámci pozície jednotlivej meny. Čistá strata sa účtuje na ťarchu výkazu ziskov a strát, ak prevyšuje predchádzajúce zisky z precenenia vedené na účte precenenia. Čistý zisk sa účtuje v prospech účtu precenenia.

Článok 17

Menové swapy

1.   Forwardové a spotové nákupy a predaje sa účtujú na súvahových účtoch v príslušný deň vyrovnania.

2.   Forwardové a spotové nákupy a predaje sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania v spotovom kurze transakcií.

3.   Predaje sa účtujú v spotovom kurze transakcie. Preto nevznikajú žiadne zisky ani straty.

4.   Rozdiel medzi spotovými a forwardovými kurzami sa považuje za platený alebo prijatý úrok, ktorý sa pre nákupy aj predaje časovo rozlišuje.

5.   Ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú.

6.   Pozícia meny sa mení iba v dôsledku časového rozlíšenia v cudzej mene.

7.   Forwardová pozícia sa oceňuje spolu so súvisiacou spotovou pozíciou.

Článok 18

Futures

1.   Futures sa účtujú v deň uzatvorenia obchodu na podsúvahových účtoch.

2.   Ak je počiatočná marža vložená v hotovosti, účtuje sa ako samostatné aktívum. Ak je vložená vo forme cenných papierov, súvaha zostáva nezmenená.

3.   Denné zmeny variačnej marže sa účtujú do výkazu ziskov a strát a ovplyvňujú pozíciu meny. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v deň uzatvorenia otvorenej pozície bez ohľadu na to, či sa dodávka uskutoční, alebo nie. Ak sa dodávka uskutoční, nákup alebo predaj sa účtuje v trhovej cene.

4.   Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.

Článok 19

Úrokové swapy

1.   Úrokové swapy sa účtujú v deň uzatvorenia obchodu na podsúvahových účtoch.

2.   Bežné platby úrokov, buď prijaté, alebo platené, sa účtujú na základe časového rozlíšenia. Platby sa môžu vyrovnať v čistom vyjadrení za každý úrokový swap, ale časovo rozlíšený výnosový a nákladový úrok sa vykazuje v hrubom vyjadrení.

3.   Úrokový swap sa individuálne preceňuje, a ak je to potrebné, prepočítava sa na eurá podľa menového spotového kurzu. Odporúča sa, aby sa nerealizované straty, ktoré sa ku koncu roka účtujú do výkazu ziskov a strát, amortizovali v nasledujúcich rokoch, aby sa v prípade forwardových úrokových swapov začala amortizácia počítať odo dňa vyrovnania transakcie a aby bola lineárna. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia.

4.   Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.

Článok 20

Dohody o forwardovej úrokovej miere

1.   Dohody o forwardovej úrokovej miere sa účtujú na podsúvahových účtoch v deň uzatvorenia obchodu.

2.   Kompenzačná platba, ktorú má zaplatiť jedna strana druhej v deň vyrovnania, sa účtuje do výkazu ziskov a strát v deň vyrovnania. Platby sa neúčtujú na základe časového rozlíšenia.

3.   V prípade dohôd o forwardovej úrokovej miere v cudzej mene kompenzačné platby ovplyvňujú pozíciu meny. Kompenzačné platby sa prepočítavajú na eurá podľa spotového kurzu platného v deň vyrovnania.

4.   Každá dohoda o forwardovej úrokovej miere sa individuálne preceňuje, a ak je to potrebné, prepočítava sa na eurá podľa menového spotového kurzu. Nerealizované straty účtované vo výkaze ziskov a strát ku koncu roka sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči nerealizovaným ziskom, pokiaľ nástroj nie je uzavretý alebo splatený. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia.

5.   Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.

Článok 21

Forwardové transakcie s cennými papiermi

Forwardové transakcie s cennými papiermi sa účtujú v súlade s jednou z dvoch nasledujúcich metód:

1.

Metóda A: a) forwardové transakcie s cennými papiermi sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania vo forwardovej cene forwardovej transakcie; b) priemerná obstarávacia cena obchodovaného cenného papiera nebude ovplyvnená do vyrovnania; vplyvy transakcií forwardového predaja na zisky a straty sa vypočítavajú v deň vyrovnania; c) ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú a prípadný zostatok na účte precenenia sa účtuje v prospech výkazu ziskov a strát. Nakúpené cenné papiere sa účtujú s použitím spotovej ceny platnej v deň splatnosti (skutočná trhová cena), zatiaľ čo rozdiel voči pôvodnej forwardovej cene sa účtuje ako realizovaný zisk alebo strata; d) v prípade cenných papierov v cudzej mene nie je priemerná obstarávacia cena čistej pozície meny ovplyvnená vtedy, ak vykazujúci subjekt už má pozíciu v uvedenej mene. Ak je dlhopis kúpený na forward denominovaný v mene, v ktorej vykazujúci subjekt pozíciu nemá, čiže je potrebné príslušnú menu nakúpiť, uplatňujú sa pravidlá pre nákup cudzích mien stanovené v článku 14 ods. 3 písm. e); e) forwardové pozície sa oceňujú oddelene od forwardovej trhovej ceny počas zostávajúceho času trvania transakcie. Strata z precenenia sa ku koncu roka účtuje na ťarchu výkazu ziskov a strát a zisk z precenenia sa pripíše v prospech účtu precenenia. Nerealizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát ku koncu roka a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú voči nerealizovaným ziskom, pokiaľ nástroj nie je uzavretý alebo splatený.

2.

Metóda B: a) forwardové transakcie s cennými papiermi sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania vo forwardovej cene forwardovej transakcie. V deň vyrovnania sa podsúvahové účty stornujú; b) ku koncu štvrťroka sa cenný papier preceňuje na základe čistej pozície, ktorá vyplýva zo súvahy a z predajov toho istého cenného papiera zaúčtovaného na podsúvahových účtoch. Výška precenenia sa rovná rozdielu medzi touto čistou pozíciou ocenenou v preceňovacej cene a tou istou pozíciou ocenenou v priemernej obstarávacej cene súvahovej pozície. Ku koncu štvrťroka sa forwardové nákupy preceňujú metódou opísanou v článku 7. Výsledok precenenia sa rovná rozdielu medzi spotovou cenou a priemernou obstarávacou cenou záväzkov z nákupu; c) výsledok forwardového predaja sa účtuje vo finančnom roku, v ktorom sa záväzok prijal. Tento výsledok sa rovná rozdielu medzi počiatočnou forwardovou cenou a priemernou obstarávacou cenou súvahovej pozície alebo priemernou obstarávacou cenou podsúvahových záväzkov z nákupu, ak súvahová pozícia v čase predaja nie je dostatočná.

Článok 22

Opcie

1.   Opcie sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa uplatnenia opcie alebo do dňa uplynutia jej platnosti v realizačnej cene podkladového nástroja.

2.   Prémie v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá podľa výmenného kurzu platného buď v deň uzatvorenia obchodu, alebo v deň vyrovnania. Platené prémie sa účtujú ako samostatné aktívum, zatiaľ čo prijaté prémie sa účtujú ako samostatné pasívum.

3.   Ak sa opcia uplatní, podkladový nástroj sa účtuje v súvahe v realizačnej cene zvýšenej alebo zníženej o pôvodnú hodnotu prémie. Výška pôvodnej opčnej prémie sa upravuje na základe nerealizovaných strát účtovaných do výkazu ziskov a strát ku koncu roka.

4.   Ak sa opcia neuplatní, výška opčnej prémie upravená na základe nerealizovaných strát ku koncu predchádzajúceho roka sa účtuje do výkazu ziskov a strát, pričom sa prepočítava podľa výmenného kurzu platného v deň uplynutia platnosti opcie.

5.   Pozícia meny je ovplyvnená dennými variačnými maržami pri opciách typu futures, znížením opčnej prémie ku koncu roka, podkladovými operáciami v deň uplatnenia opcie alebo opčnou prémiou v deň uplynutia platnosti opcie. Denné zmeny variačných marží sa účtujú do výkazu ziskov a strát.

6.   Každá opčná zmluva sa preceňuje individuálne. Nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči nerealizovaným ziskom. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia. Nerealizované straty z jednej opcie sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z inej opcie.

7.   Na účely uplatňovania odseku 6 sa za trhovú hodnotu pokladajú kótované ceny, ak sú takéto ceny dostupné na burze, u dílerov, maklérov alebo podobných subjektov. Ak kótované ceny nie sú dostupné, tak sa trhová hodnota určuje prostredníctvom oceňovacej metódy. Oceňovacia metóda sa používa konzistentne po celý čas tak, aby bolo možné preukázať, že táto metóda poskytuje spoľahlivé odhady cien, ktoré by boli platné pre skutočné trhové transakcie.

8.   Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.

KAPITOLA V

POVINNOSTI VYKAZOVANIA

Článok 23

Formáty vykazovania

1.   NCB vykazujú ECB údaje na účely finančného výkazníctva Eurosystému v súlade s týmto usmernením.

2.   Formáty vykazovania Eurosystému obsahujú všetky položky uvedené v prílohe IV. V prílohe IV sa uvádza aj obsah položiek, ktoré sa majú zahrnúť do rôznych súvahových formátov.

3.   Formáty rôznych zverejňovaných finančných výkazov sú v súlade so všetkými nasledujúcimi prílohami:

a)   príloha V: zverejňovaný konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému po skončení štvrťroka;

b)   príloha VI: zverejňovaný konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému počas štvrťroka;

c)   príloha VII: konsolidovaná ročná súvaha Eurosystému.

KAPITOLA VI

ZVEREJŇOVANÉ ROČNÉ SÚVAHY A VÝKAZY ZISKOV A STRÁT

Článok 24

Zverejňované súvahy a výkazy ziskov a strát

Odporúča sa, aby NCB prispôsobili svoje zverejňované ročné súvahy a výkazy ziskov a strát podľa príloh VIII a IX.

KAPITOLA VII

PRAVIDLÁ KONSOLIDÁCIE

Článok 25

Všeobecné pravidlá konsolidácie

1.   Konsolidované súvahy Eurosystému obsahujú všetky položky uvedené v súvahách ECB a NCB.

2.   Výkazy v konsolidačnom procese sú navzájom konzistentné. Všetky finančné výkazy Eurosystému sa pripravujú na podobnom základe uplatňovaním tých istých postupov a procesov konsolidácie.

3.   ECB pripravuje konsolidované súvahy Eurosystému. Tieto súvahy rešpektujú potrebu jednotných účtovných zásad a postupov, spoločných finančných období v Eurosystéme a konsolidovaných úprav vyplývajúcich z transakcií a pozícií v rámci Eurosystému a zohľadňujú zmeny v zložení Eurosystému.

4.   Jednotlivé súvahové položky, okrem zostatkov NCB a ECB v rámci Eurosystému, sa na účely konsolidácie agregujú.

5.   Zostatky NCB a ECB vo vzťahu k tretím stranám sa v procese konsolidácie zaznamenávajú v hrubom vyjadrení.

6.   Zostatky v rámci Eurosystému sa vykazujú v súvahách ECB a NCB v súlade s prílohou IV.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Vývoj, uplatňovanie a výklad pravidiel

1.   Výbor ESCB pre účtovníctvo a menový príjem (AMICO) predkladá Rade guvernérov prostredníctvom Výkonnej rady správy o vývoji, uplatňovaní a implementácii pravidiel ESCB pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo.

2.   Pri výklade tohto usmernenia je potrebné vziať do úvahy prípravné práce, účtovné zásady harmonizované právom Únie a všeobecne akceptované medzinárodné účtovné štandardy.

Článok 27

Prechodné ustanovenia

1.   NCB preceňujú všetky finančné aktíva a pasíva ku dňu, ku ktorému sa stanú členmi Eurosystému. Nerealizované zisky, ktoré vznikli pred týmto dňom alebo najneskôr v tento deň, sa oddeľujú od nerealizovaných ziskov z oceňovania, ktoré môžu vzniknúť neskôr, a zostávajú ziskami NCB. Trhové ceny a kurzy, ktoré NCB používajú v počiatočných súvahách na začiatku členstva v Eurosystéme, sa považujú za priemerné obstarávacie ceny aktív a pasív týchto NCB.

2.   Odporúča sa, aby sa nerealizované zisky, ktoré vzniknú pred alebo najneskôr ku dňu vzniku členstva NCB v Eurosystéme, nepovažovali za rozdeliteľné v čase prechodu a aby sa považovali za realizovateľné/rozdeliteľné iba v prípade transakcií, ktoré sa vyskytnú po vstupe do Eurosystému.

3.   Kurzové zisky a straty, zisky a straty z precenenia zlata a trhového precenenia, ktoré vznikajú prevodom aktív z NCB do ECB, sa považujú za realizované.

4.   Týmto článkom nie je dotknuté žiadne rozhodnutie prijaté na základe článku 30 štatútu ESCB.

Článok 28

Zrušovacie ustanovenie

Usmernenie ECB/2006/16 sa týmto zrušuje. Odkazy na zrušené usmernenie sa považujú za odkazy na toto usmernenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto usmernenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010.

Článok 30

Adresáti

Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Pozri stranu 26 tohto úradného vestníka. Rozhodnutie ECB/2010/29 bolo prijaté pred uverejnením usmernenia ECB/2010/20.

(3)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---